Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-3205-2014.pdf
PDF · 77.73 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-35Er/3205/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: mBank SPÓLKA AKCYJNA, Senatorska 18, 009 50 Warszawa, IČO: 001254524, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 10, IČO: 36 819 638, zastúpený: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom v Bratislave, Plynárenská 7/A, IČO: 35 929 049 proti povinnému: R.. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. pre seniorov, O. dolina XX, XXX XX N. - T. o vymoženie 3.362,55 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Blankou Ružekovou
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 23.07.2014 domáhal u súdnej exekútorky JUDr. Blanky Ružekovej vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie 3.362,55 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Košice II spis. zn. 33Cb/79/2013-88 zo dňa 26.11.2013. Dňa 31.07.2014 doručila súdna exekútorka súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej jej súd udelil poverenie č. 5803* 148906 zo dňa 10.10.2014. Dňa 18.08.2016 postúpila súdna exekútorka súdu námietky povinného proti exekúcii. Povinný vo svojich námietkach uviedol, že nesúhlasí s výškou úrokov, ktoré mu boli vypočítané exekútorom, a to vo výške 10% úrok z omeškania a 24% zmluvný úrok, spolu 34%, nakoľko sú proti dobrým mravom a sú úžernícke. Povinný poukázal na to, že exekučný titul mu nebol doručený, ani sa nezúčastnil na pojednávaní v tomto spore. V tom čase bol vo veľmi zlom zdravotnom stave opakovane hospitalizovaný na psychiatrii, ktorý mu nedovoľoval úspešne sa brániť. Tým bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Na výzvu súdu zo dňa 20.01.2017 oprávnený k námietkam povinného uviedol, že námietka povinného nie je spôsobilá naplniť primárnu, ba ani sekundárnu hypotézu ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko povinný namieta skutočnosť, ktorá nenastala po vzniku exekučného titulu, nebráni jeho vykonateľnosti a súčasne nespadá do kategórie „iných dôvodov“, pre ktoré by mohla byť exekúcia neprípustná. Oprávnený ma totiž za to, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by bolo možné založiť právomoc exekučného súdu vo veci prieskumu vecnej správnosti exekučného titulu, vrátane prieskumu hmotnoprávnych nárokov ním priznaných. Na základe uvedeného má oprávnený za to, že námietky povinného nie sú dôvodné. Povinný neprevzatie exekučného titulu pripisuje svojej údajnej opakovanej hospitalizácii na psychiatrii, no o tejto trvajúcej zdravotnej prekážke povinný nepredložil súdu žiadny hodnoverný, resp. právne relevantný dôkaz. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal oprávnený súd, aby námietky povinného ako nedôvodné zamietol. Podľa ust. § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46) o námietkach netreba rozhodnúť. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia sa súd najskôr zaoberal posudzovaním včasnosti podania námietok povinným. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dáva povinnému oprávnenie vzniesť proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, a to v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Pretože Exekučný poriadok nemá ustanovenia o počítaní lehôt, s poukazom na ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku /Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku/, možno na počítanie lehoty 14 dní aplikovať ustanovenia § 121 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Podľa ust. § 121 ods. 1 C. s. p. lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Podľa ust. § 121 ods. 2 C. s. p. do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Podľa ust. § 121 ods. 3 C. s. p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Podľa ust. § 121 ods. 4 C. s. p. ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa ust. § 121 ods. 5 C. s. p. lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Z obsahu spisu vyplýva, že námietky povinného proti exekúcii boli doručené súdnej exekútorke dňa 16.08.2016. Súdna exekútorka zároveň súdu oznámila, že nedisponuje doručenkou preukazujúcou doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, z toho dôvodu si súd nemal ako overiť, či námietky boli povinným podané včas. Zo samotných námietok povinného proti exekúcii však súd zistil, že povinný si prevzal upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 03.08.2016. Nakoľko súdna exekútorka žiadala o doručenie upovedomenia povinnému cestou polície dňa 13.05.2016, súd považoval za deň doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému deň 03.08.2016. Potom možno konštatovať, že námietky proti exekúcii boli povinným podané v zákonom stanovenej lehote 14 dní. Ďalej sa súd zaoberal posudzovaním dôvodnosti námietok vznesených povinným. Povinný vo svojich námietkach poukázal na tú skutočnosť, že exekučný titul mu nebol doručený, v dôsledku čoho sa nemohol voči nemu účinne brániť. Vychádzajúc z uvedeného si súd nechal pripojiť spis pôvodného konania spis. zn. 33Cb/79/2013 a zistil, že na základe žaloby oprávneného zo dňa 03.07.2012 bol vo veci dňa 22.11.2012 pod spis. zn. 35Rob/171/2012-38 vydaný platobný rozkaz, ktorý sa v zmysle zákona povinnému doručoval do vlastných rúk na poslednú známu adresu trvalého pobytu Bratislavská XX, N.. Na uvedenej adrese bol však povinný doručovateľom označený ako neznámy. B. súd zisťoval aktuálny trvalý, resp. prechodný pobyt povinného súčinnosťou s W. políciou N., Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Mestskou evidenciou obyvateľov, a Registrom obyvateľov SR, pričom bolo zistené, že povinný má od 28.01.2002 prihlásený trvalý pobyt na ul. Z. XX v N. a nenachádza sa v ústave na výkon trestu odňatia slobody, ani ústave na výkon väzby. Hliadkou mestskej polície bolo priamo na uvedenej adrese od p. K. zistené, že povinný na tejto adrese nebýva cca X roky, odsťahoval sa a jeho súčasná adresa nie je známa. Nakoľko platobný rozkaz sa povinnému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením spis. zn. XXRob/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil. Potom opätovne preveroval trvalý, resp. prechodný pobyt povinného, no s rovnakým výsledkom. Následne súd uznesením spis. zn. XXCb/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX ustanovil povinnému opatrovníčku pre doručovanie. Tejto doručoval aj rozsudok spis. zn. 33Cb/79/2013-88 zo dňa 26.11.2013 /exekučný titul/. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je súd toho názoru, že súd preveroval trvalý, resp. prechodný pobyt povinného dostatočným spôsobom a postupoval v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného, že úroky z omeškania, ktoré tvoria príslušenstvo vymáhanej pohľadávky, sú v rozpore s dobrými mravmi a sú úžernícke, k tomu súd uvádza, že konanie o námietkach proti exekúcii je konaním o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, resp. či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Námietky v exekučnom konaní však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom,
nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Exekučný súd môže námietkam povinného proti exekúcii vyhovieť len za predpokladu, že tento vo svojich námietkach preukáže existenciu takých okolností, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom exekučného konania a navyše spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo takých dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný dosiaľ súdu nepredložil dôkazy preukazujúce úhradu vymáhanej pohľadávky oprávneného, dôkazy, ktoré by preukazovali, že by bol exekučný titul zrušený alebo zmenený a neuviedol ani žiadne také skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, resp. ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. Preto súd nemal inú možnosť, len námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, a to v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. (§ 239 ods. 1 a 2 C.s.p.) Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 C.s.p.). V zmysle ust. § 243 C.s.p. v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie ( § 248 C.s.p.). Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne ( § 250 ods. 1 C.s.p.); ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu ( § 250 ods. 2 C.s.p.).