Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/33/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. K. nad C., J. XXXX/ XX, o zaplatenie 468,09 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8C/37/2016-33 zo dňa 04. júla 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku II. p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 468,09 eur, spolu s vyčísleným úverovým úrokom do dátumu predčasnej splatnosti v sume 136,39 eur, vyčísleným úrokom z omeškania v sume 1,18 eur, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.253,60 eur za deň 22.12.2015, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 958,36 eur od 23.12.2015 do 14.01.2016, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 880,78 eur od 15.01.2016 do 05.02.2016, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 674,46 eur od 06.02.2016 do 07.03.2016, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 468,09 eur od 08.03.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania zo sumy 136,39 eur od 08.03.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku /výrok I./, vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol /výrok II./ a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100% /výrok III./. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 468,09 eur, spolu s vyčísleným úverovým úrokom do dátumu predčasnej splatnosti v sume 136,39 eur, vyčísleným úrokom z omeškania v sume 1,18 eur, úrokom z úveru vo výške 17,90 % ročne zo sumy 2.253,60 eur za deň 22.12.2015, úrokom z úveru vo výške 17,90 % ročne zo sumy 958,36 eur od 23.12.2015 do 14.01.2016, úrokom z úveru vo výške 17,90 % ročne zo sumy 880,78 eur od 15.01.2016 do 05.02.2016, úrokom z úveru vo výške 17,90 % ročne zo sumy 674,46 eur od 06.02.2016 do 07.03.2016, úrokom z úveru vo výške 17,90 % ročne zo sumy 468,09 eur od 08.03.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.253,60 eur za deň 22.12.2015, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 958,36 eur od 23.12.2015 do 14.01.2016, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 880,78 eur od 15.01.2016 do 05.02.2016, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 674,46 eur od 06.02.2016 do 07.03.2016, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 468,09 eur od 08.03.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania zo sumy 136,39 eur od 08.03.2016 do zaplatenia s odôvodnením, že so žalovaným uzatvoril úverovú zmluvu, na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky vo výške 2.500,- eur, ktoré vrátane úrokov sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach a to do 15.06.2023. Z dôvodu, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti, bol listom zo dňa 21.12.2015 vyzvaný na predčasné splatenie úveru. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že žalovaný uzatvoril so

žalobcom dňa 26.06.2013 úverovú zmluvu č. 0000000000058632, v zmysle ktorej mu žalobca poskytol bezúčelový úver vo výške 2.500,- eur s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 17,90% ročne, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať v 120 mesačných splátkach vždy k 15. dňu v mesiaci vo výške 42,08 eur od 15.07.2013. V čl. 1 bod 1.2. je uvedená výška RPMN 19,75 % a priemerná RPMN 19,47 %. Žalovaný mal celkovo žalobcovi zaplatiť sumu 5.409,60 Eur. V čl. 1. bode 1.1. sa uvádza, že banka poskytne klientovi peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v úverovej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach - Prima banka Slovensko, a.s. (ďalej „VOP“), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. V čl. 2. Splácanie úveru, bod 2.1 veta prvá Zmluvy sa uvádza „podrobné podmienky splácania úveru, podmienky uplatňovania úrokovej sadzby a jej zmien sú uvedené vo VOP. V čl. 3. Práva, povinnosti a vyhlásenie klienta, bod 3.1. Zmluvy sa uvádza „ klient sa zaväzuje riadne a včas plniť si všetky svoje záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy, riadne a včas splácať úver, platiť banke poplatky súvisiace s úverom uvedené v úverovej zmluve, VOP a sadzobníku poplatkov“. V čl. 4 bod 4.1. Zmluvy sa uvádza „ak klient nezaplatí anuitnú splátku včas, banka má právo na úrok z omeškania vo výške 5% p.a. z nesplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia“. V čl. 4, bod 4.2, 4.2.1. Zmluvy sa uvádza: „ak klient poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy a vzniknutý kedykoľvek počas jej trvania vrátane omeškania v zmysle predchádzajúceho bodu 4.1. alebo nespláca riadne a včas iný úver alebo pôžičku poskytnutú bankou, banka je oprávnená žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom za podmienok uvedených v úverovej zmluve a VOP“. Žalovaný čerpal úver vo výške 2.500,- eur, tento splácal v súlade so zmluvou, následne tento prestal splácať, dostal sa do omeškania. V druhej upomienke zo dňa 21.10.2015 vyzýva žalobca žalovaného na úhradu splátok úveru vo výške 100,58 eur a poplatku za upomienku vo výške 15,- eur s tým, že ak danú sumu neuhradí do 26.10.2015, začne žalobca prípravu žaloby na súd a bude požadovať jednorazové splatenie celej dlžnej sumy. Vo výzve na predčasné splatenie úveru zo dňa 21.12.2015 oznamuje žalobca žalovanému, že z dôvodu neplnenia si povinností v zmysle predmetnej úverovej zmluvy zo strany žalovaného rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval ho na jednorazovú úhradu zostávajúcej sumy úveru vo výške 2.421,17 eur a sumy 30,- eur ako poplatok za výzvu do 31.12.2015. V sadzobníku poplatkov žalobcu I. časť, účinný od 01.01.2016, v bode 7. Úverové produkty, pre stĺpec Pôžička je uvedený poplatok za upomienku vo výške 15,- eur a za výzvu vo výške 30,- eur. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2, § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2013, § 1 ods. 2 zákona, § 2 písm. a), b), d) č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) a podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení. Uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi stranami konania bola dňa 26.06.2013 uzatvorená úverová zmluva, ktorá je v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere a v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka zároveň spotrebiteľskou zmluvou. Zmluvou sa žalobca v rámci predmetu svojej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. V konaní bolo žalobcom tvrdené a preukázané, že žalovaný po poskytnutí úveru v sume 2.500,- eur úver v dohodnutých splátkach vo výške 45,08 eur splácal, následne tento prestal splácať, a preto bol listom zo dňa 21.12.2015 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu 31.12.2015. Žalovaný sa v predmetnej veci nevyjadril, nepredložil žiadne dôkazy na svoju obranu. Podľa predmetnej úverovej zmluvy bolo povinnosťou žalovaného splácať úver v mesačných splátkach vo výške po 45,08 eur so splatnosťou vždy k 15. dňu v mesiaci. Vzhľadom na uvedené je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zosplatnenú a neuhradenú časť úverovej istiny 468,09 eur a zosplatnené a neuhradené zmluvné úroky 136,39 eur, úrok z omeškania vo výške 1,18 eur, ktoré sú v uvedenej sume vyčíslené ku dňu zosplatnenia. Pokiaľ ide o žalobu v časti zaplatenia úroku z úveru vo výške 17,90 % ročne zo sumy 2.253,60 eur za deň 22.12.2015, úrokom z úveru vo výške 17,90 % ročne zo sumy 958,36 eur od 23.12.2015 do 14.01.2016, úrokom z úveru vo výške 17,90 % ročne zo sumy 880,78 eur od 15.01.2016 do 05.02.2016, úrokom z úveru vo výške 17,90 % ročne zo sumy 674,46 eur od 06.02.2016 do 07.03.2016, úrokom z úveru vo výške 17,90 % ročne zo sumy 468,09 eur od 08.03.2016 do zaplatenia, súd v tejto časti žalobu zamietol. Je preukázané, že sporové strany si dojednali zmluvný úrok 17,90% ako fixný do doby splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok z omeškania odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.09.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania / R 59/1998, 4 Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných

úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení súd priznal žalobcovi z nezaplatenej úverovej istiny a zmluvných úrokov úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.253,60 eur za deň 22.12.2015, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 958,36 eur od 23.12.2015 do 14.01.2016, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 880,78 eur od 15.01.2016 do 05.02.2016, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 674,46 eur od 06.02.2016 do 07.03.2016, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 468,09 eur od 08.03.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania zo sumy 136,39 eur od 08.03.2016 do zaplatenia. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /CSP/ s tým, že žalobca mal vo veci úspech v prevažnej časti, došlo iba k zamietnutiu uplatneného úroku vo výške 17,90% ročne, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. priznal právo na plnú náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku do jeho zamietavého výroku II. podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bola zamietnutá jeho žaloba o zaplatenie úroku z istiny úveru za dobu po splatnosti úveru je nesprávne. Súd prvej inštancie zamietol v tejto časti jeho žalobu z dôvodu, že úrok z úveru patrí žalobcovi len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. S tým sa žalobca nestotožnňuje. Poukázal na ustanovenia § 497, § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka i komentár IURA EDITION k nim a uviedol, že obsahom záväzku dlžníka z úveru je nielen vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky - úver ale aj úroky. Tie sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi a veriteľovi patria až do okamihu reálneho vrátenia peňažných prostriedkov úveru. Nemožno ich zamieňať s úrokmi z omeškania a na nárok veriteľa na ich zaplatenie nemá omeškania dlžníka vplyv. Pri omeškaní dlžník s vrátením peňažných prostriedkov úveru má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru ako aj na úroky z omeškania. Na podporu tohto názoru poukázal žalobca aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 212/2014 zo dňa 2014, z ktorých vyplýva, že veriteľ môže požadovať zaplatenie úrokov z úveru popri úrokoch z omeškania a to až do doby reálneho vrátenia peňažných prostriedkov úveru. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe vyhovel. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zamietavom výroku II. podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdiť. 5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri zamietnutí zvyšku žaloby žalobcu vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné: 6. Prevažná rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky /pozri napríklad uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/40/2015 zo dňa 28.07.2015, či jeho rozsudok sp. zn. 15Co/871/2014 zo dňa 02.09.2015 alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015 alebo aj rozsudok tunajšieho súdu č.k. 5Co/479/2015-128 zo dňa 10. februára 2016/ sa priklonila k právnemu názoru, že dojednané úroky z úveru patria veriteľovi len za dobu do splatnosti úveru. Po splatnosti úveru patria veriteľovi už len úroky z omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením svojej povinnosti vrátiť riadne a včas poskytnutý úver. Ako správne poukázal aj súd prvej inštancie, tento právny názor bol odobrený aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18. septembra 2012, ktorý v zásade vyslovil, že takéto rozhodnutie súdu, ak je riadne odôvodnené, nemožno považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. 7. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na závery v tejto otázke, ako ich vo svojom rozsudku sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015 uviedol Krajský súd v Prešove. Podľa neho úrok predstavuje cenu

peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. 8. S takýmto právnym názorom sa zhoduje aj tunajší odvolací súd a v tomto zmysle je rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí zvyšnej časti žaloby žalobcu, v ktorej žiadal od žalovaného zaplatenie zmluvných úrokov z úveru za dobu od mimoriadnej splatnosti úveru do zaplatenia úveru, vecne správne. 9. Z týchto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku II. podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil. 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .