Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cb/156/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: BUKÓ-firma, s.r.o., so sídlom Hadabuda 633/17, 079 01 Veľké Kapušany, IČO: 46 760 474, zastúpeného JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom so sídlom ul. Majlátha 2518/14, 077 01 Kráľovský Chlmec, proti žalovanému: PEKÁREŇ ILaS s.r.o., so sídlom Strojárska 2740, 069 01 Snina, IČO: 47 874 716, zastúpenému JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie sumy 7 570,- eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1 425,25 eur s príslušenstvom zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6 144,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 88,75 eur od 16.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 1 514,- eur od 16.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 1 514,- eur od 16.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 1 514,- eur od 16.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 1 514,- eur od 16.08.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 62,40 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 09.10.2017 na tunajšom súde žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 7 570,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 514,-eur od 16.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 1514,- eur od 16.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 1 514,- eur od 16.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 1 514,-eur od 16.07.2017 do zaplatenia a zo sumy 1 514,-eur od 16.08.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. L. Q., obec L. Q., okres R., Obchodná budova pod súp. č. XXX stojaca na parc. č. XXXX/X a pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X pod P. v celosti 1/1. Na základe Zmluvy o nájme obchodného priestoru č. 1/2016 zo dňa 30.11.2016 žalobca prenajal žalovanému predmetné nehnuteľnosti a dohodli sa v zmysle článku III. bod 3.3 na mesačnom nájomnom vo výške 1 514,- eur. Nájomné bolo splatné mesačne vopred vždy k 15.dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa povinnosť nájomcu zaplatiť nájomné a energie vzťahuje. Žalovaný neplatil nájomné riadne a včas preto ho žalobca listom zo dňa 23.05.2017 vyzval k úhrade nezaplateného nájomného za mesiace marec, apríl, máj a jún roku 2017 vo výške 4 542,-eur. Žalovaný nájomné za mesiac marec 2017 splatné dňa 15.02.2017 uhradil dňa 29.05.2017, nájomné za mesiac apríl 2017 splatné dňa 15.03.2017 uhradil dňa 01.6.2017 a za ďalšie obdobie mesiacov máj, jún, júl, august a september 2017 mesačné nájomné uhradené

nebolo. Na základe týchto skutočností žalobca predmetnú zmluvu vypovedal a uplynutím výpovednej lehoty k 30.09.2017 nájomný vzťah zanikol. Dlh na nájomnom za obdobie od 01.05.2017 do 30.09.2017 predstavuje sumu 7 570,- eur a keďže sa žalovaný dostal s úhradou nájomného do omeškania žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania z jednotlivých splátok nájomného v zákonnej výške.

3. Platobným rozkazom č.k. 7Cb/156/2017-28 zo dňa 19.10.2017 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí a považuje ju za nedôvodnú a to prinajmenšom nad žalovanú sumu 6 097,28 eur. Pri uzatvorení nájomnej zmluvy dňa 30.11.2016 bolo dohodnuté aj zloženie finančnej zábezpeky vo výške 1 350,-eur ku dňu podpisu zmluvy. Teda minimálne o túto sumu bol žalobca povinný ponížiť žalovanú istinu. Ďalej na sumu 122,72 došlo k započítaniu faktúry č. 52017, teda o túto sumu bol žalobca rovnako povinný ponížiť žalovanú istinu. Okrem toho žalobca nepreukázal oprávnenosť svojho nároku doručením faktúr žalovanému. Žalovaný ďalej v podanom odpore uviedol, že žalobca v priebehu trvania zmluvného vzťahu žalovanému viackrát oznámil, že zmluvný vzťah výpoveďou ukončuje, aj doručil žalovanému výpoveď, ktorú následne zobral späť a preto mal žalovaný za to, že tomu tak bude aj v tomto prípade, a že sa dohodnú na splátkovom kalendári.

4. Písomným podaním zo dňa 28.12.2017 žalobca súdu oznámil, že svoju žalobu berie čiastočne späť a to o sumu 1 350,-eur spolu s úrokmi z omeškania od 16.04.2017 do zaplatenia a zároveň aj o sumu 75,25 eur spolu s úrokom z omeškania, celkovo teda čiastočné späťvzatie predstavuje sumu 1 425,25 eur s príslušenstvom. Tvrdenie žalovaného o povinnosti žalobcu znížiť žalovanú istinu o sumu 122,72 eur z titulu údajného započítania faktúry č. 52017 sa nezakladá na pravde, pretože žalobca nevie túto faktúru identifikovať. Je však pravdou, že žalovaný mal preplatok na vyúčtovaní za odber plynu v predmete nájmu, t.j. na O. C. vo L. Q. v období od 01.01.2016 do 31.12.2016 a to vo výške 122,72 eur a preto bol vyhotovený dobropis č. 20162128. Na druhej strane na vyúčtovaní vodného a stočného za obdobie od 30.9.2016 do 31.12.2016 mal žalovaný nedoplatok vo výške 47,47 eur, ktorý bol na základe faktúry č. 20162130 povinný uhradiť do 31.01.2017. Žalovaný túto sumu neuhradil, pričom aj preplatok na odbere plynu a nedoplatok na vodnom a stočnom bol v predmete nájmu so stavom ku dňu 31.12.2016 a tieto pohľadávky sa stretli ku dňu 31.01.2017, preto žalobca jednostranným započítaním týchto pohľadávok znížil dlh na sumu 75,25 eur (122,72 eur - 47,47 eur).

Žalobca v tomto svojom čiastočnom späťvzatí ďalej uviedol, že ostatné dôvody odporu sú právne irelevantné a nezakladajú sa na pravde, nakoľko oprávnenosť nároku žalobcu je preukázaná Zmluvou o nájme obchodného priestoru č. 1/2016, prílohou ktorej je aj splátkový kalendár o úhrade nájomného a služieb spojených s užívaním nebytového priestoru, kde dátum splatnosti je 15. deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa povinnosť nájomcu zaplatiť nájomné a služby vzťahuje. V zmluve je uvedený termín kedy bol žalovaný nájomné a energie platiť, preto nebolo potrebné vyhotovenie faktúr za jednotlivé mesiace, lebo žalovaný mal platiť podľa podmienok zmluvy.

Z uvedených dôvodov žalobca po čiastočnom späťvzatí žiadal aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6 144,75 eur a 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 88,75 eur od 16.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 1 514,- eur od 16.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 1 514,- eur od 16.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 1 514,- eur od 16.07.2017 do zaplatenia a zo sumy 1 514,- eur od 16.08.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

5. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods.1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

V danom prípade došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo pojednávanie, preto súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1 425,25 eur s príslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 16.04.2017 do zaplatenia zastavil.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.05.2018 oboznámil sa so žalobou a listinnými dokladmi predloženými v konaní a to Zmluvou o nájme obchodného priestoru č. 1/2016 zo dňa 30.11.2016 vrátane prílohy č. 1, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, okres R., obec L. Q., k.ú. L. Q., prehľadom platieb zo dňa 04.10.2017, zápisom o ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 30.11.2016 , faktúrou č. 201612130 zo dňa 31.12.2016 v sume 47,47 eur splatnou dňa 31.01.2017, dobropisom č. 201612128 zo dňa 31.12.2016, výpismi žalobcu a žalovaného z obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca trval na podanej žalobe tak ako bola upravená v rámci jeho čiastočného späťvzatia zo dňa 28.12.2017. Žalobca týmto späťvzatím ponížil uplatňovaný nárok o výšku žalovaným zloženej zálohy pri podpise zmluvy vo výške 1 350,-eur s príslušenstvom a ďalej o sumu 75,25 eur s príslušenstvom, čo predstavuje rozdiel medzi preplatkom, ktorý mal žalovaný po konečnom vyúčtovaní na platbách za plyn vo výške 122,72 eur a nedoplatkom, ktorý mal žalovaný po konečnom vyúčtovaní vo výške -47,47 eur za vodné a stočné. Žiadal aby súd vyhovel žalobe v zmysle jeho späťvzatia.

8. Žalovaný sa vyjadril, že oproti tomu, čo uviedol v odpore proti platobnému rozkazu vo veci nemá nič iné čo uviesť.

9. Žalobca je obchodnou spoločnosťou - právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri Okresného údu Košice I, ktorého predmetom činnosti je okrem iného aj prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom.

10. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou - právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, ktorej predmetom činnosti je maloobchod, veľkoobchod, poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, výroba hotových jedál a polotovarov priemyselným spôsobom (konzervovanie) a prevádzkovanie výdajne stravy.

11. Dňa 30.11.2016 uzatvorili žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme obchodného priestoru č. 1/2016 podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a v zmysle § 663 až 684 Občianskeho zákonníka. Na základe tejto zmluvy žalobca ako prenajímateľ, ktorý v konaní príslušným listom vlastníctva osvedčil, že je výlučným vlastníkom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti zapísanej na KN vedenom Správou katastra L. Q. na LV č. XXXX ako stavba - obchodná budova súp. č. XXX postavená na parcele CKN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, o výmer 522 m2 v katastrálnom území L. Q., obec L. Q., okres R. a celkovej výmere predmetu nájmu 225 m2 prenajal tento predmet nájmu žalovanému s tým, že tento ho bol oprávnený užívať v súlade so všeobecne záväznými predpismi pre svoju podnikateľskú činnosť v súlade s predmetom činnosti uvedenom v obchodnom registri, najmä na prevádzku potraviny.

Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s platnosťou od 01.12.2016.

V článku III. zmluvy, bola upravená výška nájomného a platieb za prevádzkové náklady, pričom výška nájomného bola určená dohodou zmluvných strán vo výške 1 350,-eur mesačne. Okrem nájomného sa žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi spolu s nájomným, formou mesačných preddavkov platby za ostatné služby, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním predmetu nájmu (vodné a stočné, plyn), a to vo výške 164,- eur. Nájomné a platby za prevádzkové náklady v celkovej výške 1 514,- eur sa žalovaný zaviazal hradiť mesačne vopred, na základe pravidelnej mesačnej platby, vždy k 15.dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa povinnosť nájomcu zaplatiť nájomné a energie vzťahuje.

V bode 3.4 článku III. zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že nájomné a energie za prvý mesiac trvania nájmu vo výške 1 514,-eur a finančnú zábezpeku v celkovej výške 1 350,- eur uhradí nájomca prenajímateľovi do dátumu splatnosti (zrejme platnosti, pozn. súdu) tejto zmluvy. K prijatej finančnej zábezpeke sa nevystavuje ďalší platobný doklad a pre tieto účely slúži podpis tejto zmluvy.

V bode 3.5 článku III. zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že prijatá zábezpeka vo výške 1 350,- eur bude prenajímateľom použitá v prípade omeškania pravidelných platieb na ich vyrovnanie.

Podľa bodu 3.7 článku III. zmluvy, prenajímateľ vykoná 1-krát ročne vyúčtovanie skutočne vynaložených nákladov za dodávku energií na základe vyúčtovania od jednotlivých poskytovateľov služieb, ktorý doručí nájomcovi. Najneskôr do 14 dní od doručenia tohto vyúčtovania energií nájomca na základe faktúry uhradí prenajímateľovi prípadný nedoplatok a v prípade preplatku naopak prenajímateľ tento preplatok vráti nájomcovi.

12. Prílohu č. 1 zo dňa 30.11.2016 k zmluve o nájme obchodného priestoru č. 1/2016 tvoril splátkový kalendár, v zmysle ktorého nájomca mal platiť prenajímateľovi 1 514,- eur mesačne vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, ktorý sa vzťahuje povinnosť nájomcu zaplatiť.

13. Z prehľadu platieb zo dňa 04.10.2017 predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaný zaplatil nájomné a platby za energie vo výške á 1 514,- eur za mesiac december 2016 a január až apríl 2017. Nájom za nasledujúce mesiace až do ukončenia nájomnej zmluvy dňom 30.09.2017, t.j. za mesiace apríl, máj, jún, júl, august a september 2017 žalovaný doposiaľ neuhradil.

14. Faktúrou č. 201612130 zo dňa 31.12.2016 splatnou dňa 31.01.2017 žalobca vyfakturoval žalovanému za vodné a stočné na ul. Záhradnej vo Veľkých Kapušanoch za obdobie od 30.9.2016do 31.12.2016 na základe priloženej kópie od dodávateľa a priloženého výpočtu nedoplatok v sume 47,47 eur vrátane DPH.

15. Dobropisom č. 201612128 zo dňa 31.12.2016 žalobca vyfakturoval žalovanému preplatok za vyúčtovanie plynu za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 na ul. Záhradnej vo Veľkých Kapušanoch v celkovej výške 122,72 eur vrátane DPH.

16. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že zmluva o nájme nebytových priestorov uzatvorená medzi zmluvnými stranami dňa 30.11.2016 bola ukončená výpoveďou zo strany žalobcu a nájomný vzťah zanikol uplynutím výpovednej lehoty k 30.09.2017. Túto skutočnosť žalovaný nepoprel, rovnako ako nepoprel oprávnenosť žalobcom uplatneného nároku prinajmenšom nad žalovanú sumu 6 097,28 eur, keďže podľa jeho názoru mal žalobca pôvodne uplatnenú sumu nezaplateného nájomného za mesiace máj, jún, júl, august a september 2017, t.j. 5 x 1 514,- eur = 7 570,-eur ponížiť o finančnú zábezpeku vo výške 1 350,- eur, ktorú zložil pri podpise zmluvy a ďalej o sumu 122,72 eur.

