Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/268/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: G. J., nar. XX. XX. XXXX, R. XXX, R., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Karolom Kocsisom, Sobieského 1739/56, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 01. 03. 2016 proti rozhodnutiu žalovaného č. 2566/2016-2.3 zo dňa 18. 02. 2016, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky, odboru starostlivosti o životné prostredie č.: OU-NZ-OSZP-2014/004923-27-Se zo dňa 23. 07. 2014 bol žalobca uznaný vinným z priestupku podľa ust. § 92 ods. 1 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že: 1. v mesiaci október roku 2012 a na jeseň roku 2013 umiestnil výsadbu drevín na pozemkoch parc. č. 3243/51, 3243/42 v k. ú. R. za hranicami zastavaného územia obce, na ktorých podľa zákona o ochrane prírody platí druhý stupeň ochrany (ust. § 13) bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, ktorým je obec, vydaného podľa ust. § 13 ods. 2 písm. a/ tohto zákona a 2. vykonal oplotenie pozemkov v k. ú. R. za hranicami zastavaného územia obce, na ktorých podľa zákona o ochrane prírody platí druhý stupeň ochrany (ust. § 13) bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, ktorým je okresný úrad, vydaného podľa ust. § 13 ods. 2 písm. d/ zákona o ochrane prírody nasledovným spôsobom: v čase: v mesiaci október roku 2012 oplotenie na hranici pozemkov č. 3243/42 a č. 3243/57 v dĺžke 20 metrov (lokalita č. 2) a v čase: v mesiaci júl roka 2013 oplotenie na hranici pozemkov č. 2844/1 a č. 3243/56, 3243/4 (KNE 3112), 3243/42 v dĺžke 39 m a na hranici pozemkov č. 3243/51 a č. 3243/52 v dĺžke 72 m (lokalita č. 3).

Podľa ust. § 92 ods. 2 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov bola žalobcovi uložená pokuta v sume 400,- eur.

2. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 14. 08. 2014 vo veci rozhodoval (čomu predchádzala tvaromiestna ohliadka vykonaná dňa 04. 12. 2014) ako odvolací orgán Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, ktorý rozhodnutím č. OU-NR-

OOP3-2015/001878 zo dňa 23. 01. 2015 zmenil rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky, odboru starostlivosti o životné prostredie č.: OU-NZ-OSZP-2014/004923-27-Se zo dňa 23. 07. 2014 nasledovne: A. 1. tak, že z výrokovej časti bodu 1. vypúšťa skutok - umiestnil výsadbu drevín na pozemkoch parc. č. 3243/51, 3243/42 v k. ú. R. za hranicami zastavaného územia obce, na ktorých podľa zákona o ochrane prírody platí druhý stupeň ochrany bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, ktorým je obec R. vydaného podľa ust. § 13 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý sa stal v mesiaci október roku 2012 a z bodu 2. vypúšťa skutok - vykonal oplotenie pozemkov v k. ú. R. na hranici pozemkov parc. č. 3243/42 a parc. č. 3243/57 v dĺžke 20 metrov (lokalita č. 2) za hranicami zastavaného územia obce, na ktorých podľa zákona o ochrane prírody platí druhý stupeň ochrany bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, ktorým je Okresný úrad Nové Zámky vydaného podľa ust. § 13 ods. 2 písm. d/ zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý sa stal v mesiaci október roku 2012. 2. V tejto súvislosti vo výrokovej časti mení výšku pokuty z pôvodných 400,- eur na pokutu v sume 270,- eur. B. Podľa ust. § 20 ods. 1 a v súlade s ust. § 76 ods. 1 písm. f/ zákona o priestupkoch konanie o priestupku G. J. vo veci

- umiestnenia výsadby drevín v mesiaci október roku 2012 na pozemkoch parc. č. 3243/51, 3243/42 v k. ú. R. za hranicami zastavaného územia obce, na ktorých podľa zákona o ochrane prírody platí druhý stupeň ochrany bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, ktorým je obec R. vydaného podľa ust. § 13 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane prírody a krajiny a

- vykonania oplotenia pozemkov v k. ú. R. za hranicami zastavaného územia obce, na ktorých podľa zákona o ochrane prírody platí druhý stupeň ochrany bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, ktorým je Okresný úrad Nové Zámky podľa ust. § 13 ods. 2 písm. d/ zákona o ochrane prírody a krajiny v mesiaci október roku 2012 na hranici pozemkov parc. č. 3243/42 a parc. č. 3243/57 v dĺžke 20 m (lokalita č. 2) zastavuje. Ostatné časti citovaného rozhodnutia zostávajú nezmenené Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie zo dňa 23. 01. 2015 nadobudlo podľa vyznačenia právoplatnosť dňa 02. 02. 2015, kedy bolo doručené žalobcovi.

3. Dňa 26. 05. 2015 bolo Okresnému úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie doručené podanie žalobcu zo dňa 25. 05. 2015 označené ako „žiadosť o obnovu konania č. OU-NR-OOP3-2015/001878 zo dňa 23. 01. 2015“. Žalobca uviedol, že žiadosť o obnovu konania podáva v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. e/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, pričom poukázal na obsah zápisnice zo dňa 04. 12. 2014 z tvaromiestnej ohliadky a na skutočnosti, ktoré boli pri tejto ohliadke zistené.

