Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-16T/27/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného X. P., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 16. mája 2018, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý

X. P.Š., narodený XX.XX.XXXX v X., trvalé bydlisko V., X. T. číslo XXX/XX, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby E.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

po tom, ako v čase približne o XX:XX hodine dňa XX.XX.XXXX vo V. na ulici Q.Í.Q. X. F.P.T., v kuchyni bytového domu číslo XXX/X, začal svojej družke M. Q.P. vulgárne nadávať slovami, že: "počúvaj ma, nebudeš ty s mladými trtkávať", počas čoho ju jeho oboma rukami držal za jej hlavu a triasol s ňou, v okamihu, ako toto dopovedal, jej zahryzol do spodnej pery, kedy jej povedal, že: "to, aby si nefajčila mladých kokotov", pričom následne prudko trhol s jeho zubami, pustil ju a odišiel z bytu preč, po čom M. Q. odišla do práce, kedy ju vo V. na ulici I. znovu schytil za ľavú ruku a za kabelku, kedy mu M. Q. povedala, aby sa pozrel, čo jej spravil, na čo jej odpovedal, že jej nič nespravil, počas čoho ju neustále držal rukou a triasol s ňou, avšak potom ju pustil a odišiel preč, čím poškodenej M. Q., bytom V., Q. X. F. číslo XXX/X, spôsobil asi 3 cm dlhú hryznú ranu dolnej pery úst zasahujúcu do podkožného tkaniva s pomliaždením mäkkých tkanív v okolí rany, z ktorého zranenia sa poškodená liečila počas 10 dní, počas tejto doby bola aj poškodená obmedzená na bežnom spôsobe života, t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví, pričom taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe - družke, č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a § 127 odsek 4 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), písmeno n), § 37 písmeno m), § 38 odsek 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 51 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba s probačným dohľadom na 30 (tridsať) mesiacov. Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písmeno g), písmeno i) Trestného zákona sa mu ukladajú povinnosti spočívajúce v príkazoch

- podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu so- ciálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a

- podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona sa mu ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra X. podala na tunajší súd XX. T. XXXX obžalobu sp. zn. Pv 61/18/2204 (ďalej len obžaloba) na X. P. (ďalej len obžalovaný) pre skutok opísaný v obžalobe, právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a § 127 odsek 4 Trestného zákona. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom XX. F. XXXX urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V dôsledku tohto vyhlásenia súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda dopytoval obžalovaného, pričom tento na všetky položené otázky odpovedal súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Na podklade vyššie uvedeného súd podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásil uznesenie, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného. Zároveň súd rozhodol podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia. K dokazovaniu S poukazom na súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného vykonával súd na hlavnom pojednávaní len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochranného opatrenia, v rámci ktorého vypočul obžalovaného, oboznámil čítaním listinné dôkazy založené v spise a tiež vo veci vypracované znalecké posudky. Pri hodnotení pritom súd prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne vykonané. Dokazovanie vo vzťahu k náhrade škody súd nevykonával, nakoľko poškodená si nárok na náhradu škody neuplatnila. Z výsluchu obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom a k motívu činu