Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cb-148-2017.pdf
PDF · 106.17 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/148/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobcu Ing. G. D. ZAMPRO, s miestom podnikania Viničná 199, 072 01 Pozdišovce, IČO: 11961091, zastúpeného JUDr. Jánom Holotom, advokátom so sídlom Komenského č. 2791/35, 069 01 Snina proti žalovanej G. H. UNITRANS, s miestom podnikania Partizánska 1834/26, 069 01 Snina, IČO: 10680811 o zaplatenie 5649,02 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd konanie o zaplatenie sumy 5649,02 eur z a s t a v u j e.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1000,-eur od 20.4.2017 do 02.10.2017, t.j. 22,73 eur, zo sumy 2000,-eur od 20.4.2017 do 16.10.2017, t.j. 49,31 eur, zo sumy 1649,02 eur od 28.5.2017 do 31.10.2017, t.j. 35,46 eur a zo sumy 2000,-eur od 28.5.2017 do 13.11.2017, t.j. 46,57 eur, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v celom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Žalobcovi vracia zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 315,30 eur, vrátenie ktorého vykoná do 30 dní od predloženia odpisu tohto právoplatného rozsudku Slovenská pošta a.s.- prevádzkovateľ systému, IČO: 36631124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 26.9.2017 na súde žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorú doplnil podaním zo dňa 11.10.2017 a podaním zo dňa 25.10.2017, a ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 5649,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2000,-eur od 20.4.2017 až do zaplatenia a zo sumy 3649,02 eur od 28.5.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia, z dôvodu neuhradenia celej vyfakturovanej sumy, ktorou žalovanej vyúčtoval kúpnu cenu za dodaný tovar.
2. Platobným rozkazom sp. zn. 21Cb/148/2017 zo dňa 03. novembra 2017 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedla, že povinnosť na zaplatenie peňažnej sumy, ktorá jej bola týmto platobným rozkazom uložená pokladá za bezpredmetnú, nakoľko v čase, kedy si platobný rozkaz prevzala, t.j. dňa 20.11.2017 mala už tento záväzok voči žalobcovi splatený. Do 03.11.2017 kedy bol platobný rozkaz vydaný jej ostávalo uhradiť iba čiastku 2000,-eur a v ňom uvedené sumy ako aj úroky z omeškania sú nezrozumiteľné. Nesúhlasí tiež s platením trov konania, nakoľko jej nebola doručená žaloba zo dňa 26.9.2017, ku ktorej nemala možnosť sa vyjadriť, a na základe ktorej bol predmetný platobný rozkaz vydaný.
3. Uznesením sp. zn. 21Cb/148/2017-74 zo dňa 07. decembra 2017 súd platobný rozkaz zo dňa 03.11.2017 zrušil s tým, že vo veci bude nariadené pojednávanie.
4. Podaním zo dňa 21.02.2018 doručeným súdu dňa 22.02.2018 žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť a to v časti o zaplatenie istiny, pretože po podaní žaloby na súd mu žalovaná dňa 02.10.2017 uhradila sumu 1000,-eur, dňa 13.10.2017 sumu 2000,-eur, dňa 30.10.2017 sumu 1649,02 eur a dňa 10.11.2017 sumu 2000,-eur a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Keďže žalovaná istinu uhradila až po podaní žaloby na súd trval žalobca na tom, aby žalovaná bola zaviazaná na zaplatenia príslušenstva pohľadávky, t.j. uplatneného úroku z omeškania a na zaplatenie trov konania v rozsahu 100%.
5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods.1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa odseku 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Keďže žalobca vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 5649,02 eur späť a žalovaná sa k tomuto späťvzatiu nevyjadrila, súd to považoval za jej súhlas s čiastočným späťvzatím a konanie v časti o zaplatenie sumy 5649,02 eur zastavil.
6. Súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu najmä so žalobným návrhom zo dňa 25.9.2017, čiastočným späťvzatím zo dňa 11.10.2017 (č. l. 9), úpravou žaloby zo dňa 25.10.2017 (č. l. 17), faktúrou č. XXXXXX zo dňa 20.3.2017 splatnou dňa 19.4.2017 vo výške 11654,12 eur, faktúrou č. XXXXXX zo dňa 27.4.2017 splatnou dňa 27.5.2017 vo výške 3649,02 eur, odporom žalovanej proti platobnému rozkazu zo dňa 03.12.2017 a ďalšími písomnými vyjadreniami strán sporu, výpismi žalobcu a žalovanej zo živnostenského registra a ďalšími listinami tvoriacimi obsahu súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalobca je fyzickou osobou - živnostníkom podnikajúcou na základe živnostenského oprávnenia vydaného Okresným úradom Michalovce s predmetom činnosti základná drevovýroba, výroba obalov a iných výrobkov z dreva, výroba tovaru z plastov, výroba kovových konštrukcií a iných kovových výrobkov, zámočníctvo, sprostredkovanie obchodu s drevom, kovmi a plastmi a výrobkami z nich, maloobchod mimo riadnej predajne - nákup a predaj dreva, železa, plastov a výrobkov z dreva, kovov a plastov, veľkoobchod, maloobchod, prevádzkovanie čerpacej stanice pohonných hmôt, nákup a predaj pohonných hmôt, služby motoristom (najmä autoumyváreň, výmena oleja), prenájom nehnuteľností a odstavných plôch a kovoobrábanie.
8. Žalovaná je fyzickou osobou - živnostníčkou podnikajúcou na základe živnostenského oprávnenia vydaného Okresným úradom Humenné s predmetom podnikania výroba, nákup a predaj drevených výrobkov, výroba obalov z plastov, sprostredkovanie obchodu v uvedených oblastiach, maloobchod mimo riadnej predajne, zámočnícke a zváračské práce, výroba nádrží, zásobníkov a kontajnerov z kovu - mimo vyhradených technických zariadení, povrchová úprava kovov, mechanické úpravy na zákazku - kovoobrábanie, maloobchod a veľkoobchod v rozsahu voľných živností, výkup ovocia, výroba kovového tovaru, sprostredkovanie obchodu a služieb, výroba kovových konštrukcií a ich častí pre rezort stavebníctva, dopravy a priemyslu vrátane montáže.
9. Zo žaloby a zo žalobcom predložených dokladov súd zistil, že žalobca dodal žalovanej na základe jej objednávok kovový materiál špecifikovaný v dodacích listoch. Dodanie tovaru žalobcom žalovaná nepoprela. Za dodaný tovar žalobca vyúčtoval žalovanej faktúrou č. XXXXXX zo dňa 20.3.2017 splatnou dňa 19.4.2017 sumu 11654,12 eur a faktúrou č. XXXXXX zo dňa 27.4.2017 splatnou dňa 27.5.2017 sumu 3649,02 eur. Táto skutočnosť, t.j. dodanie tovaru špecifikovaného v dodacích listoch nebola medzi sporovými stranami rozporovaná, žalovaná v podanom odpore nenamietala dodanie tovaru ani jeho kvalitu a nenamietala ani žalobcom vyfakturovanú cenu. Do podania žaloby na súd žalovaná uhradila žalobcovi z faktúry č. XXXXXX dňa 20.7.2017 sumu 1654,12 eur, dňa 31.7.2017 sumu 5000,-eur, dňa 21.8.2017 sumu 1000,-eur a dňa 04.9.2017 sumu. Spolu teda uhradila žalobcovi z vyfakturovanej sumy 11654,12 eur sumu 8654,12 eur. Nesplatených ostalo z tejto faktúry 3000,-eur. Z faktúry č. XXXXXX neuhradila žalovaná do podania žaloby na súd nič. V priebehu konania, t. j. od podania žaloby na
súd dňa 26.9.2017 žalovaná postupne zaplatila žalobcovi sumu 1000,-eur a to ešte pred vydaním platobného rozkazu. Súd po čiastočnom späťvzatí žaloby potom dňa 03.11.2017 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 5649,02 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania. Po vydaní platobného rozkazu žalovaná čiastkovými úhradami zaplatila žalobcovi aj túto sumu, t. j. 5649,02 eur a to dňa 02.10.2017 sumu 1000,-eur, dňa 13.10.2017 sumu 2000,-eur, dňa 30.10.2017 sumu 1649,02 eur a dňa 10.11.2017 sumu 2000,-eur.
