Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/7/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky Y.. L. Y.X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, právne zastúpená JUDr. Ivetou Hrebenárovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Grešova 7, proti manželovi R. Y.I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, L. Y., nar. XX.XX.XXXX, V. Y., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov o odvolaní manžela proti rozsudku Okresnéhos údu Prešov č.k. 28P/118/2016-71 zo dňa 13.9.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozviedol manželstvo účastníkov konania L. Y., rod. V., nar. XX.X.XXXX a R. Y., W.. XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Š. Y. vo zväzku U., ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XX. Zveril mal. V. Y., W.. XX.XX.XXXX, Y.. L. Y., W.. XX.XX.XXXX E. Y.. Y. Y., W.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. V. sumou 120 eur mesačne, mal. L. sumou 120 eur mesačne a mal. Y. sumou 80 eur mesačne, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť opakovane do budúcna k rukám matky. Styk otca s maloletými deťmi neupravil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o návrhu navrhovateľky, ktorá žiadala, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom. Prvoinštančný súd zistil po vykonanom dokazovaní, že v danom prípade nastali okolnosti odôvodňujúce rozvod tohto manželstva podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, ďalej okolnosti odôvodňujúce úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, § 25 ods. 2 Zákona o rodine a o výške výživného bolo rozhodnuté podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Čo sa týka rozvodu manželstva, manžel navrhovateľky s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Súd však jeho postoj bral viac-menej ako formálny a odzrkadľujúci jeho nestotožnenie sa so stavom, ktorý už nemožno nazvať krátkodobým. Navrhovateľka bola od počiatku podania návrhu rozhodnutá s manželom sa rozviesť. Manželia už viac ako rok nežijú intímne a od mája 2017 ani v spoločnej domácnosti, spoločne ani nehospodária. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že síce manžel navrhovateľky deklaroval záujem zotrvať v manželstve, ale nič reálne za celé obdobie viac ako jedného roka pre záchranu

manželstva neurobil. Jeho riešenie na záchranu manželstva bola len túžba, aby sa manželka vrátila aj s deťmi naspäť, avšak pre obnovu vzťahu a skutočného spolužitia medzi manželmi neurobil manžel navrhovateľky nič. Je zrejmé, že manželstvo je vážne narušené a trvalo rozvrátené a nemôže plniť svoj účel. Z jednoznačného postoja navrhovateľky, ako aj z postoja samotného manžela navrhovateľky, ktorý pre záchranu za posledné obdobie neurobil nič, mal súd za to, že nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Preto manželstvo rozviedol. O zverení maloletých detí rozhodol tak, že tieto zveril do osobnej starostlivosti matke a pri určení výživného prihliadol na príjem obidvoch rodičov. Zistil, že V. a L. navštevujú tú istú strednú školu, majú zvýšené výdavky súvisiace s dochádzaním do T.. Zvýšené výdavky sa týkajú výdavkov na rovnošatu, prax a podobne. Dievčatá sú v tínedžerskom veku, čo predstavuje zvýšené náklady na hygienu, kozmetiku, ako aj sociálny život. Maloletý Y. je na základnej škole, zvýšené náklady predstavuje futbal. Z oboch zhodných výpovedí vyplýva, že otec mal. Y. podporuje v športe a práve na futbal otec prispieva nad rámec výživného, ktoré doposiaľ platil. Túto okolnosť prvoinštančný súd zobral do úvahy a preto aj s poukazom na vek mal. Y. určil výživné vo výške 80 eur. takto určené výživné vo výške 120 eur na mal. V. a L. a 80 eur na mal. Y. reálne odzrkadľuje možnosti, povinnosti otca, ako aj oprávnenej matky zabezpečiť zo svojich príjmov výživu maloletých detí. Rodičia nežiadali styk otca s maloletými deťmi upraviť. Preto súd styk neupravoval. Otec sa s mal. Y. stretáva pravidelne, s dievčatami je to komplikovanejšie. Je na otcovi, aby si opätovne k nim našiel vzťah, možno aj prostredníctvom mladšieho brata. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie manžel navrhovateľky. Uviedol, že nie všetky výpovede manželky sú pravdivé. Tvrdila, že nikde poriadne nepracoval, bol nezamestnaný a chodil na brigády za smiešne peniaze, čo nie je pravda. Vždy riadne robil a aj robí, aby bolo o rodinu postarané. Prácu nemal akurát minulý rok (poznámka odvolacieho súdu - zrejme rok 2016) v januári a februári. Vtedy bola všade stavebná kríza. Ako hlavný dôvod rozvodu uviedla manželka alkohol, lebo sa hanbila povedať pravdu rovno do očí. On chodil do roboty a ona len na samé výlety a dovolenky. Prečo nezobrala so sebou aspoň jedno dieťa, to vie len ona. Keď sa vracal domov z práce, skoro každý deň mu volala, aby jej kúpil pivo. Keď videl, že pije čoraz viac piva, prestal jej ho kupovať. Pivo zapíjala vínom. Manželka dosť dlho sa ťahala s druhými mužmi. Je pravda, že sa odsťahovala k sestre do T.. Sestra, keď zistila, o čo ide, že niekoho má, tak ju z bytu poslala preč a povedala, nech sa stará o rodinu a nie o iných. Manžel navrhovateľke jej úlety už dávno odpustil, dokonca za jeho peniaze si urobila tie tituly, čo má, za čo mu pred celou rodinou ďakovala. Od 2.1.2017 chodí manžel po turnusoch. Keď začiatkom mája 2017 prišiel domov, dom bol prázdny. Manželka sa odsťahovala sama. Nevedel, že to tak robí. Pre záchranu manželstva jej kúpil kyticu, ktorú prijala so slzami v očiach. Neuviedla dôvod, prečo vysťahovala najstaršieho syna Y. zo spoločného domu, ostatným deťom začala meniť telefónne čísla, len aby sa im nedovolal. Najstaršiemu synovi Y. dňa 9.9.2017 robil svadbu bez jej pričinenia, na ktorú nedala ani cent. On spolu so synom navrhovateľke odpúšťa. O ostatné deti sa vždy staral, keď bol doma, varil im, pral, nakupoval, upratoval. Na deťoch mu veľmi záleží. Postaral sa o najstaršieho syna Y. a postará sa aj o ostatné deti. Každé z detí potrebuje oboch rodičov. Nechce sa rozviesť, navrhovateľku má stále rád. Priznal sa jej a aj ona jemu, že ju nikdy neopustí, ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe. Prisahali si navzájom v kostole, nie niekde na chodníku a manžel to dodržuje. Keby bol taký, ako tvrdí navrhovateľka, rozviedol by sa už pred 26 rokmi a nie teraz.

