Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_11C-37-2017.pdf
PDF · 92.26 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/37/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: M. Q., G.. X.X.XXXX, K. O., O. XX, zastúpený: Mgr. Miroslav Baláž, advokát, so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, p r o t i žalovanému: M.. V. B., G.. X.X.XXXX, K. R. XXX/XX, Y., zastúpený: Mgr. Ivan Mazanec, advokát, so sídlom Prešov, Metodova 12, o zaplatenie 5.500 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému súd tento nárok n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou z 29.9.2017 doručenou súdu 3.10.2017 domáhal zaplatenia 5500 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 16.9.2017 do zaplatenia. Nárok uplatnil titulom nezaplateného nájomného za prenájom lešenia v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, ktorú pripojil k žalobe. K ukončeniu tohto nájmu došlo dohodou zo dňa XX.X.XXXX, ktorou sa žalovaný zaviazal dlžné nájomné 5.500 Eur uhradiť do XX.X.XXXX.
2. Voči pôvodne vydanému platobnému rozkazu žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, v ktorom poukázal na dohodu o urovnaní zo dňa X.XX.XXXX, ktorú aj pripojil.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení na odpor voči platobnému rozkazu potvrdil uzavretie dohody o urovnaní, ktorou žalovaný sa zaviazal zaplatiť mu 35.500 Eur. Prehlásil však, že žalovaný doposiaľ mu sumu 35.500 Eur ani čiastočne neuhradil.
4. Žalovaný reagoval vyjadrením zo dňa 19.3.2018, v ktorom tvrdil, že si svoj záväzok v zmysle dohody o urovnaní splnil a žalobcovi sumu 35.500 Eur uhradil, čo preukázal kópiou kvitancie zo dňa 6.12.2017 a pokladničného výdavkového dokladu.
5. Na pojednávaní na výzvu súdu, aby právny zástupca žalobcu uviedol na základe čoho uplatňuje nárok a to aj vzhľadom na uzavretú dohodu o urovnaní právny zástupca uviedol, že nárok odvodzuje z nájomnej zmluvy tak, ako je to uvedené v písomnej žalobe a potvrdil aj to, že odstúpenie žalobcu od dohody o urovnaní považuje za neplatné.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, zmluvou o nájme, dohodou o skončení nájmu, písomnými vyjadreniami strán, dohodou o urovnaní zo dňa X.XX.XXXX, kópiami pokladničného výdavkového dokladu, kvitanciou, záznamom z nahliadnutia do spisu zo dňa 17.1.2008, výpismi z účtu žalobcu, výpisom z elektronickej komunikácie strán, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
7. Strany uzavreli dňa XX.X.XXXX nájomnú zmluvu podľa § 663 a násl. Občianskeho zákonníka, ktorou žalobca prenajal žalovanému stavebné lešenie značky Ringer v množstve 1.000m2 na dobu neurčitú za mesačné nájomné 1.000 Eur.
8. Dňa XX.X.XXXX strany podpísali dohodu o skončení tohto nájmu ku dňu XX.X.XXXX. Dlžné nájomné za apríl až august 2017 bolo vyčíslené na 5.000 Eur a alikvotná časť za september 2017 vo výške 500 Eur. Žalovaný sa v článku III. bode 3 tejto dohody zaviazal uhradiť dlžné nájomné 5.500 Eur do 15.9.2017. Žalovaný pritom na pojednávaní potvrdil existenciu tohto svojho záväzku.
9. Dňa 6.12.2017 strany a tiež B. P. podpísali dohodu o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka. V časti I. sú konkretizované pôvodné pohľadávky, ktoré žalobca a B. P. uplatnili voči žalovanému vrátane tohto sporu. V časti II. dohody sa konštatuje, že žalovaný tieto pohľadávky neuznáva z dôvodu neuzatvorenia, neexistencie nájomnej zmluvy.
10. Časť III. zmluvy predstavuje samotnú dohodu o urovnaní. V nej sa uvádza, že účastníci dohody napriek svojim skôr vyjadreným právnym názorom a stanoviskám za účelom konečného usporiadania vzájomných práv a povinností nahradzujú doterajšie nejednoznačné práva a povinnosti tak, že pokiaľ ide o žalobcu, žalovaný uhradí vkladom na jeho bankový účet v deň účinnosti zmluvy 35.500 Eur s tým, že žalobca mu vydá kvitanciu pre účely výmazu záložného práva podľa uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/37/2017 z 2.11.2017. V bode 3 sa žalobca zaviazal do dvoch dní od účinnosti tejto dohody zobrať žalobu 11C/37/2017 a 20C/42/2017 späť s tým, že nebude si uplatňovať nárok na náhradu trov konania.
