Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5S-46-2017.pdf
PDF · 122.52 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/46/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresnému úradu Prešov, katastrálny odbor, Konštantínova č. 6, za účasti C. E., bytom P. č. XXXX/X, P., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.mája 2016 č.k.: E takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. k.: E zo dňa 30.mája 2016.
N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 10.01.2017 bolo začaté v predmetnej veci konanie na základe predkladacieho listu odporcu Okresného úradu Prešov, ktorým správnemu súdu predložil administratívny spis s tým, že v súlade s § 57 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní predkladá odvolanie navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti rozhodnutiu odporcu o zamietnutí návrhu na vklad záložného práva.
2. Krajský súd v Prešov uznesením sp. zn.: 1S/1/2017-17 zo dňa 12.01.2017 vec vrátil odporcovi ako bezdôvodne predloženú s poukázaním na ustanovenia zákona č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov s tým, že podľa názoru súdu nie sú splnené podmienky na konanie a o odvolaní navrhovateľa má rozhodnúť správny orgán postupom podľa § 31 ods. 7 zákona č. 162/2015 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov.
3. Z obsahu spisu vyplýva, že po rozhodnutí krajského súdu odporca postúpil vec Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky listom sp. zn.: LPO-XXXX/XXXX/Bug, VoÚ XX/XXXX zo dňa 18.08.2017 vrátil vec krajskému súdu späť na prejednanie a rozhodnutie s poukázaním na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Ko/3/2017 zo dňa 04.04.2017, sp. zn.: 1Ko/2/2017 zo dňa 03.05.2017 a sp. zn.: 1Ko/13/2017 zo dňa 03.05.2017, v ktorých Najvyšší súd dospel k záveru, že ak bolo odvolanie doručené okresnému úradu pred nadobudnutím účinnosti nových právnych predpisov upravujúcich civilný proces (t.j. pred 01.07.2016), je daná právomoc súdu na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad; deň predloženia spisu a odvolania krajskému súdu je z hľadiska posúdenia právomoci na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad bez právneho významu.
4. Podľa názoru kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenom v rozhodnutí sp. zn.: 1Ko/3/2017 konanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa začínalo
na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu (§ 250m ods. 1 O.s.p.), pričom zákon ustanovil možnosť podania návrhu nielen na správny súd, ale i na správny orgán. Pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí vkladu to zvýraznil aj katastrálny zákon, ktorý v § 31 ods. 7 upravoval (aj v znení účinnom od 01.07.2016 upravuje) možnosť podania odvolania len na okresnom úrade. Na začatie konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku bolo treba považovať deň, kedy bol opravný prostriedok doručený príslušnému súdu alebo správnemu orgánu, ktorý vydal rozhodnutie a nie deň, kedy okresný úrad doručil (predložil) odvolanie spolu so spisovým materiálom súdu tak, ako to nesprávne posúdil krajský súd. Zo znenia ustanovenia § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku možno teda vyvodiť, že ak účastník podá odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí vkladu na okresný úrad (príslušný súd) do 30.júna 2016, odvolanie treba považovať za návrh podľa tretej časti piatej hlavy Občianskeho súdneho poriadku a konanie sa dokončí podľa doterajších predpisov. To znamená, že na vec sa použije Občiansky súdny poriadok a katastrálny zákon v znení účinnom do 30.06.2016, a teda že o odvolaní rozhodne v takom prípade súd. Ak účastník podá odvolanie po 30.06.2016, rozhodne o odvolaní už Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v zmysle §31 ods. 7 katastrálneho zákona v znení účinnom od 01.júla 2016. Na týchto záveroch nič nemení ani ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 125/2016 Z.z., lebo jeho použitie pripadá do úvahy iba vtedy, ak tento zákon alebo osobitný predpis (v tomto prípad Správny súdny poriadok) neustanovuje inak.
5. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu č.k.: E zo dňa 30.05.2016, ktorým odporca ako správny orgán príslušný na rozhodovanie o povolení vkladu podľa ustanovenia § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“) rozhodol o návrhu na vklad záložnej zmluvy podanej dňa 19.04.2016 vedenej katastrálnym odborom, ktorého prílohou je záložná zmluva uzavretá medzi odporcom ako záložným veriteľom a C. E., P. XXXX/X, P. ako záložcom tak, že návrh podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol.
6. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 10.04.2016 mu bol doručený návrh na vklad záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. a to bytu č. XX, vchod 2, na prízemí bytového domu súp. č. XXXX, na pozemku registra C-KN parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a bytového domu na pozemku vo veľkosti XX/XXXX zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a liste vlastníctve č. XXXX, katastrálne územie P., uvedených v predmetnej zmluve, ktorých bezpodielovými spoluvlastníkmi sú C. E. a C. E., rod. N.. Prílohou návrhu na vklad bola aj Dohoda o splnomocnení podpísaná dňa 31.03.2015 uzavretá medzi C. E. ako splnomocniteľom a ASISTENT s.r.o., Karpatské námestie 10, Bratislava ako splnomocnencom. V bode II. záložnej zmluvy uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom zastúpeným na základe dohody o plnej moci spoločnosťou ASISTENT. Záložná zmluva sa uzatvára na zabezpečenie istiny vo výške 200,-- eur spolu s jej príslušenstvom, úrokom z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj celkových ostatných nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.
7. Konštatoval, že vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovenia § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z.. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných dokladov podľa § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
8. Poukázal na ustanovenia § 37, § 23 Občianskeho zákonníka a dôvodil, že preskúmaním návrhu na vklad a jeho príloh zistil, že predloženú zmluvu o zriadení záložného práva za záložcu podpísal splnomocnenec. Z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere, nemohol ovplyvniť splnomocnenca, pretože podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej samotný typový obsah dlžník nemohol ovplyvniť, čím nastal konflikt v zmysle
ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho záležitosti. To, že záložný veriteľ vybral aktuálne nie svojho advokáta ale svoje občianske združenie, je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo iba potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nestotožňuje sa teda s tým, že dlžník podpísaním záložnej zmluvy mienil uzavrieť aj dohodu o splnomocnení a už vonkoncom nie, že tým mal možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri výbere splnomocnenca, ktorý by mal hájiť jeho záujmy. Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom a splnomocnencom navrhnutým veriteľom obsiahnutá v štandardnej zmluve o úvere je absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a splnomocnenca podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je dôvodom zamietnutia návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam. Záujmy dlžníka sú v rozpore s konaním jeho zástupcu, nerešpektuje sa vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru, aj úveru a jeho príslušenstva a predmetnej záložnej zmluvy, ktorá sa týka nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko vyššej hodnote, než je výška plnenia z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasahuje do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8Sžo/17/2017.
9. Ďalej odporca poukázal aj na skutočnosť, že zriadenie záložného práva sa dotýka nehnuteľností, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a preto je potrebné prihliadať na ustanovenie § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pričom argumentoval doterajšou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplynulo, že právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého, a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti dovolá.
10. Poukázal aj na ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že v danom prípade podmienky návrhu na vklad neboli splnené, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.
12. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia odporcu. Citoval ust. § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku a uviedol, že je toho názoru, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa podľa riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ASISTENT o.z. plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.
13. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu.
14. Ďalej uviedol, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci. Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie; pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav vyplýva aj z ust. § 46 Správneho poriadku. Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a preto konštatoval, že odporca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
15. Dôvodil, že ustanovenia Správneho poriadku sú podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona plne aplikovateľné aj na katastrálne konanie, konkrétne aj konanie o povolení vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
16. Ďalej argumentoval, že dohoda o splnomocnení je samostatne existujúcim dvojstranným právnym úkonom, kde jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, žeby bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež nevyplýva, žeby veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Odporca nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.
17. Uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Ak odporca z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácia ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, pretože medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol odporca povinný preukázať. Záver odporcu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu.
18. Nestotožnil sa v názorom odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody v splnomocnení podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa jeho názoru dohodu o splnomocnení nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu a tým nemožno aplikovať § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúcich neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
19. Vo vzťahu k dôvodu odporcu, pre ktorý zamietol návrh na vklad z dôvodu nepomeru medzi výškou zabezpečenej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, odporca považuje toto odôvodnenie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Namietal, že odporca neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ustanovením § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku, pretože podľa jeho názoru zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníka má prednosť pred aplikáciu Občianskeho zákonníka. Je toho názoru, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ak skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania. Rovnako sa nestotožnil s právnym názorom odporcu, ktorý na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení aplikoval ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj vo vzťahu k názoru odporcu k aplikácii ustanovenia §145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
20. Na základe týchto skutočností namietal, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne právne posúdil dohodu o splnomocnení, v dôsledku čoho vydal nezákonné rozhodnutie.
21. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach v § 492 ods. 1 upravuje, že konanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
22. Opravný prostriedok navrhovateľa bol podaný odporcovi dňa 30.06.2016 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd postupoval ďalej v konaní podľa ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016.
23. Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
24. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
25. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
26. Súd vec pojednával podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania. Navrhovateľ a odporca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili písomnými podaniami zo dňa 12.04.2018 a 16.05.2018. Súhlasili s tým, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil ani účastník konania C. E., ktorému predvolanie na pojednávanie bolo súdom včas doručované. Účastník konania C. E. svoju neprítomnosť ospravedlnil e-mailom zo dňa 10.05.2016 z dôvodu vycestovania za prácou a žiadal pojednávanie odročiť. Vzhľadom k tomu, že účastník konania neuviedol ďalšie relevantné dôvody ani listinné dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, súd na žiadosť o odročenie pojednávania nereflektoval.
27. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ podal odporcovi dňa 10.04.2016 návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-O. do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto návrhu bola aj samotná zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a C. E. ako záložcom, zastúpeným na základe dohody o splnomocnení ASISTENT o.z.. Z čl. I záložnej zmluvy vyplýva, že predmetom záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a XXXX v k.ú. P.. Podľa čl. II predmetnej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.03.2015 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka.
28. Obsah administratívneho spisu tvorí aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi C. M. ako splnomocniteľom a ASISTENT o.z. ako splnomocnencom. Dohoda o splnomocnení bola bol podpísaná jej účastníkmi dňa 31.03.2015, pričom túto dohodu podpisoval C. E. v G. a ASISTENT o.z. v Bratislave. Z obsahu tejto dohody vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa
a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s navrhovateľom. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ASISTENT plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu, ako aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní s navrhovateľom združenie ASISTENT poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečovaní svojho záväzku združením ASISTENT. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ASISTENT plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa §522 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ASISTENT sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ASISTENT zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ASISTENT plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení je ďalej označenie nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom záložného práva.
29. Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
30. Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
31. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.
34. Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.
35. Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony.
36. Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona, prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku, d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.
37. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.
38. Podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
39. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
40. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
41. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.
42. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
43. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
44. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení aj s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojich kompetencií a v súlade so zákonom. V rámci rozhodovacieho procesu je v kompetenciách správneho orgánu aj posudzovanie náležitostí predložených zmlúv z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, kde okrem iného posudzuje a prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania.
45. Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený splnomocnenec - združenie ASISTENT a z textu tohto splnomocnenia vopred predtlačeného je zrejmé, že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s navrhovateľom.
46. Súd sa v danom prípade stotožňuje s právnou a skutkovou argumentáciou odporcu uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V konaní pred správnym orgánom a pred tunajším súdom v totožných veciach týkajúcich sa navrhovateľa a návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností je zrejmé, že existencia zmluvy o zriadení záložného práva a s ňou súvisiaca dohoda o splnomocnení je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa a ich vzťah k úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický.