Parcela č. 3243/4 v katastrálnom území R., ktorá je zapísaná vo výnose č. 3/2004-5.1 zo dňa 14. 07. 2004, je na 90 % degradovaná poľnohospodárskou výrobou, vynášaním odpadov a urbanizáciou. Orgán ochrany prírody mal koncepciu ochrany prírody a krajiny, ktorá bola schválená uznesením vlády SR č. 417 zo dňa 24. 05. 2006. V roku 2012 a 2013 boli jeho pozemky parc. č. 3243/42, 3243/51 3243/52, 3243/53, 3243/54, 3243/56, 3243/60, 3243/61 v katastrálnom území R., vyčlenené z pozemku parc. č. 3243/4 v katastrálnom území R., ktorý je zapísaný vo vyššie uvedenom výnose a v dôsledku tohto vyčlenenia a zapísania do katastra nehnuteľností nie sú chránené podľa zákona o ochrane prírody a krajiny a nemôžu byť vyhlásené za chránené územie. V žiadosti ďalej poukazoval na obsah zápisnice zo dňa 04. 12. 2014 a na to, že pri ohliadke predložil doklady, ako i vyjadrenie Okresného úradu Nové Zámky, odboru starostlivosti o životné prostredie, pričom tento štátny orgán sa vyjadril na oplotenie parcely č. 3111 v katastrálnom území R. v roku 2012 tak, že sa jedná o územie s prvým stupňom ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny.

4. O podanej žiadosti žalobcu zo dňa 25. 05. 2015 o obnovu konania rozhodol správny orgán, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. OU-NR-OOP3-2015/023311 zo dňa 04. 09. 2015 tak, že nepovolil obnovu konania na základe žiadosti žalobcu podanej podľa ust. § 62 ods. 1 písm. e/ s poukazom na ust. § 63 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov vo veci právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-

NR-OOP3-2015/001878 zo dňa 23. 01. 2015, ktorým druhostupňový správny orgán zmenil rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky č. OU-NZ-OSZP-2014/004923-27-Se zo dňa 23. 07. 2014, ktorým bol žalobca uznaný za vineného zo spáchania priestupku na úseku ochrany prírody a krajiny.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 22. 09. 2015, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 2566/2016-2.3 zo dňa 18. 02. 2016 tak, že zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 22. 09. 2015 proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov č. OU-NR-OOP3-2015/023311 zo dňa 04. 09. 2015, ktorým prvostupňový správny orgán ako príslušný orgán štátnej správy podľa ust. § 62 a § 63 správneho poriadku na základe návrhu odvolateľa zo dňa 25. 05. 2015 podľa ust. § 62 ods. 1 písm. e/ správneho poriadku nepovolil obnovu konania právoplatne ukončeného rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR- OOP3-2015/001878 zo dňa 23. 01. 2015, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-NZ-OSZP-2014/004923-27-Se zo dňa 23. 07. 2014 a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

6. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že ako odvolací správny orgán zistil, že žalobca svoj návrh na obnovu konania podľa ust. § 62 ods. 1 písm. e/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odôvodnil skutočnosťou, že pozemky v jeho vlastníctve - parcely C KN č. 3243/42, 3243/51, 3243/52, 3243/53, 3243/54, 3243/56, 3243/60 a 3243/61 boli vyčlenené z pozemku parc. č. 3243/4 v katastrálnom území R., ktorý je zapísaný vo výnose Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1 zo dňa 14. 07. 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu a po zápise do katastra nehnuteľností podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov sa stali samostatnou novou vecou. Podľa žalobcu tieto pozemky nemôžu byť zapísané medzi pozemkami uvedenými vo výnose ministerstva, nakoľko boli vyčlenené z pozemku parc. č. 3243/4 a zapísané v katastri nehnuteľností v apríli 2013, a teda nie sú chránenými podľa zákona o ochrane prírody a nemôžu sa vyhlásiť za chránené územie.

Žalovaný bol toho názoru, že správny orgán správne posúdil otázku týkajúcu sa uplatňovania podmienok územnej ochrany podľa zákona o ochrane prírody na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dotknutá parcela č. 3243/4 je uvedená vo výnose ministerstva s účinnosťou od 01. augusta 2004 pod č. 182 Dunaj, identifikačný kód: SKUEV0393, katastrálne územie R., stupeň ochrany: 2, pričom parcely uvedené na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, boli z parcely č. 3243/4 odčlenené geometrickými plánmi v rokoch 2012 a 2013, čo znamená, že aj na tieto parcely a prípadne v budúcnosti aj na ďalšie, ktoré vzniknú z pôvodnej parcely č. 3243/4 sa podľa v súčasnosti platnej legislatívy vzťahuje druhý stupeň ochrany s platnou územnou ochranou. Parcelné čísla uvedené vo výnose ministerstva označujú pozemky, ktoré tvoria jednotlivé územia európskeho významu s príslušným stupňom ochrany, ktorý im výnos ministerstva priraďuje. Súčasťou jednotlivých území európskeho významu sú všetky pozemky, ktorých parcelné čísla sú vo výnose ministerstva uvedené, a to v hraniciach, ktoré tieto pozemky mali v čase, kedy bol výnos ministerstva vydaný. Podmienky územnej ochrany, ktoré zodpovedajú priradenému stupňu ochrany, sa na jednotlivých pozemkoch, ktoré sú súčasťou území európskeho významu, uplatňujú s účinnosťou od 1. augusta 2004. Odčlenenie časti parcely z parcely uvedenej vo výnose ministerstva po uvedenom dátume môže mať relevantný význam z hľadiska katastra nehnuteľností a vecných práv k pozemkom, nie však z hľadiska vymedzenia územia európskeho významu, ktorého hranice možno meniť len na základe novelizácie výnosu ministerstva (vypustenie parcely), prípadne vydaním nového výnosu ministerstva a nového vymedzenia územia európskeho významu prostredníctvom určenia nového zoznamu parciel katastra nehnuteľností. Argumentáciu žalobcu týkajúcu sa uplatňovania podmienok územnej ochrany na pozemkoch v jeho vlastníctve by bolo možné akceptovať jedine za predpokladu, ak by k odčleneniu príslušných parciel katastra nehnuteľností došlo ešte pred vydaním výnosu ministerstva, čo sa však nestalo, keďže príslušné parcely boli z parc. č. 3243/4 odčlenené až v roku 2012 a 2013.

