Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_18C-49-2021.pdf
PDF · 105.42 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/49/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu Mesto Trenčín, so sídlom Mierové námestie 2, Trenčín, IČO 00312037 proti žalovanému W.. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom D. XXXX/XX, P., zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, s. r. o., so sídlom Nám. sv. Anny 361/20, Trenčín, IČO 36839132, o zaplatenie 1.595,62 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatných uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 1.595,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.595,62 eur od podania žaloby do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako nájomca uzavrel dňa 04.11.2013 so spoločnosťou C., s. r. o., ako prenajímateľom nájomnú zmluvu č. 14/2013 za účelom užívania pozemku parcela registra C, parc. č. 1341/3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 208 m2, na ktorom sa nachádza stavba - mestský chodník v jeho vlastníctve. V zmysle nájomnej zmluvy bol povinný platiť nájomné ročne vždy k 31.03. bežného roka na účet prenajímateľa. -2- 18C/49/2021
Poznamenal, že nájomné za rok 2019 uhradil v plnej výške 1.655,68 eur dňa 29.01.2019. Žalovaný dňa 15.07.2019 mu oznámil zmenu vlastníka užívanej nehnuteľnosti, pričom vlastníkom nehnuteľnosti sa stal žalovaný na základe príklepu licitátora. Žalovaný súčasne požiadal i o doplatenie nájomného od dátumu nadobudnutia vlastníctva, t. j. od 15.01.2019 vo výške stanovenej nájomnou zmluvou č. 14/2013 a vyzval ho i na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bude predmetný pozemok. Dodal, že o existencii nové vlastníka sa dozvedel až na základe oznámenia žalovaného zo dňa 11.07.2019. So žalovaným ako prenajímateľom uzavrel dňa 30.09.2019 nájomnú zmluvu č. 19/2019 za účelom užívania dotknutého pozemku. V nájomnej zmluve sa zaviazal uhradiť žalovanému nájomné za obdobie od 15.01.2019 do 31.12.2019 vo výške 1.595,62 eur. K stanoveniu tohto záväzku do nájomnej zmluvy došlo z jeho strany nedopatrením, neuvedomujúc si, že nájom predmetnej nehnuteľnosti bol už uhradený. Pri stanovovaní tohto záväzku nebol dostatočne obozretný. Dňa 05.11.2019 uhradil nájomné za obdobie od 15.01.2019 do 31.12.2019 vo výške 1595,62 eur, ako sa zaviazal v nájomnej zmluve č. 19/2019. Má za to, že nájomná zmluva č. 19/2019 uzatvorená so žalovaným nemohla byť platne uzatvorená, nakoľko pôvodná nájomná zmluva č. 14/2013 predstavovala počiatočnú právnu nemožnosť plnenia. Pôvodná nájomná zmluva so spoločnosťou C. - com, s. r. o., je naďalej platná a účinná, nakoľko žalovaný ako nový vlastník vstúpil do práv a povinnosti pôvodného prenajímateľa. Poukázal na ustanovenie § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka a doplnil, že nezáleží na tom, akým právnym
spôsobom došlo k zmene vlastníctva, či prevodom, alebo prechodom. Nový vlastník sa stal v dôsledku zmeny vlastníctva prenajímateľom. Má za to, že so žalovaným ani nemal uzatvárať novú nájomnú zmluvu, a keď ju aj uzavrel, táto je od počiatku neplatná. Poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný oznámil zmenu vlastníka až takmer po pol roku, odkedy sa stal vlastníkom, preto do času tohto oznámenia bol oprávnený plniť záväzok z nájomnej zmluvy pôvodnému prenajímateľovi bez ohľadu na skutočnosť, že v čase plnenia už nebol vlastníkom pozemku. S poukazom na uvedené má za to, že z jeho strany došlo k plneniu na základe neplatného právneho úkonu, a to nájomnej zmluvy č. 19/2019, a teda k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného. Bezdôvodné obohatenie žalovaného spočíva v prijatí plnenia z neplatného právneho