Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/131/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: CARD, s.r.o., „v likvidácii", so sídlom T. Vansovej 29, 960 01 Zvolen, IČO: 31 566 359, o vymoženie pohľadávky vo výške 173,11,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 473/01, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č.k. Er/2835/2001-22 zo dňa 05. marca 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Zvolen, č.k. Er/2835/2001-22 zo dňa 05. marca 2018, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom zastavil exekúciu a druhým výrokom uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 34,85,- Eur. V odôvodnení súd uviedol, že súd prvej inštancie poveril dňa 03.10.2001 súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 21.02.2017 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie voči povinnému podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Z predloženého exekučného spisu súd zistil, že exekútor vykonal šetrenie majetkových pomerov, z ktorého vyplýva, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nemá vedené žiadne účty v bankách a od roku 2000 je v likvidácii. Z uvedeného mal súd za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie rozhodol v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora.

2. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že exekučné konanie začalo dňa 26.09.2001, a preto na rozhodovanie o povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy sa v zmysle ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku vzťahuje ustanovenie § 203 v znení platnom do 31.01.2002. V prípade zastavenia exekúcie má súd možnosť, nie povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. Oprávnený v odvolaní poukázal aj na uznesenia ústavného súdu, sp. zn. II ÚS 12/2005 zo dňa 13.01.2005, III. ÚS 351/07, IV. ÚS 27/08, IV. ÚS 236/08, I. ÚS 148/2010 a IV. ÚS 222/2011. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi neprizná.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) a v zmysle § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že dňa 26.09.2001 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Týmto dňom bolo začaté exekučné konanie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Vzhľadom na túto skutočnosť je v zmysle § 235 ods. 2 Exekučného poriadku potrebné predmetné konanie dokončiť podľa predpisov účinných do 31.01.2002.

5. Exekučným titulom v prejednávanej veci je platobný výmer č. 1082/99 zo dňa 22.07.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.08.1999 a vykonateľnosť dňa 20.08.1999. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie dňa 03.10.2001. Dňa 21.02.2017 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v ktorom si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 34,85,- Eur.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.02.2002, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

9. Podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.02.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (1) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. (2)

10. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

11. V zmysle Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie nebolo možné zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného tak, ako to urobil súd prvej inštancie. Keďže je povinnosťou súdu postupovať v konaniach začatých do 31.01.2002 podľa dovtedy platných a účinných zákonných ustanovení Exekučného poriadku, súd prvej inštancie nemal na danú vec aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

12. Súd prvej inštancie zároveň v odvolaním napadnutom uznesení zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie, pretože majetok povinného nepostačoval ani na ich úhradu (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.02.2002). Predmetné ustanovenie však bolo do Exekučného poriadku zavedené až novelou č. 32/2002 Z.z. účinnou od 01.02.2002 tak, ako aj ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, na základe ktorého súd prvej inštancie predmetnú exekúciu zastavil.

13. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

14. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

15. Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, pričom však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či

mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy iba pri splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

16. Odvolací súd v závere poukazuje aj na to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu, zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13.01.2005, sp. zn. II. ÚS 12/2005 konštatoval, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov exekúcie v prípade, že bola zastavená. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.

17. Súd prvej inštancie síce rozhodol o zastavení exekúcie správne, nerozhodol však na základe zákonných ustanovení účinných v čase začatia exekúcie. Táto povinnosť mu pritom vyplýva už z vyššie citovaného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a v zmysle § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť v zmysle ustanovení účinných v čase začatia exekučného konania a zároveň opätovne rozhodne aj o trovách exekúcie.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .