Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/99/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. W. XXX, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, a.s., so sídlom Francúzska republika, Paríž, boulevard Haussmann č. 1, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky - BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 2, IČO: 47 258 713, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská č. 42, Bratislava, IČO: 36 862 169, o zaplatenie 2.802,98 Eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín z 28. februára 2018, sp. zn. 19Csp/23/2017-122, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch IV. a V. p o t v r d z u j e .

Rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. s a n e d o t ý k a.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom vo výroku I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 487,42 Eur. Výrokmi II. a III. konanie v časti určenia, že spotrebiteľský úver z 06.06.2002, číslo zmluvy 260424061899007 uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a konanie v časti o zaplatenie sumy 100 Eur, na základe späťvzatia žaloby žalobcu v uvedenej časti, podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka ako nedôvodnú zamietol (výrok IV.). Podľa pomeru úspechu strán sporu priznal úspešnejšiemu žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66 %, v zmysle § 255 ods. 2 (výrok V.). Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bola dňa 06.06.2002 uzatvorená Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty Aura č. 260424761899007, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úverový rámec vo výške 20.000,- Sk (663,88 Eur) s výškou prvého čerpania 15.000,- Sk (497,97 Eur) s tým, že žalobca sa zaviazal platiť mesačné splátky vo výške 1.000,- Sk (33,19 Eur), ktorých splatnosť bola dohodnutá vždy na 10. deň v mesiaci. V zmluve bola uvedená mesačná úroková sadzba vo výške 2,39 %, platná ku dňu podpisu zmluvy. Ďalej bol dohodnutý mesačný poplatok za odoslanie výpisu z účtu vo výške 19,- Sk (0,63 Eur). Ako „príklad“ v zmluve bola uvedená RPMN pri úverovom rámci 20.000,- Sk, suma prvého čerpania 10.000,- Sk a pri pravidelnom mesačnom splácaní splátky vo výške 1.000,- Sk, bez poistenia vo výške 18,56 %. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia (po čiastočnom späťvzatí žaloby ohľadom zaplatenia sumy 100 Eur) vo výške 2.702,98 Eur, pričom táto suma podľa žaloby mala predstavovať rozdiel medzi výškou zaplatených splátok úveru (7.810,44 Eur) a poskytnutou výškou úveru (po opravení suma 5.107,46 Eur). Uvedený rozdiel vo

výške 2.702,98 Eur mal pozostávať zo žalovaným účtovaných úrokov a poplatkov. Skúmal podmienky uzavretej zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, t.j. že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“), úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve ako príklad bol uvedený RPMN vo výške 18,56 %, ktorý vychádzal z úverového rámca vo výške 20.000,- Sk, sumy prvého čerpanie 10.000,- Sk a pravidelného splácania vo výške 1.000,- Sk mesačne bez poistenia. Takýto príklad však nepovažoval za splnenie zákonnej náležitosti vyžadovanej § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, keďže podľa zmluvy, výška úverového rámca predstavovala 20.000,- Sk, výška mesačnej splátky 1.000,- Sk, suma prvého čerpania 15.000,- Sk a mesačná úroková sadzba 2,39 %. Uvedeným spôsobom došlo ku klamaniu spotrebiteľa, keďže daná výška RPMN (18,56 %) logicky nemohla zodpovedať skutočnej výške RPMN, navyše, keď žalovaný účtoval žalobcovi aj poistenie. Nestotožnil sa s obranou žalovaného pri výklade ustanovenia § 3 ods. 6 ZoSÚ podľa tvrdenia žalovaného, že na spotrebiteľský úver revolvingového typu nebolo možné v zmluve určiť RPMN s odkazom na citované ustanovenie. ZoSÚ totiž v citovanom ustanovení uvádza podmienky ponuky spotrebiteľského úveru, ktoré musia byť uvedené v ponuke spotrebiteľského úveru v tých prípadoch, keď nemožno určiť RPMN. Ustanovenia § 3 ods. 6 ZoSÚ však nič nemení na náležitostiach, ktoré musí obsahovať samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere, vrátane povinnosti uviesť údaj RPMN. Za daných okolností dospel k záveru, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov a v konaní sa bolo potrebné ďalej zaoberať vznesenou námietkou premlčania žalovaným v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutkové zistenie, že žalobca plnil svoj dlh v mesačných splátkach, bolo potrebné zohľadňovať premlčanie u každej platby (splátky) samostatne. Premlčacia doba u každej splátky začala plynúť okamihom, kedy boli jednotlivé splátky pripísané na účet žalovaného, t.j. momentom, kedy sa oprávnený dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa dozvedel o tom, v akej výške sa žalovaný na jeho úkor obohatil dňa 09.12.2016, kedy mu bolo doručené potvrdenie o splácaní spotrebiteľského úveru. Hoci dvojročná subjektívna premlčacia lehota beží, bolo potrebné vyriešiť otázku, kedy uplynula objektívna premlčacia lehota, a teda, či sa jedná o 3-ročnú alebo 10-ročnú premlčaciu lehotu. V prípade podmienok plynutia 10-ročnej premlčacej doby, v konaní by muselo byť preukázané úmyselné konanie žalovaného, a to ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. k 06.06.2002. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania a zo zaujatého záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, t.j. absencie údaja o RPMN, nemožno hodnotiť ako úmyselné konanie žalovaného na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, pri poskytovaní predmetného spotrebiteľského úveru. Ohľadom preukázania uvedenej skutočnosti - úmyselného konania žalovaného, zaťažuje dôkazné bremeno ohľadom preukázania tvrdených skutočností žalobcu. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, žalobca v danom prípade tvrdenie o úmyselnom konaní žalovaného pri poskytovaní spotrebiteľského úveru v rámci dojednávania podmienok na základe zmluvy, nepreukázal. Z uvedených dôvodov zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 487,42 Eur, t.j. poskytnuté plnenie žalobcu žalovaného v období od 14.08.2014 do podania žaloby na súd, t.j. 14.08.2017. Vo zvyšnej časti preto žalobu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu premlčania práva zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 a § 256 ods. 1 a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 66 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, podľa obsahu odvolania (§ 124 ods. 1 , proti výroku IV., ktorým vo zvyšnej časti žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keďže neuznal jeho nárok uplatnený žalobou vo zvyšnej časti z dôvodu premlčania práva, keď podľa jeho názoru, nárok uplatnený žalobou sa premlčuje v 10-ročnej premlčacej dobe z dôvodu úmyselného obohatenia sa žalovaného. Podľa jeho názoru, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok z revolvingovej zmluvy, a preto premlčacia doba mohla začať plynúť až po skončení bezdôvodného obohatenia, t.j. od 08.12.2016. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na výklad ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní premlčania práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby sa odvíja od okamihu, kedy vzniká aj zodpovednostný vzťah z bezdôvodného obohatenia, a to aj s ohľadom na skutočnosť, či oprávnený o svojom práve na vydanie bezdôvodného obohatenia vedel alebo nie. Preto pri plnení poskytovanom postupne, resp. po čiastkach, začne premlčacia doba plynúť pri každej čiastke samostatne, a to