vyplynulo, že obžalovaný je rozvedený, má jedného 30 ročného syna. Vlastní chatu, auto a má nejakú hotovosť. Pred vzatím do väzby bol zamestnaný vo V., celý život robí stolára. Mesačne zarábal minimálnu mzdu, niečo sa dalo zarobiť bokom. V minulosti bol súdne trestaný, keď bol mladý, už si to dobre nepamätá, je to 35 rokov naspäť. Naposledy mal autonehodu pred 13 rokmi, za to bol súdený. Keď mal 19 rokov, bol aj vo výkone trestu odňatia slobody, potom bol na vojne a odvtedy nebol vo výkone trestu. V base bol asi za výtržníctvo, potom sa mu ešte premenila podmienka, už nevie presne. Ublíženie na zdraví nikdy nemal. Má evidované asi dva priestupky, posledný bol, čo sa s poškodenou pohádal na chate. Žije riadny život, v roku 2004 sa rozviedol a odvtedy žije s poškodenou, bývajú v jej byte, on jej to tam trochu porobil. Ešte cez Vianoce XXXX boli spolu v K. a bolo to v pohode. Dva týždne pred vzatím do väzby poškodenej opravoval WC na jej byte. K poškodenej sa vrátil v L. XXXX, lebo v E. XXXX býval na chate, boli od seba pár mesiacov. Inak im bolo spolu fajn. S poškodenou je stále v styku, navštevuje ho vo výkone väzby, chcú obnoviť spolužitie. Nedá sa to ale riešiť, keď je vo väzbe. Väzba na neho pôsobí dosť zle, hlavne psychicky, nedokáže sa odosobniť, stále má pred očami všetko to, čo stratil. S drogami nikdy problémy nemal. S alkoholom mal problémy v čase, keď sa rozvádzal, chodil na ambulantné liečenie k F.. I., bolo to okolo roku XXXX. Teraz pije príležitostne, cez týždeň robí, vtedy nepije. Cez víkend, keď boli s poškodenou na chate, tak si dal alkohol. Problémy s alkoholom pred vzatím do väzby nepociťoval žiadne. Svoje pitie by označil za príležitostné, po krčmách nechodil a alkohol nevyhľadával. Automaty nehráva. K motívu uviedol, že to spravil preto, lebo mali s poškodenou nevyjasnené veci ohľadom nevery, nemali to vydiskutované, mali si to vysvetliť. Bol naštvaný, večer si nerozumeli, klamala mu do telefónu. Ráno sa zobudil a bol stále veľmi naštvaný. Bežne sa tak nespráva, keď je naštvaný. Nedomyslel tie dôsledky. Už by to v živote nespravil. Nechcel jej ublížiť, bolo to z jeho strany gesto bezmocnosti, keďže nevedel ako reagovať. Počas skutku nebol pod vplyvom alkoholu. Vie, že to nie je normálny spôsob riešenia konfliktov. Poškodenú má rád, ak by sa aj rozišli, tak len v dobrom. Teraz nevie na čom je, keď je zavretý. S poškodenou si povedali, že sa nad to skúsia povzniesť. Ona mu tú neveru vrátila.

Vie, že ten útok na psychiku poškodenej nevplýval dobre, keď mu zo začiatku písala, tak to boli také opatrné listy. Ľutujú to obaja. Potom spolu aj telefonovali a začala chodiť na návštevy. Žiarlivosť vo vzťahu k nej má určite pod kontrolou, získal takú pokoru, že takto veci už určite riešiť nebude. Bude ale trvať na tom, aby si vzťah s poškodenou vyjasnili, aby sa to neopakovalo a každý vedel, na čom je. Dodal, že je mu to celé veľmi ľúto. Obžalovaný sa v pojednávacej miestnosti poškodenej ospravedlnil. V záverečnej reči sa domáhal uloženia podmienečného trestu odňatia slobody, žiadal druhú šancu, aby mohol dokázať všetkým, že sa už do basy nevráti, že to bol ojedinelý exces, z ktorého sa veľmi poučil. Poškodená pri výsluchu uviedla, že jej vzťah k obžalovanému je aktuálne kladný, bola ho navštíviť aj vo väzbe. Telefonujú spolu každý deň. Ona vie, že sa poučil na celý život a myslí si, že jej už v živote neublíži po tom, čo si prežil vo väzbe. Teraz k nemu cíti ľútosť, už mu odpustila, ospravedlnil sa jej listami, telefonicky, aj osobne pri návšteve. Vyjasnili si po telefóne, že si nebudú ubližovať, že vždy sa dá začať odznova. Naposledy bola za ním asi mesiac dozadu. Trvalé následky zranenia má v tom, že si vždy na to spomenie. Bolesti už nepociťuje. Obmedzená na bežnom spôsobe života bola dva týždne, kedy pila cez slamku a jedla tekutú stravu. Bežnú potravu