Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/107/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci žalobkyne: X. M., rod.N., bytom K. XX, XXX XX K., zast. JUDr. Evou Klemovou, advokátkou, Advokátska kancelária, M.R. Štefánika 1, 902 01 Pezinok, proti žalovanému: Fakultná nemocnica Nitra, Špitálska 6, 949 01 Nitra, IČO: 17366007, zast. Advokátskou kanceláriou Jančo, Jakubčák a partneri, s.r.o., so sídlom Štúrova 13, 811 02 Bratislava, IČO: 36367524, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Komunálna poisťovňa Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31595545, zast. JUDr. Felixom Naupaeurom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o náhradu škody, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

Intervenientovi súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 21.11.2012 domáhala voči žalovanému náhrady škody, ktorá jej vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví a to vo výške 11.952,24 eur, spolu s nárokom na mesačnú rentu vo výške 156,24 eur počnúc dňom 01.11.2012, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 02.01.2009 bola po podvrtnutí ľavého kolena vyšetrená na chirurgickej ambulancii v Nitre na Klokočine a bola jej vykonaná punkcia kolena. V čase od 04.02.2009 do 29.04.2009 jej bola poskytovaná zdravotná starostlivosť na Klinike úrazovej chirurgie a ortopédie FN Nitra, tam dňa 04.02.2009 absolvovala ortopedické vyšetrenie a po vyhotovení RTG snímku jej bolo odporučené artroskopické vyšetrenie. RTG snímok bol vyhodnotený ako nález bez úrazových zmien, hoci bola na nej viditeľná a zistiteľná cysta na tíbii, avšak tomuto nálezu nebola venovaná žiadna pozornosť. Dňa 24.02.2009 absolvovala artroskopické vyšetrenie s nálezom čiastočného natrhnutia predného skríženého väzu staršieho dáta. V pooperačnom období bola na štyroch kontrolných vyšetreniach na ortopedickej ambulancii, posledné bolo dňa 29.04.2009, kedy jej lekár odporučil plné zaťažovanie končatiny a kontrolu o 3 týždne. Z dôvodu pretrvávajúcich bolestí ľavého kolena bola dňa 24.02.2010 vyšetrená na Prvej nitrianskej jednodňovej chirurgii, kde absolvovala RTG vyšetrenie a v marci 2010 vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Po zhodnotení nálezov bol jej zdravotný stav uzatvorený ako podozrenie na nádor na hornej časti tíbie a bola odoslaná na špeciálne pracovisko I. ortopedicko- traumatologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava. Tu jej bola vykonaná biopsia a histológia s výsledkom „obrovskobunkový kostný tumor s prevahou malých a vretenovitých buniek“. Od 15.07.2010 do 29.07.2010 bola hospitalizovaná a dňa 16.07.2010 jej bola vykonaná implantácia individuálnej totálnej náhrady kolenného kĺbu vľavo. Po operácii bola jeden rok ležiacim pacientom a absolvovala namáhavé rehabilitačné liečenia. Nakoľko po 6 mesačnej rehabilitácii pociťovala bolesť dolnej končatiny bola od 28.02.2011 do 09.03.2011 opätovne hospitalizovaná, kde jej bol vykonaný redres. Následne absolvovala

rehabilitačné pobyty v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej. V dôsledku zdravotných ťažkostí bola uznaná dočasne práceneschopnou a dňom 17.05.2011 bola uznaná invalidnou so 60% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a v súčasnosti je jej vyplácaný invalidný dôchodok. Na základe jej žiadosti zo dňa 21.02.2012 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prešetril správnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti žalovaného v období od 04.02.2009 do 29.04.2009 s výsledkom, že na Klinike úrazovej chirurgie a ortopédie FN Nitra jej nebola správne poskytnutá zdravotná starostlivosť a v dôsledku zlého zhodnotenia RTG snímky nebola stanovená správna diagnóza, čím došlo k oneskoreniu adekvátnej liečby. RTG nález zo dňa 04.02.2009, na ktorom bolo vidieť prejasnenie rozmerov 30x30 mm, mal byť dôvodom na zahájenie okamžitého diagnostického procesu s využitím všetkých dostupných vyšetrovacích možností tak, aby sa bezpečne odhalil nález už v tomto štádiu a liečba by mohla byť zahájená v skoršom termíne. Na základe uvedeného žalobkyňa zistila, že za poškodenie jej zdravia zodpovedá žalovaný, pričom poukázala na ustanovenie § 4 ods.2, 3, § 2 ods.4 zák.č. 576/2004 Z.z., § 80 ods.1 písm.e) zák.č. 578/2004 Z.z., na Etický kódex zdravotníckeho pracovníka, ako aj na ustanovenie § 415 a 420 Občianskeho zákonníka. Má zato, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, keď pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nepostupoval lege artis a porušil tak ustanovenie § 80 ods.1 písm.e) zák.č. 578/2004 Z.z., a ustanovenie § 4 ods.3 zák.č. 576/2004 Z.z. V dôsledku nesprávne stanovenej diagnózy došlo k oneskoreniu liečby, čím vyvstala nevyhnutnosť radikálneho odstránenia tumoru imputáciou časti ľavej končatiny a potreba implantácie náhrady kolenného kĺbu, pričom rýchlosť lekárskej starostlivosti je v prípade onkologických ochorení rozhodujúca. Z uvedeného je zrejmé, že k nenávratnému a závažnému poškodeniu zdravia došlo v príčinnej súvislosti s liečebným postupom žalovaného, ktorý bol nedbalý, neprofesionálny a neospravedlniteľný. Zavinenie žalovaného vyplýva z oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keď konanie žalovaného je v rozpore so súčasným stavom lekárskej vedy /non lege artis/. Konaním žalovaného, spočívajúceho v tom, že včas nezistil prítomnosť nádoru, v dôsledku čoho sa stav zhoršoval a došlo k poškodeniu zdravia, ktoré je nezvratné a nenapraviteľné, jej vznikla škoda pozostávajúca z nároku na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, straty na zárobku po skončení práceneschopnosti, bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Jednotlivé nároky v žalobe podrobne zdôvodnila, vymedzila ich rozsah a výšku.

2. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na podanej žalobe a uviedla, že porušenie povinnosti poskytnúť správnu zdravotnú starostlivosť vyplýva zo stanoviska Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Nakoľko žalovaný namieta opodstatnenie nároku z dôvodu, že postup žalovaného považuje za správny, teda lege artis, navrhovala vykonať znalecké dokazovanie. Po oboznámení sa s vyhotoveným znaleckým posudkom uviedla, že znalecký posudok považuje za neprofesionálny, pretože ho znalec vypracoval bez toho aby mal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu. Pri vypracovaní znaleckého posudku sa uspokojil iba s čiastkovými zisteniami, ktoré vyplývajú zo spisu. Uviedla, že chceli dať vyhotoviť súkromný znalecký posudok a za tým účelom kontaktovala firmu Forensik, ktorá by posudok vypracovala, ale až v lehote 6 a viac mesiacov. So zamietnutím návrhu na doplnenie dokazovania vyhotovením posudku znaleckým ústavom alebo nariadením kontrolného znaleckého dokazovania, prípadne poskytnutím lehoty na predloženie súkromného znaleckého posudku, sa nestotožňuje, nakoľko medzi stanoviskom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a znaleckým posudkom Prof. MUDr. Vojtaššáka CSc. sú rozpory, ktoré by mohli byť odstránené práve na základe doplneného dokazovania.