Stupne ochrany určené vo výnose ministerstva pre jednotlivé územia európskeho významu, resp. ich časti zostávajú v platnosti až dovtedy, kým nedôjde k vyhláseniu územia európskeho významu za

chránené územie v zmysle § 27 ods. 9 zákona o ochrane prírody. Uvedené platí aj v prípade, ak už uplynula lehota ustanovená zákonom o ochrane prírody na vyhlásenie územia európskeho významu za chránené územie, keďže zákon o ochrane prírody, ani iný všeobecne záväzný právny predpis nespája uplynutie tejto lehoty so zánikom územnej ochrany týchto lokalít, ktorá vyplýva z ust. § 27 ods. 7 a 8 zákona o ochrane prírody.

Námietku žalobcu, že správny orgán rozhodol nesprávne, keď návrh žalobcu na obnovu konania odmietol, považuje žalovaný za nedôvodnú. Ministerstvo sa stotožnilo s vyhodnotením podkladov rozhodnutia ako aj s jeho odôvodnením a podľa názoru žalovaného, správny orgán pri vydávaní svojho rozhodnutia náležite zistil a zhodnotil skutkový stav veci, na ktorý správne použil i príslušné ustanovenia zákona o ochrane prírody a správneho poriadku. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

7. V podanej žalobe zo dňa 01. 03. 2016 žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného pod č. 2566/2016-2.3 zo dňa 18. 02. 2016, pričom v podstatnej časti žaloby (II. a III. časť) citoval výrokovú časť a dôvody rozhodnutia žalovaného.

Uviedol (IV. časť žaloby), že v napadnutom rozhodnutí sa riešila otázka, či mal právo, aby správny orgán vydal rozhodnutie o obnove konania s poukazom na to, že podľa ust. § 62 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, sa obnova konania povolí na návrh účastníka konania, ak sa rozhodnutie opieralo o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. V predmetnej veci žalobca návrh na obnovu konania opieral o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé.

Pôvodne bol žalobca rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 23. 07. 2014 uznaný za vinného zo spáchania priestupku na úseku ochrany prírody a krajiny, pričom odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 23. 01. 2015 na základe odvolania žalobcu zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 23. 07. 2014. V ďalšej časti podanej žaloby citoval výrokovú časť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 23. 07. 2014 ako i rozhodnutia správneho orgánu druhého stupňa zo dňa 23. 01. 2015. Uviedol, že obe tieto rozhodnutia správnych orgánov sa opierali o to, že nehnuteľnosti, ktoré boli vo vlastníctve žalobcu boli v druhom ochrannom stupni.

Správne orgány si pre svoje rozhodnutie nezabezpečili správne dôkazy, pretože pokiaľ by si ich zabezpečili, dospeli by k záveru, že tvrdenie o tom, že predmetné nehnuteľnosti sa nachádzali v druhom stupni ochrany, nie je pravdivé. Tento záver vyplýva i z listu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky v Banskej Bystrici zo dňa 12. 01. 2016 pod č. ŠOPSR/6/2016, z ktorého vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v prvom stupni ochrany. Rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR (žalovaného) zo dňa 18. 02. 2016 boli teda porušené právne predpisy, a preto žalobca navrhol, aby toto rozhodnutie bolo zrušené.

8. V podaní zo dňa 18. 05. 2016 (teda po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby) žalobca doplnil žalobu a uviedol, že konal podľa zákonov, pričom ten istý orgán ochrany prírody, ktorý koná nezákonne, ho obviňuje z porušovania zákona o ochrane prírody. Počas konania vyšli najavo nové skutočnosti, na ktoré poukazoval v žiadosti o doplnenie konštatovania z konania ohliadky zo dňa 04. 12. 2014, kde jednoznačne zdôvodnil, že jeho pozemky nie sú v chránenom území, nakoľko nie sú zapísané v katastri nehnuteľností ako chránené, preto sú hodnoverné a záväzné podľa ust. § 70 a 71 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov. Na pozemku parc. č. 3243/4 v katastrálnom území R. nebolo vyznačené chránené územie s jeho ochranným pásmom v katastri nehnuteľností. Výnos Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1 je sekundárny právny predpis a nemá takú právnu silu nariaďovať záväznosť primárnemu právnemu predpisu, ktorým je zákon číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov. Uviedol, že pozemok je nehnuteľnou vecou, ktorá je deliteľná a rozdelením sa delí na menšie časti, ktoré sa stávajú samostatnou novou vecou. Priestupkom sa rozumie také porušenie povinnosti, ktoré konkrétny zákon takto označuje. Pýtal sa, ako môže porušovať zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov od roku 2013, keď boli jeho pozemky zákonne vyčlenené z pozemku

uvedeného vo výnose a na vyčlenených pozemkoch zákon o ochrane prírody a krajiny územnú ochranu v druhom stupni neustanovuje.