úkonu. Vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby poznamenal, že objektívna trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 06.11.2019, t. j. deň nasledujúci po dni úhrady nájomného. Opakovane zdôraznil, že nájomná zmluva č. 14/2013 je naďalej platná a účinná, nakoľko žalovaný ako nový vlastník vstúpil do práv a povinností pôvodného prenajímateľa. Žalovaný tak nemal uzatvárať novú nájomnú zmluvu. Vyjadril názor, že právnu nemožnosť plnenia spôsobuje aj uzavretie duplicitnej nájomnej zmluvy medzi tými istými osobami, ak z novej zmluvy nevyplýva, že mala nahradiť pôvodnú zmluvu. Úmyslom zmluvných strán nebolo nahradiť nájomnú zmluvu č. 14/2013, čo vyplýva najmä z preambuly nájomnej zmluvy č. 19/2019, ale aj z čl. III ods. 3 prvá odrážka. Vôľa účastníkov zrušiť doterajší záväzok a namiesto neho zriadiť nový musí jednoznačne vyplývať z obsahu ich dohody, či už výslovne alebo použitím základných interpretačných pravidiel. Počiatočná nemožnosť predmetu plnenia má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalobca ďalej uviedol, že absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy vidí aj v jej rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný v čase, keď ho vyzýval na doplatenie nájomného a na uzavretie novej nájomnej zmluvy vedel, že žalobca má platne uzavretú zmluvu s právnym predchodcom žalovaného, a že mu zo strany žalobcu bolo nájomné -3- 18C/49/2021
uhradené. Zastáva názor, že zo strany žalovaného išlo o účelové konanie v rozpore s dobrými mravmi a nájomné za rok 2019 si mal uplatniť voči pôvodnému vlastníkovi. Žalovaný nemal právo žiadať doplatenie nájomného za rok 2019, nakoľko bol žalobca oprávnený zbaviť sa svojho splatného záväzku voči prvšiemu vlastníkovi plnením novému vlastníkovi až od momentu, čo mu bola zmena vlastníka oznámená. Žalovaný navyše žiadal doplatiť nájomné spätne pol roka dozadu za obdobie pre podpisom nájomnej zmluvy č. 19/2019. Konanie žalovaného považuje za špekulatívne, úmyselné, účelové. Žalovanému bol dobre známy obsah právneho úkonu naproti žalobcovi, ktorý sa zaviazal na úhradu zameškaného nájomného nevedome, neuvedomujúc si skutočnosť, že nájom bol už uhradený pôvodnému vlastníkovi. Na strane žalobcu je veľké množstvo zamestnancov a niekoľko stoviek zmlúv; ľahšie dôjde k omylu vo faktickom slova zmysle. Obrazne povedané ľavá ruka nevie, čo robí pravá ruka. Keby si bol vedomý, že nájomné už bolo uhradené pôvodnému vlastníkovi, je absolútne nelogické, aby podpísal nájomnú zmluvu, podľa ktorej bude plniť 2x. Okrem toho nájomné nebolo zameškané, pretože bolo uhradené v lehote. Zdôraznil, že právny úkon je platný od momentu, keď bol urobený v súlade s platným právom. Zmluva môže byť teda platná od jej uzavretia a nemôže platiť spätne. Záväzok, ktorým sa zaviazal žalovanému uhradiť nájomné spätne za obdobie od 15.01.2019 do účinnosti nájomnej zmluvy č. 19/2019, nemohol byť dohodnutý platne pre rozpor so zákonom. Ak nie je v zmluve dohodnuté inak, je zmluva účinná momentom jej uzavretia. Účinnosť zmluvy môže nastať aj neskôr ako jej platnosť, nikdy však skôr. Platnosť zmluvy podmieňuje jej účinnosť.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Potvrdil, že nájomnou zmluvou č. 14/2013 zo dňa 04.11.2013 bola žalobcovi vtedajším vlastníkom prenajatá nehnuteľnosť, a to pozemok parcela registra C, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 208 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom P., katastrálnym odborom pre k. ú. P. a na ktorom sa nachádza stavba - mestský chodník. Dňa 15.01.2019 sa novým vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti stal na základe príklepu licitátora žalovaný. O existencii nájomnej