11. V bode 4 účastníci vyhlásili, že vykonaním úkonov podľa bodov 1, 2, 3 tohto článku dôjde ku generálnemu urovnaniu všetkých vzájomných práv, povinností a nárokov týkajúcich sa predmetu tejto dohody a v budúcnosti si žiaden z účastníkov neuplatní voči druhej strane žiaden nárok nad rámec tejto zmluvy. V uvedenej dohode nebola upravená možnosť odstúpenia od nej.
12. Obe strany na pojednávaní zhodne uviedli, že dohoda o urovnaní sa týkala nielen ich právneho vzťahu z nájomnej zmluvy, ktorá je predmetom tejto žaloby, ale aj právneho vzťahu z kúpnej zmluvy ohľadom prevodu lešenia, ako aj z troch zmlúv o pôžičke, ktoré poskytol žalobca žalovanému.
13. Žalovaný doložil kópiu výdavkového pokladničného dokladu zo dňa X.XX.XXXX, podľa ktorého žalobcovi vyplatil sumu 35.500 Eur, pričom na kópii tohto dokladu sa nachádza aj podpis žalobcu. Ten však na pojednávaní prehlásil, že žiadny takýto doklad nepodpísal. Žalovaný na výzvu súdu o predloženie originálu spomínaného dokladu uviedol, že k dispozícii ho nemá a že originály dokladov si ponechali žalobca a B. P., ktorému žalovaný taktiež vyplácal sumu v zmysle dohody o urovnaní a to konkrétne 45.500 Eur.
14. Žalobca v písomnom vyjadrení na odpor žalovaného, ale aj na pojednávaní opísal situáciu, ku ktorej došlo X.XX.XXXX tak, že so žalovaným spolu s B. P. si dohodli stretnutie za účelom overenia podpisov na dohode o urovnaní a kvitanciách a následného vyplatenia príslušných súm podľa dohody o urovnaní na ich bankové účty zo strany žalovaného na rannú hodinu dňa 6.12.2017. Po overení týchto podpisov mali so žalovaným ísť do pobočky UniCredit banky, kde mal žalovaný realizovať hotovostné vklady na ich účty a následne žalobca a B. P. mu mali vydať kvitancie o týchto úhradách. Žalovaný im tvrdil, že čaká človeka, ktorý mu má peniaze priniesť, počas doby čakania vyžiadal od nich spomínané listiny, ktoré mal v určitý čas k dispozícii, keď bol sám v aute.
15. Neskôr im listiny na ich naliehanie a dokonca telefonáte na políciu vrátil a poslal ich vopred do pobočky banky, že príde za nimi a realizuje úhradu, čo sa však už nestalo, do banky neprišiel a nereagoval na telefonáty. Žalobca mal obavu z toho, že žalovaný mohol si vyhotoviť fotografie kvitancií, preto z opatrnosti listom zo dňa 7.12.2017 od dohody o urovnaní odstúpil a podal aj trestné oznámenie na žalovaného na políciu.
16. Listom zo dňa X.XX.XXXX skutočne žalobca odstúpil od dohody o urovnaní zo dňa X.XX.XXXX a ako dôvod uviedol, že žalovaný neposkytol plnenie v zmysle bodu III. dohody. Tento list zaslal doporučene 7.12.2017 na adresu žalovaného.
17. Žalovaný však priebeh udalosti zo 6.12.2017 popísal inak. Konkrétne uviedol, že si požičal sumu 85.000 Eur bez písomnej zmluvy od svojej sestry a dvoch obchodných partnerov a že samotný žalobca požadoval, aby mu peniaze vyplatil v hotovosti, preto sa s ním stretol vo večerných hodinách okolo 21.hod. alebo 22.hod. pri Kauflande na sídl. Sekčov, kde mu sumu 35.500 Eur vyplatil, čo mu potvrdil žalobca na výdavkovom pokladničnom doklade, ale odovzdal mu len jeho kópiu. Pri odovzdávaní týchto peňazí mala byť prítomná aj manželka žalovaného. Poprel, že by sa udalosti odohrali tak, ako ich popísal žalobca.