IV. Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný podal k žalobe vyjadrenie zo dňa 31. 05. 2016. Uviedol, že žalobca svoj návrh na obnovu konania podľa ust. § 62 ods. 1 písm. e/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odôvodnil tým, že pozemky v jeho vlastníctve, t. j. parcely C KN č. 3243/42, 3243/51, 3243/52, 3243/53, 3243/54, 3243/56, 3243/60 a 3243/61 v katastrálnom území R. boli vyčlenené z pozemku parc. č. 3243/4 v katastrálnom území R., ktorý je zapísaný vo výnose Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1 zo dňa 14. 07. 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu a po zápise do katastra nehnuteľností podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov v apríli 2013 sa stali samostatnou vecou. Podľa žalobcu tieto pozemky nie sú chránenými podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a neplatí pre ne druhý stupeň ochrany.

Správne orgány pri vydávaní rozhodnutí vychádzali z doložených geometrických plánov č. 42/2014, 45/2012 a 37/2013, z ktorých vyplýva, že predmetné parcely vo vlastníctve žalobcu boli vyčlenené z parcely C-KN č. 3243/4, ktorá sa podľa výnosu ministerstva nachádza v území európskeho významu Dunaj (SKUEV0393) s druhým stupňom ochrany. Pokiaľ ide o list Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky č. ŠOPSR/6/2016 zo dňa 12. 01. 2016, na ktorý sa žalobca vo svojej žalobe odvoláva, je potrebné uviesť, že tento list nebol podkladom pre rozhodovanie ministerstva. V súvislosti s týmto listom žalovaný poukázal na ďalší list Štátnej ochrany prírody SR zo dňa 18. 02. 2016 označený ako „oprava odpovedí na sprístupnenie informácií zaslaných listom č. ŠOPSR/6998/2015 a listom č. ŠOPSR/6/2016“, ktorý bol zaslaný žalobcovi a v ktorom sa uvádza, že parcely č. 3243/11, 3243/22, 3243/23, 3243/37, 3243/38, 3243/42, 3243/44, 3243/44, 3243/45, 3243/50, 3243/51, 3243/52, 3243/53, 3243/54, 3243/56, 3243/57, 3243/58, 3243/59, 3243/60 a 3243/61 sa podľa zákona ochrane prírody nachádzajú v druhom stupni ochrany podľa ust. § 13 uvedeného zákona. Tieto parcely boli vyčlenené z pôvodnej parcely č. 3243/4 registra C-KN, ktorá je uvedená vo výnose ministerstva v rámci územia európskeho významu Dunaj (SKUEV0393) s druhým stupňom ochrany. V závere odpovede Štátna ochrana prírody SR konštatuje, že jej odpovede na sprístupnenie informácií zaslané listami č. ŠOPSR/6998/2015 a č. ŠOPSR/6/2016 nie sú správne.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že žalobcom predložený list zo dňa 12. 01. 2016 neobsahuje správne údaje, na čo bol žalobca upozornený. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalobcu, že správne orgány pre svoje rozhodnutie nezabezpečili správne dôkazy.

Postup správnych orgánov bol na základe podnetov žalobcu opakovane podrobený preverovaniu zo strany prokuratúry SR, vrátane Generálnej prokuratúry SR s konštatovaním, že námietky a výhrady žalobcu voči rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP3-2015/001878 zo dňa 23. 01. 2015 neobstoja. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je teda vecne správne, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

V závere svojho vyjadrenia žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobcu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

10. V ďalšom vyjadrení zo dňa 29. 12. 2017 žalovaný uviedol, že je neprípustné s poukazom na ust. § 250h OSP (za účinnosti ktorého bola žalobca podaná), aby žalobca dopĺňal žalobu podaním zo dňa 18. 05. 2016 o ďalšie žalobné námietky, ktoré vo svojej žalobe neuplatnil.

Podanie žalobcu zo dňa 18. 05. 2016 je nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho sa žalovaný môže iba domnievať, čo mal žalobca v úmysle týmto podaním namietať. Žalobca sa v

podaní zo dňa 18. 05. 2016 snaží zrejme poukázať na to, že nebol zo strany kompetentných orgánov upozornený na skutočnosť, že na predmetných pozemkoch, na ktorých vykonal činnosti bez súhlasu orgánu ochrany prírody, platí druhý stupeň ochrany. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 22. 08. 2014 na Okresnom úrade Nové Zámky, odbore starostlivosti o životné prostredie vyplýva, že po vydaní stanoviska Krajského úradu životného prostredia v Nitre č. 2012/00650-4 zo dňa 12. 12. 2012 žalobca vedel, že ide o pozemky, na ktorých platí druhý stupeň ochrany, ale napriek tomu pokračoval na týchto pozemkoch vo svojich činnostiach bez súhlasu orgánu ochrany prírody. Pri výkone štátneho stavebného dohľadu dňa 15. 10. 2013 bolo zistené, že žalobca uskutočnil oplotenie v takom rozsahu, ktorý je v rozpore s ohláseniami drobných stavieb, na ktoré sa žalobca odvoláva. Toto vyplýva z oznámenia o výsledku vykonaného štátneho stavebného dohľadu zo dňa 29. 10. 2013.

Žalobca bol právoplatne uznaný za vinného zo spáchania priestupku iba za skutky, ktorých sa dopustil v roku 2013, keď už o druhom stupni ochrany na predmetných pozemkoch vedel, a teda jeho argumentácia vyjadrená v podaní zo dňa 18. 05. 2016 stráca právnu relevanciu.