zmluvy č. 14/2013 v čase nadobudnutia vlastníckeho práva nemal vedomosť. Prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti oznámil žalobcovi listom zo dňa 11.07.2019 a súčasne ho vyzval na doplatenie nájomného od dátumu nadobudnutia vlastníctva, t. j. od 15.01.2019 vo výške stanovenej v nájomnej zmluve č. 14/2013 ako i na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bude nájom nehnuteľnosti. Žalobca ako nájomca s ním následne uzatvoril novú nájomnú zmluvu č. 19/2019 dňa 30.09.2019. Predmetom nájomnej zmluvy č. 19/2019 bol opäť nájom predmetnej nehnuteľnosti. V čl. III zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalobca uhradí nájomné za obdobie od 15.01.2019 do 31.12.2019 vo výške 1.595,62 eur na základe vystavenej faktúry. Žalobca v zmysle dohody aj postupoval, keď 05.11.2019 sumu 1.595,62 eur uhradil
s poznámkou, že sa jedná o nájomné za obdobie od 15.01.2019 do 31.12.2019 v zmysle zmluvy 19/2019. Nesúhlasil, že nájomná zmluva č. 19/2019 je neplatná, pretože toto žalobcov tvrdenie sa nezakladá na právne relevantných skutočnostiach a nemá oporu v zákone a poukázal na ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka. Právny úkon urobený žalobcom, nájomná zmluva, nebol určite zo strany žalobcu urobený v omyle. Žalobcovi boli známe všetky ustanovenia nájomnej zmluvy č. 19/2019 a okrem iného v nej bol jasne definovaný prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo spoločnosti C. - com, s. r. o., na -4- 18C/49/2021
žalovaného ako aj záväzok spočívajúci v povinnosti žalobcu zaplatiť zameškané nájomné. Žalobca si pri zachovaní bežnej obozretnosti pri podpisovaní zmlúv musel byť predmetného záväzku plne vedomý. Tvrdenie žalobcu, že k stanoveniu tohto záväzku došlo nedopatrením považuje za účelové, nakoľko v opačnom prípade by to znamenalo hrubé porušenie súkromnoprávnej zásady "zmluvy sa majú dodržiavať" a zásady "úkon treba vykladať skôr tak, aby platil, ako by neplatil. Zdôraznil, že žalobcu ešte pre uzatvorením nájomnej zmluvy vyzval na doplatenie nájomného za dotknuté obdobie, t. z., že žalobca ešte pred uzatvorením nájomnej zmluvy vedel o jeho požiadavke na úhradu zameškaného nájomného, ktorá sa aj celkom jasne zakomponovala do nájomnej zmluvy č. 19/2019. Nesúhlasil ani s neplatnosťou nájomnej zmluvy pre počiatočnú nemožnosť plnenia. Samotná nájomná zmluva č. 19/2019 vo svojom obsahu pojednáva o existencii nájomnej zmluvy č. 14/2013. Uzatvorením novej nájomnej zmluvy č. 19/2019 sa zmluvné strany rozhodli zmeniť obsah ich zmluvného vzťahu. Nájomná zmluva č. 14/2013 tak bola na základe dohody zmluvných strán nahradená novou zmluvou č. 19/2019. Poukázal pritom na ustanovenie § 570 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa účastníci zmluvného vzťahu môžu dohodnúť na zrušení doterajšieho záväzku a nahradiť ho novým záväzkom s tým, že doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný splniť už nový záväzok, pričom subjekty doterajšieho právneho vzťahu sa nemenia. Má za to, že platba žalobcu vo výške 1.655,68 eur v prospech pôvodného vlastníka nehnuteľnosti nemá vplyv na neskoršiu dohodu strán ohľadom úhrady zameškaného nájomného. Domnieva sa, že tým, kto sa bezdôvodne obohatil, je práve jeho právny predchodca, ktorému patrilo nájomné len za obdobie od 01.01.2019 do 14.01.2019. Žalobcovi tak nič nebráni, aby si vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňoval voči pôvodného vlastníkovi. Nesúhlasil, že by bola nájomná zmluva č. 19/2019 uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobcu ešte pred uzavretím nájomnej zmluvy č. 19/2019 vyzval na doplatenie nájomného, a teda žalobca vedel o jeho požiadavke na úhradu zameškaného nájomného. Zdôraznil, že