mohla normálne prijímať po 3 týždňoch. Z finančných problémov musela po 7 dňoch ukončiť PN-ku a ísť do práce. Bola ako žena ukrátená vzhľadovo, ale už to všetko prebolelo a zahojilo sa. Na ranu si kupovala prostriedky, aby sa to zahojilo. Po 10 dňoch jej vybrali štichy, potom si to sama liečila a zahojilo sa to tak ako to je dnes. Mala to asi mesiac strnuté, teraz jej zostala len jazva. Každý si myslí, že má herpes, ale jazvu z toho. Vzťah obžalovaného k alkoholu označila za víkendový, dali si niečo, keď boli spolu cez víkend na chate. Cez týždeň keď prišiel z práce nechcel ani pivo, ale niekedy si ho dal. Do krčmy nechodieval. Keď sa ale rozpil, nevedel prestať. Pod vplyvom alkoholu jej vyčítal neveru, žiarlil na ňu, pričom na to nemal dôvod. Vadilo jej, že jej neveril. V ráno skutku neočakávala, že by sa niečo mohlo stať, lebo každé ráno sa vždy zobudili, pozdravili sa, dali si pusu, ale v to ráno prišiel a urobil to čo spravil. V minulosti navštevoval ambulantné liečenie protialkoholické, verí, že sa bude liečiť ďalej. Niekedy mal aj obdobie, že sa zaťal a pol roka abstinoval. Či bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu nevie, ale v koši boli plechovky od piva. Obavu zo spolužitia s obžalovaným nemá, väzba ho ponaučila. Ospravedlnenie obžalovaného v pojednávacej miestnosti prijala. Verí aj tomu, že sa zmení. Chce dať obžalovanému druhú šancu. Z registra trestov GP SR vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 7 krát súdne trestaný, pričom v minulosti bol odsúdený aj na krátke nepodmienečné tresty odňatia slobody. Posledný nepodmienečný trest odňatia slobody vykonal v roku 1986. Naposledy bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 1T/30/2006 z 23.10.2006 za trestný čin podľa § 224 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Uvedené odsúdenie má už zahladené rovnako, ako ostatné dve odsúdenia. Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa proti obžalovanému iné trestné stíhanie aktuálne nevedie. Z lustrácie v databáze súdov a STA vyplynulo, že sa aktuálne na súdoch iné trestné konanie proti nemu nevedie. Z lustrácie v Registri priestupkov MV SR vyplynulo, že obžalovaný bol priestupkovo postihnutý dva krát, naposledy za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu na tom skutkom základe, že 20.07.2017 pri chate číslo 274 v chatovej oblasti L. v obci Š. fyzicky napadol svoju družku M. Q., pričom ju oboma rukami chytil za jej ruky a sotil ju tak, že následkom toho spadla na schody, následne sa postavil a udrel ju dlaňou ruky do pravej strany hlavy, čím jej spôsobil pomliaždenie v pravej temennej oblasti s dobou liečenia 3 dni. Za to bol rozkazom o uložení sankcie za priestupok vydaným 06.09.2017 Okresným úradom X., odborom všeobecnej vnútornej správy pod číslom H.-X.-H.-XXXX/XXXXXX, postihnutý pokutou vo výške 20 Eur. Z lustrácie v Registri obyvateľov SR vyplynulo, že obžalovaný je rozvedený a má jedného dospelého syna. Trvalý pobyt má evidovaný vo V., X. T. XXX/XX. Mesto V. v správe o povesti uviedlo, že obžalovaný nebol riešený komisiou verejného poriadku a iné skutočnosti o ňom im nie sú známe. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. vyplynulo, že obžalovaný bol naposledy evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie v roku 2006 a nepoberá dávky vyplácané týmto úradom. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný bol naposledy zamestnaný u P. G. od 01.02.2013 do 31.01.2018. Zo záverov znaleckého posudku číslo 15/2018 vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. F. U. 16. marca 2018, ktorý posudok súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom strán prečítal, vyplynulo, že znalkyňa po forenznom psychiatrickom vyšetrení u obžalovaného skonštatovala zneužívanie alkoholu. Aktuálne nie sú splnené kritéria na stanovenie diagnózy závislosti od alkoholu. Taktiež nebola zistená závislosť ani od iných psychoaktívnych látok,