10. Po týchto čiastočných úhradách zobral žalobca svoju žalobu v časti zaplatenia istiny vo výške 5649,02 eur späť a predmetom konania tak ostalo zaplatenie príslušenstva a trov konania. Príslušenstvo si žalobca uplatnil podaním zo dňa 06.4.2018 a to vo výške 5% ročne z faktúry č.XXXXXX na sumu 11654,12 eur splatnej dňa 19.4.2017 zo sumy 1000,-eur od 20.4.2017 do 02.10.2017, zo sumy 2000,- eur od 20.4.2017 do 16.10.2017, z faktúry č.XXXXXX na sumu 3649,02 eur splatnej dňa 27.5.2017 zo sumy 1649,02 eur od 28.5.2017 do 31.10.2017 a zo sumy 2000,-eur od 28.5.2017 do 13.11.2017.
11. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na to čo už uviedla vo svojom odpore, a to že dňa 20.11.2017 „od OSHE prevzala list na zaplatenie súdneho poplatku, firmy Ing. G. D., Zampro, Viničná 199, 072 01 Pozdišovce, s dátumom podania 26.10.2017 na OSHE a platobný rozkaz OSHE“: To znamená, že tieto dokumenty z OSHE obdŕžala dňa 20.11.2017, teda v čase, keď už mala všetky záväzky voči žalobcovi uhradené (posledná čistka 2000,-eur uhradená dňa 10.11.2017). Žalobu na zaplatenie sumy 6649,02 eur s vyznačenou pečiatkou OSHE dňa 26.9.2017 neobdŕžala ani od firmy Zampro, od JUDr. L. ani z Okresného súdu Humenné. Ďalej uviedla, že má výhrady k tvrdeniam žalobcu o tom, že podaniu žaloby predchádzal rozsiahla korešpondencia, ktorá nevidela ku konštruktívnemu riešeniu, k vyjadreniu žalobcu, že mu bolo známe, že iným zmluvným partnerom uhrádzala svoje záväzky v plnom rozsahu a jemu uhrádzala jednu faktúru v 7 splátkach, pričom ostatní partneri majú splatnosť faktúr 20 dní. Nechápala odkiaľ môže žalobca disponovať takýmito informáciami, ktoré sú výlučne internou záležitosťou firmy. Zástupcovia žalobcu pri osobnom alebo telefonickom jednaní ani raz voči nej nevzniesli požiadavku riešiť túto záležitosť súdnou cestou. Žalobcu ubezpečovala, že sa bude snažiť svoj záväzok uhradiť v rámci svojich možností, ich vzťahy boli vždy korektné a založené na dôvere. Tvrdenie, že zmluvný vzťah a dodanie materiálu prerušil žalobca pre jej zlú platobnú disciplínu sa nezakladá na pravde. Podmienky, ktoré boli nastavené ohľadom limitu a splatnosti žalobca zmenil počas spolupráce. Z toho, že bol zrušený limit vyplynulo, že ďalší materiál od žalobcu môže odoberať až po uhradení faktúr a toto potvrdila žalobcovi telefonicky. Nesúhlasila s priznaním trov ako aj s návrhom samotným a to z dôvodu, že jej nebola postúpená žaloba zo dňa 26.9.2017, ku ktorej nemala možnosť sa vyjadriť a prvé listinné doklady a to list na zaplatenie súdneho poplatku a platobný rozkaz obdŕžala dňa 20.11.2017, teda v čase, kedy už istina bola uhradená. V spise sa nachádza ňou potvrdená doručenka s dátumom 20.11.2017.
12. Podľa § 409 ods.1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa odseku 2 v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 447 kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 448 ods.1 kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
13. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná a je potrebné jej vyhovieť. Medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou bola nepochybne ústne uzavretá kúpna zmluva v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktorá pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu. Túto skutočnosť mal súd za jednoznačne preukázanú a to ako zo zhodných tvrdení strán sporu, keďže žalovaná prevzatie tovaru nepoprela, ako aj zo
žalobcom predložených účtovných dokladov - faktúr. Súd nemal dôvod spochybňovať žalobcom predložené listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že žalobca dodal žalovanému tovar v zmysle vyššie uvedených dokladov. Žalovaná dodaný tovar prijala bez výhrad, prevzala ho a nijakým spôsobom nereklamovala. Žalovaná rovnako prevzala žalobcom vystavené faktúry, ktoré rovnako nereklamovala. Z ceny vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXX vo výške 11654,12 eur zo dňa 20.3.2017 splatnej dňa 19.4.2017 žalovaná do podania žaloby na súd, t.j. do 26.9.2017 uhradila žalobcovi 8654,12 eur a z ceny vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXX vo výške 3649,02 eur zo dňa 7.4.2017 splatnej dňa 27.5.2017 žalovaná do podania žaloby na súd, t.j. do 26.9.2017 neuhradila nič.
14. Ako je vyššie uvedené žalobca podal na súd žalobu dňa 26.9.2017 a žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 6649,02 eur s príslušenstvom, pričom táto suma spočívala z nesplatenej časti faktúry č. XXXXXXvo výške 3000,-eur a z neuhradenej faktúry č. XXXXXX v sume 3649,02 eur.
15. Súd výzvou zo dňa 27.9.2017 vyzvala žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku zo žalovanej sumy podľa § 5, 6 ods.1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, položky 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, t.j. vo výške 6% zo žalovanej sumy vo výške 398,50 eur.
16. Dňa 10.10.2017 žalobca doručil súdu oznámenie, že žalovaná po podaní žaloby zaplatila na jeho účet sumu 1000,-eur, ktorú započítal na úhradu faktúry č. XXXXXX a preto upravuje svoj žalobný návrh tak, že žiada, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 5649,02 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 2000,-eur od 20.4.2017 do zaplatenia a zo sumy 3649,02 eur od 28.5.2017 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100%.
17. Podľa § 145 ods.3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
V súlade s týmto zákonným ustanovením súd platobným rozkazom zo dňa 03.11.2017 žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 5649,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3649,02 eur od 27.5.2017 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 3000,-eur od 20.4.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 338,50 eur.
18. Zo zhodných tvrdení strán sporu bolo v konaní ďalej preukázané, že žalovaná dňa 02.10.2017 uhradila žalobcovi sumu 1000,-eur, dňa 13.10.2017 sumu 2000,-eur, dňa 30.10.2017 sumu 1649,02 eur a dňa 10.11.2017 sumu 2000,-eur.
19. Podľa § 330 ods.1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok pri určení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.
20. V danom prípade žalovaná neurčila, ktorý zo záväzkov jednotlivými platbami vykonanými po podaní žaloby na súd plní, preto žalobca poukázané platby použil postupne na najskôr splatnú faktúru č. XXXXXX, ktorá bola splatná dňa 19.4.2014 a následne na faktúru č. XXXXXX, ktorá bola splatná dňa 27.5.2017.
Žalovaná poukázala platby žalobcovi dňa 02.10.2017 vo výške 1000,-eur, dňa 13.10.2017 vo výške 2000,-eur, dňa 30.10.2017 vo výške 1649,02 eur a dňa 10.11.2017 vo výške 2000,-eur a keďže žalovaná svoj splatný záväzok voči žalobcovi uhradila po lehote splatnosti vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
21. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa odseku 2 dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom.
Podľa § 369 ods. 1 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa odseku 2 ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods.1 nariadenia vlády SR č.21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Podľa odseku 2 namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Podľa odseku 3 ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
22. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania so splatením peňažného záväzku voči žalobcovi, tomuto vznikol nárok na úroky z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1000,-eur od 20.4.2017 do 02.10.2017, t.j. vo výške 22,73 eur, zo sumy 2000,-eur od 20.4.2017 do 16.10.2017, t.j. vo výške 49,31 eur, zo sumy 1649,02 eur od 28.5.2017 do 31.10.2017, t.j. vo výške 35,46 eur a zo sumy 2000,-eur od 28.5.2017 do 13.11.2017, t.j. vo výške 46,57 eur, teda žalobca si uplatnil úrok z omeškania z nezaplatených súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr do dňa vykonania jednotlivých splátok a súd mu takto vyčíslený úrok z omeškania priznal, pretože takto uplatnený úrok z omeškania je v súlade s vyššie citovanými zákonným i ustanoveniami.