je to práve pôvodný vlastník nehnuteľnosti, ktorý sa na úkor žalobcu obohatil, pretože žalobca tomuto subjektu plnil z dôvodu, ktorý odpadol. Žalovanému bolo plnené na základe nájomnej zmluvy č. 19/2019, a preto nevidí dôvod, aby sa plnenie poskytnuté mu žalobcom, považovalo za bezdôvodné obohatenie. Vyjadril názor, že účastníci zmluvných vzťahov si môžu v zmluve explicitne dojednať aj úhradu odplaty za užívanie predmetu nájmu za obdobie predchádzajúce uzavretiu zmluvy. Poukázal na ustanovenie § 43 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zmluvná retroaktivita je v oblasti občianskeho práva nielen známa, ale aj prípustná. Opakovane zdôraznil, že nájomnú zmluvu č. 19/2019 neuzatváral zo žiadnych špekulatívnych dôvodov a poprel, že by mal vedomosť o úhrade nájomného pôvodnému vlastníkovi. Nesúhlasil, že nová zmluva nenahrádza pôvodnú nájomnú zmluvu, nakoľko žalobca mu na základe novej nájomnej zmluvy aj plnil. V novej nájomnej zmluve došlo aj k úprave ceny nájomného a žalobca túto riadne plnil.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením výpisov z účtu žalobcu za obdobie 1/2019 a 11/2019, nájomnej zmluvy č. 19/2019 zo dňa 30.09.2019, nájomnej zmluvy č. 14/2013 zo dňa 04.11.2013, oznámenia o zmene vlastníka nehnuteľnosti zo dňa 11.07.2019, ktoré listinné dôkazy predložil žalobca, a oboznámením výpisov z účtu žalovaného, ktoré listinné dôkazy predložil žalovaný, a zistil nasledovný skutkový stav:
-5- 18C/49/2021
4. Žalobca ako nájomca uzavrel dňa 04.11.2013 so spoločnosťou C. - com, s. r. o., ako prenajímateľom nájomnú zmluvu č. 14/2013, na základe ktorej prenajal žalobcovi nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom P., katastrálnym odborom pre k. ú. P., a to pozemok parcela registra C, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 208 m2. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Výška nájmu bola dojednaná v sume 7,96 eur/m2 ročne, t. j. v sume 1.655,68 eur ročne so splatnosťou vždy k 31.03. bežného roka. Žalobca dňa 29.01.2019 uhradil nájomné za rok 2019 na účet prenajímateľa vo výške 1.655,68 eur.
5. Oznámením o zmene vlastníka nehnuteľnosti zo dňa 11.07.2019 oznámil žalovaný žalobcovi, že dňa 15.01.2019 na základe udeleného príklepu sa stal vlastníkom nehnuteľností tam uvedených, okrem iných aj pozemku parcela registra C, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 208 m2, nehnuteľnosť evidovaná na LV č. XXX8 vedenom Okresným úradom P. katastrálnym odborom pre k. ú. TO.n. Súčasne požiadal žalobcu o doplatenie nájomného od 15.01.2019 vo výške stanovenej nájomnou zmluvou č. 14/2013.
6. Žalovaný ako prenajímateľ uzavrel so žalobcom ako nájomcom dňa 30.09.2019 nájomnú zmluvu č. 19/2019, na základe ktorej žalovaný prenajal žalobcovi nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX vedenom M. úradom P., katastrálnym odborom pre k. ú. P., a to pozemok parcela registra C, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 208 m2. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Výška nájmu bola dojednaná v sume 8 eur/m2 ročne, t. j. v sume 1.664 eur ročne so splatnosťou vždy k 31.03. bežného roka. Strany si v zmluve dojednali aj úhradu nájomného za obdobie od 15.01.2019 do 31.12.2019 v sume 1.595,62 eur, ktorá zahŕňa užívanie pozemku bez zmluvného vzťahu za obdobie od 15.01.2019 do účinnosti tejto zmluvy a prenájom pozemku od účinnosti zmluvy do termínu 31.12.2019. V preambule zmluvy strany poukázali na pôvodnú nájomnú zmluvu uzavretú medzi žalobcom ako nájomcom a spoločnosťou Marcom - com, s. r. o., na zmenu vlastníctva ako aj na vôľu vlastníka
- žalovaného - uzavrieť novú nájomnú zmluvu. Žalobca dňa 05.11.2019 uhradil žalovanému sumu 1.595,62 eur.
