Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/20/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. J., nar. XX.XX.XXXX, maloletá N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov - matky: M. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. L., J. R. X/XX, právne zastúpená: JUDr. Sabína Hodoňová, advokátka so sídlom M. G. XX, J. a otca: P. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, právne zastúpený: JUDr. Ing. Martin Chlapík, advokátom so sídlom A. XX, J., o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 15P/263/2013-596 zo dňa 8. novembra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletej N. a maloletému A. o zameškanom výživnom, ktorým zamietol návrh matky vo zvyšnej časti, o trovách konania p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletých detí a úpravy stretávania otca s maloletými deťmi, z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. zverenia maloletých detí A. a N. do osobnej starostlivosti matky a ohľadne úpravy stretávania sa otca s maloletými deťmi. Vo veci výživného súd prvej inštancie rozhodol tak, že otca zaviazal prispievať na maloletú N. výživným sumou 80 Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2013, 100 Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014 a vo výške 130 Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2017. Na maloletého A. výživným 100 Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2013 a vo výške 130 Eur mesačne od 01.09.2016. U oboch vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.09.2013 do 30.11.2017 na maloletú N. vo výške 2.982 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 200 Eur spolu s bežným výživným a na maloletého A. vo výške 2.832 Eur rovnakými mesačnými splátkami spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletých detí sú manželia, ale nežijú v spoločnej domácnosti, nedokážu sa dohodnúť na úprave práv a povinností k maloletým deťom a na súde prebieha aj konanie vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletých detí. Starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka. Pokiaľ sa týka o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a úpravy styku otca s maloletými deťmi, rodičia uzatvorili dohodu, ktorá je v záujme maloletých detí, preto uvedenú dohodu schválil.

3. Pri rozhodovaní o výške výživného porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí. Matka býva s maloletými deťmi v rozhodnom období od septembra 2013 v 3-izbovom byte u svojich rodičov, ktorí sú zamestnaní a ktorým prispieva na bývanie 50 Eur mesačne. V byte platí internet 20 Eur mesačne, spláca debet v banke 25 Eur mesačne a ďalej má bežné výdavky so stravou a ošatením. Od 31.07.2013 je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie a pracovala na základe dohôd, z ktorých mala príjem okolo 180 Eur mesačne. Od septembra 2017 matka vykonáva osobnú starostlivosť s odmenou v priemere 180 Eur mesačne. Otec je spoločníkom v spoločnosti Zires, s.r.o.; spoločnosti Zekra, s.r.o., ktorá zmenila obchodný názov na Rekat SK, s.r.o.. Býva v prenajatom 2-izbovom byte, kde platí 200 Eur mesačne. Je vlastníkom rodinného domu, na kúpu a rekonštrukciu ktorého bral úver. Výdavky v rodinnom dome boli 75 Eur, elektrina a voda. Spláca bezúčelové spotrebiteľské úvery v Tatrabanke, pričom sa jedná o mesačné splátky vo výške 170,47 Eur, 97,20 Eur, 123,80 Eur, 121,08 Eur, 254,35 Eur. Bol zaviazaný prispievať na výživu manželky, teda matky maloletých detí, sumou 150 Eur mesačne od 04.09.2013. Náklady na nájom bytu, hyperúver, spotrebné úvery, osobné výdaje, platby za energie za dom a manželské výživné vyčíslil na sumu 1.319 Eur. Maloletý A. od rozhodného obdobia od 01.09.2013 navštevoval materskú školu, kde poplatok bol za stravu 40 Eur, za škôlku 25 Eur. Mal bežné výdavky so stravou a ošatením. Od septembra 2016 začal navštevovať prvý ročník základnej školy, strava 20 Eur mesačne, poplatok za družinu 8 Eur mesačne, nákup školských pomôcok, za futbalový krúžok platil za rok 25 Eur a za klavír taktiež 25 Eur. V roku 2017 navštevuje futbalový krúžok, za ktorý sa platí 25 Eur na rok, chodí na gitaru, kde sa platí poplatok 12 Eur mesačne. Maloletá N. začala navštevovať materskú školu od septembra 2014. Výdavky boli so škôlkou za stravu 40 Eur, poplatok za škôlku 15 Eur. Od septembra 2017 navštevuje základnú školu, kde sú poplatky súvisiace so stravou 20 Eur, poplatok za družinu 8 Eur a nákup školských pomôcok. Od septembra 2016 navštevuje výtvarný krúžok, kde je poplatok 25 Eur na rok.

4. Výživné na maloleté deti určil za obdobie od 01.09.2013, teda od začiatku mesiaca, v ktorom bol podaný návrh matkou na rozvod manželstva, pričom v októbri bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletých, a to A. 50 Eur mesačne a N. 35 Eur mesačne. U maloletých detí výživné rozčlenil na obdobia, keď nenavštevovali materskú školu, keď navštevovali materskú školu a keď začali navštevovať základnú školu. Zároveň pri určení výšky prihliadal na to, že otec bol rozsudkom zo dňa 16.05.2004 zaviazaný prispievať na výživu manželky, matky maloletých detí, od 04.09.2013 sumou 150 Eur mesačne, pričom vychádzal z príjmu otca 1.000 Eur mesačne. Taktiež prihliadal na vyjadrenie otca, že primerané výživné možno považovať 100 Eur na každé dieťa. Otec podniká prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ktorá dosahuje zisk, pričom zisk spoločnosti Rekat SK, s.r.o. postupne narastá. Zároveň je zamestnancom tejto spoločnosti, od 20.08.2015 na základe pracovnej zmluvy a za toto obdobie mu bola vyplatená v roku 2015 celková sumu 517.15 Eur, za rok 2016 1.476,25 Eur a za obdobie od januára do mája 2017 662,50 Eur. Otec na pojednávaní uviedol, že asi pol roka je v pracovnom pomere spoločnosti Rekat SK, s.r.o. a jeho príjem je 1.000 Eur mesačne. Pokiaľ otec spláca viacero spotrebiteľských úverov, výživné má prednosť pred výdavkami rodičov, ktoré nie sú nevyhnutné vynaložiť. Z týchto dôvodov na splátky spotrebiteľských úverov otca neprihliadal. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletých detí. Oprávnené potreby detí závisia od veku, zdravotného stavu a výživné slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, bývanie a podobne), ale aj ďalších odôvodnených potrieb (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a podobne).

5. Pri určení výšky zameškaného výživného zúčtoval výživné, ktoré otec platil na základe neodkladného opatrenia, keď podľa zhodného vyjadrenia rodičov od októbra 2013 prispieval na A. 50 Eur mesačne a maloletú N. 35 Eur mesačne, a to do novembra 2017 a tiež prihliadol na vecné plnenia 218 Eur na jedno dieťa.

6. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP").

7. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku v časti stanovenia vyživovacej povinnosti a zameškaného výživného podala odvolanie matka. Mala za to, že výška výživného stanovená súdom nie je dostatočná vzhľadom k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca maloletých detí. Tento ako jediný spoločník spoločnosti Rekat SK, s.r.o. sa podieľa na zisku tejto spoločnosti, ktorej zisk po zdanení predstavoval v rozhodnom období, a to v roku 2013 - 1.152 Eur, v roku 2014 - 10.857 Eur, v roku 2015 -

13.214 Eur a v roku 2016 -15.418 Eur. Zároveň od 20.08.2015 je zamestnancom tejto spoločnosti a na pojednávaní 08.11.2017 uviedol, že jeho čistý príjem predstavuje 1.400 Eur. V roku 2016 uviedol, že bol jeho príjem ešte vyšší, a to 1.700 Eur. Na tento rozpor o výške príjmov otca poukázal aj súd v napadnutom rozhodnutí, avšak nie je zrejmé, z akej sumy príjmu súd v stanovení výšky výživného vychádzal. Súhlasí, že splácanie spotrebných úverov nemá vplyv na výživu maloletých detí. Okrem úverov spláca aj leasing na auto, ktoré zakúpil v hodnote 27.000 Eur a hoci je evidované na majetok spoločnosti, používa ho na vlastnú potrebu. Otec svoje náklady vyčíslil na 1.319 Eur mesačne a pokiaľ by zarábal 130 Eur mesačne, nie je zrejmé, z čoho by platil splátky úverov v celkovej hodnote 766,90 Eur mesačne. Rovnako, pokiaľ je schopný platiť mesačne 400 Eur zameškané výživné, 150 Eur manželské výživné a 220 Eur výživné na obe deti bez toho, aby ho to finančne zaťažovalo, otec má prostriedky na platenie výživného vo vyššej sume. Otec nežije s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti a nezabezpečuje im bezprostrednú výživu a výchovu. Zobral si bezúčelové úvery na rozvoj svojho podnikania a z tohto dôvodu bola aj vyhotovená notárska zápisnica o zužovanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Najskôr nevedel uviesť, čo je zahrnuté do majetku spoločnosti Rekat SK, s.r.o., ktorej majetok v roku 2016 predstavoval sumu 115.337 Eur a po konfrontácii na pojednávaní uviedol, že tento majetok je tvorený práve úvermi z banky. Preto nie je zrejmé, prečo súd stanovil takú výšku výživného a aj z dôvodu, že sám kolízny opatrovník sa vyjadril, že stanovené výživné nie je dostačujúce pre potreby maloletých detí a navrhoval zvýšiť výšku výživného. Maloleté deti by sa mali podieľať na životnom štandarde svojho otca. Vzhľadom na náklady maloletých detí, ktoré navštevujú rôzne záujmové krúžky dôležité pre ich sebarealizáciu, má za to, že suma vo výške 400 Eur je primeraná, s ohľadom na záujmy detí a majetkové pomery otca. Maloletá N. má upravenú stravu a jej zdravotná diéta si tiež vyžaduje zvýšené finančné náklady. Matka nezvláda finančné náklady svojich detí a s týmto jej musia pomáhať jej rodičia. Stanovená suma výživného nie je dostačujúca na pokrytie nákladov maloletých detí a tieto by nemali trpieť kvôli rozmarom svojho otca, ktorý nechce platiť výživné, len aby psychicky vplýval na matku maloletých. Pred odsúdením v trestnom konaní mohol matku psychicky týrať priamym kontaktom. V súčasnosti však v súvislosti so zákazom priblíženia nemôže matku ani kontaktovať, a preto sa snaží na ňu vplývať prostredníctvom výživného na maloletých. Otec na poslednom pojednávaní uviedol, že pri jeho výpočtoch aktuálne výživné ho spolu so stretnutiami s deťmi vyjde na 500 Eur mesačne. Preto má za to, že otec ráta so sumou 500 Eur mesačne, ktoré nevyhnutne minie na maloleté deti, nielenže si môže dovoliť platiť vyššie výživné, ale zároveň by táto suma mala byť vyplatená matke maloletých, ktorá zabezpečuje denno- dennú výživu a výchovu. Výlety s deťmi a nakupovanie čohokoľvek, čo si deti zaumienia, je síce na prospech maloletých, ale nemôže pokryť ich bežné každodenné výdavky, ktoré pokrýva matka. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že stanoví výživné na každé dieťa vo výške 200 Eur s účinnosťou od 01.09.2013 a zameškané výživné zaviaže zaplatiť otca k rukám matky v 3 mesačných splátkach, počnúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku.

8. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý poukázal na to, že jeho príjem ako zamestnanca spoločnosti v období od januára do augusta 2013 predstavoval sumu 30,31 Eur mesačne ako mzda v spoločnosti Zires, s.r.o., ktorá je už niekoľko rokov pasívna a nevyvíja žiadnu podnikateľskú činnosť. Ďalej jeho príjem 130 Eur mesačne a čistý príjem, ktorý uviedol 08.11.2017 vo výške 1.400 Eur, ide o príjem zo spoločnosti Rekat SK, s.r.o., ktorá generuje zisk, pričom sa jedná o príjmy jednak ako zamestnanca, ale aj príjem z vyplatených dividend spoločnosti ako jej spoločníkovi. Tieto peniaze míňa na nevyhnuté životné potreby a platby súvisiace s bežným životom, ako sú všetky mesačné náklady vrátane platenia úverov. Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne uviedol, z akých jeho príjmov vychádzal. Spotrebné úvery, ktoré spláca, je zrejmé, že tieto bral za účelom zabezpečenia ich riadneho spoločného bývania a ak by ich riadne neplatil, banka by pristúpila k predčasnej splatnosti úverov a postihla by otca núteným výkonom rozhodnutia. Pokiaľ matka v odvolaní poukazovala na auto na leasing, tak toto auto kupovala spoločnosť Rekat SK, s.r.o. za obstarávaciu cenu 15.500 Eur, a preto je pochopiteľné, že tento leasing spláca aj táto spoločnosť a nie otec. Nie je zrejmé, na akom základe matka dospela k záveru, že platenie zameškaného výživného, manželského výživného a riadneho výživného na deti ho finančne nezaťažuje. Uvedené sumy neplatí dobrovoľne, ale tieto mu boli direktívne nariadené platiť súdnym rozhodnutím a je zrejmé, že zameškané výživné ešte nespláca, keďže nie je stále právoplatný rozsudok. Inak to bude musieť riešiť iba pomocou ďalšieho úveru. Úvery má výlučne na rodinný dom ako súkromná osoba a spoločnosť Rekat SK, s.r.o. brala úvery na rozvoj podnikania, čo svedčí o tom, že podnikanie spoločnosti nie je bezproblémové a nejedná sa o nejaké, nadmieru primeranú pomerom zárobkov a ziskov výhodné. Pokiaľ sa mal kolízny opatrovník vyjadrovať, že stanovené výživné nie je dostačujúce a navrhoval ho zvýšiť, vyjadroval sa k výživnému, ktoré bolo stanovené neodkladným opatrením. Náklady na deti boli súdu nepochybne známe, ktoré zohľadnil pri stanovení výšky výživného a uzavrel, že náklady

na deti postupne s ich vekom narastajú, čo sa aj premietlo v ich samotnom rozhodnutí. Otec by sa veľmi rád podieľal na výchove a financovaní maloletých detí v čo najväčšom rozsahu, avšak práve matka mu už 5 rokov úmyselne bráni v stretávaní sa s deťmi, a to aj s poukazom na právoplatné rozhodnutie o úprave styku otca s deťmi a výkonom rozhodnutia pod sp.zn. 15Em/7/2015. Ak matka uvádza, že nezvláda financovať náklady maloletých detí, nie je zrejmé, odkiaľ berie finančné prostriedky na chov piatich koní v obci Nesluša na prenajatých pozemkoch. Rovnako posledným rozvodovým rozsudkom zo dňa 10.01.2018 bola suma výživného zvýšená na sumu 180 Eur na každé maloleté dieťa a otcovi nie je známe, či vôbec matka proti tomuto rozsudku v časti výživného podala odvolanie. Nie je zrejmé, aké rozmary má matka na mysli, pričom práve matka svojvoľne a úmyselne marí styk otca s deťmi a takýmto spôsobom sa chce otcovi pomstiť za nevydarené manželstvo, čo sa jej už 5 rokov aj úspešne darí. Pokiaľ matka tvrdí, že výživné nechce platiť, aby na ňu psychicky vplýval, jedná sa o ďalší výmysel matky, ktorá si sama odporuje, keďže na viacerých pojednávaniach uviedla, že platby výživného sú uhradené všetky a pravidelne načas. K trestným rozsudkom uvádza, že všetky tieto trestné veci vyplynuli z jedinej skutočnosti, a to z dôvodu, že nemal umožnený styk s deťmi a tento mu matka neustále beztrestne odopiera, a to aj v súčasnosti. Styk s deťmi v zmysle napadnutého rozsudku nebol uskutočnený ani jedenkrát. Z celého konania je zrejmé, že matka koná s jediným cieľom a úmyslom - získať od otca čo najvyššie výživné tak, aby z toho mohla pokrývať aj svoje potreby a osobné záujmy. Navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

9. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

10. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (podľa § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP") po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP, § 359 a § 362 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle intencií ustanovení § 65 a § 66 a rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (osobné a majetkové pomery oboch rodičov, odôvodnené potreby maloletých detí), na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 .

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom a musia im poskytovať nevyhnutné náklady na ich živobytie. Pokiaľ je v možnostiach rodičov poskytnúť vyšší štandard svojim deťom, je tiež ich povinnosťou toto poskytnúť a deti majú právo na rovnakú životnú úroveň ako ich rodičia. Otec maloletých detí nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a nie je možné prihliadať na jeho náklady spojené so splácaním úverov, nakoľko výživné má prednosť pred takýmito výdavkami, ktoré nie sú nevyhnutné. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, v danom prípade matka vyživovaciu povinnosť plní i osobnou starostlivosťou. Pokiaľ matka poukazovala na to, že otec ráta s mesačným nákladom 500 eur na výživné na deti, je nutné poukázať na to, že z jeho vyjadrenie vyplýva, že uvedená suma zahŕňa aj náklady, ktoré má v súvislosti, keď sa realizuje styk otca s deťmi, na ktoré má právo tak otec, ako aj maloleté deti. Súd prvej inštancie náležite odôvodnil majetkové a zárobkové pomery otca a vychádzal z príjmu otca 1.000 eur mesačne (bod 29. odôvodnenia), preto odvolacia námietka matky, že nie je zrejme z akého príjmu otca súd prvej inštancie vychádzal je nedôvodná.

13. V neposlednej rade je nutné poukázať na to, že rozsudkom č.k. 15P/263/2013-624 zo dňa 10.01.2018 bolo rozhodnuté o rozvode manželstva rodičov maloletých detí, zároveň bola schválená rodičovská dohoda o zverení detí a o úprave styku otca s deťmi a bolo rozhodnuté i o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom na čas po rozvode. V tomto rozsudku na čas po rozvode bola otcovi určená vyživovacia povinnosť na každé maloleté dieťa po 180 Eur mesačne. Rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 10.03.2018 a v ten istý deň nadobudol právoplatnosť aj výrok o vyživovacej povinnosti otca. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že vyživovaciu povinnosť na maloleté deti zvýšil súd na čas po

rozvode oproti tomuto preskúmavanému rozsudku na sumu 180 Eur na každé dieťa s poukazom na to, že otcovi odpadne vyživovacia povinnosť voči matke maloletých detí, ktoré platil na ňu ako manželské výživné. Voči tomuto rozhodnutiu sa matka neodvolala.

14. Vzhľadom na neodôvodnenosť odvolacích námietok matky odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, a to vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzhľadom k tomu, že v časti upravujúcej vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom nie je upravená inak náhrada trov konania, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430