Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/17/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivanou Michalíkovou, v právnej veci žalobcov: 1./ S. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. A. XXX, XXX XX U. C., 2./ H. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. A. XX, XXX XX U. C., obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Jaroslavom Kiapešom, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 4330/31, proti žalovanému: L.. M. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalebytom R. XXX/X, XXX XX G. - O., Č. F., o určenie vecného bremena vydržaním, takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 20.06.2017 sa žalobcovia domáhali, aby súd určil pre žalobcov zriadenie vecného bremena - práva prechodu a prejazdu titulom vydržania cez pozemok Parcely registra C-KN evidovaný na katastrálnej mape, parcelné č. 591, o výmere 1.119 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie U. A. podľa vyznačenia na geometrickom pláne, ktorý bude dodatočne vyhotovený. Žalobu odôvodnili tým, že sa po smrti svojich rodičov H. Š. a O. Š., rod. M., stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Liptovská Porúbka, a to rodinného domu, súpisné č. XXX, postaveného sa na pozemku Parcely registra C-KN evidovanom na katastrálnej mape, parcelné č. 604 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 307 m2 a priľahlých pozemkov Parcely registra C-KN evidované na katastrálnej mape, parcelné č. 598 - záhrady o výmere 235 m2, parcelné č. 599 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2 a parcelné č. 601 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie U. A.. Rodičia žalobcov tieto nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy a dohody uzatvorenej dňa 20.10.1972 medzi Mestským národným výborom v Liptovskom Hrádku ako predávajúcim a H. Š. a O. Š. ako kupujúcimi. Uvedená zmluva bola dňa 20.10.1972 registrovaná pred bývalým Štátnym notárstvom v Liptovskom Mikuláši č. k. RI 469/72 a RII 293/72. V susedstve žalobcov sa nachádzajú nehnuteľnosti, a to pozemok Parcely registra C-KN evidované na katastrálnej mape, parcelné č. 591, o výmere 1.119 m2, na ktorom je postavený bývalý kultúrny dom obce Liptovská Porúbka so súpisným č. 330. Keďže k rodinnému domu a pozemkom právnych predchodcov žalobcov nebol iný prístup len cez pozemok parcelné č. 591, rodičia žalobcov a aj žalobcovia až do smrti svojich rodičov využívali priľahlý dvor ku kultúrnemu domu ako prístup k svojmu rodinnému domu a priľahlých pozemkov, vedených na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie U. A.. Žalovaný predmetný pozemok parcelné č. 591, spolu so stavbou - kultúrnym domom súpisné č. 330, kúpil dňa 11.10.2005 od obce Liptovská Porúbka na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený do katastra nehnuteľností dňa 11.09.2006 pod č. V 593/2006. Otec žalobcov v snahe zabezpečiť ochranu svojho majetku na svoje nálady pred vstupom na priľahlý dvor k pozemku parcelné č. 591 vybudoval železnú dvojkrídlovú uzamykateľnú bránu. Žalovaný až do smrti matky žalobcov O. Š., ktorá zomrela

dňa 10.04.2016, rešpektoval zaužívaný spôsob prístupu nebohých manželov Š., a to rodičov žalobcov a žalobcov k ich nehnuteľnostiam. Po smrti O. Š.U. žalovaný predmetnú bránu uzamkol s odôvodnením, že dvor, ktorý používali nebohí manželia Š. ako prístup k rodinnému domu a k záhradám ako aj ku skladu paliva, ktorý sa nachádza na pozemku Parcely registra C-KN evidované na katastrálnej mape, parcelné č. 604, je jeho výlučným vlastníctvom, na tomto dvore neviaznu žiadne ťarchy a žalovaný odmieta z tohto dôvodu umožniť prístup žalobcom k nehnuteľnostiam, resp. umožní prístup len takým spôsobom, keď žalobcovia mu včas oznámia, že chcú prísť do bývalého rodičovského domu, potom im otvorí bránu a umožní im prístup. S takýmto spôsobom však žalobcovia nesúhlasia a tvrdia, že právo prechodu a prejazdu cez tento priľahlý dvor získali ich rodičia vydržaním podľa ust. § 134 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia sa snažili so žalovaným dohodnúť na mimosúdnom zriadení práva prechodu a prejazdu cez priľahlý pozemok, a to prostredníctvom rokovania aj osobným rokovaním na mieste samom, ktoré sa uskutočnilo dňa 10.04.2017. K dohode však nedošlo a žalovaný naďalej predmetnú bránu uzamyká, čím znemožňuje prístup žalobcov do domu a záhrad. Žalovaný tvrdí, že bránu kúpil aj s pozemkom, čo je v rozpore s kúpnou zmluvou a tvrdením žalobcov. Skutočnosť, že predmetný dvor používali rodičia žalobcov počas svojho života ako prístup k svojim nehnuteľnostiam a taktiež cez tento priľahlý dvor zabezpečovali aj uskladňovanie paliva k palivovému skladu, môžu potvrdiť aj v žalobe uvedení svedkovia. Žalobcovia iný prístup z miestnej komunikácie ako cez doposiaľ zaužívaný dvor nemajú. Medzi stranami je nesporné, že rodičia žalobcov prístup k svojim nehnuteľnostiam užívali cez priľahlý dvor, a to pozemok parcelné č. 591 od roku 1972, kedy predmetné nehnuteľnosti rodičia žalobcov kúpili od Mestského národného výboru v Liptovskej Porúbke, až do smrti matky dňa 10.04.2016, čo je 44 rokov. Súčasne podanou žalobou sa žalobcovia domáhali uloženia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému, aby sprístupnil a znášal vykonanie zamerania práva prechodu a prejazdu na pozemku parcelné č. 591 geodetom, ktorého zabezpečia žalobcovia na nevyhnutný čas s tým, že žalobcovia termín zamerania oznámia žalovanému 3 dni vopred.

2. Súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a uznesením zo dňa 18.07.2017, sp. zn. 20C/17/2017-27, uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobcom vstup na pozemok parcelné č. 591, a to za účelom vyhotovenia geometrického plánu pre účely zamerania práva prechodu a prejazdu na uvedenom pozemku. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 31.10.2017 sp. zn. 9Co/313/2017-48 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

3. Uznesením zo dňa 08.11.2017, sp. zn. 20C/17/2017-53, súd uložil žalovanému, aby sa vyjadril k žalobe a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa podaním, doručeným súdu dňa 04.12.2017, vyjadril k žalobe a vo vyjadrení uviedol, že žalobu v celom rozsahu neuznáva, nakoľko sa zakladá na neoprávnených nárokoch. Pozemok parcelné č. 591, pôvodne E-KN, bola kedysi využívaná širokou verejnosťou denne ako prístupová cesta ku kultúrnemu domu a miestnemu národnému výboru. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.1972 a ktoré boli vedené pod spoločným súpisným č. XXX, mali v čase kúpy neobmedzený prístup k svojim domom cez svoj pozemok, ktorý dostali do osobného užívania, a to cez parcelu č. 642/1 a parcelu č. 642/2. Nezastavaná časť týchto pozemok bola voľná, priestranná, vhodná na vybudovanie vlastnej prístupovej cesty. Taktiež priamo susedila a stále susedí s obecnou cestnou komunikáciou, t. j. bol na uvedenej ceste bezproblémový prístup. V kultúrnom dome boli uskutočňované rôzne a časté zábavné podujatia, preto dochádzalo od návštevníkov a účastníkov podujatí k znečisťovaniu prostredia, tým aj priľahlých pozemkov v osobnom užívaní predchodcov žalujúcej strany. Títo v snahe zamedziť neporiadku postavili si na hranici pozemku plot s bráničkou pre osobný vstup. Tento plot oddeľoval pôvodnú parcelu vo vlastníctve Československého štátu, E-KN 641, od parciel v osobnom užívaní predkov žalujúcej strany, parcelné č. E-KN 642/1 a E-KN 642/2. Avšak naďalej využívali možnosť prístupu k sebe domov aj cez pozemok vedúci k Mestskému národnému výboru Liptovská Porúbka a kultúrnemu domu, nakoľko tento bol prístupný všetkým občanom bez obmedzenia. Zároveň rodičia žalujúcich mali aj svoj existujúci prístup priamo od obecnej cesty, a to po svojich pozemkoch, ktoré užívali v súvislosti s domom. To, že prístup k svojmu domu cez svoj pozemok využívali menej než obecný, bola z ich strany možno len vypočítavosť, možno úmysel, nakoľko prístup cez obecný pozemok mal spevnenú plochu. To, že im to bolo tolerované, bolo len vďaka tomu, že to bol v tom čase verejne prístupný priestor každému. Rodičia žalujúcej strany mali však vybudovaný veľmi dobrý prístup k svojmu domu priamo cez pozemky, ktoré mali kúpou v osobnom užívaní. Žalobcovia zneužili situáciu vo svoj prospech tým, že postavili na mieste vlastného prístupu čiernu stavbu, a to garáž. Porušili ustanovenia stavebného zákona. Táto garáž je postavená priamo na hranici pozemku žalovanej strany,

nie je tam žiadny manipulačný priestor od pozemku vlastníka, ani minimálne požadovaný 1 m od hranice pozemku a zároveň všetka dažďová voda steká na predmetný pozemok žalovaného, čím ho znehodnocuje. Žalovaný ďalej poukázal na podmienky, ktoré je potrebné splniť pri nadobudnutí vecného bremena vydržaním, čo podľa jeho názoru právni predchodcovia žalujúcej strany nespĺňali. V čase kúpy nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalujúcej strany, kupujúci mali vedomosť o hraniciach pozemku, ktorý im bude daný do osobného užívania spolu s kupovanými nehnuteľnosťami. Táto hranica bola presne určená v geometrickom pláne z roku 1972. Oddeľujúci plot, ktorý postavili rodičia žalobcov, vedie hranicou pozemkov žalovanej a žalujúcej strany a jedna stena garáže je prekračujúcou líniou tejto hranice až ku obecnej komunikácii. Preto dobromyseľnosť v práve užívať susednú nehnuteľnosť žalovanej strany je zavádzajúca a ide o zneužitie vtedajšej možnosti a využitia verejného prístupového priestoru. Právni predchodcovia žalujúcej strany a po nej aj žalujúca strana mohla využívať prístupový priestor cez parcelu vo vlastníctve žalovaného mnoho rokov bez obmedzenia, preto zastáva názor, že má nárok na uplatnenie práva prechodu a prejazdu. No také isté právo mali po mnoho rokov od roku 1972 zároveň s nimi aj tisíce iných občanov Liptovskej Porúbky, Liptovského Hrádku, pracovníci Jednoty SD Liptovský Mikuláš, na prístup ku svojim vlastným zariadeniam. Žalovaný ďalej uviedol, že dvojkrídlová brána, ktorú mal podľa tvrdení žalobcov vybudovať otec žalobcov, vyžaduje ohlásenie drobnej stavby, ani na túto výstavbu však nie sú zistené na príslušnom obecnom úrade žiadne dokumenty, ktoré by potvrdzovali vyjadrenia žalobcov. Žalovaný tiež uviedol, že žalobcovia si sami pôvodnú prístupovú cez vlastný pozemok cez pozemok E-KN parcelné č. 642/1 a parcelné č. 642/2 zrušili výstavbou ešte aj dnes čiernej stavby, svojej garáže. Žalovaný má za to, že jednoduchou stavebnou úpravou garáže by sa vyriešil vstup na pozemok žalobcov, a to tým, že vytvoria otvor v zadnej stene. Za touto stenou sa nachádza rovná, upravená, spevnená plocha v dostatočnej šírke 2 až 3 metre po celej dĺžke pozemku žalujúcej strany. Taktiež je možné vybudovať prístup na pozemok žalujúcej strany od obecnej komunikácie, nakoľko táto priamo hraničí s ich pozemkom, prechádza popri celej dĺžke jednej strany pozemku parcelné č. C-KN 604. Jednoduchosť takéhoto riešenia bol konzultovaný priamo na mieste aj s odborným autorizovaným architektom.