7. Z výpisov z účtu žalovaného vyplýva, že žalobca uhradil nájomné za pomernú časť roku 2019, za rok 2020 a za pomernú časť roka 2021, pričom vždy v poznámke pre prijímateľa uvádzal ako účel platby nájomné na základe zmluvy 19/2019.
8. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
9. Podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.
-6- 18C/49/2021
10. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca ako nájomca uzavrel dňa 04.11.2013 so spoločnosťou C. - com, s. r. o., nájomnú zmluvu č. 14/2013, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľnosti tam uvedenej za dohodnuté nájomné. Dňa 15.01.2019 došlo k zmene vlastníka prenajímanej nehnuteľnosti tak, že novým vlastníkom sa stal žalovaný. V zmysle § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka vstúpil žalovaný týmto dňom do právneho postavenia prenajímateľa a žalobca ako nájomca bol od tohto momentu povinný platiť nájo+mné práve žalovanému. Žalobca však nájomné za celé obdobie roku 2019 zaplatil dňa 29.01.2019 pôvodnému vlastníkovi, spoločnosti C. - com, s. r. o.. Dôsledkom zákonnej sukcesie je okrem iného prechod práva na nájomné za užívanie prenajatej veci, ktorému zodpovedá povinnosť nájomcu platiť nájomné. Povinnosť nájomcu pritom smeruje voči novému prenajímateľovi, nie voči jeho právnemu predchodcovi. Vo vzťahu k nemu už totiž nemá nájomca právny dôvod plniť a ak tak urobí, ide o plnenie bez právneho dôvodu. Nájomca teda nemá právo voľby, či bude platiť nájomné nadobúdateľovi alebo pôvodnému prenajímateľovi. Na tom nemôže nič meniť ani zákonom poskytnutá možnosť, že tak môže (musí) urobiť až po tom, keď mu bola zmena vlastníka oznámená, alebo nadobúdateľom preukázaná, pretože nájomné poskytnuté po zmene vlastníka pôvodnému prenajímateľovi je plnením bez právneho dôvodu. Aplikujúc na súdenú vec, po tom, ako sa stal prenajímateľom žalovaný, bol žalobca povinný platiť nájomné práve žalovanému a pokiaľ žalobca po zmene vlastníka plnil spoločnosti C. - com, s. r. o., plnil jej bez právneho dôvodu. Z uvedeného tak vyplýva, že osobou, ktorá sa bezdôvodne obohatila, nie je žalovaný, ale pôvodný prenajímateľ, spoločnosť Marcom - com, s. r. o.. Súd súhlasí s názorom žalobcu, že bol oprávnený plnenie poskytnúť pôvodnému prenajímateľovi až do doby, kým mu nebola zmena vlastníka nehnuteľnosti, a teda zmena prenajímateľa, oznámená. Je však potrebné si uvedomiť, že pôvodný prenajímateľ, spoločnosť C. - com, s. r. o., bol už len platobným miestom, čo znamená, že bol povinný plnenie prijať, ale nebol oprávnený
si plnenie ponechať. Je pravdou aj to, a vyplýva to aj z predchádzajúceho výkladu, že pokiaľ žalobca uhradil nájomné pôvodnému prenajímateľovi, ten bol povinný plnenie prijaté bez právneho dôvodu vydať svojmu právnemu nástupcovi, t. j. žalovanému. To, že by pôvodný prenajímateľ aj skutočne plnenie žalovanému vydal, nebolo v konaní žiadnou zo strán tvrdené. Žalovanému však plnenie namiesto jeho právneho predchodcu poskytol sám žalobca, a to na základe nájomnej zmluvy č. 19/2019, ktorú uzavrel so žalovaným a v ktorej sa zaviazal uhradiť žalovanému nájomné aj za časť roka 2019. Nájomná zmluva tak predstavuje právny dôvod žalobcom poskytnutého plnenia. Žalobca vznik bezdôvodného obohatenia viazal na neplatnosť právneho úkonu, na základe ktorého