Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-4-2018.pdf
PDF · 103.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4Csp/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovaným: 1/ M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX N. D. N., 2/ V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, XXX XX N. D. N., o zaplatenie 7 437,76 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaným voči žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu 17.1.2018 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu 7437,76 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5887,06 eur od 5.3.2017 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že právny predchodca žalobcu Slovenska sporiteľňa, a.s. (ďalej aj ako Slovenska sporiteľňa, a.s. alebo banka) a žalovaní uzatvorili dňa 20.3.2015 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 6000,- eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v mesačných splátkach. Žalovaní úver nehradili tak, ako sa zmluvne zaviazal, riadne a včas. Slovenská sporiteľňa a.s. vyzvala žalovaných na úhradu omeškaných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Žalovaní aj napriek výzve svoj dlh na omeškaných splátkach neuhradili. Banka dňa 22.11.2016 podľa ustanovení obchodných podmienok úver zosplatnila. Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobca uzatvorili dňa 24.3.2017 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0258/2017/CE, na základe ktorej pohľadávku nadobudol žalobca, pričom táto pozostávala zo sumy 8004,96 eur, z ktorej sumy si žalobca uplatňuje istinu úveru vo výške 5887,06 eur, zmluvné úroky vo výške 1459,66 eur a poplatky vo výške 91,04 eur. O postúpení pohľadávky boli žalovaní upovedomení. Žalovaní sú v omeškaní a preto si žalobca v súlade s Občianskym zákonníkom uplatňuje i úroky z omeškania. Žalobca si taktiež uplatnil právo na náhradu trov konania. V žalobe navrhol a k žalobe pripojil listinné dôkazy.
2. Súd žalobu doručil žalovaným s tým, že im umožnil vyjadriť sa k nej, označiť dôkazy, zároveň ich poučil o jeho procesných právach a povinnostiach. Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili.
3. V konaní ide o spotrebiteľský spor. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa strany sporu nezúčastnili, súd postupom podľa ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") konal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu.
4. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to: Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (č.l. 11), štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (č.l. 16), produktové obchodné podmienky,
výzva žalovaným Slovenskej sporiteľne a.s. žalovanému zo dňa 20.10.2016 a zo dňa 20.12.2016 a oznámenie Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 23.11.20176žalovaným o vyhlásení mimoriadnej splatnosti spolu s dokladmi o doručovaní, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 31.3.2017, Špecifikácia odovzdávanej pohľadávky, Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0258/2017/CE.
5. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (č.l. 11), ktorá však neobsahuje podpisy strán zmluvy a z ostaných listín predložených žalobcom súd zistil, že v listine zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX boli uvedené podmienky: výška úveru 6000,-eur, celková čiastka spojená s úverom: 12654,28 eur, počet splátok: 108, výška splátky a splatnosť: 117,18 eur k 20, dňu v kalendárnom mesiaci, ročná úroková sadzba fixná, 17,90 %, RPMN 20,97 %, priemerná hodnota RPMN 16,16 %. Konečná splatnosť: 20.3.2024. Listom zo dňa 20.10.2016 Slovenská sporiteľňa, a.s. v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a nerešpektovania predchádzajúcich výziev vyzýva žalovaného k úhrade neuhradených splátok, s upozornením o možnosti na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Dňa 23.11.2016 Slovenská sporiteľňa a.s. oznamuje, že ku dňu 22.11.2016 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a žalovaných vyzvala k úhrade v lehote 15 dní. Dňa 26.10.2016 a dňa 20.12.2016 Slovenská sporiteľňa a.s. vyhotovila výzvy žalovaným, v ktorých žiada žalovaných o úhradu dlhu. Pohľadávku zo zmluvy voči žalovaným nadobudol žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.3.2017 a z poštového podacieho hárku vyplýva, že postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. informovala žalovaných, že k 24.3.2017 postúpila na postupníka Intrum Justitia Slovakia s.r.o. (teraz Intrum Slovakia s.r.o.) pohľadávku zo zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 20.3.2015.
6. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2015 (1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB, a.s. t.j. účinného do 30.9.2012, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa ust. § 39 a 41 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
9. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Pričom písomná forma právneho úkonu je dodržaná, ak text právneho úkonu podpíše konajúca osoba,
10. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy (ďalej zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 12. Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v čase uzatvárania zmluvy o úvere. t.j. účinného do 31.12.2015), Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
14. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok; ďalej len Zákon o bankách), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
18. Na základe vykonaného dokazovania žalobe nie je možné vyhovieť, a to z viacerých dôvodov. Žalobca aj napriek výzve súdu (zo dňa 4.4.2018) nepredložil dôkaz, že medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu došlo k uzatvoreniu platnej písomnej zmluve o úvere, žalobcom predložená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX neobsahuje podpisy všetkých zmluvných strán.
19. Ďalej však súd uvádza, že ak by aj žalobca predložil písomný právny úkon Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX s podpismi zmluvných strán táto by mala spotrebiteľský charakter. Vzhľadom na obsah tejto zmluvy, je zrejmé, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý poskytnutím pôžičky uspokojoval svoje osobné potreby a žalobca resp. predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu - ako banka. Spotrebiteľský charakter
zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalobcom resp. predchodcom žalobcu pripravená vopred na formulári vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovaným ako spotrebiteľom a preto na daný úverový vzťah súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014).
20. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t.j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t.j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preto nepostačuje, že žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu tvrdí, ale je povinný ju súdu aj preukázať.
21. V danej veci žalobca súdu tvrdil, že Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobca uzavreli dňa 24.3.2017 zmluvu o postúpení pohľadávok. Súd uvádza, že súdna prax sa už odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo/210/01 zo dňa 11.6.2003. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napr. z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/40/2008 ako aj sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať. Súd skúma platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. US337/2012 zo dňa 03.07.2012.
22. Súd je povinný aj bez návrhu prihliadnuť na nemožnosť uplatneného práva, t. j. skúmať aj bez námietky žalovaného aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. A keďže z vykonaného dokazovania súd zistil že uplatneným právom by malo byť právo žalobcu zo spotrebiteľského úveru, ktorého poskytovateľom bola banka súd je preto povinný skúmať, či boli splnené ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, v zmysle ktorého môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta a aj osobe, ktorá nemusí byť bankou (za súčasného splnenia § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ) len vtedy, ak predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu omeškania splátok pohľadávky a klient je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, pričom tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
23. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nepredložil súdu doklad o doručení, resp. odoslaní výzvy žalovaným - písomnej výzvy banky na splnenie dlhu, adresovanú žalovaným pred postúpením pohľadávky na žalobcu. Za tohto stavu je potrebné konštatovať, že podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaných na tretiu osobu, ktorá síce nie je bankou, ale veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (žalobca), podľa zákona o bankách neboli splnené. Po zistení skutkového stavu a po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca ani nemohol platne nenadobudnúť pohľadávku, ktorej splnenia sa voči žalovaným v tomto spore domáha. Je tomu tak pre rozpor zmluvy o postúpení zo dňa 24.3.2017 so zákonom, a teda pre jej neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Uzavretím tejto zmluvy o postúpení nebol dodržaný § 92 ods. 8 zákona o bankách. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba splatná pohľadávka za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a nepretržitého omeškania dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Tieto predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Žalobca v konaní nepreukázal, že výzva v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, bola žalovaným zaslaná a doručená. Aj keď žalobca doručil listiny - výzva zo dňa 26.10.2016, a 20.12.2016, nedoručil a ani neoznačil žiadne dôkazy (a to aj napriek výzve súdu zo dňa 4.4.2018) o tom, kedy a akým spôsobom boli žalovaným doručované. Žalobca teda nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože nepreukázal splnenie podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách o splatnosti celej postupovanej pohľadávky a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Za takúto výzvu nemožno považovať ani výzvu zo dňa 23.11.2016 označená ako "Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti", o ktorej bolo v konaní preukázané, že bola žalovaným doručovaná. Súd je názoru, že uvedenú písomnosť banky-právneho predchodcu žalobcu nemožno považovať (a to aj napriek tomu, že obsahuje znenie "Pohľadávku zo Zmluvy vo výške 7491,98 eur uhraďte do 15 dní") za výzvu v zmysle ust. § 92 ods.8 zákona o bankách, a to vzhľadom na obsah tohto právneho úkonu, pretože ním banka - predchodca žalobcu nevyzýva žalovaného k úhrade v dôsledku omeškania dlžníka so splnením záväzku ale uvedeným jednostranným úkonom predchodca žalobcu - banka už vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru. Vzhľadom na ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom, súd mal zato, že vôľou banky týmto právnym úkonom bolo "nadobudnúť právo na splatnosť celého úveru" a to aj s prihliadnutím na to, že v tomto úkone, ktorú žalobca považuje za výzvu podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách" nie je žiadna zmienka o tom, že by mal byť dlžník v omeškaní, s akým plnením, odkedy, resp. v akej výške.
24. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.
25. Žalobca je v tomto spore zastúpený advokátom. Súd mal predloženými listinami zo strany žalobcu preukázané, že pôvodným veriteľom je banka. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu uvedených v žalobe a z ostaných podaní žalobcu a z vykonaného dokazovania na pojednávaní, na ktorom sa žalobca nezúčastnil súd dospel k názoru, že v prejednávanej veci okrem toho, že žalobca nepreukázal platný vznik právneho úkonu - zmluvy o úvere, nebolo preukázane zo strany žalobcu ( a to aj napriek upozorneniu a výzve súdu zo dňa 4.4.2018) ani dodržanie všetkých podmienok postúpenia ustanovené zákonom o bankách. Keďže žalobcom nebolo preukázané, ale ani tvrdené, naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách (splatnosť postúpenej pohľadávky v čase jej postúpenia, výzva banky adresovaná dlžníkom pred postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených dôvodov považoval súd zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 24.3.2017 v časti pohľadávky voči žalovaným za neplatnú, žalobca tak nebol v konaní ani aktívne vecne legitimovaným, žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia, žalobcom uplatnené právo v tomto spore mu nie je možné priznať a preto súd žalobu zamietol. Súd sa už ďalšími okolnosťami v spore majúcimi vplyv na nemožnosť uplatneného práva postupcu, predchodcu žalobcu nezaoberal, pretože k zamietnutiu žaloby došlo v dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu.
26. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný boli úspešní (súd žalobu zamietol). Žalovaným voči žalobcovi by patril nárok na náhradu trov konania, žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, z prejednávanej veci je zrejmé, že žalovaným žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol, že žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).