Pre posúdenie otázky, či na parcelách vo vlastníctve žalobcu platí druhý stupeň ochrany je rozhodujúce, že boli vyčlenené z parcely C-KN č. 3243/4, ktorá je uvedená vo výnose Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1 zo dňa 14. 07. 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu s účinnosťou od 01. 08. 2004 pod č. 182 Dunaj, identifikačný kód: SKUEV0393, katastrálne územie: R., stupeň ochrany: 2, pričom parcely vo vlastníctve žalobcu boli z parcely C-KN č. 3242/4 odčlenené geometrickými plánmi v rokoch 2012 a 2013 (t. j. po účinnosti výnosu ministerstva), a teda na tieto parcely sa vzťahuje druhý stupeň ochrany.

11. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 18. 01. 2018, v ktorom poukazoval na to, že sa jednalo o priestupkové konanie Okresného úradu Nové Zámky, odboru starostlivosti o životné prostredie, v ktorom bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku na úseku ochrany prírody a krajiny. Skutková podstata priestupku je daná jeho obligatórnymi znakmi (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka). Správne orgány uviedli, že miestom priestupku nie je parcela C-KN č. 3243/4 v katastrálnom území R., navrhované chránené územie európskeho významu SKUEV0393 Dunaj, ale miestom priestupku sú pozemky vo vlastníctve žalobcu, a to parcela C-KN č. 3243/42, 3243/51, 3243/52, 3243/56 v katastrálnom území R., ktoré vznikli na základe geometrického plánu a boli zákonne zapísané do katastra nehnuteľností, teda sú hodnoverné podľa us. § 70 katastrálneho zákona. Opätovne poukázal na tvrdenie žalovaného, že z parc. č. 3243/4, uvedenej vo výnose ministerstva pod č. 182 Dunaj, kód SKUEV0393 boli v rokoch 2012 a 2013 odčlenené ďalšie parcely, na ktoré (prípadne i na ďalšie, ak budú odčlenené) sa podľa v súčasnosti platnej legislatívy vzťahuje druhý stupeň ochrany s platnou územnou ochranou. Ministerstvo životného prostredia SR však nepreukázalo ustanovenie zákona súčasnej právnej legislatívy, ktoré má na mysli, pretože súčasná právna legislatíva je z právneho hľadiska široký pojem, keď sa jedná o priestupkové konanie. Bolo teda potrebné presne určiť miesto priestupku, a nie poukazovať na platnú legislatívu bez uvedenia konkrétneho predpisu. Správne orgány teda nepreukázali žiadne ustanovenie zákona, ktoré žalobca porušil, pretože jeho pozemky nie sú zapísané vo výnose Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1 a ministerstvo nevie preukázať ustanovenie zákona, podľa ktorého pozemky C-KN parc. č. 3243/42, 3243/51, 3243/52, 3243/53, 3243/56, 3243/60 a 3243/61 v katastrálnom území R. sú súčasťou pozemku C-KN parc. č. 3243/4.

V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalobca poukázal na vymedzenie predmetu konania o priestupku, ktoré musí spočívať v špecifikácii priestupku a na otáznosť celého priestupkového konania na úseku ochrany prírody a krajiny s tým, že žalovaný ako i Štátna ochrana prírody SR zavádzajú a klamú o územnej ochrane na navrhovanom území európskeho významu. Je otázne, či územná ochrana na pozemku parcely C-KN č. 3243/4 v katastrálnom území R. existuje, či už dávno predmet ochrany nezanikol a či tu reálne bol, nakoľko na ostatných pozemkoch sú tony odpadu, ktoré tam boli aj pred vyhlásením navrhovaného územia.

K podaniu Štátnej ochrany prírody SR č. ŠOPSR 6/2016 zo dňa 12. 01. 2016 žalobca uviedol, že predmetným podaním tento orgán vykonal opravu na jeho žiadosť a na základe žiadosti ministerstva bola vykonaná ďalšia oprava dňa 18. 02. 2016. Táto oprava je však nezákonná, lebo sa opravoval celý obsah sprístupnených informácii.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19. 02. 2018 opätovne poukázal na neprípustnosť rozširovania dôvodov žaloby po uplynutí lehoty na jej podanie. Taktiež sa vyjadril i k argumentácii žalobcu spochybňujúcej existenciu územnej ochrany v prípade nevyhlásenia navrhovaného územia európskeho významu v lehote ustanovenej zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. S nedodržaním lehoty ustanovenej na vyhlásenie navrhovaného územia európskeho významu za chránené územie zákon nespája zánik režimu ochrany tohto územia, čím je zabezpečená správna transpozícia príslušných článkoch smernice o biotopoch (smernica Rady 92/43/EHS z 21. 05. 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v platnom znení), ktoré vyžadujú, aby pre tieto lokality bol zabezpečený režim ochrany až do ich vyhlásenia za chránené územie.

Navrhované územia európskeho významu majú vo výnose Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1 zo 14. 07. 2004 určené aj svoje výmery. Výmera územia európskeho významu Dunaj SKUEV0393 bola stanovená na 1.511,17 ha, pričom do tejto výmery bola započítaná celá výmera parcely C-KN č. 3243/4 pred odčlenením parciel vo vlastníctve žalobcu. 13. Ďalšie vyjadrenie podal žalobca v podaní zo dňa 20. 02. 2018 v, ktorom upriamil pozornosť súdu na smernicu Rady č. 92/43/EHS z 21. 05. 1992 o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, nakoľko do zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov bola táto smernica prebratá. Tvrdil, že územná ochrana na pozemku parc. č. 3243/4 neexistuje a nikdy ani neexistovala.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

14. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný uznesením Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 10Nds/5/2017 zo dňa 27. 02 2017, ako i rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 02. 2016, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

15. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a/ vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b/ rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c/ nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d/ rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e/ rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. Správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem. Obnova konania nie je prípustná, ak bol rozhodnutím účastníkovi konania udelený súhlas na občianskoprávne alebo pracovnoprávne konanie, alebo ak sa rozhodlo vo veci osobného stavu a účastník konania nadobudol práva dobromyseľne.

Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. Návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť.

Po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno podať návrh na obnovu konania alebo obnovu konania nariadiť len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom. Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo.

16. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 02. 2016 ako odvolacieho správneho orgánu v predmetnej veci, a to v rozsahu podaných žalobných námietok v žalobe zo dňa 01. 03. 2016, najmä z hľadiska posúdenia dôvodov na obnovu právoplatne skončeného správneho (priestupkového) konania vedeného proti žalobcovi, ktoré bolo právoplatne ukončené vydaním rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie zo dňa 23. 01. 2015, ktoré podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 02. 2015.

17. Jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Výnimku tvoria prípady označované ako mimoriadne opravné prostriedky (obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktorými je možné dosiahnuť nápravu právoplatných správnych rozhodnutí. Obnova právoplatne skončeného správneho konania je mimoriadnym inštitútom, ktorého použitie je možné len za splnenia presne stanovených podmienok. Dôvodom pre takýto postup je existencia závažných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Spravidla pôjde o nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo porušenie takých procesných podmienok, ktoré vyvolávajú pochybnosti o objektivite správneho konania.

Účelom obnovy konania je odstránenie uvedených nedostatkov a vydanie nového meritórneho rozhodnutia. So zreteľom na skutočnosť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok v porovnaní s odvolaním, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ustanovuje určité obmedzenia (napr. dôvodom obnovy môžu byť len skutočnosti ustanovené vo vyššie citovanom zákone, časové limity na podanie návrhu na obnovu konania a pod.).

18. Všeobecným predpokladom obnovy konania je okrem iného (existencia osoby, ktorá návrh na obnovu konania podala, dodržanie lehoty na podanie návrhu, neexistencia dôvodov, pre ktoré je obnova konania neprípustná) i existencia právoplatného rozhodnutia a existencia aspoň jedného z taxatívne ustanovených zákonných dôvodov na obnovu konania. V rámci obnovy konania nie sú prípustné iné dôvody, a preto ak by boli uplatnené takéto dôvody, správny orgán by musel takýto podnet zamietnuť.

19. V danom prípade je potrebné konštatovať, že predmetom konania o návrhu žalobcu zo dňa 25. 05. 2015 na obnovu priestupkového konania (ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutia zo dňa 23. 01. 2015, ktoré v odvolacom konaní vydal Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie ako odvolací správny orgán) bolo posúdenie existencie žalobcom tvrdeného zákonného dôvodu na povolenie obnovy konania. O návrhu žalobcu zo dňa 25. 05. 2015 na obnovu konania rozhodoval vyššie uvedený správny orgán, ktorý v priestupkovej veci žalobcu rozhodoval v poslednom stupni, teda ako odvolací správny orgán.

Žalobca v návrhu zo dňa 25. 05. 2015 na obnovu konania uviedol, že ho podáva podľa ust. § 62 ods. 1 písm. e/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, teda z dôvodu, že rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom (touto možnosťou sa správny orgán, ani súd nezaoberali, nakoľko žalobca to netvrdil a ani neoznačil žiadne rozhodnutie o spáchaní trestného činu v súvislosti s priestupkovým konaním, ktoré bolo proti nemu vedené a obnovy ktorého sa domáhal).

20. Na uplatnenie uvedeného dôvodu obnovy konania (ust. § 62 ods. 1 písm. e/ vyššie citovaného zákona), teda že rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, je potrebné preukázať, že správny orgán vydal rozhodnutie napr. na základe nepravdivých a neúplných svedeckých výpovedí, falšovaných listín, nepravdivých čestných vyhlásení a pod. Nepravdivosť dôkazov ako dôvod na obnovu konania podľa ust. § 62 ods. 1 písm. e/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov by mala byť už pri podaní návrhu na obnovu konania objektivizovaná, teda doložená spôsobom, ktorý prakticky vylučuje spoľahlivosť a pravdivosť dôkazov z pôvodného konania.

21. V návrhu na obnovu konania žalobca uvádzal tvrdenia, resp. poukazoval na skutočnosti a zistenia, ktoré boli zrejmé už v priebehu priestupkového konania vedeného proti nemu a žalobcovi boli známe už v priebehu tohto konania. Tvrdil, že vo výnose Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1 zo dňa 14. 07. 2004, ktorým bol vydaný národný zoznam území európskeho významu je zapísaná i parc. č. 3243/4 a z tejto parcely boli v rokoch 2012 a 2013 vyčlenené geometrickými plánmi jeho pozemky (resp. pozemky, ktorých sa následne stal vlastníkom), ktoré boli zapísané do katastra nehnuteľností. Toto ani nebolo sporné medzi účastníkmi konania. Ďalej žalobca tvrdil, že jeho pozemky s konkrétnymi parcelnými číslami (vyčlenené z parc. č. 3243/4) nie sú zapísané vo vyššie uvedenom výnose ministerstva a nie sú potom ani chránené, resp. nie sú chráneným územím. S týmto tvrdením však už žalovaný nesúhlasil a bol toho názoru, že i pozemky vo vlastníctve žalobcu sú chráneným územím (nakoľko boli vyčlenené z pozemku, ktorý je chráneným územím) a vzťahuje sa na ne druhý stupeň ochrany rovnako, ako na pôvodnú parcelu č. 3243/4, ktorej boli súčasťou. V podanom návrhu však žalobca neoznačil žiadny dôkaz o tom, že rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé a žiadny takýto dôkaz ani nepredložil.

