Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoP-6-2018.pdf
PDF · 76.01 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoP/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o P.. Q. L., A.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v M., za účasti otca B. L., A.. XX.XX.XXXX, S. W. X. XX, M., toho času bytom W. XXXX/X, XXX XX Q., Č. H., o návrhu matky H. L., A.. XX.XX.XXXX, W. D. XX, M., na zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 19P/147/2016-56 zo dňa 16.11.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok zo dňa 07.06.2012 pod sp. zn. 15P/152/2012 tak, že zvýšil výživné na maloletú Q. L. zo sumy 67 eur na sumu 120 eur mesačne od 20.04.2016. Dlžné výživné za obdobie od 21.04.2017 do 30.10.2017 vo výške 971,60 eur povolil otcovi platiť v splátkach po 30 eur mesačne tak, že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že posledná úprava výživného bola realizovaná rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 07.06.2012 pod sp. zn. 15P/152/2012, kedy bola maloletá Q. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu po 67 eur mesačne. Maloletá Q. v tom čase navštevovala základnú školu, matka maloletej bola nezamestnaná a poberala len dávku v hmotnej núdzi a otec pracoval v ČR za minimálnu mzdu.
3. V súčasnej dobe je matka maloletej zamestnaná s čistým mesačným príjmom 400 eur. Otec pracuje v ČR a súdu prvej inštancie predložil pracovnú zmluvu so spoločnosťou X. S., X..H..E.., podľa ktorej mu vznikol pracovný pomer v spoločnosti od XX.XX.XXXX na pracovnej pozícii N., za dohodnutú mzdu 10 200 Kč + prémie. Od 10.01.2017 došlo k zmene pracovnej zmluvy s uvedením mzdy vo výške 11 200 Kč + prémie a od 01.04.2017 začal pracovať na pracovnej pozícii X. so mzdou 12 300 Kč + prémie. Podľa predloženého mzdového listu za obdobie od januára do mája roku 2017 bola jeho čistá mesačná mzda vo výške od 3 084 Kč do 11 296 Kč. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že je všeobecne známou skutočnosťou, že v súčasnosti je pracovná pozícia N. na trhu práce nedostatková a už len z verejne prístupných internetových ponúk práce mohol zistiť, že mzda N. na východnom Slovensku začína od 700 eur mesačne a v ČR sa pohybuje od 1 000 eur mesačne. Preto je v rozpore s logikou, že sa otec odsťahoval, príp. dochádza za prácou do ČR kvôli ním deklarovanej mzde vo výške do 400 eur mesačne, teda nedosahujúcou ani úroveň minimálnej mzdy v SR. Otec nemôže požadovať, aby väčšina ťarchy znášania nákladov na maloletú bola len na matke, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť k dcére plní aj poskytovaním osobnej starostlivosti. Od posledného rozhodnutia o výživnom prešlo viac ako 5
rokov, maloletá Q. t.č. navštevuje druhý stupeň základnej školy, čo sa považuje za podstatnú zmenu jej pomerov. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie výživné na maloletú zvýšil od podania návrhu matky.
4. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil z dôvodu, že v ČR pracuje na pozícii strojárenského robotníka a nie zvárača a nie je schopný platiť výživné vo výške 120 eur.
5. Opatrovník maloletej žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť s uvedením, že na strane otca je objektívna možnosť dosahovať príjem potrebný na plnenie určenej vyživovacej povinnosti.
6. Krajský súd v Prešove preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 62-68 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodné nie je a rozsudok ako vecne správny v súlade s ustanovením § 387 CSP potvrdil. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal skutkovými zisteniami rozhodujúcimi pre posúdenie, či na strane oprávneného, ako aj povinného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom.
7. V danom prípade súd prvej inštancie správne vyhodnotil výšku akceptovateľných výdavkov na strane maloletého dieťaťa ako aj povinného otca a dospel k správnemu právnemu záveru, že na oboch stranách došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné koľko si rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného pre svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na mobilný telefón.
8. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinností rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie, jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a pod. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napr. súvisia so zdravotným stavom oprávneného. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanosť, vedomosť, zručnosti a pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
9. Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletej Q., ktorá je t.č. žiačkou X. H. základnej školy a teda sa matke zvýšili výdavky nielen na školské, ako aj mimoškolské aktivity, ale z dôvodu jej fyzického rastu aj na ošatenie, obuv a hygienické potreby. K zmene pomerov došlo aj na strane rodičov, keďže matka oproti poslednej úprave, kedy bola nezamestnaná a poberala iba dávky v hmotnej núdzi, je riadne zamestnaná s čistým mesačným príjmom 400 eur a otec oproti poslednej úprave výživného, kedy dosahoval v ČR minimálnu mzdu, v súčasnej dobe dosahuje príjem od 10 200 Kč do 12 300 Kč v hrubom.
10. Na základe uvedeného súd prvej inštancie postupoval správne, keď výživné na maloletú Q. zo strany povinného otca zvýšil. Napriek tomu, že otec je zamestnaný ako strojárenský robotník, je vyučeným zváračom, čo nesporne vyplýva z jeho ospravedlnenia neúčasti na poslednom pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie, kedy sa mal zúčastniť pracovných zváračských skúšok pre obnovenie
medzinárodného certifikátu, teda so svojou kvalifikáciou na pracovnom trhu či na území SR alebo ČR je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať taký príjem, ktorý by mu umožňoval prispievať na výživu maloletej dcéry sumou určenou súdom, keďže doposiaľ všetky zvýšené výdavky výlučne znášala matka maloletej. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).