4. Uznesením zo dňa 04.12.2017, sp. zn. 20C/17/2017-73, súd vyzval žalobcov, aby sa vyjadrili k vyjadreniu žalovaného, uviedli ďalšie skutočnosti, označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobcovia v replike doručenej súdu dňa 08.01.2018 uviedli, že ku dňu 31.10.1972 vo vlastníctve Československého štátu v správe Mestského národného výboru v Liptovskom Hrádku boli na liste vlastníctva č. X pre katastrálne územie U. A. zapísané aj právo osobného užívania pozemku Parcely registra E-KN evidované na mape určeného operátu, parcelné č. 641 - dom a dvor o výmere 1.869 m2 (v súčasnosti ide o parcelu C-KN č. 591 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.119 m2). Je nesporné, že súčasné hranice pozemkov nie sú totožné s hranicami pozemkov v zmysle geometrického plánu č. 762-0429-2 zo dňa 25.08.1972, ako to tvrdí žalovaný, nakoľko aj z výmery plôch pozemkov je evidentné, že evidenčný stav pozemkov vykazoval iné výmery ako súčasný katastrálny stav. Podľa názoru žalobcov žalovaný nepreukázal, že pôvodná parcela bola využívaná širokou verejnosťou denne ako prístupová cesta ku obecnému kultúrnemu domu a miestnu národnému výboru, nakoľko v čase, keď sa tieto inštitúcie na predmetnom pozemku nachádzali, nebol ani jeho vlastníkom, ani nájomcom, ani jeho užívateľom a nemal ani iné právo viažuce sa k tomuto pozemku. Žalobcovia tvrdia a je to evidentné aj z pripojených fotografií, že k rodinnému domu žalobcov nebol nikdy prístup cez pozemok Parcely registra E-KN parcelné č. 642/1, vzhľadom na plochu pozemku. Tvrdenie žalovaného, že v čase kúpy mali právni predchodcovia žalobcov neobmedzený prístup k domu cez svoj pozemok, ktorý dostali do osobného užívania, a to cez pozemok Parcely E-KN parcelné č. 642/1, je len jeho domnienkou. Jediný prístup k rodinnému domu vzhľadom na vyvýšený pozemok, na ktorom rodinný dom žalobcov stojí, viedol vždy iba cez pozemok Parcely registra E-KN parcelné č. 641 (v súčasnosti pozemok Parcely C-KN parcelné č. 591). Je to aj jediný prístup k stavbe drevárne, ktorá tvorí príslušenstvo rodinného domu, ktorá má vchod priamo z pozemku registra C-KN č. 591, ktorá slúži ako sklad uhlia a dreva. Pokiaľ ide o inštitút vydržania, žalobcovia ani právni predchodcovia žalobcov nikdy netvrdili, že sú držiteľmi veci pozemku, ale že sú držiteľmi práva, a to práva prechodu a prejazdu cez pozemku parcely registra E-KN č. 641 v súčasnosti C-KN č. 591 a toto právo vykonávajú pre seba. Dobromyseľnosť vykonávania práva prechodu a prejazdu tu bola podľa názoru žalobcov od začiatku nadobudnutia vlastníckeho práva k rodinnému domu súpisné č. 392 od začiatku zriadenia práva osobného užívania pozemkom Parcely registra E-KN parcelné č. 642/1, parcelné č. 642/5 (dreváreň), parcelné č. 642/6 (dvor) a parcelné č. 643/2 (záhrady). Najmä pokiaľ ide o dreváreň, iný prístup do drevárne na pešo ani osobným motorovým vozidlom neexistuje a ani neexistoval. V čase prevodu vlastníckeho práva k drevárni na právnych predchodcov žalobcov, ako aj v čase prevodu práva osobného užívania pozemku, na ktorom je dreváreň postavená, Miestny národný