47. Na podporu argumentácie odporcu súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013 v totožnej veci, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dohoda o splnomocnení v takomto prípade sa prejednáva a subsumuje pod režim úniového práva ochrany spotrebiteľa. Z odôvodnenia tohto citovaného rozsudku ďalej vyplýva, že správne súdnictvo je ovládané dispozitívnou zásadou obmedzenou koncentračnou zásadou, z čoho vyplýva legitímne
očakávanie účastníkov súdneho prieskumu, že konajúci súd neprekročil rámec žalobných námietok navrhovateľa a nevyhlásil prekvapivé právne názory, tzn. právne názory ani účastníkmi nepožadované. Avšak úniová zásada lojality núti súdy, aby vo vnútroštátnom konaní poskytli tak vysoký stupeň ochrany úniových práv ako je v Európskej únii deklarovaný, hoci o jej ochranu účastníci výslovne nepožiadali. Obdobný záver zdôraznil súdny dvor prostredníctvom svojho rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telekomunicaciones sp.zn. C-40/08 bod 32, keď pre oblasť súdnej ochrany pripustil, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. V predmetnej veci, ktorá je totožná aj s prejednávaným prípadom konštatoval, že dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej (alebo predtlačenej) listinnej predlohy kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody a preto jeho možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa bola už v takejto dohode nielenže obmedzená, ale priamo bola odňatá. Obdobné závery je možné vyvodiť aj z judikatúry súdneho dvora, ktorý prostredníctvom rozsudkov zo dňa 26.10.2006 Mostaza Claro sp.zn. C-168/05 bod 25 zo dňa 04.06.2009, Pannon GSM sp.zn. C-243/08 bod 22 a zo dňa 06.10.2009 Austur com Telekomunicaciones sp.zn. C-40/08 bod 29 vyslovil právny názor zavedený smernicou č. 93/13, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Práve takéto znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán zaväzuje členské štáty stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa. Na základe uvedeného Najvyšší súd konštatoval, že v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na takúto dohodu o splnomocnení nevzťahuje výnimka majúca základ v individuálne dohodnutých neprijateľných podmienkach (vopred v podstatných častiach navrhnutá, pripravená, naoktrojovaná a tým minimalizovaná slobodu prejavu vôle splnomocniteľa). Preto vyvodil záver, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka konania, ale naopak iba z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa a preto ani následné deklarovanie vôle dlžníka ako záložného veriteľa, že sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sa nezakladá na zistenej realite.
48. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
49. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
50. Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozsudku sp.zn. 1Sžr 150/2012 vyslovil právne vety, že ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto skutočnosť sama osebe musí nutne vyvolávať pochybnosti konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka.
51. Vzhľadom na okolnosti a zistené skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu odporcu nesporne vyplýva, že v prípade uzatvárania dohody o splnomocnení je konanie splnomocniteľa v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Základom existencie týchto rozporov je to, že združenie ASISTENT hoci malo svedomite naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa, podľa obsahu plnomocenstva realizuje zabezpečenie záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti Pohotovosť s.r.o. - navrhovateľa. Takéto konanie nie je možné označiť za konanie v záujme splnomocniteľa, ale naopak v prospech navrhovateľa.
52. Podľa § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocnil tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa je neplatný.
53. Súdny dvor explicitne zaradil právne vzťahy vyplývajúce z úverových zmlúv uzavretých nebankovými spoločnosťami pod režim Smernice č. 93/13/EHS na ochranu spotrebiteľa a pri aplikácii noriem Európskej únie pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Na základe uvedeného možno konštatovať, že aj dohoda o splnomocnení sa subsumuje pod režim úniovej ochrany spotrebiteľa.
54. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ak odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností rozhodol v súlade so zákonom.
55. Krajský súd na základe vyššie uvedených dôvodov podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne a zákonné potvrdil.
56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.