došlo k plneniu nájomného za rok 2019, a to na neplatnosť nájomnej zmluvy č. 19/2019 s odôvodnením, že platnosť zmluvy je zaťažená počiatočnou nemožnosťou plnenia. Počiatočná nemožnosť plnenia môže byť buď právna alebo fyzická. Počiatočná právna nemožnosť plnenia prichádza do úvahy tam, kde predmet plnenia je neuskutočniteľný z dôvodu právnej prekážky existujúcej v čase urobenia právneho úkonu. Ide o stav objektívneho rozporu s právom, teda so zákonom, či predpisom nižšej právnej sily alebo s právom vyplývajúcim z dvoj- či viacstranného dojednania alebo z úradného rozhodnutia existujúceho už v dobe vzniku právneho úkonu. V danom prípade však súd nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné nájomnú zmluvu č. 19/2019 vyhodnotiť ako neplatnú pre počiatočnú nemožnosť plnenia. V čase uzatvárania tejto zmluvy neexistovala žiadna právna prekážka -7- 18C/49/2021
spôsobujúca neuskutočniteľnosť predmetu plnenia. Pokiaľ žalobca neuskutočniteľnosť plnenia videl v existencii predchádzajúcej nájomnej zmluvy č. 14/2013, súd s týmto názorom nesúhlasí. Podľa názoru súdu počiatočná nemožnosť plnenia by bola spôsobená v prípade, ak by žalovaný ako nový prenajímateľ napriek uzavretej nájomnej zmluve č. 14/2013, do ktorej práv a povinnosti vstúpil, uzavrel nájomnú zmluvu s treťou osobou. Vtedy by tejto tretej osobe nemohol poskytnúť predmet plnenia, pretože tento by zaťažený právom žalobcu na základe nájomnej zmluvy č. 14/2013. V súdenej veci o takýto prípad nejde, keď k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo medzi právnym nástupcom pôvodného prenajímateľa a tým istým nájomcom (žalobcom). V danej veci neexistujú vedľa seba dva nájomné vzťahy založené dvomi nájomnými zmluvami, pretože pôvodná nájomná zmluva č. 14/2013 bola nahradená novou nájomnou zmluvou č. 19/2019, a preto nemôže predstavovať prekážku plnenia. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nemal vôľu uzavrieť novú nájomnú zmluvu, je toto jeho tvrdenie v priamom rozpore s preambulou nájomnej zmluvy č. 19/2019, z ktorej okrem iného vyplýva, že žalovaný ako nový vlastník požiadal o uzatvorenie nájomnej zmluvy. Z uvedeného je jednoznačné, že žalovaný mal vôľu nanovo upraviť práva a povinnosti vyplývajúce z pôvodnej nájomnej zmluvy, a teda novou nájomnou zmluvou nahradiť tú pôvodnú. Žalobcovi musela byť táto vôľa žalovaného bezpochyby známa, pretože sám v zmluve uviedol, že novej zmluve predchádza nájomná zmluva č. 14/2013. Žalobca tiež v konaní tvrdil, že nájomná zmluva č. 19/2019 je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi mal podľa neho spočívať v tom, že žalovaný v čase, keď ho vyzýval na uzavretie novej nájomnej zmluvy a doplatenie nájomného, vedel o tom, že žalobca má uzavretú nájomnú zmluvu s pôvodným prenajímateľom a nájomné aj riadne uhradil. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak nerešpektuje niektoré zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných základných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. Súd nepovažuje žalobcom uvádzané dôvody za také, ktoré by spôsobovali neplatnosť nájomnej zmluvy č. 19/2019 pre rozpor s dobrými mravmi. Uzavretie novej nájomnej zmluvy, ktorou bola nahradená pôvodná nájomná zmluva, nie je v rozpore s dobrými mravmi. Je bežnou praxou, že zmluvné strany podľa svojej