3. Právny zástupca žalovaného uviedol, že popiera opodstatnenosť nároku žalobkyne, nakoľko má zato, že nebolo preukázané konanie lekára non lege artis, pričom zo stanoviskom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nesúhlasili a podávali voči nemu námietku, pretože ho považovali za nesprávne a neprofesionálne. Poukázal na to, že žalobkyňa absolvovala posledné vyšetrenie u žalovaného dňa 29.04.2009, pričom jej lekár odporučil plne zaťažovanie končatín a kontrolu o tri týždne, na ktorú sa už nedostavila. Až po uplynutí 10 mesiacov od tohto posledného vyšetrenia navštívila Prvú nitriansku jednodňovú chirurgiu s údajnými pretrvávajúcimi bolesťami ľavého kolena. Je nepochopiteľné prečo pokiaľ mala bolesti, nič s tým nerobila takú dobu. Ak by bola bývala rešpektovala pokyn lekára a prišla na kontrolu, kde by oznámila pretrvávajúce bolesti, mohli byť zvolené štandardné lekárske postupy na základe ktorých mohla byť prijatá adekvátna liečba, pričom žalovaný mal možnosť vykonať všetky potrebné vyšetrenia. Uviedol, že vzhľadom na výsledky vyšetrení by sa však kĺb už nezachránil. Po vyhotovení znaleckého posudku uviedol, že sa s ním plne stotožňuje, ďalšie znalecké dokazovanie nepovažuje za potrebné a žiada žalobu žiadal zamietnuť.

4. Právny zástupca intervenienta uviedol, že sa pridržiava písomného stanoviska, v ktorom sa vyjadroval k jednotlivým nárokom na náhradu škody, ktoré považuje čiastočne za premlčané, prípadne za nepreukázané, resp. predčasné. Po vykonaní znaleckého dokazovania uviedol, že s posudkom sa stotožňuje, bolo ním relevantne preukázané, že zo strany žalovaného bola zdravotná starostlivosť žalobkyni poskytnutá správne a základ nároku žalobkyne teda nie je daný. Doplnenie znaleckého dokazovania kontrolným znalcom nepovažuje za potrebné, takáto potreba by mohla vzniknúť až po predložení súkromného znaleckého posudku, ktorý ale predložený nebol, hoci žalobkyni v tom nič nebránilo. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Žalobkyňa vypočutá na pojednávaní uviedla, že dňa 01.01.2009 sa jej stal úraz tým, že zle stúpila na obrubník a pocítila silnú bolesť v kolene. Z uvedeného dôvodu na druhý deň 02.01.2009 navštívila lekára na Klokočine, ktorý ju poslal na röntgen a následne jej vybral vodu z kolena. Nakoľko bolesti pretrvávali, prišla do Fakultnej nemocnice Nitra za ortopédom MUDr. W. O., ktorý vyhotovil RTG snímok a odporučil artroskopické vyšetrenie. Po tejto operácii skonštatoval, že išlo o natrhnutie krížneho väzu. Následne chodila na kontroly a bolesti ktoré mala považovala za dôsledok pooperačného stavu. O tom že má cystu na kolene jej povedané nebolo, lekár riešil iba svalstvo a väzivo. Je pravda, že mala ísť na poslednú kontrolu, ktorú už neabsolvovala, pretože na základe zlepšenia hybnosti kolena usúdila, že táto kontrola nebude až taká dôležitá a aj MUDr. Vaňo sa na poslednej kontrole vyjadril, že všetko je v poriadku a stav sa zlepšuje. V období od 29.04.2009 do 24.02.2010 nenavštívila žiadneho lekára, nohu si rozhýbala, riadne chodila do práce a so zdravotným stavom nebol žiadny problém, dokonca športovala. Bolesti sa spočiatku po artroskopii zmenšovali, ale asi po 2-3 mesiacoch zaznamenala zhoršenie, noha bola slabšia, podlamovala sa, nevládala na ňu stúpiť, preto sa rozhodla vyhľadať lekára a keďže chcela skúsiť niečo iné, uprednostnila návštevu Prvej nitrianskej jednodňovej chirurgie, kde bola vyšetrená dňa 24.02.2010. Tu jej urobili magnetickú rezonanciu a zistili, že má na kosti nádor a ihneď ju poslali do Bratislavy na onkochirurgiu. Diagnóza bola stanovená až v Bratislave, kde jej robili biopsiu a skonštatovali že sa jedná o nádor onkologického charakteru a že je potrebné koleno operovať a nahradiť ho implantátom. Od lekára v Bratislave sa dozvedela, že išlo o pochybenie lekára, ktorý ju pôvodne vyšetroval v Nitre a ak by riadne stanovil diagnózu, mohlo sa predísť vybratiu kolena, dalo by sa to urobiť inak, napr. vydlabaním postihnutého miesta a vycementovaním. Po operácii bola asi týždeň v nemocnici a potom asi 2 mesiace pripútaná k lôžku, následne absolvovala rehabilitácie, pričom mala problém so zohýbaním kolena, čo malo za následok absolvovanie ďalšej operácie - redres. Na základe toho čo sa dozvedela v Bratislave, obrátila sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a žiadala o prešetrenie lekárskeho postupu. Po obdržaní stanoviska z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý zistil pochybenie v postupe lekára v Nitre, sa rozhodla pre právne kroky, a to aj z dôvodu, aby sa v budúcnosti niečo také niekomu nestalo. Uviedla, že aj keď sa operácia v Bratislave podarila, jej následky pociťuje aj v súčasnej dobe, nemôže pracovať 8 hodín, pracuje iba v rozsahu 40 hodín mesačne. Nohu si musí polohovať a keďže ju má kratšiu, tak sa jej objavujú problémy s chrbticou, zle našľapuje, nevie poriadne nohu vystrieť ani ohnúť a aj bolesti pretrvávajú. Pôvodne vykonávala prácu v odbore, ktorý vyštudovala, mala dobré finančné ohodnotenie, práca ju bavila, chodila vybavovať stavebné povolenia, avšak takúto prácu v súčasnosti nemôže vykonávať, pretože sa pohybuje iba autom a 8 hodín by sedieť nemohla. V súvislosti so zdravotným stavom má aj zvýšené náklady, keď musí mať auto s automatickou prevodovkou, lebo ľavou nohou by spojku nevytlačila, má určité špecifické nároky aj na obliekanie a obuv. Na kolene má viditeľnú jazvu, ktorá je neestetická, preto nosí zväčša dlhé nohavice, vysoké topánky nemôže mať vôbec. Šport nemôže vykonávať takmer žiadny, môže iba plávať.