výbor Liptovská Porúbka, ktorý vlastnícke právo, aj právo užívania na právnych predchodcov žalobcov prevádzal o tejto skutočnosti vedel, bol s ňou uzrozumený. Podľa vtedy platných právnych predpisov mohli vecné bremená vznikať len zo zákona. Vecné bremeno ako právo prechodu a prejazdu vtedy nebolo možné zriadiť dohodou. Dohoda medzi právnymi predchodcami žalobcov a miestnym národným výborom bola, že pozemok Parcely registra E-KN parcelné č. 641, v súčasnosti C-KN parcelné č. 591, môžu po celú dobu využívať na prechod a prejazd motorovým vozidlom do drevárne a stavbe rodinného domu súpisné č. XXX. Jediný prístup na pešo ako aj motorovým vozidlom k rodinnému domu súpisné č. XXX, nakoľko dom bol postavený na svahu bez prístupu z obecnej komunikácie a vchod do domu nikdy nebol z obecnej komunikácie, ale zo strany pozemku Parcely E-KN č. 641, bol len cez pozemok Parcely registra E-KN parcelné č. 641. Právni predchodcovia žalobcov kupovali stavbu rodinného domu súpisné č. XXX s právom osobného užívania pozemku, na ktorom je stavba postavená s tým, že budú môcť ako prístupovú cestu k domu vyžívať pozemok Miestneho národného výboru Liptovská Porúbka parcelné č. 641 a s týmto zámerom nehnuteľnosti aj kupovali. Odo dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy a dohody o práve osobného užívania pozemkov zo dňa 20.10.1972 právni predchodcovia žalobcov užívali pre seba právo prechodu a prejazdu cez pozemok Miestneho národného výboru Parcely registra E-KN parcelné č. 641 ako dobromyseľní držitelia práva prechodu a prejazdu, nakoľko iný prístup k rodinnému domu č. XXX, drevárni a pozemkov v užívaní od 01.01.1992 vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov nebol. Právni predchodcovia žalobcov teda vykonali právo prechodu nepretržite od 31.10.1972 do smrti matky, t. j. do 10.04.2016 bez obmedzení. Nepretržite po dobu 44 rokov teda vykonávali právni predchodcovia žalobcov právo prechodu a prejazdu s vedomím, že toto právo prechodu a prejazdu vzniklo podpísaním kúpnej zmluvy a dohody o práve osobného užívania pozemkov zo dňa 20.10.1972, preto držba tohto práva právnych predchodcov žalobcov a samotných žalobcov je oprávnená. Vybudovaním plotu na hranici pozemku v osobnom užívaní, neskôr vlastníctve právnych predchodcov žalobcov, neporušili právni predchodcovia žalobcov žiadnu právnu povinnosť a len si zákonným spôsobom chránili svoje vlastníctvo. V čase podpísania kúpnej zmluvy zo dňa 11.10.2005 bola na tomto pozemku už vybudovaná železná brána, pričom žalovaný v predmetnej kúpnej zmluve vyhlásil, že je mu dobre známy stav prevádzajúcich nehnuteľností a nemá voči predmetným nehnuteľnostiam nijaké námietky. K stavbe železnej brány nemala obec žiadne námietky, nikdy nepožadovala jej odstránenie, bola postavená so súhlasom obce, ktorá mala vedomosť, že jedine právni predchodcovia žalobcov využívajú časť pozemku, na ktorom bola vybudovaná železná brána ako prístup k svojim nehnuteľnostiam, keďže po celú dobu obec nepožadovala žiadnu nápravu. Samotný žalovaný tvrdí, že cez pozemok Parcely registra E-KN parcelné č. 641, mali prístup k svojim vlastným zariadeniam aj iní občania Liptovskej Porúbky, Liptovského Hrádku, pracovníci Jednoty SD Liptovský Mikuláš, čo nasvedčuje tomu, že tu bola dohoda o zriadení vecných bremien - práva prechodu a prejazdu aj s inými subjektmi. Žalobcovia upozornili na to, že predmetom vydržania nie je vydržanie vlastníckeho práva, ale vydržanie iného vecného práva, a to práva prechodu a prejazdu. Žalobcovia naďalej zotrvali na svojej argumentácie o dobromyseľnosti držby, nakoľko jedine cez pozemok parcelné č. 591 viedla prístupová cesta k ich nehnuteľnostiam, k nehnuteľnostiam právnych predchodcov žalobcov a na základe vyššie uvedeného právo prechodu a prejazdu cez pozemok Parcely registra E-KN parcelné č. 641 mali aj iné subjekty. Z predloženej fotodokumentácie je evidentné, že nie je možný prístup k rodinnému domu cez pozemok žalobcov a už vôbec nie je možný taký prístup k príslušenstvu rodinného domu drevárni, ktorá má vchod z pozemku žalovaného. Vybudovanie prístupu na nehnuteľnosti žalobcov, na základe vyššie uvedeného a predloženej fotodokumentácie o zasadení stavby rodinného domu s príslušenstvom, nie je z obecnej komunikácie podľa názoru žalobcov možný. Žalobcovia zároveň navrhli pripustiť zmenu žaloby tak, že upresnili, akým geometrickým plánom bolo zamerané právo prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného.

5. Súd v rámci dokazovania uskutočnil ohliadku na mieste samom, vypočul svedkov T. P. a U. Z., oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to listom vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie U. A., listom vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie U. A., kópiou katastrálnej mapy, výzvou k mimosúdnej dohode k zriadeniu práva prechodu a prejazdu zo dňa 24.11.2016. Osvedčením o dedičstve č. 5D/309/2016, Dnot 101/2016 zo dňa 16.11.2016, výkazom plôch zo dňa 27.09.1972, kúpnou zmluvou zo dňa 11.10.2005, kúpnou zmluvou a dohodou o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 20.10.1972, fotodokumentáciou založenou v spise, geometrickým plánom zo dňa 08.11.2017, geometrickým polohopisným plánom zo dňa 31.10.1947, vyjadrením L.. V.. H.D. B. zo dňa 17.04.2018 ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise. Po vykonanom dokazovaní súd zistil a ustálil nasledovný skutkový stav:

6. Podľa listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie U. A. sú žalobcovia podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, každý v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2-ica k celku, a to rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného na pozemku Parcely registra C-KN evidovaného na katastrálnej mape parcelné č. 604 a pozemkov Parcely registra C-KN evidované na katastrálnej mape parcelné č. 598 - záhrady o výmere 235 m2, parcelné č. 599 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2, parcelné č. 601 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 a parcelné č. 604 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2. Podľa listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie U. A. je žalovaný vlastníkom stavieb, a to kultúrneho domu súpisné č. 330, postaveného na pozemku Parcely registra C- KN evidovaného na katastrálnej mape parcelné č. 591 a pohostinstva súpisné č. 340, postaveného na pozemku Parcely registra C-KN evidovaného na katastrálnej mape parcelné č. 592 a pozemkov Parcely registra C-KN evidované na katastrálnej mape parcelné č. 591 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.119 m2 a parcelné č. 592 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 727 m2.

7. Podľa Osvedčenia o dedičstve zo dňa 16.11.2016, sp. zn. 5D/309/2016, Dnot/101/2016 jedinými dedičmi po O. Š., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. A. XXX, ktorá zomrela dňa 10.04.2016, boli jej synovia, a to žalobca 1./ a žalobca 2./. Titulom dedenia sa stali žalobcovia vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie U. A., každý z nich v spoluvlastníckom podiele 1/2-ica k celku. Podľa výkazu plôch zo dňa 27.09.1972 boli právni predchodcovia žalobcov H. Š. a O. Š. užívateľmi parciel, a to parcelné č. 642/1, parcelné č. 642/5, parcelné č. 642/6 a parcelné č. 643/2.

8. Podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 11.10.2005 uzavretej medzi Obcou Liptovská Porúbka ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim nadobudol žalovaný nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie U. A.. Podľa Kúpnej zmluvy a dohody o zriadení práva a osobného užívania pozemkov uzavretej medzi Mestským národným výborom v Liptovskom Hrádku ako predávajúcim a právnymi predchodcami žalobcov H. Š. a O. Š. ako kupujúcimi nadobudli právni predchodcovia žalobcov vlastnícke právo k parcele č. 642/1, 642/2, 642/3, 642/5, ktoré boli uvedené pod spoločným popisným číslom XXX. Tieto nehnuteľnosti nadobudli právni predchodcovia žalobcov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rozsahu vymedzenom vo výkaze plôch ku geometrickému plánu vyhotovenému Strediskom geodézie Liptovský Mikuláš č. 762-0429-72. Touto zmluvou bolo súčasne zriadené právo osobného užívania pozemku, a to pre právnych predchodcov žalobcov ku pozemkom označeným pod parcelným č. 642/1, 642/5, 642/6 a 643/2. Kúpna zmluva a uvedená dohoda bola registrovaná na štátnom notárstve dňa 31.10.1972 pod číslami 469/72 a 293/72.

9. Podľa vyjadrenia L.. V.. H. B. zo dňa 17.04.2018 na základe osobnej ohliadky nehnuteľností uviedla, že žalobcovia majú možnosť riešiť prístup k rodinnému domu jednoduchými stavebnými úpravami cez svoje nehnuteľnosti, a to podľa prvej alternatívy vybudovaním vonkajších schodov od obecnej komunikácie zo západnej strany a úpravou oplotenia s vytvorením vstupnej bránky alebo podľa druhej alternatívy vybudovaním vstupu cez garáž vytvorením dverí v zadnej časti garáže.

10. Svedok T. P. pokiaľ sa týka podstatných okolností sporu potvrdil, že pozemok Parcely registra C-KN evidované na katastrálnej mape, parcelné č. 591, v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného, bol ako dvor vždy obstavaný budovami. Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného (súpisné č. 330) boli využívané ako miestny národný výbor a následne ako kultúrny dom, keď sa obec Liptovská Porúbka zlúčila s mestom Liptovský Hrádok. Po opätovnom oddelení obce od Liptovského Hrádku boli nehnuteľnosti využívané ako obecný úrad. Pokiaľ sa týka nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov, išlo akoby o dva učiteľské byty, jeden patril rodičom žalobcov a druhý patril rodine G.. Pokiaľ ide o účelné využitie stavieb, tieto boli prístupné jedine cez sporný dvor a to tak kultúrny alebo obecný dom, ako aj učiteľské byty. Dvor bol využívaný širokou verejnosťou. Z dvora bol prístupný hlavný vchod do obecného a kultúrneho domu, bol tam čulý spoločenský ruch.

11. Svedok U. Z. pokiaľ sa týka podstatných okolností sporu uviedol, že jeho rodina obývala druhý z učiteľských bytov v rokoch 1968 až 1972, kedy sa presťahovali. K bytom bol prístup z dvora tak, ako sa vchádzalo do kultúrneho domu. V zadnej časti bola dreváreň, ktorú využívali spoločne so Š. na polovicu. Keď doviezli drevo, vchádzali sporným dvorom autom a vzadu si v drevárni drevo uskladnili. Popri drevárni schodmi hore sa dostali k svojim nehnuteľnostiam. Svedok uviedol, že prístup do bytov nebol cez tú časť pozemku vo vlastníctve žalobcov ako je dnes postavená garáž. Prístup bol jedine cez dvor a betónové schodíky v zadnej časti. Cez svah od hlavnej cesty predchodcovia žalobcov nikdy nechodili.

Pokiaľ sa týka dohody o užívaní dvora s vtedajším miestnym národným výborom, svedok uviedol, že dohoda nebola žiadna, dvor patril obci, všetci tam chodili, jednak zamestnanci do národného výboru a obyvatelia obce do kultúrneho domu v prípade kultúrnych podujatí. Obec prístupu nikdy nebránila.

12. Z ohliadky na mieste samom súd zistil, že v prípade nehnuteľností vo vlastníctve strán sporu ide o ide o susediace stavby v katastrálnom území U. A. a sporný pozemok, parcelné č. 591, cez ktorý navrhli žalobcovia zriadiť vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu, je spevnenou plochou, dvorom, oddeleným od hlavnej cesty železnou bra´nou, ktorá je umiestnená medzi stavbou, súpisné č. 330 vo vlastníctve žalovaného a garážou a za ňou spevnenou kaskádovitou plochou vo vlastníctve žalobcov, ktorá línia končí v zadnej časti tzv. drevárňou, prislúchajúcou k rodinnému domu žalobcov. Žalobcovia sa domáhajú zriadenia vecného bremena prechodom a prejazdom cez pozemok Parcely C-KN, parcelné č. 591, ktorá vedie popri rodinnom dome súpisné č. 330 vo vlastníctve žalovaného a fakticky tvorí spoločný dvor k vedľa sa nachádzajúcemu rodinnému domu súpisné číslo XXX. Vstup na pozemok parcelné č. 591 je zabezpečený železnou bránou s bráničkou po celej línii pozemku od hranice rodinného domu vo vlastníctve žalovaného až po hranicu garáže vo vlastníctve žalobcov. Rodinné domy žalobcov aj žalovaného sú postavené popri hlavnej ceste. Rodinný dom žalovaného je prístupný bez vyvýšenej plochy a rodinný dom žalobcov sa nachádza vo vyvýšenom teréne, spevnenom betónovým múrikom, vysokým asi 1,5 m. Betónový múrik je umiestnený približne 1,5 m od hranice hlavnej cesty, na ktorú nadväzuje trávnatý pás. Miestna situácia je zrejmá aj z fotodokumentácie vyhotovenej na mieste samom. Po vykonanom dokazovaní súd spor nasledovne právne posúdil:

13. Podľa § 151 n/ ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

14. Podľa § 151 o/ ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

15. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

16. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

17. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 18. Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vecné bremeno je vecno-právnym obmedzením vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci v prospech iného subjektu. Žalobcovia sa domáhali určenia, že sú nositeľmi práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, konkrétne prechodu pešo a prejazdu dopravným prostriedkom cez pozemok Parcely registra C-KN evidované na katastrálnej mape, parcelné č. 591 vo vlastníctve žalovaného, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Liptovská Porúbka. Žalobcovia sa teda domáhali, aby súd žalovaného obmedzil vo výkone jej vlastníckeho práva tým, že bude trpieť prechod pešo a prejazd dopravným prostriedkom cez uvedený pozemok v rozsahu vymedzenom v geometrickom pláne č. 47 457 325 - 64/2017 zo dňa 02.11.2017 vyhotoviteľa Sanmarko s.r.o., sídlo: Belopotockého 3301/13, 031 01 Liptovský Mikuláš, autorizačne overeného L.. T. C. dňa 08.11.2017 a úradne overeného L.. Ľ. A.Č. dňa 24.11.2017 pod č. 1086/2017. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 137 písm. c) je daný najmä tam, kde by sa bez takéhoto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým. Vzhľadom na zistený skutkový súd ustálil, že žalobcovia na požadovanom určení naliehavý právny záujem majú, lebo v prípade vyhovenia žalobe by oprávnenie žalobcov prechádzať cez pozemok žalovaného zápisom

do katastra nehnuteľností nadobudlo právny základ, s čím je spojené odstránenie neistoty v statuse žalobcov.

19. Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Ide o právo absolútne, pôsobiace erga omnes, ktorému zodpovedá povinnosť všetkých ostatných nerušiť vlastníkov vo výkone ich práva k veci. Zriadenie vecného bremeno je naopak vecno-právnym obmedzením vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci v prospech iného subjektu spočívajúce v tom, že vlastník zaťaženej nehnuteľnosti je povinný niečo trpieť (pati) a predstavuje zásah do práva vlastníka realizovať úžitkovú hodnotu veci jej užívaním (ius utendi). V prejednávanom prípade bolo potrebné posúdiť, vzhľadom na absolútnu rovnosť vlastníckeho práva žalobcov a žalovaného, či je nevyhnutné pre realizáciu vlastníckeho práva žalobcov obmedziť vlastnícke právo žalovaného zriadením vecného bremena navrhnutým spôsobom a v navrhnutom rozsahu. Žalobcovia odôvodnili svoj návrh dvoma skutočnosťami a to neexistenciou akéhokoľvek iného prístupu k ich nehnuteľnostiam, okrem prístupu cez pozemok Parcely registra C-KN evidované na katastrálnej mape parcelné č. 591 vo vlastníctve žalovaného a tiež využívaním prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov ich právnymi predchodcami manželmi H. a O. Š. cez uvedené pozemky žalovaných už v minulosti až do smrti matky žalobcov, O. Š., ktorá zomrela dňa 10.04.2016. Pokialˇ ide o vlastnícke pomery na sporných nehnutelˇnostiach je nepochybné, že právni predchodcovia žalobcov nadobudli nehnutelˇnosti v susedstve žalovaného na základe kúpnej zmluvy a dohody o zriadení práva a osobného užívania pozemkov zo dňa 20.10.1972. Takto nadobudli právni predchodcovia žalobcov vlastnícke právo k parcele č. 642/1, 642/2, 642/3 a 642/5, ktoré boli uvedené pod spoločným popisným číslom XXX. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 2478, katastrálne územie Liptovská Porúbka, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.10.2005, pricˇom tˇarchy na daných nehnutelˇnostiach nie sú zapísané žiadne. Žalobcovia odvodzovali právo zodpovedajúce vecnému bremenu od existujúceho stavu a ústnej dohody ich právnych predchodcov s miestnym národným výborom Liptovská Porúbka z času, keď došlo k podpisu zmluvy dňa 20.10.1972. Žalobcovia tvrdili, že miestny národný výbor Liptovská Porúbka vediac o umiestnení stavby rodinného domu, súpisné č. XXX na svahu, bez prístupu z obecnej komunikácie a stavbe drevárne, so vstupom a prístupom len cez pozemok miestneho národného výboru Liptovská Porúbka, parcelné č. 591 prevádzal stavby a pozemky na právnych predchodcov žalobcov s týmto vedomím.

20. Podľa § 151o ods. 1 veta druhá, Občianskeho zákonníka, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, keďže nebolo zriadené písomnou zmluvou, závetom, schválenou dohodou dedičov, ani rozhodnutím príslušného orgánu a nevzniklo ani zo zákona, bolo možné nadobudnúť výkonom práva, teda vydržaním, za použitia ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka. Zákonnou podmienkou vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je oprávnená držba, trvajúca nepretržite počas desaťročnej doby. Subjektom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa môže statˇ ktorýkolˇvek zo subjektov obcˇianskoprávnych vztˇahov. Môže to však bytˇ iba tá osoba, ktorá požíva ochranu podlˇa § 129 a nasl. Obcˇianskeho zákonníka, t. j. tá, ktorá vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba (§ 129 ods. 1), pricˇom je vzhlˇadom na všetky okolnosti v dobrej viere o tom, že jej takéto právo patrí (§ 130 ods. 1), t. j. že je oprávneným držitelˇom. Držba je oprávnená, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Jednou z okolností, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, je nadobúdací titul. Dobrá viera nemôže vychádzať len zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale musí sa vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, a to aj k právnemu titulu, ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti jeho nadobudnutia, tzv. titul uchopenia sa držby (ako uvádza Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdon 395/96). Takýmto titulom môže byť aj zmluva, ktorá je pre určitú vadu neplatná. Oprávnená držba sa však nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, ale postačí právny dôvod domnelý - tzv. titulus putativus, čo znamená, že vzhľadom k okolnostiam prípadu držiteľ musel byť v dobrej viere, že o takýto titul ide.

21. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že právni predchodcovia žalobcov nenadobudli v žalobe tvrdené právo zodpovedajúce vecnému bremenu ako to skutkovo vymedzili v žalobe a svojich vyjadreniach. Právni predchodcovia žalobcov nemohli byť vôbec dobromyseľní v tom, že by im právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrilo a to vzhľadom na neexistenciu inštitútu vecných bremien v čase od 01.04.1964 do 31.03.1983. Je tak logické, že právni predchodcovia nemohli byť v roku 1972, kedy sa podľa tvrdenia žalobcov ujali oprávnenej držby sporného práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu, v dobrej viere, že by im takéto právo mohlo patriť a to vzhľadom k nepochybnej neexistencii akéhokoľvek titulu, na ktorom by mohli svoju dobromyseľnosť založiť. Zmluvne totiž nebolo možné v uvedenom čase takéto právo nadobudnúť. Ak žalobcovia dˇalej tvrdili, zˇe ich pra´vni predchodcovia mali od roku 1972 dohodu s pra´vnym predchodcom žalovaného a pra´vo uzˇi´vania spoločného dvora, sporného priestoru aj rea´lne vykona´vali, súd poukazuje na to, že podlˇa § 40 ods. 1 veta prva´ a ods. 2 za´kona cˇ. 141/1950 Zb. tzv. Stredne´ho obcˇianskeho za´konni´ka (stav ku dňu 31.03.1964) pi´somna´ forma je potrebna´ pri pra´vnych u´konoch o pra´vach k nehnutelˇnostiam, okrem, ak ide o na´jom rodinne´ho domcˇeka alebo inej podobnej stavby alebo len cˇasti budovy. Z listiny o pra ´vnom u´kone, ktory´m sa zriadˇuje vecne´ pra´vo k nehnutelˇnosti, ma´ bytˇ aj zrejme´, kedy pra ´vo vznikne; obdobne plati´ pre listiny o zmene, prevode alebo za´niku take´hoto pra´va. Pokialˇ sa teda niekto uchopi´ drzˇby na za´klade u´stnej zmluvy, nemo^zˇe bytˇ vzhlˇadom ku vsˇetky´m okolnostiam v dobrej viere, zˇe je vlastni´kom veci alebo práva a to ani v pri´pade, zˇe je presvedcˇeny ´, zˇe taka´to zmluva (ústna) k nadobudnutiu vecného práva k nehnuteľnosti postacˇuje. Súcˇasná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky formulovala z hlˇadiska vymedzenia dobromyselˇnosti držby záver, že dobromyselˇnostˇ znamená, že držitelˇ je ohlˇadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, cˇi držitelˇ je alebo nie je dobromyselˇný, treba hodnotitˇ vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hlˇadiska (osobného presvedcˇenia) úcˇastníka, a treba vždy bratˇ do úvahy, cˇi držitelˇ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohlˇadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovatˇ, nemal, resp. nemohol matˇ po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Právny omyl spocˇíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutocˇností. Vzhlˇadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalostˇ zákona neospravedlnˇuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držitelˇa, vychádzajúci z neznalosti jednoznacˇne formulovaného ustanovenia Obcˇianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držitelˇ ujal držby, nie je ospravedlnitelˇný. Len výnimocˇne možno takýto omyl ospravedlnitˇ, a to v prípadoch, kedˇ znenie zákona je nejasné a pripúštˇa rôzny výklad (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 283/2009 zo dnˇa 27.10.2010 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 30/2010 zo dnˇa 01.03.2011). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, nemohli byť ani v omyle, že im patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí a že ho vykonávajú pre seba, nakoľko v konaní vypočutí svedkovia potrvdili, že sporný pozemok, parcelné č. 591 bol denne využívaný širkou verejnosťou, nakoľko nehnuteľnosti, v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného, plnili celospoločenský účel (miestný národný výbor, kulutúrny dom) a prístup k nim bol cez uvedený pozemok. Tieto skutočnosti žalobcovia nepopreli.

22. K záveru o vydržaní nepostačuje, že sa niekto dlhodobo správa spôsobom zodpovedajúcim obsahu vecného práva, ktoré je trpené. Cez cudzí pozemok možno prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov - môže ísť o záväzkový vzťah, užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie, alebo o tzv. výprosu. Pre rozhodnutie su´du v danej veci bolo potrebné odlíšitˇ situáciu, kedˇ niekto vykonáva právo k cudzej veci z dôvodu, že vlastník veci to z nejakých dôvodov trpí, od prípadu, kedˇ niekto vykonáva právo k cudzej veci odvodené od toho, že je naozaj v dobrej viere, že takéto právo nadobudol a takéto právo mu prislúcha. Prvú situáciu je potrebné považovatˇ za tzv. výprosu, t. j. situáciu, že niekto vykonáva právo k cudzej veci preto, že to vlastník trpí a samozrejme dovtedy, kým je to vlastník ochotný tolerovatˇ. V takomto prípade sa užívanie cudzej veci nevlastníkom odvíja od vôle vlastníka veci, takýto stav znášatˇ, avšak niet dôvodu z vecno-právneho hlˇadiska z tejto okolnosti nevlastníkom niecˇo viac dovodzovatˇ. Druhá situácia sa odlišuje od prvej v tom, že nevlastník svoje právo opiera asponˇ o putatívny právny titul, pre ktorý sa môže domnievatˇ, že takéto právo k cudzej veci existuje. Tvrdenie žalobcov o využívaní prístupu k ich nehnuteľnostiam ich právnymi predchodcami H. a O. Š. cez pozemok žalovaného už v minulosti, a to pešo aj motorovým vozidlom, nebolo sporné. Podstatné je však to, či išlo o užívanie legitímne, alebo nie. Žalovaný a jeho právny predchodca, obec Liptovská Porúbka, takéto správanie trpeli mlčky, preto podľa názoru súdu takéto správanie nezaložilo dobromyseľnosť držby tohto práva. Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok) ešte neznamená, že je držiteľ vecného práva. Právo mohlo byť vykonávané so súhlasom vlastníka, ktorý ho mohol kedykoľvek odvolať (R 26/01). Ide o tzv. výprosu (precarium), keď vlastník dovolí užívať vec bez toho, aby mal k nej užívateľ nejaké právo (dovolí susedovi krátiť si cestu, resp. to mlčky trpí), čo je posudzovaný prípad prechádzania právnej predchodkyne žalobcov, O. Š., cez pozemok Parcely reg. C-KN evidované na katastrálnej mape, parcelné č. 591. O tomto práve môžu účastníci uzatvoriť obligačnú zmluvu, takže užívateľ získa možnosť

chodiť cez pozemok na základe záväzkového, nie však vecného vzťahu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tento užívací režim zanikol smrťou O. Š.. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Užívanie svojho pozemku žalobcami žalovaný nechce ďalej trpieť. Je v posudzovanom prípade bez právneho významu kto a kedy vybudoval železnú bránu na hranici sporného pozemku. Súd konštatuje, že nebola preukázaná dobromyseľnosť, že žalobcom, resp. ich právnym predchodcom, patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Tak ako pozemok vo vlastníctve žalovaného, parcelné č. 591, využívali na prechod a prejazd právni predchodcovia žalobcov, rovnako na tento pozemok vstupovali aj iní obyvatelia obce Liptovská Porúbka, nakoľko v nehnuteľnostiach, ktoré v súčasnosti vlastní žalovaný, mal sídlo miestny národný výbor, kultúrny dom a opätovne obecný úrad. Vypočutí svedkovia, T. P. a U. Z. sa vyjadrili, že dvor bol využívaný širokou verejnosťou. Z dvora bol prístupný hlavný vchod do obecného a kultúrneho domu, bol tam čulý spoločenský ruch. Dohoda o užívaní dvora s vtedajším miestnym národným výborom nebola žiadna, dvor patril obci, všetci tam chodili, jednak zamestnanci do národného výboru a obyvatelia obce do kultúrneho domu v prípade kultúrnych podujatí.

23. Súd je toho názoru, že k vydržaniu pra´va zodpovedajúcemu vecnému bremenu nestacˇí len faktický výkon tohto práva, ale oprávnený držitelˇ musí vykonávatˇ toto právo pre seba a bytˇ v dobrej viere, že k veci mu právo patrí. Okolnostˇami, ktoré môžu svedcˇitˇ pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedcˇiace o poctivosti nadobudnutia. Žalobcovia dobromyselˇnostˇ vo výkone tohto práva prechodu odvodzovali od ústnej dohody ich právnych predchodcov s pôvodným vlastníkom, miestnym národným výborom, avšak bez uzavretia riadnej pi´somnej dohody o zriadení vecného bremena nemôžu bytˇ v dobrej viere, že vecné právo k cudzej veci im patrí, kedˇ pozemok, cez ktorý prechádzali vlastnila iná osoba. Pokialˇ niekto vykonáva právo prechodu na základe ústnej zmluvy, nemôže bytˇ vzhlˇadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je oprávneným vykonávatelˇom a že takáto dohoda k nadobudnutiu vecného bremena postacˇuje, tak ako už súd konštatoval. Skutočnosť, že v čase prevodu vlastníckeho práva k drevárni postavenej na pozemku Parcely registra C-KN, parcelné č. 601, na právnych predchodcov žalobcov, ako aj v čase prevodu práva osobného užívania pozemku, na ktorom je dreváreň postavená, Miestny národný výbor Liptovská Porúbka vedel, že iný prístup do drevárne pešo, ani osobným motorovým vozidlom neexistoval a bol s touto skutočnosťou uzrozumený, nezakladá dobromyseľnosť žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, pri vykonávaní práva prechodu a prejazdu cez sporný pozemok, keď zároveň žalobcovia tvrdili, že právo prechodu a prejazdu cez pozemok parcelné č. 591 mali aj iné subjekty. Uvedené potvrdili aj v konaní vypočutí svedkovia. K tomu, aby bolo možné hovoritˇ o vzniku vecného bremena na základe vydržania, musia bytˇ splnené základné predpoklady a nestacˇí len preukázanie skutocˇnosti, že právnej predchodkyni žalobcov, O. Š.U., po celý cˇas nikto nebránil prechádzatˇ cez sporný pozemok a že sa toto prechádzanie tolerovalo, nakolˇko v konaní nebola preukázaná existencia právnej povinnosti vlastníka pozemku (tvoriacej spolu s vykonávaným právom obsah domnelého právneho vztˇahu) a to povinnostˇ trpietˇ výkon žalobcami tvrdeného práva. Možno uzavrieť, že právni predchodcovia žalobcov cez sporný pozemok chodievali a využívali ho na základe vzájomného rešpektovania a tolerovania zo strany vtedajšieho miestneho národného výboru. Vtedajší vlastník pozemku parcelné č. 591 dovolil síce právnym predchodcom žalobcov užívať svoju vec, ale bez toho, aby užívateľovi k nej vzniklo nejaké právo. Právni predchodcovia žalobcov prechádzali pešo a motorovými vozidlami cez pozemok žalovaného a jeho právnych predchodcov na základe dovolenia, čo je typickým prípadom výprosy, bez toho, aby tento právny pomer akýmkoľvek spôsobom - vecným, alebo obligačným riešili. Oprávnenie užívať spornú nehnuteľnosť nie je vecným právom (nejde o priame právne panstvo nad spornou nehnuteľnosťou), ale obligačným právnym pomerom. Žalobcovia nedisponujú ani putatívnym dôvodom držby, kedy tu nadobúdací titul nie je, ale držiteľ práva je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že tu takýto titul je. Na základe uvedených dôvodov súd žalobu z dôvodu neexistencie akéhokoľvek titulu, na ktorom by žalobcovia mohli svoju dobromyseľnosť založiť a teda nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcov (t. j. že sú nositelˇmi práva, ktorému zodpovedá povinnostˇ, na ktorú by mal bytˇ žalovaný súdom zaviazaný) v celom rozsahu zamietol. Nad uvedené dôvody zamietnutia žaloby súd uvádza, že sa mu vzhľadom na miestnu situáciu navyše nejaví prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov cez sporný pozemok parcelné č. 591 ako jediný možný. Tieto nehnuteľnosti sú prístupné priamo z obecnej cestnej komunikácie a úpravami terénu je možné vybudovať priamy prístup do rodinného domu žalobcov, keď navyše aj samotný dom je v prednej časti (zo strany od obecnej cesty) stavebne upravený tak, že je tu vybudovaný vstup do domu cez betónové schodisko a vstupné dvere. Pokiaľ žalobcovia potrebujú prístup do drevárne, žalovaný počas konania prejavil vôľu sporný pozemok sprístupniť na nevyhnutne potrebný čas za účelom napr. uskladnenia dreva tak, ako to po dohode so žalovaným praktizujú aj súčasní vlastníci susedného

rodinného domu (pôvodne učiteľského bytu). Aj vzhľadom na tieto okolnosti posudzovaného prípadu súd nepovažoval žalobu za dôvodnú.

24. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu vo veci. Keďže súd žalobu zamietol, žalovaný bol v konaní plne úspešný. Súd preto priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.