momentom, kedy došlo k plneniu. Pri plnení v splátkach je potrebné poukázať na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Obdobná úprava je aj v § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Namieta tvrdenie žalobcu, že by akýmkoľvek spôsobom sa dopustil nekalého konania či nekalej obchodnej praktiky voči žalobcovi pri poskytovaní spotrebiteľského úveru. V rámci svojho podnikania konal s odbornou starostlivosťou a v súlade so všeobecnými právnymi predpismi. Domnieva sa preto, že v danom prípade nenastali podmienky plynutia 10-ročnej premlčacej doby vzhľadom len na tvrdenie žalobcu, že v čase uzavretia zmluvy neuviedol v zmluve RPMN, ktorú navyše v zmluve o revolvingovom úvere nie je možné ani určiť. Žiadal preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177 ods. 2 písm. c/ preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP, ktorý v napadnutom výroku V., ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok VI.), podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. V nenapadnutých výrokoch I., II. a III. zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

5. Záver súdu prvej inštancie, ktorým vo zvyšnej časti žalobu žalobcu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zamietol z dôvodu, že došlo k premlčaniu práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v 3-ročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s podmienkami uvedenými v § 103 Občianskeho zákonníka, po vznesenej námietke premlčania žalovaným (§ 100 ods. 1 veta druhá a tretia Občianskeho zákonníka), je správny.

6. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty Aura č. 260424761899007, neobsahuje náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ a z tohto dôvodu sa považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Pri posudzovaní nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzal ďalej zo skutkového zistenia, že zročnosť uplatnenej pohľadávky nastala u každej platby/plnenia žalobcu v splátkach na základe zmluvy, samostatne. Na základe uvedeného dospel k záveru, že za premlčané sa považujú všetky poplatky a úroky, ktoré boli žalobcovi účtované a ním zaplatené pred dňom 14.08.2014. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie pri posudzovaní možnosti uplatňovať si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v 10-ročnej premlčacej dobe v prípade, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, a to v bodoch 27, 28, 29, 30, na ktoré v dôvodoch svojho rozsudku poukazuje a s ním sa aj stotožňuje (§ 387 ods. 2 .

7. Z výsledkov vykonaného dokazovania totiž nevyplýva žiadna taká okolnosť - správanie sa žalovaného pri uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že nesprávnym alebo neúplným uvedením údajov o RPMN by bolo možné hodnotiť ako úmyselné konanie - úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Takéto závery z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nevyplývajú. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch IV. a V. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 .

9. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 79

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430