6. Súd v rámci dokazovania vypočul i svedkov MUDr. W. O., MUDr. V. Z. a W. Z..

7. Svedok MUDr. W. O. uviedol, že vo Fakultnej nemocnici v Nitre na ortopédii pracoval od roku 2007 do 01.05.2009, kedy odišiel do Bratislavy. Pamätá si, že žalobkyňa bola odoslaná ambulantným lekárom k artroskopickému vyšetreniu, ktoré bolo aj vykonané a jej zdravotný stav zlepšil. V rámci vyšetrenia dal urobiť RTG snímok, ktorý vyhodnocoval a pamätá si, že na snímku sa objavilo v jednej projekcii cystické prejasnenie. Išlo vlastne o vedľajší nález náhodne zistený. Primárne sa však riešil následok úrazu. Je presvedčený, že na tento vedľajší nález pacientku upozornil a informoval ju, že bude potrebné s odstupom času vykonať kontrolný RTG snímok, aby sa niečo nezanedbalo. RTG snímok konzultoval aj so staršími kolegami, ktorí potvrdili správnosť postupu a to najskôr urobiť artroskopiu, teda vyriešiť tento problém a potom s časovým odstupom zopakovať röntgenové snímky. Keby bola opätovne zachytená lézia alebo poškodenie - prejasnenie, tak by sa aplikovala ďalšia zobrazovacia metóda a to buď CT vyšetrenie alebo magnetická rezonancia. Ďalej uviedol, že v čase vyhodnocovania

RTG snímku nepovažoval za potrebné robiť ihneď iné vyšetrenie ako napr. magnetickú rezonanciu alebo ďalšie RTG snímky, ale do budúcna určite áno. Bolo najskôr potrebné riešiť "to čo najviac plače", takže stav po úraze. Ťažkosti, ktoré uvádzala pacientka zodpovedali následku úrazu a vôbec nezodpovedali nálezu cystického prejasnenia, táto oblasť bola „nemá“. Pri artroskopickom vyšetrení sa nedal zistiť alebo potvrdiť nález cystického prejasnenia, pretože pri artroskopii sa sleduje kĺb, ale cystické prejasnenie bolo v nižšej časti. Svoj postup považuje za správny, akurát by možno dôraznejšie prízvukoval pacientke, že je potrebné absolvovať kontroly a kontrolný röntgenový snímok. Je toho názoru, že využil všetky metódy pre stanovenie správnej diagnózy, zdravotný stav vyhodnotil správne, v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej vedy, keď pacientku, ktorá bolo odposlaná k nemu od iného lekára, vyšetril, dal zhotoviť RTG snímok, tento konzultoval s kolegami a urobil artroskopické vyšetrenie, pri ktorom sa potvrdilo traumatické poškodenie vnútrokĺbných štruktúr. Indikácia artroskopického vyšetrenia bola potvrdená, nakoľko zdravotný stav pacientky sa zlepšil. V období, kedy robil kontrolu u pacientky, nebol dôvod robiť opakované röntgenové snímky, pretože stav sa zlepšoval, ale pacientku upozornil, že je potrebné vykonať kontrolné röntgenové snímky a to asi o 3 mesiace od prvého kontaktu s ňou. Od poslednej kontroly už o zdravotnom stave pacientky nič nevedel až do obdobia, kedy sa začala riešiť jej sťažnosť. Poukázal na to, že artroskopické vyšetrenie sa robí aj bez RTG snímku, avšak on ho dal vyhotoviť, vďaka čomu sa zachytilo nejaké cystické prejasnenie, ktoré by sa inak nezistilo. Tumorózne postihnutie danej krajiny by mohla evokovať bolesť v danej krajine, opuch, reakcia kože a ešte nejaká defigurácia danej krajiny. Pacientka žiadny z týchto prejavov nemala. Z akého dôvodu pacientka neprišla na kontrolné vyšetrenie nevie, jediné racionálne vysvetlenie by mohlo byť, že sa cítila dobre a myslela si, že už nie je potrebné. Lekár stanoví termín kontroly, nemá však povinnosť pacientku predvolať, aby sa dostavila k vyšetreniu.

8. Svedok MUDr. V. Z., uviedol, že lekársku prax nevykonáva už asi 3-4 roky. Pred nástupom do dôchodku pracoval na chirurgickej ambulancii na poliklinike na Klokočine. S odstupom času sa na pacientku Danielu Karasovú nepamätá, ale ak ju vyšetroval, tak vystavil potvrdenie o lekárskom vyšetrení - lekársku správu pre obvodného lekára a tieto správy by sa mali nachádzať v zdravotnej dokumentácii, ktorá sa nachádza u obvodného lekára. Pokiaľ pri vyšetrení zistil, že je potrebné vyhotoviť RTG snímky, tak ich dal zhotoviť a popisoval ich sám. Ak sa na RTG snímku nález neprejavuje, je bežné, že sa dáva zhotovovať RTG snímok aj opakovane, s určitým časovým odstupom, kedy sa stav pacienta môže vyvinúť. Nevie sa vyjadriť, či bola žalobkyňa u neho na vyšetrení a či chodila aj na kontroly, ani či ju poslal na ďalšie vyšetrenie k ortopédovi. Po nahliadnutí na snímky, ktoré boli vyhotovené dňa 02.01.2009 a 19.01.2009 uviedol, že nevidí žiaden patologický nález. Z popisu zo dňa 02.01.2009 vyplýva, že išlo o podvrtnutie ľavého kolena, bez opuchu, bez výpotku, diagnóza distorzia podvrtnutia ľavého kolena, kontrola o 3 dni. Z popisu zo dňa 19.01.2009 vyplýva záver, že RTG bol negatívny a kontrola o 7 dní. Na týchto snímkach nevidel prejasnenie, náznak nejakej cysty, inak by to tam popísal. V oboch prípadoch sa jedná o nález bez patologických zmien a nie je medzi nimi nejaký rozdiel. Po ukončení lekárskej činnosti prevzal všetku dokumentáciu jeho pacientov pracovník Fakultnej nemocnice Nitra a RTG snímky odovzdal RTG pracovisku.