prípadne nelátkové závislosti. Alkohol konzumuje nepravidelne, občas nadmerne. Nemáme k dispozícii verifikovaný údaj o hladine alkoholu v čase spáchania skutku, ale z vyexplorovaného (na základe výpovede obžalovaného a poškodenej) je možné suponovať, že skutok nespáchal pod vplyvom alkoholu. V čase spáchania trestného činu vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Napriek tomu, že u obžalovaného nebola zistená závislosť od alkoholu a ani nebolo potvrdené, že by skutok spáchal pod vplyvom alkoholu, tak mu navrhuje znalkyňa uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Nadmerné užívanie alkoholu potencovalo u neho žiarlivosť, dôsledkom čoho bolo ublíženie na zdraví jeho družke. Skutočnosti odôvodňujúce skúmanie duševného stavu obžalovaného zistené neboli. K právnej kvalifikácii skutku Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. (2) Odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) na chránenej osobe, alebo b) z osobitného motívu. Podľa § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie blízka osoba. Podľa § 127 odsek 4 Trestného zákona, blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Podľa § 123 odsek 1 Trestného zákona, ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného. Podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona, ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Pri trestnom čine ublíženia na zdraví je objektom ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Ublížením na zdraví nie je každá porucha zdravia (napr. prechodné bolesti, nevoľnosť, odreniny, nepatrné ranky a pod.), ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Pod pojmom nie na krátky čas sa rozumie doba okolo sedem dní. Pracovná neschopnosť je síce dôležitým kritériom pri posudzovaní ublíženia na zdraví, nie je však jediným a ani rozhodujúcim kritériom. V niektorých prípadoch ublíženie na zdraví nemusí mať vôbec za následok pracovnú neschopnosť (napr. vybitie niekoľkých zubov). Ani okolnosť, že poškodený v takomto prípade vykonáva prácu na vlastné riziko, však nemôže viesť k záveru, že nejde o ublíženie na zdraví. Pod pojmom „inému“ treba rozumieť individuálne určitú(-é) osobu(-y) odlišnú(-é) od páchateľa. Ide o úmyselný trestný čin, pri ktorom sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Subjektom prečinu ublíženia na zdraví môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt). Konanie obžalovaného súd po právnej stránke posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, lebo obžalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví. Čo sa týka ujmy na zdraví u poškodenej, neboli pochybnosti v tom smere, že rozsah zranení poškodenej podľa záverov znaleckého posudku právne zodpovedá ublíženiu na zdraví, keďže adekvátna doba liečenia zranenia v tomto prípade je doba do 2 týždňov a adekvátna doba trvania obmedzenia je doba približne do polovice februára 2018. Právna kvalifikácia konania obžalovaného aj podľa odseku 2 písmena a) ust. § 156 Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a § 127 odsek 4 Trestného zákona je daná tým, že obžalovaný trestný čin spáchal proti chránenej osobe, keďže poškodená M. Q. bola v tom čase jeho družkou. Druh/družka sú ustálenou súdnou praxou všeobecne považované za kategóriu osôb, ktoré spadajú pod definíciu blízkych osôb podľa § 127 odsek 4 Trestného zákona (iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú). V tomto prípade nemá súd pochybnosti o tom, že poškodená M. Q. bola družkou obžalovaného, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že s ním žila v spoločnej domácnosti niekoľko rokov. To, že sa v lete 2017 krátkodobo rozišli na veci nič nemení, keďže okolo Vianoc 2017 sa opätovne dali dokopy a v čase skutku už znova žili ako druh a družka v jedno byte.

Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Ako motív jeho konania bola ustálená žiarlivosť. K výroku o treste Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri ukladaní trestu obžalovanému súd taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a síce, že sa k spáchaniu činu priznal a tento úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona) a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písmeno n) Trestného zákona). Naopak, obžalovanému priťažuje, že už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písmeno m) Trestného zákona). V konečnom súčte u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi (2:1), preto v súlade s ust. § 38 odsek 3 Trestného zákona došlo k modifikácii trestnej sadzby trestu odňatia slobody znížením hornej hranice o jednu tretinu, teda súd sa pohyboval pri výmere trestu odňatia slobody v rozpätí od 12 mesiacov do 28 mesiacov (modifikovaná trestná sadzba). Pri určovaní druhu trestu dospel súd k záveru, že obžalovanému je namieste uložiť trest odňatia slobody, lebo alternatívne spôsoby trestania (peňažný trest, povinná práca) by v tomto prípade zjavne neviedli k dosiahnutiu účelu trestu sledovaného Trestným zákonom. Na rozdiel od názoru prokuratúry ale podľa súdu na prevýchovu a nápravu obžalovaného postačí aj výkon trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na primerane dlhú skúšobnú dobu s probačným dohľadom, ktorý spolu s uloženými povinnosťami a ochranným opatrením prispeje k dovŕšeniu jeho nápravy. Súd tak prehodnotil pôvodne trestným rozkazom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý po vykonaní hlavného pojednávania považoval pre obžalovaného za neprimerane prísny. Súd uznal argumenty obhajoby, že obžalovaný bol naposledy vo výkone trestu odňatia slobody pred 30 rokmi za činy z mladíckej nerozvážnosti, že v ostatných rokoch viedol riadny život, chodil do práce, nedopúšťal sa trestných činov ani priestupkov, a že v prípade žalovaného skutku išlo o ojedinelý exces, z ktorého sa obžalovaný v dôsledku niekoľko mesiacov trvajúcej väzby jednoznačne poučil. V prospech obžalovaného bola aj tá skutočnosť, že sa poškodenej ospravedlnil, snažil sa vzťahy s ňou urovnať a táto mu medzičasom odpustila, pričom z jeho konania nezostali poškodenej žiadne vážne trvalé následky. Pri určovaní konkrétnej výmery trestu odňatia slobody potom súd v rámci modifikovanej trestnej sadzby uložil trest odňatia slobody nie na samej dolnej hranici jedného roka, ale zvýšený s poukazom na predchádzajúce odsúdenia, konkrétne vo výmere 15 mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom. Za primerane dlhú v tomto prípade súd považoval skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 30 (tridsať) mesiacov, teda približne v strede zákonného rozpätia. Zároveň súd obžalovanému uložil povinnosti spočívajúce v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho vý- cviku alebo inému výchovnému programu, ako aj podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, prostredníctvom ktorých sa obžalovaný naučí ovládať svoju žiarlivosť a riešiť konfliktné situácie v partnerskom vzťahu spôsobom, ktorý nebude v rozpore s Trestným zákonom. Vedený vyššie rozpísanými úvahami považoval súd takto uložený trest za dostatočný tak na nápravu obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli . K výroku o ochrannom liečení v § 31 odsek 3 charakterizuje ochranné opatrenie ako ujmu na osobnej slobode alebo majetku odsúdeného alebo inej osoby, ktorú môže uložiť len súd podľa tohto zákona v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými. Ochranné opatrenie je teda možné uložiť samostatne ako jediný prostriedok na dosiahnutie účelu Trestného zákona alebo popri treste ako

doplnkový prostriedok na dosiahnutie účelu Trestného zákona spolu s uloženým trestom. Ochranné opatrenia na rozdiel od trestov nepredstavujú spoločenské odsúdenie páchateľa resp. sú zamerané na ochranu spoločnosti a resocializáciu páchateľa, a teda majú skôr špeciálno-preventívny účinok, pričom spôsobujú ujmu len na osobnej slobode alebo na majetkových právach. Intenzita ochranného opatrenia nie je stanovená mierou závažnosti činu, ale nevyhnutnosťou zmenšenia závažnosti sociálnych dôsledkov a dôvodov problémového správania sa jedinca. Jedným z najvýznamnejších ochranných opatrení je ochranné liečenie, ktoré môže súd páchateľovi uložiť aj vtedy, ak spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním (§ 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona). Výrok o uloženom ochrannom opatrení má svoju oporu v záveroch znaleckého posudku znalkyne MUDr. F. U., o správnosti ktorého súd nemal žiadne pochybnosti. Z výpovede obžalovaného je tiež zrejmé, že trestný čin bol spáchaný pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním tak, ako to predpokladá ust. § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona. O náhrade škody súd nerozhodoval, nakoľko si poškodená nárok na náhradu škody neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.