17. To, že žalovaný je v tomto konaní dlžníkom voči žalobcovi z nájomného vzťahu bolo preukázané vyššie uvedenou zmluvou o nájme obchodného priestoru ako aj vyjadreniami strán sporu. Pokiaľ ide o výške záväzku žalovaného táto bola preukázaná žalobcom predloženými dokladmi a to opäť zmluvou, z ktorej nevyplýva povinnosť vyúčtovania mesačného nájomného faktúrami a ďalej faktúrou č. 201612130, ktorou bol v súlade so zmluvou na základe vyúčtovania dodávateľa vyúčtovaný žalovanému nedoplatok na vodnom a stočnom v sume 47,47 eur a dobropisom č. 201612128, ktorým žalobca dobropisoval v prospech žalovaného preplatok za plyn vo výške 122,72 eur.

18. Podľa § 261 ods.1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

19. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon“), tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.

Podľa § 3 ods.1 až 4 Zákona, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na

ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

Podľa § 5 ods. 2 Zákona, nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.

Podľa § 5 ods. 3 Zákona, nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

Podľa § 5 ods. 4 Zákona, nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.

Podľa § 7 Zákona, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

Podľa § 9 ods. 2 písm. b) Zákona, prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom.

Podľa § 12 Zákona, výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

20. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

21. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

22. Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žalobcom podaná žaloba je v plnom rozsahu dôvodná a je potrebné jej vyhovieť. V spore bolo jednoznačne preukázané, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola uzatvorená dňa 30.11.2016 Zmluva o nájme obchodných priestorov č. X/XXXX. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný nebytové obchodné priestory vo vlastníctve žalobcu nachádzajúce sa v Obchodnej budove súp. č. XXX postavenej na parcele CKN č. XXXX/X v k.ú. L. Q., obec L. Q. o celkovej výmere 225 m2 užíval, ani že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe výpovede žalobcu ku dňu 30.09.2017. V zmluve o nájme obchodného priestoru bola dohodnutá výška nájomného a spôsob jeho platenia a rovnako v nej bola upravená úhrada za plnenia poskytované s užívaním nebytových priestorov, t.j. plynu a vodného a stočného. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že k 30.09.2017 kedy došlo k ukončeniu nájomného vzťahu predstavoval celkový dlh žalovaného na nájomnom a úhradách za služby poskytované s nájmom nebytových priestorov za 5 mesiacov á 1 514,- eur, t. j. sumu 7 570,- eur. Rovnako bolo v konaní za preukázané, že žalovaný pri podpise zmluvy zložil v prospech žalobcu finančnú zábezpeku vo výške 1 350,-eur, ktorá mala slúžiť na vyrovnanie platieb, s ktorými by sa prípadne žalovaný dostal do omeškania, a ktorú sumu žalobca od dlhu vo výške 7 570,- eur odpočítal. Z vykonaného dokazovania bolo tiež preukázané, že žalobca po konečnom vyúčtovaní dodávateľmi plynu a vodného a stočného fakturoval žalovanému sumu 47,47 eur ako nedoplatok za vodné a stočné a dobropisoval v prospech neho sumu 122,72 ako preplatok za plyn. Jednostranným započítaním týchto dvoch kryjúcich sa pohľadávok zo strany žalobcu zanikla tak pohľadávka žalovaného v sume 122,72 eur ako aj pohľadávka žalobcu vo výške 47,47 eur, pričom rozdiel vo výške 75,25 eur, t.j. preplatok v prospech žalovaného si žalobca už neuplatňuje. Z pôvodne

žalovanej sumy nájomného vo výške 1 514,-eur splatnej dňa 15.04.2017 tak ostalo k úhrade zo strany žalovaného po odrátaní zábezpeky vo výške 1 350,- eur a zostatku preplatku žalovaného za plyn už len 88,75 eur. Žalobca tak v konaní preukázal vznik záväzku žalovaného voči nemu, jeho výšku i jeho trvanie a jeho legitimitu a teda aj nárok na zaplatenie sumy 6 144,75 eur zo strany žalovaného, preto súd žalobe v časti uplatňovanej istiny vyhovel.

23. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivých dlžných a splatných súm nájomného.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase vzniku obchodno-záväzkového vzťahu, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa odseku 2 ak výške úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 ods.1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Podľa odseku 2 namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania tak, ako si ho uplatnil, pretože takto uplatnený úrok z omeškania je v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže nájomné bolo splatné vždy k 15. dňu predchádzajúceho mesiaca a preto sa žalovaný v nasledujúci deň mesiaca dostal do omeškania.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd konanie čiastočne zastavil čo do uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1 425,25 eur s príl. a v tejto časti z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania. Vo zvyšnej časti žalobe vyhovel. Žalobcov úspech v konaní je tak v rozsahu 81,20 % a žalovaného v rozsahu 18,80 %. Súd preto žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 62,40 %

( 81,20 % - 18,80 %) s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.