Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cb-92-2022.pdf
PDF · 80.23 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/92/2022
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v spore žalobcu: MATADOR Automotive Vráble, a.s., so sídlom Staničná 1045, 952 12 Vráble, IČO: 31 411 801, zastúpený advokátskou kanceláriou: Legium s.r.o., so sídlom Bukurešťská 3, 811 04 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 36 867 870, proti žalovanému: TRIGO Slovakia, s.r.o., so sídlom Murgašova 2, 949 01 Nitra, IČO: 36 563 226, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., so sídlom Trenčianska 47, 821 09 Bratislava, IČO: 36 806 412, o zaplatenie 22.279,21 eura s príslušenstvom, konajúc o späťvzatí žaloby, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Súd stranám nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Na základe žaloby žalobcu na splnenie peňažnej povinnosti žalovaným prebieha na súde konanie v záhlaví označenom spore.
2. Prejednávaná vec sa nachádza v štádiu pred predbežným prejednaním sporu alebo pojednávaním. Na tomto mieste súd pre úplnosť dopĺňa, že podľa doktríny civilného procesu, s ktorou sa súd v plnom rozsahu stotožňuje, sa na začatie pojednávania vyžaduje jeho otvorenie po legitimačných úkonoch súdu v zmysle § 180 CSP a prednesenie podstatného obsahu žaloby žalobcom, resp. oboznámenie s jej obsahom zo strany súdu, pokiaľ súd pojednáva v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, § 146). K začatiu pojednávania v uvedenom zmysle v prejednávanej veci doposiaľ nedošlo, keďže vo veci sa síce konalo dňa 10.02.2023 pojednávanie, toto však nebolo otvorené podľa § 180 CSP, v nadväznosti na čo nebola ani prednesená žaloba žalobcom.
3. Dňa 31.05.2024, bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorého obsahom bolo späťvzatie žaloby v celom rozsahu, z dôvodu, že strany sporu uzatvorili mimosúdnu dohodu o urovnaní, pričom žiadna zo strán si nebude uplatňovať nárok na náhradu trov konania.
4. Žalovaný doručil súdu dňa 03.06.2024 podanie, v ktorom oznámil súdu, že súhlasí so späťvzatím žaloby, keďže sporové strany uzatvorili mimosúdnu dohodu o urovnaní, pričom si náhradu trov konania v zmysle dohody o urovnaní neuplatňuje.
5. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (inak aj len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP, (1) súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. (2) Súhlas
žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
7. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí sporu procesným právom vziať žalobu späť (§ 144 CSP) a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia (§ 145 CSP). Žalobca nie je nijako obmedzený vo výkone svojho práva vziať žalobu späť, pokiaľ konanie ešte nebolo právoplatne skončené. Zastavenie konania alebo jeho časti ako procesnoprávny následok späťvzatia žaloby alebo jej časti je však za určitých okolností podmienené splnením ďalšej podmienky, ktorá je od vôle žalobcu nezávislá. Ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, je na zastavenie konania nevyhnutný súhlas žalovaného (§ 146 ods. 2 CSP). V ostatných prípadoch súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí, pričom však tento nesúhlas žalovaného má právnu relevanciu len ak je daný po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP alebo po začatí pojednávania, keďže ak by bol daný pred začatím týchto procesných úkonov, súd na nesúhlas žalovaného neprihliada (§ 146 ods. 1 CSP).
8. Žalobca v prejednávanej veci vo fáze konania pred predbežným prejednaním sporu alebo pojednávaním (v zmysle už uvedenom v bode 2. odôvodnenia) podal podanie, ktoré obsahuje zrozumiteľný, jednoznačný a bezpodmienečný prejav vôle vziať žalobu v celom rozsahu späť, teda ide o účinné späťvzatie žaloby s riadnymi procesnoprávnymi účinkami.
9. Keďže žalobca urobil predmetný procesný úkon – späťvzatie žaloby v celom rozsahu skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd by podľa § 146 ods. 1 CSP nemohol prihliadnuť ani na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, a preto nebolo ani hospodárne (čl. 17 CSP) toto späťvzatie žaloby žalovanému doručovať na vyjadrenie, keďže ani jeho nesúhlas by nebol spôsobilý zmeniť rozhodnutie súdu o zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Keďže v prejednávanej veci nejde o spor, v ktorom by určitý spôsob vzťahu medzi stranami vyplýval z osobitného predpisu, nevyžadoval sa podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného so späťvzatím ani z tohto dôvodu. Žalovaný však napriek tomu bez výzvy súdu doručil svoj súhlas so späťvzatím žaloby dňa 15.05.2024.