vôle modifikuje svoje už aj existujúce právne vzťahy. Takáto modifikácia nie je v žiadnom prípade sama o sebe v rozpore so žiadnymi zásadami morálky. A pokiaľ žalobca videl rozpor s dobrými mravmi v tom, že ho žalovaný vyzval na plnenie nájomného za rok 2019, pričom vedel, že toto nájomné je už uhradené, súd dáva do pozornosti, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal vedomosť žalovaného o úhrade nájomného za rok 2019. Ak žalobca vychádzal z lehoty splatnosti, a teda z toho, že nájomná zmluva č. 19/2019 bola uzavretá až po lehote splatnosti nájomného a z toho si mal žalovaný vyvodiť, že k úhrade nájomného už došlo, nemožno s týmto názorom súhlasiť, pretože termín splatnosti záväzku nezaručuje, že záväzok bol naozaj aj uhradený. Dôkazom toho je aj konanie samotného žalobcu, ktorý nájomné ani za jedno nasledujúce obdobie nezaplatil v lehote splatnosti, ale vždy so značným omeškaním (nájomné za rok 2020 uhradil dňa 11.06.2020, pričom lehota splatnosti podľa zmluvy je dojednaná do 31.03., nájomné za rok 2021 uhradil dňa 28.04.2021 pri rovnakej lehote splatnosti). Ak teda žalovaný vyzval žalobcu na úhradu nájomného za rok 2019 v čase, keď toto už bolo uhradené, žalobcovi nič nebránilo, aby o tejto skutočnosti žalovaného informoval a "odoprel" mu toto plnenie poskytnúť s odkazom na ustanovenie § 680 ods. 2 Občianskeho
-8- 18C/49/2021
zákonníka. Namiesto toho žalobca sám pripravil nájomnú zmluvu č. 19/2019, sám do nej vložil svoju povinnosť zaplatiť nájomné za rok 2019 a sám, dobrovoľne túto povinnosť aj splnil. Podľa názoru súdu zakotvením svojej povinnosti na zaplatenie nájomného za rok 2019 ubezpečil žalovaného, že nájomné za rok 2019 dovtedy uhradené nebolo a reálnym splnením tejto povinnosti to aj potvrdil. Súd zdôrazňuje, že to nebol žalovaný, ktorý nájomnú zmluvu č. 19/2019 pripravil a žalobcovi predložil na podpis, ale bol to žalobca, ktorý zmluvu pripravil, pričom bezpochyby k tomu mal dostatok času. Žalobcovi tak nič nebránilo, aby si pred zakotvením svojich povinností v zmluve preveril rozhodujúce skutočnosti. Žalobca tak však bez vážneho dôvodu nespravil a postupoval maximálne ľahkovážne a neobozretne, čo aj sám potvrdil. Takéto nezodpovedné konanie nemožno pripisovať na ťarchu žalovaného. Ospravedlnením nie je ani to, že žalobca spracováva veľké množstvo zmlúv a jednotlivé jeho útvary nemajú prehľad o činnosti iných útvarov, hoci tieto činnosti spolu súvisia (podľa vyjadrenia samého žalobcu ľavá ruka nevie, čo robí pravá ruka). V neposlednom rade žalobca tvrdil, že nájomná zmluva č. 19/2019 je neplatná aj pre rozpor so zákonom, pretože pôsobí retroaktívne - upravuje vzťahy pred jej uzavretím. Ani s týmto názorom sa nemožno stotožniť. Žiadny právny predpis nezakazuje zmluvným stranám upraviť si medzi sebou vzájomné vzťahy vzniknuté aj pred uzavretím tej ktorej konkrétnej zmluvy.
11. S poukazom na uvedené za zistenia, že nájomná zmluva č. 19/2019 nie je neplatná, v dôsledku toho nemožno konštatovať vznik bezdôvodného obohatenia; žalobca sa k žalovanému plneniu sám zmluvne zaviazal a za zistenia, že žalovaný nie je tým, kto sa na úkor žalobcu obohatil, zamietol súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. V predmetnej veci mal plný úspech žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.