22. V konaní o povolení obnovy konania nesie dôkazné bremeno vždy navrhovateľ obnovy konania, a to jednak pokiaľ ide o dôvody povolenia obnovy a jednak aj v súvislosti s preukázaním včasnosti podania návrhu. Nie je povinnosťou správneho orgánu zisťovať dôvody pre povolenie obnovy konania - tie má zistiť, preukázať a predložiť správnemu orgánu účastník konania. Správny orgán po podaní návrhu na obnovu konania má len posudzovaciu povinnosť, teda preskúmava a posudzuje, či dôvody uvádzané navrhovateľom obnovy konania sú dôvodmi v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a zároveň, či bol návrh podaný včas. V súvislosti so žalobcom tvrdeným dôvodom na povolenie obnovy konania v zmysle ust. § 62 ods. 1 písm. e/ vyššie citovaného zákona správny súd uvádza, že aplikácia tohto dôvodu vyžaduje, že musí ísť o také poznatky, ktoré správny orgán získal pri dokazovaní a ktoré, či už úplne alebo čiastočne nezodpovedajú skutočnosti a o nepravdivosti ktorých nikto nevedel.

23. Podľa názoru súdu nie je splnený dôvod na povolenie obnovy konania podľa ust. § 62 ods. 1 písm. e/ vyššie citovaného zákona, lebo rozhodnutie vydané v priestupkovom konaní vedenom proti žalobcovi sa opiera o dôkazy, ktoré sa v konaní o návrhu na obnovu konania neukázali ako nepravdivé a nedôveryhodnosť týchto dôkazov nebola preukázaná. Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Nitre k záveru, že žalovaný postupoval v medziach zákona, keď tvrdenia žalobcu v návrhu na obnovu konania vyhodnotil ako nedostatočné na preukázanie toho, že dôkazy, na základe ktorých bolo vydané pôvodné rozhodnutie v priestupkovom konaní, sa ukázali ako nepravdivé. 24. Námietky žalobcu v podanej žalobe neodôvodňovali zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 02. 2016. Žalobca v podstatnej časti žaloby opakoval dôvody uvedené žalovaným v jeho rozhodnutí zo dňa 18. 02. 2016 a taktiež citoval niektoré časti rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní odvolacím orgánom, t.j. Okresným úradom Nitra, odborom opravných prostriedkov, referátom starostlivosti o životné prostredie. Tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti sa nenachádzajú v druhom stupni ochrany, ale nachádzajú sa v prvom stupni ochrany a toto zistenie vplýva z oznámenia Štátnej ochrany prírody SR pod č. ŠOPSR/6/2016 zo dňa 12. 01. 2016, ktoré k podanej žalobe i pripojil.

Žalovaný predložil oznámenie Štátnej ochrany prírody SR pod č. ŠOPSR/699/216 zo dňa 18. 02. 2016, ktoré je súčasťou administratívneho spisu. V tomto oznámení sú uvedené konkrétne parcely v katastrálnom území R., ktoré sa nachádzajú v druhom stupni ochrany (medzi nimi sú i parcely, ktoré uvádza žalobca v návrhu na obnovu konania ako parcely v jeho vlastníctve), ktoré boli vyčlenené z parcely č. 3243/4 uvedenej vo výnose Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1. V závere tohto oznámenia je uvedené, že odpoveď pod č. ŠOPSR zo dňa 12. 01. 2016 nie je správna.

V administratívnom spise sa taktiež nachádza i výnos MŽP SR č. 3/2004-5.1 zo dňa 01. 07. 2004, ktorým ministerstvo ustanovilo národný zoznam, ktorý obsahuje lokality navrhovaných území európskeho významu, v ktorom je pod č. 182. Dunaj, identifikačný kód: SKUEV0393, katastrálne územie R., výmera lokality 1.511,17 ha, stupeň ochrany: 2, uvedená i parcela č. 3243/4. Žalobca v podanom odvolaní zo dňa 22. 09. 2015 proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie zo dňa 04. 09. 2015 poukazoval na nedodržanie lehôt uvedených v ust. § 27 ods. 9 a § 104 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. S touto námietkou žalobcu sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení svojho žalobou

napadnutého rozhodnutia zo dňa 18. 02. 2016 tak, že uplynutie lehoty zákon nespája so zánikom územnej ochrany predmetných lokalít uvedených vo výnose MŽP SR č. 3/2004-5.1 zo dňa 01. 07. 2004 a tento názor žalovaného považuje súd za správny.

25. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu ako i z listinných dokladov predložených žalobcom podľa názoru súdu vyplýva, že žalobca svoje tvrdenie v návrhu na povolenie obnovy konania zo dňa 25. 05. 2015 o dôvodnosti povolenia obnovy priestupkového konania (ktoré bolo ukončené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP3-2015/001878 zo dňa 23. 01. 2015) žiadnym spôsobom nepreukázal a nepredložil v tomto smere relevantné dôkazy. Návrh na obnovu konania zo dňa 25. 05. 2015 žalobca nezdôvodňoval (a z časového hľadiska ani nemohol) existenciou oznámenia Štátnej ochrany prírody SR č. ŠOPSR/6/2016 zo dňa 12. 01. 2016, v zmysle ktorého sa tam uvedené pozemky (a medzi nimi podľa parcelných čísiel i pozemky vo vlastníctve žalobcu) nachádzajú v prvom stupni územnej ochrany. Predmetné oznámenie zo dňa 12. 01. 2016 žalobca pripojil až k podanej žalobe, ale s poukazom na ďalšie oznámenie Štátnej ochrany prírody SR č. ŠOPSR/699/2016 zo dňa 18. 02. 2016, ktoré predložil žalovaný a ktoré sa nachádza v administratívnom spise je zrejmé, že informácie uvedené v oznámení zo dňa 12. 01. 2016 nie sú správne.