10. Keďže vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a súhlas žalovaného so späťvzatím sa v danej veci nevyžaduje (napriek tomu bol súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby súdu doručený), sú v prejednávanej veci splnené všetky podmienky, za ktorých naplnenia je súd povinný konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastaviť.
11. Keďže žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť, a napriek tomu, že súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa nevyžaduje (§ 146 ods. 2 CSP) a na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov by súd nemohol prihliadnuť vzhľadom na štádium konania, v ktorom žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť (§ 146 ods. 1 CSP), žalovaný výslovne vyjadril v podaní doručenom 03.06.2024 súhlas so späťvzatím žaloby, sú v prejednávanej veci splnené všetky podmienky, za ktorých naplnenia je súd povinný konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastaviť.
12. Súd preto I. výrokom tohto uznesenia podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.
13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Keďže uznesenie o zastavení konania podľa § 145 ods. 1 CSP je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP v tomto uznesení rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania.
15. V prejednávanej veci žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že so žalovaným uzatvoril mimosúdnu dohodu o urovnaní.
16. Z podania žalobcu i žalovaného zhodne vyplýva, že sa dohodli aj na tom, že si žiadna zo strán nebude uplatňovať náhradu trov konania.
17. V prípade, ak dôjde k späťvzatiu žaloby z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody týkajúcej sa celého predmetu sporu, nie je dôvod na to, aby sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepostupovalo obdobne ako v prípade, keď súd schvaľuje hmotnoprávnu dohodu sporových strán ako súdny zmier v zmysle § 148 CSP (súd v tejto súvislosti komparatívne poukazuje na to, že aj česká doktrína civilného procesu – napr. Svoboda, K. Řízení v prvním stupni. Civilní proces z pohledu účastníka. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 636, s. 644, a česká súdna prax – napr. uznesenie Krajského soudu v Plzni sp. zn. 13 Co 719/99 z 23.11.1999, pri rozhodovaní o náhrade trov konania posudzuje prípady späťvzatia žaloby z dôvodu uzavretia dohody na mimosúdnom vyriešení veci rovnako ako prípady skončenia konania zmierom).
18. V prípade, ak je hmotnoprávna dohoda sporových strán schvaľovaná ako súdny zmier podľa § 148 CSP, prichádzajú do úvahy dve možnosti rozhodnutia o náhrade trov konania. Prvou je, že sporové strany priamo do obsahu schvaľovaného zmieru zahrnú aj dohodu o trovách konania. V takom prípade ju súd schváli už ako súčasť hmotnoprávnej dohody sporových strán a o náhrade trov konania osobitne už nerozhoduje. Druhou, ak sa sporové strany na náhrade trov konania nedohodnú v hmotnoprávnej dohode o predmete sporu, je, že súd rozhodne o trovách konania podľa zásady procesného úspechu žalobcu a žalovaného (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022 – ďalej aj len „Komentár k CSP“, § 148).
19. Aplikujúc uvedené obdobne na prípady, kedy k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu uzavretia mimosúdnej hmotnoprávnej dohody, možno uzavrieť, že v prípade, ak žalobca odôvodňuje späťvzatie žaloby uzavretím mimosúdnej hmotnoprávnej dohody so žalovaným, je v prvom rade nutné rešpektovať sporovými stranami zhodne tvrdenú alebo aspoň jednou stranou preukázanú dohodu aj o náhrade trov konania, ak sa jej pri rozhodovaní o zastavení konania pre späťvzatie sporové strany dovolávajú. Uvedené je aj v súlade s princípom zmluvnej autonómie ako jedného z dominantných princípov uplatňovaných v súkromnom práve.