9. Svedkyňa W. Z., matka bývalého priateľa žalobkyne, ktorá v tom čase pracovala v nemocnici na oddelení nukleárnej medicíny, uviedla, že bola informovaná o tom, že sa žalobkyni stal úraz a navštívila MUDr. Z., ku ktorému patrila. Nakoľko sa jej stav nelepšil, vybavila jej vyšetrenie u ortopéda, kde s ňou aj išla a bola prítomná v ambulancii pri vyšetrení. Artroskopické vyšetrenie bolo navrhnuté MUDr. O., ktorý žalobkyňu vyšetril, dal zhotoviť RTG snímok, ktorý vyhodnotil s tým, že nebolo konštatované zistenie nejakého nálezu. Po prehliadke snímku MUDr. O. konštatoval, že je potrebné artroskopické vyšetrenie a že sa pokúsi vybaviť termín čo najskôr. Nič viac k nálezu nehovoril, nespomínal, že by bolo na snímku vidieť nejaké prejasnenie, resp. náznak nejakého iného nálezu. Po artroskopickom vyšetrení so žalobkyňou k lekárovi už nechodila. Potvrdila, že po artroskopii sa jej čiastočne uľavilo, žalobkyňa začala s rehabilitáciou a očakávala, že sa jej postupom času stav bude zlepšovať. Opak však bol pravdou, zdravotný stav sa jej zhoršoval, preto vyhľadala MUDr. W., kde jej bola zhotovená magnetická rezonancia a zistil sa nádor a na základe toho bola odporučená do Bratislavy. Lekár, ktorý žalobkyňu v Bratislave vyšetroval sa zhrozil a povedal, že už na prvom RTG snímku je napísané cystické prejasnenie tíbie, pričom u MUDr. O. sa riešila iba artroskopia, nič nehovoril o kontrolnom alebo inom vyšetrení resp. potrebe magnetickej rezonancie. Pri vyšetrení v Bratislave bolo konštatované, že ak by sa riešila táto diagnóza hneď pri jej zistení v Nitre, tak by žalobkyňa absolvovala menší a jednoduchší zákrok, len by sa jej nádor vybral, vyškriabal, zacementoval a nemusela by podstúpiť to, čo absolvovala s odstupom času v Bratislave, čiže následky sa nedajú porovnať. Žalobkyňa veľmi dôverovala MUDr. O.,

dodržiavala všetky jeho pokyny, prečo však nešla k nemu na poslednú stanovenú kontrolu sa vyjadriť nevedela.

10. Zo správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o výsledku prešetrenia podania žalobkyne zo dňa 14.06.2012 vyplýva, že počas liečby na N. úrazovej chirurgie a ortopédie FN Nitra v dobe od 04.02.2009 do 29.04.2009 nebola správne stanovená diagnóza v dôsledku zlého zhodnotenia RTG snímku, čím došlo k oneskoreniu adekvátnej liečby. Zdravotná starostlivosť teda nebola poskytovaná správne a došlo k porušeniu § 4 ods.3 zák.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. V správe sa uvádza, že už na RTG snímku zo dňa 04.02.2009 bolo vidieť prejasnenie rozmerov 30x30 mm. Takýto nález pri správnom hodnotení mal byť dôvodom na zahájenie okamžitého diagnostického procesu s využitím všetkých dostupných vyšetrovacích možností. Na základe uvedeného Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou považoval podanie žalobkyne za opodstatnené a vydal rozhodnutie č.k. ZS 402/00004/2012 zo dňa 20.08.2012, ktorým uložil Fakultnej nemocnici Nitra pokutu vo výške 1.660 eur. Následne však bolo toto rozhodnutie zrušené rozhodnutím č.k. ZS 402/00004/2012/R zo dňa 23.05.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2013, takže v danom prípade neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie o správnom delikte.

11. Súd za účelom objektívneho zistenia, či postup žalovaného v období od 04.02.2009 do 29.04.2009 bol lege artis, nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia ortopédie, ktoré dokazovanie navrhovali aj strany konania.

12. Zo znaleckého posudku č. 02/2016 znalca Prof. MUDr. Jozefa Vojtaššáka, CSc., zo dňa 02.10.2016 vyplýva, že zdravotná starostlivosť žalobkyni bola poskytnutá správne, teda lege artis. Žalovaný vykonal potrebné zdravotné výkony správne, kostná lézia prehliadnutá nebola, bola popísaná v zdravotnej dokumentácii. Iba pri hodnotení stavu retrospektívne by bolo možné konštatovať, že RTG snímok zo dňa 04.02.2009 nebol vyhodnotený správne a nebola správne stanovená diagnóza, ktorá sa potvrdila až neskôr histologickým vyšetrením, avšak v tom období bola situácia iná, asymptomatický patologický nález na tíbii bol prekrytý poúrazovým patologickým stavom. Patologický nález bol popísaný, ale stanovenie diagnózy pre asymptomatický priebeh bolo posunuté na úroveň pozorovania s tým, že ďalšia diagnostika bude nasledovať po vyriešení úrazového algického stavu s blokom kolena. Takýto postup možno akceptovať ako lege artis. Algický stav a blok kolena sa vo všeobecnosti považuje ako indikácia k artroskopii kolena a aj indikáciu RTG snímku dňa 04.02.2009 považuje za rozumnú. Ak by sa žalobkyňa dostavila na termín kontroly, bolo by urobené RTG vyšetrenie, na ktorom by bol potvrdený patologický proces a bola by zahájená ďalšia diagnostika. Pri takýchto nálezoch sa vykonáva magnetická rezonancia, kompjuterová tomografia, gamagfrafia, kompletná laboratórna diagnostika, probatórna biopsia. Vo všeobecnosti platí, že ak sa operuje tumor, najprv sa vykoná definitívna diagnostika formou probatórnej biopsie a histologického vyšetrenia. Ľahšie formy obrovskobunkového kostného nádoru sa môžu operačne resekovať a extirpovať a ložisko po extirpácii sa môže vyplniť napr. kostným cementom. Obrovskobunkový nádor však zvykne recidovať a potom sa pristupuje k opakovanej operácii a radikálnej resekcii tumoru a implantácii tumoróznej totálnej endoprotézy. Pri ťažšej forme nádoru - obrovskobunkového kostného nádoru je indikovaná primárne radikálna resekcia a implantácia tumoróznej totálnej endoprotézy. Po zohľadnení celkového klinického zdravotného stavu a nie len jedného RTG snímku zo dňa 04.02.2009, možno povedať, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá adekvátne. Navyše v danom prípade diagnostický proces nebol dokončený, lebo pacientka neprišla na kontrolu. V období od 04.02.2009 do 29.04.2009 síce neboli využité všetky dostupné vyšetrovacie metódy, ale tie boli plánované na neskoršie, až po zvládnutí patologických poúrazových zmien. Tumor podľa poznatkov lekárskej vedy v čase vyhodnocovania RTG snímku zo dňa 04.02.2009 bol zistiteľný, avšak v danom čase bolo nutné doriešiť poúrazové patologické zmeny a venovať pozornosť patologickému procesu v proximálnej časti tíbie.

13. Vzhľadom na námietky voči znaleckému posudku zo strany právnej zástupkyne žalobkyne súd uskutočnil aj výsluch znalca.

14. Znalec Prof. MUDr. Jozef Vojtaššák CSc. uviedol, že mal k dispozícii RTG snímky, výpis zo zdravotnej dokumentácie, resp. údaje, ktoré sa v tomto výpise nachádzali, oboznámil sa aj so stanoviskom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pričom v kompletnom spise Úradu

pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa nachádzali okrem už známych listín aj ďalšie týkajúce sa rozkladu a konečného rozhodnutia, ktoré ale pre znalecký posudok a posúdenie zadaných otázok nemali žiaden vplyv. K vypracovaniu znaleckého posudku mal dostatok dokladov, v spise sa nachádzalo veľa údajov, z ktorých čerpal. Zdravotnú dokumentáciu z nemocnice si nevyžiadal, nepovažoval to za potrebné. Na objasnenie uviedol, že kostný nádor je extrémne zriedkavý. Vyskytuje sa ojedinele, odhadom ide o 3 až 5 prípadov ročne. Vo všeobecnosti sa aj vo svete diagnostikuje ťažko a neskoro, teda už v pokročilom štádiu, pretože nie sú vyšetrovacie metódy, ktoré by nádor potvrdili. Posudzovanie postupu retrospektívne a so znalosťou výsledku je úplne iné, ako posudzovať postup v čase, kedy sa určité úkony robili na základe úrazu, s ktorým pacientka prišla za lekármi. Pri posudzovaní správnosti postupu lekárov je potrebné vychádzať práve so situácie, aká existovala v tom čase, a nie so situácie, ktorá je známa teraz na základe výsledkov. Pani Karasová v anamnéze uvádzala, že vyhľadala lekársku pomoc po dramatickom úraze kolena, pričom liečba, ktorá jej bola poskytnutá z tohto dôvodu, mala za následok zlepšenie zdravotného stavu, odstránenie úrazových následkov, čo vyplýva aj z jej vyjadrenia, že po liečbe sa mala dobre. Z uvedeného vyplýva, že prejavy inej diagnózy boli v tom období latentné. Taktiež uviedol, že v rámci dieferenciálnej diagnózy pri zistení kostnej patológie na RTG snímku môže ísť o širšiu škálu iných ochorení. Za dôležité v tomto smere považuje aj skutočnosť, že pacientka po dobu 10 mesiacov nevyhľadala lekársku pomoc. Čo sa týka poskytnutého vyšetrenia v súvislosti s úrazovým stavom, môže uviesť, že lekársky postup bol správny. Ďalej uviedol, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou posudzoval stav retrospektívne. Situácia bola ale iná a úrad nebral do úvahy úraz, alebo ak ho aj bral do úvahy, tak ho veľmi bagatelizoval, pričom bolo uvedené, že parciálne poškodenie predného skríženého väzu je negatívny nález. To považuje za hrubú chybu hodnotenia. Následne znalec odpovedal aj na otázky právnej zástupkyne žalobkyne, týkajúce sa spochybnených častí posudku. Uviedol, že nález na tíbii bol skrytý, klinicky sa neprejavoval. Pokiaľ by bol aktívny, tak aj pri artroskopii by bola vidieť poškodená susedná časť kĺbu. Chorobné zmeny proximálnej epitízy tíbie z artroskopického pohľadu boli bez tumorového chorobného nádorového nálezu. Je to štandardný diagnostický postup v ortopédii, keď ďalšie vyšetrenia sú plánované na neskoršie až po zvládnutí patologických poúrazových zmien. Z retrospektívneho pohľadu by bolo lepšie pokiaľ by počas artroskopie bola urobená aj biopsia. Môže byť však akceptovaný aj postup bez biopsie, s tým že pacient bude pozorovaný, čiže vyčkávacia taktika sa dá akceptovať. Po úraze sa zásah do kostného tkaniva indikuje výnimočne, aby nebola kosť oslabená viac ako po úraze. Tieto veci sú ponechané na spontánne hojenie s kontrolami. Pokiaľ lekár neurobil pri artroskopii biopsiu, je toho názoru, že nepochybil. Ak by lekár urobil biopsiu, zistil by nádor, ale v tomto smere je potrebná opatrnosť, lebo napichnutím a odobratím vzorky z tohto miesta sa kosť veľmi oslabí, pričom v tom období neboli klinické prejavy tumoru, boli iba jasné klinické prejavy po úraze. Pokiaľ by sa aj biopsiou zistil nádor, postup liečby by bol v podstate rovnaký, to znamená, že najskôr by sa vyriešil poúrazový stav - blok kolena a potom by sa riešil nádor. Nádorové ochorenie kolena sa rieši tromi spôsobmi a to: 1./ vybratím tumoru s tým, že v takomto prípade zväčša po roku až dvoch stav zrecidivuje, 2./ použitím kostného cementu, toto vydrží asi o rok-dva dlhšie, ale kostný cement robí komplikácie, 3./ radikálnou resekciou - vybratie celej chorej časti a nahradenie umelým kĺbom. Ktorá z týchto metód sa zvolí je konzultovaná aj s pacientom. Hoci on nepreferuje žiadnu z uvedených metód, treba uviesť, že pri prvých dvoch metódach dochádza k trvalému obmedzeniu hybnosti a tak či tak každé toto ochorenie skončí endoprotézou, avšak endoprotéza zase znižuje funkčnosť kolena. Z hľadiska vývoja je lepšie vyriešiť stav radikálne a definitívne, teda endoprotézou. Pri endoprotéze sa vyberie radikálne všetko až do zdravého tkaniva, pričom pri predchádzajúcich spôsoboch môžu zostať nádorové bunky schované. Ďalej uviedol, že je záhadou, čo sa dialo po dobu 10 mesiacov, kedy pacientka nevyhľadala lekára, aké boli jej subjektívne pocity, či mala nejaké ťažkosti. Je však toho názoru, že ak by bol vo februári resp. apríli 2009 zistený nádor, aj v tomto období by bola lepšia totálna endoprotéza. Úraz žalobkyne bol liečený správne, liečba i postup bol správny. Potvrdil, že akútny úrazový stav je prvoradý a až potom sa riešia ďalšie chorobné nálezy. Ak by pacientka prišla k lekárovi, či už na kontrolu alebo aj v prípade subjektívnych ťažkostí, urobilo by sa vyšetrenie klinické, zobrazovacie, porovnalo by sa to s predchádzajúcimi výsledkami a modifikoval by sa diagnostický a liečebný plán. Aj Fakultná nemocnica Nitra by mohla vykonať rovnaké vyšetrenia, aké absolvovala pacientka v Bratislave, je na to dobre vybavená. Podľa nálezu by sa potom robila aj biopsia. RTG snímky z januára 2009 a RTG snímky z februára 2009 sú v podstate identické, klinická symptomatológia nasvedčovala poškodeniu mäkkých častí. Cystické prejasnenie v rámci širokej diferencii môže byť aj vrodená záležitosť, získaná patológia, brodyho absces, juvenilná kostná cysta, enkondron, kostný fybróm, intraosceálny hematóm, poúrazový kostný edém, nie len kostný nádor. Ak sa sťažovala pacientka dňa 08.04.2009 na bolesti, po artroskopii je to možné, pretože tkanivo sa hojí 6 týždňov a následky úrazu sa doliečujú ešte niekoľko mesiacov. Na záveroch svojho znaleckého posudku v plnom rozsahu zotrval.

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi, v rámci ktorého bola oboznámená lekárska správa - nález z 4.3.2009, 11.3.2009, 29.3.2010, prepúšťacia správa z 9.4.2010, z 29.7.2010, histologický nález, sprievodný list k zásielke histologického materiálu z 19.7.2010, lekárska prepúšťacia správa z 9.3.2011, ošetrovateľská prepúšťacia správa z 9.3.2011, správa zo dňa 18.4.2011, kontrolné rehabilitačné vyšetrenie z 19.5.2011 a 14.4.2011, lekárska prepúšťacia správa z 1.3.2011, návrh národného rehabilitačného centra z 3.8.2011, oznámenie o výplate dôchodku z 13.7.2011, osobný list dôchodkového poistenia, lekárska správa z 28.6.2011, odborný posudok o invalidite z 28.6.2011, dohoda o skončení pracovného pomeru z 19.9.2011, dodatok č.1 k pracovnej zmluve z 15.5.2008, oznámenie o výsledku prešetrenia podania z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z 14.6.2012, potvrdenie o strate na zárobku počas PN - úrazový príplatok, dávky nemocenského poistenia vyplácané sociálnou poisťovňou z 9.11.2012, lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia z 19.9.2012, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku z 8.12.2011, potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatené za obdobie od 1.1.2009 do 31.10.2012, fotokópie RTG snímkou v počte 4 ks, potvrdenie firmy Italcasing s.r.o. farma Hrúšťov Cabaj-Čápor o zamestnaní žalobkyne, lekárska prepúšťacia správa z 13.9.2012, prepúšťacia ošetrovateľská správa z 13.9.2012, potvrdenie o strate na zárobku počas PN z 23.10.2012 za obdobie od 6.4.2010 do 19.4.2010, za obdobie od 1.6.2010 do 27.6.2011 a od 28.6.2011 do 20.9.2011, poistná zmluva na poskytnutie poistných služieb z 12.10.2007 + zmluvné dojednania, dodatok č. 1 k poistnej zmluve, dodatok č.1a), upovedomenie o začatí správneho konania z 18.7.2012, stanovisko Sociálnej poisťovne k náhrade škody na zdraví z 10.6.2013, stanovisko MUDr. Kónya k rozhodnutiu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, protokol č. 169/2012 o vykonanom dohľade, námietky Fakultnej nemocnice Nitra k protokolu č. 169/2012 z 31.5.2012, zápisnica č. 169/2012 o prerokovaní námietok zo dňa 13.6.2012, výpis z účtu poistenca, zoznam poskytnutých zdravotných úkonov a služieb, originál RTG snímkov v počte 6 ks, sprievodný list z 2.1.2009 + RTG nález, sprievodný list z 19.1.2009 + RTG nález, zápis z chirurgického vyšetrenia zo dňa 7.1.2009 a 2.2.2009, znalecký posudok č. 2/2016 zo dňa 2.10.2016, článok MUDr. Dariny Hasalovej s názvom „Prelomová bolesť - klasifikácia, diagnostika, liečba“ , spisový materiál Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, č. ZS 402/00004/2012, CD nosič obsahujúci RTG dokumentáciu, stanovisko Kliniky úrazovej chirurgie a ortopédie FN Nitra z 24.7.2017 - výpis zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, spisový materiál Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a to konkrétne jednotlivé listiny, ktoré tento spis obsahuje: upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 18.7.2012, vyjadrenie FN Nitra z 26.7.2012, rozhodnutie ÚDDS z 20.8.2012, rozklad proti rozhodnutiu z 15.9.2012, postúpenie rozkladu proti rozhodnutiu č.k. ZS 402/00004/2012 na ďalšie konanie z 28.9.2012, upovedomenie vo veci podaného rozkladu proti rozhodnutiu z 1.10.2012, výzva z 11.2.2013, zápisnica o nahliadnutí do spisu a vyjadrenie účastníka FN Nitra z 28.2.2013, zápisnica z rokovania poradnej rozkladovej komisie pre posúdenie rozkladu účastníka zo dňa 10.4.2013, rozhodnutie ÚDDS z 23.5.2012 - ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.6.2013, a s prihliadnutím na výsluch strán konania, svedkov a znalca zistil tento skutkový a právny stav.

16. Žalobkyňa utrpela dňa 02.01.2009 úraz, podvrtnutie ľavého kolena, následkom čoho bola vyšetrená na chirurgickej ambulancii u MUDr. Z. a bola jej vykonaná punkcia kolena. V čase od 04.02.2009 do 29.04.2009 jej bola poskytovaná zdravotná starostlivosť na Klinike úrazovej chirurgie a ortopédie FN Nitra u MUDr. W. O., kde dňa 04.02.2009 absolvovala ortopedické vyšetrenie, vyhotovený bol RTG snímok, na ktorom v jednej projekcii bolo viditeľné cystické prejasnenie, zistené ako vedľajší nález. V tom čase sa primárne riešil poúrazový stav. Dňa 24.02.2009 bolo vykonané artroskopické vyšetrenie s nálezom čiastočného natrhnutia predného skríženého väzu staršieho dáta. Následne absolvovala 4 kontrolné vyšetrenia na ortopedickej ambulancii, posledné dňa 29.04.2009, kedy jej lekár odporučil kontrolu o 3 týždne, na ktorú sa už nedostavila. Až po 10- tich mesiacoch bola z dôvodu pretrvávajúcich bolestí ľavého kolena dňa 24.02.2010 vyšetrená na Prvej nitrianskej jednodňovej chirurgii, kde absolvovala RTG vyšetrenie a vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Po zhodnotení nálezov bol jej zdravotný stav uzatvorený ako podozrenie na nádor na hornej časti tíbie, preto bola odoslaná na špeciálne pracovisko I. ortopedicko-traumatologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava. Tu absolvovala biopsiu a histológiu, na základe čoho jej bol diagnostikovaný „obrovskobunkový kostný tumor s prevahou malých a vretenovitých buniek“. Od 15.07.2010 do 29.07.2010 bola hospitalizovaná a dňa 16.07.2010 jej bola vykonaná implantácia individuálnej totálnej náhrady kolenného kĺbu vľavo. Následne po operácii absolvovala náročné rehabilitačné liečenia. Z dôvodu zdravotných ťažkostí bola uznaná dočasne práceneschopnou a následne aj invalidnou so 60% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a je jej vyplácaný invalidný dôchodok. Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou, ktorý prešetril podanie žalobkyne, dospel k záveru, že zdravotná starostlivosť na Klinike úrazovej chirurgie a ortopédie FN Nitra nebola poskytovaná správne, čím došlo k porušeniu § 4 ods.3 zák.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a doplnení niektorých zákonov. Žalobkyňa z uvedeného vyvodila, že za poškodenie jej zdravia zodpovedá žalovaný, ktorý sa dopustil protiprávneho konania, keď pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nepostupoval lege artis a v dôsledku uvedeného došlo k nenávratnému a závažnému poškodeniu jej zdravia a vzniku škody pozostávajúcej z nároku na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, straty na zárobku po skončení práceneschopnosti, bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Z dôvodu potreby objektívneho posúdenia postupu žalovaného, vzhľadom na existujúce pochybností o správnosti záverov stanoviska Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, bolo nariadené znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku i výpovede znalca vyplynulo, že zdravotná starostlivosť žalobkyni bola poskytnutá správne, teda lege artis. Žalovaný vykonal potrebné zdravotné výkony správne, keď v tom období bol asymptomatický patologický nález na tíbii prekrytý poúrazovým patologickým stavom, preto bolo potrebné najskôr riešiť úrazový algický stav s blokom kolena a stanovenie diagnózy pre asymptomatický priebeh bolo posunuté na úroveň pozorovania s tým, že ďalšia diagnostika mala byť vykonaná na základe kontroly, na ktorú bola žalobkyňa objednaná, avšak sa už nedostavila. Tento liečebný postup podľa znalca možno akceptovať ako postup lege artis.

17. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka / ďalej OZ/, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

18. Podľa § 420 ods.1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

19. Podľa § 420 ods.2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

20. Podľa § 420 ods.3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

21. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

22. Podľa § 445 OZ, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

23. Podľa § 447 OZ, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

24. Podľa § 2 ods.1 zák.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je aj preprava podľa § 14 ods. 1; pracovné činnosti pri preprave podľa prvej časti vety nemusia byť vykonávané zdravotníckymi pracovníkmi. Zdravotnou starostlivosťou nie je poskytovanie osobitného liečebného režimu osobám v detencii podľa osobitného predpisu.1a)

25. Podľa § 2 ods.2 zák.č. 576/2004 Z.z., zdravotný výkon je ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti.

26. Podľa § 4 ods.1 zák.č. 576/2004 Z.z., zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených

osobitným predpisom. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti je služba vo všeobecnom hospodárskom záujme.

27. Podľa § 4 ods.2 zák.č. 576/2004 Z.z., zdravotná starostlivosť sa poskytuje vo vzťahu k chorobe určenej zdravotníckym pracovníkom.

28. Podľa § 4 ods.3 zák.č. 576/2004 Z.z., poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

29. Podľa § 80 ods.1 písm.e) zák.č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotnícky pracovník je povinný vykonávať svoje zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s etickým kódexom.

30. Predmetom konania je nárok žalobkyne na náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, ktorý porušil ustanovenia zák.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, keď jej v období 04.02.2009 do 29.04.2009 neposkytol správnu zdravotnú starostlivosť v dôsledku nesprávne stanovenej diagnózy a preto nebola včas zahájená správna liečba, ktorá jej bola poskytnutá až iným zdravotníckym zariadením I. ortopedicko-traumatologickou klinikou Univerzitnej nemocnice Bratislava, kedy si jej zdravotný stav vyžiadal už radikálny zásah a to implantáciu individuálnej totálnej náhrady kolenného kĺbu, následkom čoho jej vznikla škoda v rozsahu uplatnenom a vyčíslenom v žalobe.

31. Z ustanovenia § 420 vyplýva, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Pre posúdenie opodstatnenosti žaloby bolo preto potrebné zistiť, či boli splnené všetky predpoklady vzniku právnej zodpovednosti a to protiprávne konanie, v danom prípade porušenie povinnosti zdravotníckeho pracovníka uloženej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, vznik škody, v danom prípade spôsobenie ujmy na zdraví, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním alebo opomenutím a škodlivým následkom a zavinenie, ktoré môže byť úmyselné ale aj nedbanlivostné. Nakoľko všetky uvedené predpoklady musia byť splnené súčasne, súd najskôr posudzoval, či sa žalovaný dopustil protiprávneho konania, teda porušenia povinností vyplývajúcich zo zákona resp. iného všeobecne záväzného predpisu, v danom prípade ustanovenia § 4 ods.3 zák.č. 576/2004 Z.z., podľa ktorého je zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony potrebné na správne určenie choroby a zabezpečí sa včas správny liečebný postup s cieľom uzdravenia alebo zlepšenia zdravotného stavu pacienta. Zdravotná starostlivosť sa poskytuje v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy, štandardnými postupmi, s prihliadnutím na individuálny stav pacienta a technické vybavenie zariadenia. Správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súlade so súčasným stavom lekárskej vedy je postupom lege artis, pričom pri posudzovaní správnosti postupu je potrebné vychádzať zo stavu, aký bol v tom čase a ak lekárska veda umožňuje v nejakom prípade postupovať rozličnými spôsobmi, ktorýkoľvek z týchto postupov je lege artis. V opačnom prípade potom ide o postup non lege artis a každý takýto postup je postupom protiprávnym.

32. Otázka, či bol postup lekára v konkrétnom prípade lege artis sa rieši dokazovaním a to najmä za pomoci kvalifikovaného znalca, ktorý hodnotí skutkovú otázku, či poskytovateľ zdravotných služieb za daných okolnosti, ktoré existovali v tom čase, postupoval správne a teda vzhľadom na jeho profesiu a kvalifikáciu konal rozumne a zodpovedne. Na základe uvedeného potom môže súd subsumovať konanie lekára pod konkrétnu normu správania a z nej zistiť a posúdiť, či jeho konanie je v súlade s právom alebo je protiprávne.

33. Súd pri posúdení opodstatnenosti žaloby vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý nepotvrdil závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a prihliadal aj na výpoveď znalca, ktorý kvalifikovane a presvedčivo odpovedal na doplňujúce otázky strán konania a vyjadril sa i k námietkam zo strany právnej

zástupkyne žalobkyne. Súd konštatuje, že znalec postupoval správne, keď hodnotil postup lekára na základe poznatkov a informácií, ktoré mal lekár k dispozícii v tej dobe a nie retrospektívne, na rozdiel od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý posudzoval stav retrospektívne a pri hodnotení zvoleného postupu nebral do úvahy úraz, resp. ho nepovažoval za dôležitý, čo možno považovať za chybu, v dôsledku ktorej úradom zistené závery nezodpovedajú objektívnemu skutkovému stavu. Súd sa preto stotožnil so znaleckým posudkom a považoval tak za preukázané, že zdravotná starostlivosť bola žalobkyni poskytnutá správne a postup žalovaného bol lege artis.

