Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Co-228-2017.pdf
PDF · 88.29 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/228/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcu Juraja Pjechu, bytom Kokšov- Bakša č. 328, zastúpeného JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16 proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Štúrova č. 2, o náhradu škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 31.1.2017 č.k. 36C 17/2014-159 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 38.485,- eur s 5,25 % úrokom z omeškania od 29.11.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 72,96 %.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom ušlého zisku.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že uznesením Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly a inšpekcie služby, odboru inšpekčnej služby zo dňa XX.X.XXXX bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie a začaté trestné stíhanie za spáchanie trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Toto trestné konanie bolo skončené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 10.7.2012 sp.zn. 6T 116/2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7T/92/2012 ktorými bol žalobca spod obžaloby oslobodený. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že žalobca C. XX.X.XXXX pracoval v stálej štátnej službe ako policajt, pričom z tejto služby bol personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 414 zo dňa XX.XX.XXXX prepustený zo služobného pomeru policajta a dôvodom tohto prepustenia bolo podozrenie zo spáchania trestného činu a trestné stíhanie vedené na základe uznesenia o vznesení obvinenia.
4. Proti tomuto personálnemu rozkazu žalobca podal opravný prostriedok (rozklad), o ktorom rozhodol príslušný orgán tak, že rozkaz zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Ďalej súd vychádzal z listu Ministerstva vnútra SR zo dňa 27.10.2014, ktoré oznámilo súdu, že v prípade neukončenia služobného pomeru žalobcu v policajnom zbore a s ohľadom na pravidelný chod veci by žalobca za obdobie od 15.10.2009 do 23.5.2013 mohol očakávať plat vo výške 40.642,23 eura. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Podľa jeho názoru v rámci doterajšieho konania bolo preukázané, že žalovaná nesie zodpovednosť za škodu, ktorá v rámci sporného trestného konania a s tým súvisiacimi následkami žalobcovi vznikla. Oprávnenosť nároku
žalobcu je teda skutočnosťou, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený, čo má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia voči žalobcovi, čím vyšlo najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania, vznesenie obvinenia a podania obžaloby. Súd prvej inštancie vychádzajúc z názoru odvolacieho súdu uviedol, že zo sledu relevantných skutočnosti vyplývajúcich zo zisteného skutkového stavu možno dospieť k záveru, že bola preukázaná priama vecná súvislosť, príčina následku, t.j. začatia trestného stíhania a prepustenie zo služobného pomeru so zmenšením majetku žalobcu (strate na zárobku). Žalobca si uplatnil nárok na nahradenie škody titulom ušlého zisku (strate na zárobku) vo výške 38.485,- eur, táto suma je opodstatnená, čo vyplýva zo skutočnosti, že podľa vyjadrenia Ministerstva vnútra v prípade neukončenia služobného pomeru žaloba mohol očakávať plat vo výške 40.642,23 eura. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v omeškaní s plnením peňažného nároku, zaviazal ju nahradiť žalobcovi aj príslušný úrok z omeškania vychádzajúc z toho, že žalobca doručil svoju žiadosť na predbežné prerokovanie nároku dňa 28.5.2013 a 6-mesačná zákonná lehota uplynula dňom 28.11.2013 a z tohto dôvodu podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. uplynutím tejto lehoty sa dostala žalovaná do omeškania so zaplatením pohľadávky.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu.
6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Podľa jej názoru, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v zmysle personálneho rozkazu ministerstva vnútra č. 414 bol žalobca prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 83/1998 Z.z. zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru. Žalobca bol prepustený zo služobného pomeru preto, že svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že nebol disciplinovaný príslušník policajného zboru, keď zneužil služobné postavenie a vzniknutú situáciu a prevzal od priestupcov finančné prostriedky, ktoré si ponechal a im nevydal príslušné diely pokutových blokov, ani iné potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov. Konanie o skončení služobného pomeru príslušníka policajného zboru v uvedenom prípade je osobitný konaním vzťahujúcim sa na udržanie alebo skončenie služobného pomeru. V samostatnom personálnom konaní príslušný orgán hodnotí všetky zadovážené dôkazy podľa vlastnej úvahy a ak dospeje k záveru, že príslušník policajného zboru svojím protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, prepustil zo služobného pomeru. V konaní o prepustenie zo služobného pomeru má príslušník policajného zboru možnosť využiť všetky svoje práva vyplývajúce mu zo zákona, pričom návrh na prepustenie vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom. Konanie o skončení služobného pomeru príslušníka policajného zboru a trestné konanie súd teda dve odlišné konania zverené zákonným odlišným orgánom, ktoré konajú nezávisle na sebe. Samotný záver, že bol policajt v trestnom konaní oslobodený spod obžaloby za predmetný skutok neznamená, že sa týmto konaním nedopustil porušenia služobnej disciplíny alebo služobnej povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, pretože takéto porušenie služobnej prísahy, alebo služobnej povinnosti nemusí dosahovať intenzitu trestného činu. Výsledkom personálneho konania vedeného proti žalobcovi bol právoplatný personálny rozkaz podľa ktorého konaním, ktoré sa mu kládlo za vinu porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Tento personálny rozkaz nebol zákonným spôsobom nikdy zrušený a dôvody prepustenia žalovaného zo služobného pomeru neboli preskúmané príslušným súdom. V konaní nebol vykonaný, resp. ani žalobcom navrhnutý žiadny dôkaz preukazujúci konštatovanú príčinnú súvislosť. Podľa názoru žalovanej uplatnený nárok na ušlý zisk nemožno odôvodniť v príčinnej súvislosti medzi vznesením obvinenia žalobcovi ako nezákonným rozhodnutím a skončením jeho služobného pomeru ako príslušníka policajného zboru. Otázka trestnoprávnej zodpovednosti nie je totožná s okolnosťami tvoriacimi podklad pre personálne opatrenie, ktoré je nezávislé od rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní. Pri prepustení zo služobného pomeru sa neskúma naplnenie znakov skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu, ale celkom iné zákonné dôvody tohto personálneho opatrenia. Má teda za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď sa bez relevantných dôvodov odchýlil od judikatúry (rozsudok NS SR 2Cdo 292/2006) a prezentoval právny záver o existencii príčinnej súvislosti medzi škodou - ušlým ziskom, ktorej náhradu si žalobca uplatňoval v konaní v súvislosti so svojím prepustením zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru.
7. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že v konaní bola preukázaná priama vecná súvislosť príčiny a následku, t.j. začatia trestného stíhania a prepustenia zo služobného pomeru so zmenšením majetku žalobcu, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi stratu na zárobku. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
10. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že v konaní nebolo preukázané splnenie zákonného predpokladu jej zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi a to príčinná súvislosť medzi začatím trestného stíhania žalobcu a jeho prepustením zo služobného pomeru príslušníka PZ.
11. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ (personálnym rozkazom zo dňa XX.XX.XXXX) potom, čo bolo voči nemu začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie a následne potom, čo bola zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia a potom čo bola na neho podaná obžaloba z dôvodov (ako z odôvodnenia personálneho rozkazu vyplýva) korešpondujúcich a zhodných s dôvodmi, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie a aj podaná obžaloba.
12. Aj podľa názoru odvolacieho súdu možno zo sledu relevantných skutočností vyplývajúcich zo zisteného skutkového stavu dospieť k záveru, že bola preukázaná priama vecná súvislosť príčiny a následku, t.j. začatia trestného stíhania a prepustenia zo služobného pomeru so zmenšením majetku žalobcu (spočívajúceho v strate na zárobku). Je nesporné, že žalobcovi prepustením zo služobného pomeru, a to z dôvodu, pre ktorý bolo voči nemu začaté trestné stíhanie a podaná obžaloba, vznikla škoda, t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch. Nebolo sporné, že po prepustení zo služobného pomeru u žalobcu došlo k strate na zárobku, ktorá nastala v súvislosti s jeho prepustením zo služobného pomeru po začatí trestného stíhania a podania obžaloby.
13. Až oslobodením žalobcu spod obžaloby vyšla najavo nezákonnosť trestného stíhania žalobcu, ktorého dôsledkom bolo prepustenie zo služobného pomeru, v príčinnej súvislosti až s ktorým si žalobca mohol uplatniť nárok titulom náhrady škody. Z uvedeného teda vyplýva, že námietky žalovanej smerujúce k záveru súdu prvej inštancie o preukázaní predpokladu vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu uplatnenú žalobcom, vrátane príčinnej súvislosti medzi vznesením obvinenia a prepustením zo služobného pomeru nemajú oporu v skutkových zisteniach, ktoré z vykonaných dôkazov súd prvej inštancie vyvodil a na základe ktorých dospel aj k (správnemu) právnemu záveru o vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú žalobcovi nezákonným rozhodnutím v priznanom a napadnutom rozsahu.
14. Možno súhlasiť s názorom žalovanej v tom, že pri prepustení zo služobného pomeru sa neskúma naplnenie znakov skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu a teda ani samotný záver, že bol policajt v trestnom konaní oslobodený spod obžaloby za predmetný skutok neznamená, že sa týmto konaním nedopustil porušenia služobnej disciplíny alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, nakoľko takéto porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti nemusí dosahovať intenzitu trestného činu. V prejednávanej veci však z uvedeného názoru nemožno vychádzať, nakoľko žalobca v trestnom konaní bol oslobodený spod obžaloby nie z dôvodu, že vyčítaný mu skutok nie je trestným činom, ale z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca trestne stíhaný. Ak teda sa nestal skutok, pre ktorý bol žalobca trestne stíhaný a následne, pre ktorý bol prepustený zo služobného pomeru treba mať za to, že bola preukázaná priama vecná súvislosť príčiny a následku, t.j. začatia trestného stíhania a jeho prepustenia zo služobného pomeru.
15. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanou uvádzané odvolacie námietky spočívajúce v nesprávnom skutkovom zistení a v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
16. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník v danom prípade žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
17. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).