26. Správny súd je toho názoru, a to poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 02. 2016 a jemu predchádzajúce rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie zo dňa 04. 09. 2015 vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia v tom zmysle, že neboli zistené zákonné dôvody na povolenie obnovy priestupkového konania vedeného proti žalobcovi. Žalobca v správnom konaní o povolení obnovy priestupkového konania, ale ani v správnej žalobe zo dňa 01. 03. 2016 neuviedol také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že boli splnené podmienky obnovy priestupkového konania (ktoré bolo ukončené vydaním právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie zo dňa 23. 01. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť podľa vyznačenia dňa 02. 02. 2015) upravené v ust. § 62 ods. 1 písm. e/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

27. Na záver treba podotknúť, že samotný návrh žalobcu na obnovu konania smeroval podľa svojho obsahu k posúdeniu toho, či sa na pozemky vo vlastníctve žalobcu (vyčlenené z parcely č. 3243/4 v katastrálnom území R. v rokoch 2012 a 2013) vzťahuje druhý stupeň ochrany, keď tieto pozemky nie sú uvedené vo výnose MŽP SR č. 3/2004-5.1 zo dňa 01. 07. 2004, ktorým ministerstvo ustanovilo národný zoznam, ktorý obsahuje lokality navrhovaných území európskeho významu. Žalobca však nepredložil, ani neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci, že v dôsledku vyčlenenia jeho pozemkov z parcely č. 3243/4 (ktorá je preukázateľne zahrnutá do uvedeného výnosu MŽP SR č. 3/2004-5.1 zo dňa 01. 07. 2004 s druhým stupňom ochrany územia), by došlo k zániku druhého stupňa územnej ochrany týchto pozemkov. Ak by argumentácia žalobcu, spočívajúca v tom, že vyčlenením časti pozemku z pozemku, ktorý ako celok požíva územnú ochranu druhého stupňa bola správna, postupne by došlo k znižovaniu výmery, resp. i zániku chráneného územia, čo nemožno pripustiť. Vo vyššie označenom výmere ministerstva je uvedená výmera lokality 1.511,17 ha, ktorá požíva druhý stupeň územnej ochrany a je len logické, že táto výmera musí byť zachovaná i po vyčlenení časti pozemkov, pretože žalobca nepredložil a ani v priebehu správneho konania nebol zistený žiadny dôkaz o tom, že by sa výmera chránenej lokality s druhým stupňom územnej ochrany v dôsledku odčleňovania pozemkov mala znížiť. Na tomto nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že neboli dodržané lehoty uvedené v ust. § 27 ods. 9 a § 104 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, nakoľko uplynutie týchto lehôt zákon nespája so zánikom územnej ochrany predmetných lokalít uvedených vo výnose MŽP SR č. 3/2004-5.1 zo dňa 01. 07. 2004.

28. K námietkam žalobcu, ktoré podával v priebehu súdneho konania a ktorými dopĺňal žalobu zo dňa 01. 03. 2016 je potrebné uviesť, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 02. 2016 bolo žalobcovi doručené dňa 22. 02. 2016 a v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia (teda do 22. 04. 2016 vrátane) mohol žalobca podať proti nemu žalobu (ust. § 250b OSP v tom čase účinné), čo žalobca i urobil. Pri podaní žaloby v tom čase ešte žalobca nemusel byť zastúpený právnym zástupcom. Podanú žalobu žalobca doplnil v podaní zo dňa 18. 05. 2016, teda jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej

lehoty na jej podanie. Rozsah napadnutia správneho rozhodnutia (ust. § 249 ods. 2 OSP) bolo možné rozšíriť len v lehote podľa ust. § 250b OSP, čo žalobca neurobil.

Od 01. 07. 2016 sa na konanie v predmetnej veci vzťahuje zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP), ktorý v ust. § 181 taktiež stanovuje lehotu na podanie správnej žaloby, a to dva mesiace od oznámenia rozhodnutia, pričom v tejto lehote možno žalobu doplniť o ďalší žalobný návrh alebo ďalšie žalobné body. V ďalších vyjadreniach v priebehu súdneho konania žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podľa názoru súdu dopĺňal a rozširoval dôvody podanej žaloby. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia (§ 249 ods. 2 OSP a § 181 SSP) správny súd na tieto doplnenia žaloby, resp. ďalšie žalobcom uvádzané žalobné body neprihliadal, pretože bol viazaný jej rozsahom a dôvodmi v čase jej podania.

28. S poukazom na všetky vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu je potom správny súd toho názoru, že žaloba žalobcu (a námietky v nej obsiahnuté) nie je nedôvodná, a preto ju zamietol. Bol toho názoru, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 02. 2016 a jemu predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 04. 09. 2015 vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu (pre účely žalobcom navrhovanej obnovy konania) a je riadne a zákonným spôsobom odôvodnené. Žalovaný sa v dôvodoch svojho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 18. 02. 2016 logicky a vecne správne vysporiadal s námietkami žalobcu v podanom odvolaní. Rovnako v súlade so zákonom postupoval, keď rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 04. 09. 2015 potvrdil. V konaní správnych orgánov súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobcu a rozhodnutie žalovaného je vecne správne a zákonu zodpovedajúce.

29. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 02. 2016 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

30. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

31. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.