34. Súd považuje za potrebné poukázať aj na niektoré okolnosti, ktoré mali dôležitý vplyv na zvolený liečebný postup a to, že žalobkyňa sa obrátila na zdravotnícke zariadenie s poúrazovým stavom, ktorý bolo potrebné riešiť prioritne, tiež na skutočnosť, že v tom období asymptomatický patologický nález na tíbii bol prekrytý poúrazovým patologickým stavom. Nie je zanedbateľná ani informácia, že kostný nádor je extrémne zriedkavý, vyskytuje sa ojedinele /cca 3 až 5 prípadov ročne/ a vo všeobecnosti sa aj vo svete diagnostikuje ťažko a zväčša až v pokročilom štádiu a že cystické prejasnenie, ktoré sa objavilo na RTG snímku zo dňa 04.02.2009, mohlo byť v rámci širokej diferencii aj vrodená záležitosť, získaná patológia, brodyho absces, juvenilná kostná cysta, enkondron, kostný fibróm, intraosceálny hematóm, poúrazový kostný edém. Stanovenie diagnózy pre asymptomatický priebeh bolo posunuté na úroveň pozorovania s tým, že ďalšia diagnostika bude nasledovať po vyriešení úrazového algického stavu, avšak žalobkyňa sa na poslednú kontrolu už nedostavila a následne 10 mesiacov žiadnu lekársku pomoc nevyhľadala, čím neumožnila žalovanému pokračovať v neukončenom liečebnom procese, pričom aj tento fakt sa podieľal na časovom posune v stanovení konečnej diagnózy. Je pritom viac ako pravdepodobné, že ak by sa žalobkyňa dostavila na poslednú kontrolu, ktorú svojvoľne vynechala, mohol žalovaný pokračovať v liečebnom procese, v rámci ktorého mohli nasledovať ďalšie potrebné vyšetrenia a diagnostické postupy, smerujúce k zisteniu diagnózy a poskytnutiu potrebnej liečebnej starostlivosti. S poukazom na vyjadrenie znalca, podľa ktorého aj v prípade, že by bola diagnóza stanovená už v čase poslednej vynechanej kontroly, nemožno jednoznačne tvrdiť, že by bol v tom čase pre žalobkyňu, z hľadiska závažnosti a prognózy jej ochorenia, vhodnejší iný menej radikálny postup, než implantácia individuálnej totálnej náhrady kolenného kĺbu, ktorá vyrieši stav radikálne a definitívne. Pri tomto spôsobe liečby sa vyberie všetko až do zdravého tkaniva, pričom pri menej radikálnych spôsoboch môžu zostať nádorové bunky schované, čo by mohlo mať pre žalobkyňu ďaleko horší následok. V kontexte uvedeného je potom otázne, či by sa v prípade skoršieho diagnostikovania kostného tumoru skutočne pristúpilo k inému, menej radikálnemu spôsobu riešenia nádorové ochorenia kolena, a ak aj áno, či by tento spôsob bol pre žalobkyňu z hľadiska zdravotných následkov a z nich vyplývajúcej škody na zdraví skutočne priaznivejší.

35. Súd na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotenia dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný porušil niektorú zo svojich zákonných povinností a že by pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti postupoval v rozpore s ustanovením § 4 ods.3 zák.č. 576/2004 Z.z. a v príčinnej súvislosti s takýmto zavineným protiprávnym konaním by žalobkyni vznikla škoda. Nakoľko v konaní nebolo preukázané protiprávne konanie žalovaného, ktoré je jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ, súd žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol.

36. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

39. V konaní boli úspešní žalovaný a intervenient, ktorí tak majú podľa § 255 ods.1 nárok na náhradu trov konania. Právna zástupkyňa žalobkyne však žiadala rozhodnúť o trovách konania podľa § 257 CSP, pričom poukázala na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v okolnostiach vedúcich k uplatneniu nároku, ako aj v majetkových, sociálnych, zárobkových a osobných pomeroch na strane žalobkyne. Žalobkyňa pristúpila k podaniu žaloby na základe oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o tom, že žalovaným nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne, preto ak v konaní vyhotovený znalecký posudok je vyhodnotený ako dôkaz, ktorý tento záver úradu

nepotvrdil, je zrejmé, že až do tohto momentu existovali nezvratné dôkazy o tom, že nárok žalobkyne je dôvodný a preto prípadný negatívny výsledok konania by nemal zaťažiť žalobkyňu povinnosťou hradiť trovy konania protistrany. Navyše zdravotný stav žalobkyne nie je dobrý, má pohybové obmedzenia i problémy s chrbticou v súvislosti s potrebou šetrenia chorej nohy. V súčasnej dobe je na materskej dovolenke s maloletými deťmi a poberá iba rodičovský príspevok.

40. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dokladmi preukazujúcimi zdravotný stav, majetkové, sociálne, zárobkové a osobné pomery žalobkyne a dospel k záveru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd videl jednak v osobných a majetkových pomeroch žalobkyne, ako aj v okolnostiach prípadu. Žalobkyňa je invalidnou dôchodkyňou, ktorá poberá invalidný dôchodok vo výške 168,70 eur mesačne, zároveň je na materskej dovolenke a stará sa o dve mal. deti, pričom poberá materskú vo výške 20,0385 eur denne, čiže jej zdravotná a sociálna situácia nie je priaznivá. Súd prihliadol aj na charakter konania a na skutočnosť, že žalobu podávala na základe oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, z ktorého vyvodzovala predpoklad úspechu vo veci a až v priebehu konania na základe znaleckého dokazovania boli zistené nové skutočnosti, ktoré zmenili dôkaznú situáciu, pričom išlo o posúdenie vysoko odborné a žalobkyňa nemohla vopred predpokladať, že stanovisko Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nebude znaleckým posudkom potvrdené, čím sa dostala do danej procesnej situácie, ktorá pre ňu predstavuje značnú finančnú záťaž, ktorú možno vnímať ako neprimeranú tvrdú.

41. Na základe uvedeného súd postupoval podľa § 257 CSP, keď mal zato, že v danom prípade ide o výnimočnú situáciu a sú preukázané aj dôvody hodné osobitného zreteľa a preto žalovanému a intervenientovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie neodporuje dobrým mravom a aplikácia ustanovenia § 257 v danom prípade nevykazuje ani neprimeranú tvrdosť voči protistrane, keď z hľadiska majetkových pomerov ide o právnické osoby, pričom v prípade žalovaného ide o štátnu príspevkovú organizáciu v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR, napojenú na štátny rozpočet, čiže nepriznaním trov konania neutrpí ani jeden zo subjektov neprimeranú ujmu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / § 365 ods.3 CSP/.