18. Žalobca však predložil súdu výpis z elektronickej facebookovej komunikácie so žalovaným zo dňa 6.12.2017, z ktorej vyplýva, že vytýkal žalovanému jeho správanie, keď sa ho dotazoval, čo to malo dnes znamenať a odpoveď žalovaného bola v tom zmysle, že ho to mrzí, že sa to skomplikovalo. Následne žalobca sa ho dotazoval, čo ďalej, či mu to vyplatí, odpoveď žalovaného predstavovala zdvihnutý palec.
19. Vo vzťahu k tomuto listinnému dôkazu žalovaný uviedol, že táto komunikácia je upravená a teda nie je kompletná, avšak na výzvu súdu o preukázanie tohto tvrdenia výpisom z jeho facebooku uviedol, že už to nie je možné vzhľadom na to, že žalobcu ako priateľa z tejto komunikácie vymazal a tým bola vymazaná aj jeho dovtedajšia komunikácia s ním.
20. Žalovaný doložil opäť kópiu a to kvitancie zo dňa 6.12.2017, ktorá je podpísaná oboma stranami a v ktorej žalobca potvrdzuje, že na jeho bankový účet mu žalovaný vyplatil 35.500 Eur. Vystavená bola pre účely výmazu záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Y.. Na Okresný úrad, odbor katastrálny Prešov bola doručená 22.12.2017 pod sp.zn. J.-XXXX/XX.
21. Zo záznamu Okresného úradu odboru katastrálneho v Prešove zo dňa 17.1.2018 vyplýva, že žalovaný sa dostavil za účelom nahliadnutia do spisu týkajúceho sa listiny J.-XXXX/XX a do 2 minút od príchodu do kancelárie mal originál týchto listín - kvitancií, ktoré boli vystavené žalobcom a B. P. zo spisu zobrať. Tieto skutočnosti uvedené v spomínanom zázname však žalovaný poprel.
22. Z výpisu z účtu žalobcu v UniCredit banke za obdobie od 1.12.2017 do 29.12.2017 vyplýva, že najvyššia suma, ktorá bola vložená na účet bolo 3.800 Eur dňa 22.12.2017. Podobne aj z výpisu z účtu B. P. v tejto banke súd zistil, že najvyššia platba v prospech účtu bola suma 15.000 Eur 14.12.2017 od iného subjektu.
23. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol aj to, že rozhodne nemal záujem na tom, aby žalovaný mu tak vysokú sumu vyplatil v hotovosti a to práve kvôli bezpečnosti, aby bol chránený tak on, ako aj žalovaný, preto trval na tom, aby peniaze mu boli vyplatené na jeho bankový účet. V tom zmysle boli aj vypracované už spomínané kvitancie.
24. Pre súd bolo podstatné to, že žalobca aj po uzavretí dohody o urovnaní nezmenil žalobu, ale nárok uplatňoval ako nájomné titulom nájomnej zmluvy zo dňa 31.3.2017.
25. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
26. Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
27. Je nepochybné, že strany uzavreli dohodu o urovnaní dňa 6.12.2017, pričom súd nezistil žiadny dôvod jej neplatnosti a napokon ani jedna zo strán to netvrdila. Dohodou o urovnaní si účastníci záväzkového právneho vzťahu odstraňujú spornosť vzájomných práv a povinností tak, že ich ruší a nahradzuje novými, teda doterajší záväzok zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
28. Dohoda o urovnaní je samostatným zaväzovacím dôvodom - právnym dôvodom vzniku záväzku. Po uzavretí dohody o urovnaní sa už veriteľ nemôže domáhať plnenia z pôvodného záväzku, ale len plnenia z nového z dohody o urovnaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Mcdo/13/2009 zo dňa 30.6.2011).
29. Napriek dohode o urovnaní žalobca uplatňoval aj naďalej nárok z nájomnej zmluvy, ten však uzavretím dohody o urovnaní zanikol a preto súd musel žalobu ako neopodstatnenú pre zánik záväzku z nájomnej zmluvy zamietnuť.
30. Žalobca síce od dohody o urovnaní odstúpil listom zo dňa 7.12.2017, avšak toto odstúpenie súd považuje za neplatný právny úkon a napokon uznal to aj sám žalobca.
31. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
32. V dohode o urovnaní si jej účastníci neupravili možnosť odstúpenia a preto do úvahy by prichádzalo len odstúpenie v zmysle zákona, žalobca však nepoukázal na žiadne zákonné ustanovenie umožňujúce platne odstúpiť od spomínanej dohody a ani súd žiadny takýto zákonný dôvod nezistil. Pre postup podľa § 517 ods. 1 vety druhej Občianskeho zákonníka totiž neboli splnené zákonné podmienky, konkrétne to, že žalobca neposkytol žalovanému dodatočnú primeranú lehotu na plnenie jeho záväzku v zmysle dohody o urovnaní. Súd preto nemohol túto dohodu považovať za neplatnú alebo zrušenú a žalobca si tak môže uplatňovať nárok na plnenie len v zmysle nej a nie podľa nájomnej zmluvy.
33. Súd pripomína, že aj keď by žalobca stále uplatňoval len tú istú sumu, teda 5.500 Eur, ak by nárok uplatnil z dohody o urovnaní v rámci tohto sporu, musel by zmeniť žalobu a následne súd by rozhodol či túto zmenu pripustí alebo nie. Podľa § 140 ods. 1 CSP totiž zmenou žaloby je nielen návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo, ale aj ak sa uplatňuje iné právo, čo je aj tento prípad. Za zmenu žaloby sa dokonca považuje aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (§ 140 ods. 2 CSP). Súdu preto z vyššie uvedených dôvodov nezostávalo nič iné než túto žalobu o zaplatenie nájomného zamietnuť.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 257 CSP. Úspešný síce v spore bol žalovaný a preto nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP vznikol jemu, avšak súd v záujme naplnenia princípu spravodlivosti, ktorý súd považuje za zásadný, aplikoval § 257 CSP a úspešnému žalovanému tento nárok po zohľadnení okolností prípadu nepriznal. Súd totiž vychádzal zo skutočností, že žalovaný skutočne dlhoval žalobcovi nájomné, ktoré bolo uplatnené touto žalobou a k zamietnutiu žaloby došlo len preto, že po podaní žaloby strany uzavreli iný právny vzťah dohodou o urovnaní. Navyše z už vykonaných dôkazov súd má zásadné pochybnosti o pravdivosti výpovedi žalovaného ohľadom jeho tvrdenia o splnení záväzku aj v zmysle dohody o urovnaní. Súd nepovažuje za pravdepodobné, že ak by k tejto výplate skutočne došlo, že by žalobca na žalobe trval a podal by na neho aj trestné oznámenie. Suma 35.500 Eur je vysoká a preto súd taktiež považuje za nepravdepodobné, že by si ju žalobca ponechal v hotovosti, ale naopak pravdepodobnejšie z hľadiska bezpečnosti je, že by si ju vložil na peňažný účet, čo však výpis z jeho účtu nepotvrdzuje. Žalovaný disponuje len kópiou pokladničného výdavkového dokladu, na ktorom je síce podpis žalobcu ako príjemcu príslušnej sumy, ale je všeobecne známe, že na kópiu dokladu sa dá technicky preniesť podpis z iného dokladu, preto hodnoverným dokladom preukazujúcim výplatu peňažných prostriedkov je originál príslušného dokladu a súd nepovažuje za logické, že by žalovaný ako skúsený podnikateľ sa uspokojil s tým, že žalobca mu vydal len kópiu pokladničného dokladu a originál si ponechal sám, keď výdavkový pokladničný doklad slúži predovšetkým pre platiteľa, teda v danom prípade pre žalovaného. To, že žalobca trval na spôsobe úhrady sumy v zmysle dohody o urovnaní na jeho peňažný účet logicky vysvetlil a napokon tomu zodpovedá aj text kvitancie, v ktorej sa spomína, že peniaze boli vyplatené skutočne na jeho peňažný účet, teda neuvádza sa tam platba v hotovosti ako ju podľa žalovaného realizoval. Napokon aj predložený výpis z elektronickej komunikácie so žalovaným nasvedčuje tomu, že pravdivé bolo vyjadrenie žalobcu ohľadom popisu jeho situácie zo dňa 6.12.2017. Za zarážajúce konanie žalovaného súd považuje aj skutočnosť, ktorá je preukázaná úradným záznamom, ktorý bol spracovaný na Okresnom úrade, katastrálnom odbore v Prešove, ktorý súd nemá dôvod spochybňovať a z ktorého jasne vyplýva, že žalovaný príslušné kvitancie zo spisu zobral. Za týchto okolností súd považuje za amorálne, aby žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.