20. Ak sa sporové strany v súvislosti s uzavretou mimosúdnou dohodou týkajúcou sa celého predmetu sporu dohodli aj o náhrade trov konania, je súd síce povinný podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodnúť o náhrade trov konania v rozhodnutí, ktorým sa v dôsledku späťvzatia žaloby z dôvodu uzavretia mimosúdnej hmotnoprávnej dohody o predmete sporu konanie končí, avšak v tomto prípade rozhodne z dôvodov už uvedených tak, že vychádza z dohody sporových strán o náhrade trov konania, ktorú nie je dôvod nerešpektovať, obzvlášť so zreteľom na tú skutočnosť, že ak by bola súčasťou súdom schvaľovaného zmieru, súd by bol povinný ju rešpektovať a ako súčasť zmieru schváliť, pričom podľa doktríny civilného procesu v takom prípade by o náhrade trov konania vôbec samostatným výrokom ani nerozhodoval, pretože sa na nich strany už dohodli v hmotnoprávnej dohode (Komentár k CSP, § 148). Neexistuje pritom žiadny legitímny dôvod, aby sporové strany, ktoré o predmete sporu uzatvoria hmotnoprávnu dohodu a dohodnú sa aj o náhrade trov konania boli vo vzťahu k náhrade trov konania v odlišnom postavení len podľa toho, či túto žiadajú schváliť ako súdny zmier alebo ako následok jej uzavretia žalobca zoberie žalobu späť.
21. Vzhľadom na to, že zo vzájomných podaní sporových strán v prejednávanej veci zhodne vyplýva, že sa dohodli aj o náhrade trov konania, a to tak, že žiadna strana si neuplatní nárok na náhradu trov konania, súd vychádzajúc z už uvedených východísk rozhodovania o náhrade trov konania v prípade späťvzatia žaloby v dôsledku uzavretia mimosúdnej hmotnoprávnej dohody o predmete sporu, dospel k záveru, že nahradenie autoritatívneho rozhodnutia súdu o náhrade trov konania dohodou sporových strán o náhrade trov konania, je nutné rešpektovať a nenahrádzať ju autoritatívnym súdnym rozhodnutím o náhrade trov konania podľa zásady procesného úspechu žalobcu a žalovaného zakotvenej v § 255 ods. 1 CSP, ktorá sa inak pri absencii dohody o náhrade trov konania v prípade, ak došlo k späťvzatiu žaloby z dôvodu uzavretia mimosúdnej hmotnoprávnej dohody o predmete sporu, aplikuje.
22. Súd preto II. výrokom tohto uznesenia podľa § 262 ods. 1 CSP stranám nepriznal náhradu trov konania.
23. Súd z uvedených dôvodov preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
24. Záverom súd uvádza, že žalobca zaplatil za podanú žalobu súdny poplatok vo výške 668,- eur. Späťvzatím žaloby pred prvým pojednávaním (pričom pojednávaním je nutné aj v tomto prípade rozumieť pojednávanie v zmysle vymedzenom v bode 2. odôvodnenia, keďže nie je rozumný dôvod na odlišovanie pojednávania na účely Civilného sporového poriadku a na účely zákona o súdnych poplatkoch a pojednávanie v uvedenom zmysle nebolo v prejednávanej veci začaté) vzniká poplatníkovi nárok na vrátenie kráteného súdneho poplatku (§ 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov – ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). O vrátení kráteného súdneho poplatku súd však nemôže rozhodnúť spolu s rozhodnutím o zastavení konania pre späťvzatie žaloby v jednom rozhodnutí. Proti tomuto uzneseniu o zastavení konania pre späťvzatie žaloby je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a/ CSP), z ktorého dôvodu o ňom môže rozhodnúť len sudca (a nie vyšší súdny úradník) (§ 6 ods. 2 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v účinnom znení). V konaní podľa zákona o súdnych poplatkoch, a teda aj v konaní o vrátení kráteného súdneho poplatku podľa § 11 ods. 3 a ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, koná a rozhoduje (len) vyšší súdny úradník (§ 14 ods. 4 veta prvá zákona o súdnych poplatkoch). Keďže konať a rozhodnúť o zastavení konania pre späťvzatie žaloby môže len sudca a o vrátení súdneho poplatku len vyšší súdny úradník, je vylúčené rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku už v rozhodnutí o zastavení konania pre späťvzatie žaloby, vydanom sudcom. O vrátení kráteného súdneho poplatku tak rozhodne súd, obsadený vyšším súdnym úradníkom, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia (pre úplnosť možno dodať, že skôr, ako bude súdne konanie právoplatne skončené, nemôže vzniknúť dôvod na vrátenie súdneho poplatku pre zastavenie konania).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a/, písm. m/ CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými sú uvedenie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).