23. Žalovaná namietala, že nesúhlasí s priznaním trov žalobcovi, pretože jej nebola doručená žaloba zo dňa 26.9.2017, ku ktorej nemala možnosť sa vyjadriť a platobný rozkaz a list na zaplatenie súdneho poplatku jej boli doručené až dňa 20.11.2017, kedy už istina bola zaplatená.
24. Podľa § 407 ods.3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
25. Z doručenky osvedčujúcej doručenie platobného rozkazu žalovanej bolo zistené, že platobný rozkaz bol žalovanej do vlastných rúk skutočne doručený dňa 20.11.2017. Z tej istej doručenky však vyplýva, že spolu s platobným rozkazom jej bola doručovaná aj žaloba a poučenie strany sporu (PR, Ž,P). Aj keby žaloba netvorila obsah doručenej súdnej zásielky, nie je to dôvod na to, aby súd žalobu zamietol, keďže svojim správaním žalovaná uznala svoj záväzok voči žalobcovi a to jednak vo svojich písomných vyjadreniach keď jeho existenciu čo do základu nepoprela a jednak tým, že tento záväzok postupne uhradila, čím ho uznala v súlade s ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Je pravda, že žalovaná poslednú úhradu, ktorou splatila celý svoj záväzok voči žalobcovi vykonala dňa 10.11.2017, t.j. pred tým ako jej bol platobný rozkaz doručený, nič to však nemení na skutočnosti, že svoj záväzok z predmetných faktúr žalobcovi uhradila až po podaní žaloby na súd, keď žaloba bola súdu doručená dňa 26.9.2017. V čase podania žaloby teda preukázateľne žalobcovi dlžila sumu 6649,02 eur, resp. po vykonaní čiastočnej úhrady dňa 02.10.2017 vo výške 1000,-eur sumu 5649,02 eur a teda žaloba bola dňa 26.9.2017 podaná na súd dôvodne. V dôsledku správania žalovanej, t.j. jej postupného splácania záväzku potom došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby v časti uplatňovanej istiny, na zaplatení úroku z omeškania však žalobca trval a keďže v súlade s vyššie uvedeným mal na tieto zákonný nárok, súd mu uplatnený úrok z omeškania priznal tak, ako je uvedené v bode 22. tohto rozsudku.
26. Podľa § 255 ods. 1 zák. č . 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. V danom prípade súd priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože žalovaná procesne zavinila zastavenie konania, keď svoj záväzok voči žalobcovi uhradila až po podaní žaloby na súd. O výške trov konania bude v súlade s ust. § 262 ods.2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
28. Žalobca uhradil dňa 10.10.2017 prostredníctvom e-kolkov súdny poplatok za návrh vo výške 336,- eur a dňa 26.10.2017 bezhotovostným prevodom na účet prevádzkovateľa systému doplatok na súdnom poplatku vo výške 2,50 eur.
29. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
Podľa § 11 odsek 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
30. Po späťvzatí žaloby o zaplatenie istiny mal žalobca povinnosť uhradiť súdny poplatok iba zo sumy vyčíslených skapitalizovaných úrokov z omeškania, t. j. zo sumy 154,07 eur, teda vo výške 16,50 eur. Nakoľko konanie o zaplatenie sumy 5469,02 eur bolo zastavené, súd vrátil žalobcovi rozdiel na zaplatenom súdnom poplatku krátený o 6,70 eur v súlade s ust. § 11 ods. a 4 zákona o súdnych poplatkoch (zaplatený súdny poplatok 338,50 eur - 16,50 eur - 6,70 eur = 315,30 eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.