4. K odvolaniu zaujala písomné stanovisko navrhovateľka, ktorá uviedla, že na podanom návrhu trvá a žiada, aby odvolací súd rozsudok potvrdil. Manžel v odvolaní uviedol v podstate tie isté dôvody, ako uviedol pred prvoinštančným súdom na pojednávaní a odmieta rozvod manželstva. S odporcom nežije v spoločnej domácnosti od mája 2017, počas celej doby odlúčenia komunikujú len v minimálnej miere. Navrhovateľka má priateľa a vzťah stále trvá. Manželstvo je narušené, manželia nežijú spolu intímne, nehospodária, nekomunikujú a neprejavujú o seba žiaden záujem. Manžel neurobil žiaden reálny krok smerujúci k obnoveniu spolužitia.

5. Kolízna opatrovníčka odporúčala rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť ako vecne správny.

6. K týmto stanoviskám sa vyjadril manžel, ktorý opäť zopakoval, že rozviesť sa nechce, vernosť si prisahali pred krížom a on sa toho drží. Manželku neopustil, to ona opustila jeho pre výlety a dovolenky s inými mužmi. Keď ich majú rozviesť, tak nech to bude v kostole. Potvrdil, že žijú oddelene, avšak on

manželku zo spoločného domu nevyhnal. Odsťahovala sa, keď bol on na turnuse, bez jediného slova. Chodí do roboty tak, aby bolo postarané o deti a manželka na dovolenky a na výlety. Manžel potvrdil, že mu na deťoch veľmi záleží, manželka mu však bráni, aby bol s nimi v kontakte. Manželka sa chce rozviesť a nepozerá, čo bude s deťmi. Keď manželka nebola doma, deťom pral a varil.

7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 a§ 34 preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva je správne. Prvoinštančný súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, správne aplikoval právny predpis a správne vo veci aj rozhodol.

8. Pokiaľ sa týka rozvodu manželstva, ust. § 23 Zákona o rodine stanovuje podmienky, za akých je možné manželstvo účastníkov konania rozviesť. Zákon stanovuje, že rozvrat medzi manželmi musí nadobudnúť charakter kvalifikovaného rozvratu, nestačí len akýkoľvek rozvrat. Kvalifikovaný rozvrat znamená vysokú intenzitu vážnosti rozvratu vzájomných vzťahov a tento rozvrat sa musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v manželstve účastníkov konania nastal kvalifikovaný rozvrat, ktorý sa javí ako nezmeniteľný a nenapraviteľný, pričom nezhody medzi manželmi sa týkajú podstatných vecí manželského spolužitia. Nielenže sú narušené citové vzťahy medzi manželmi, keď manželka voči manželovi už nič necíti, naviac je citovo angažovaná v inom vzťahu, ale vážne nezhody pretrvávajú aj v iných oblastiach života. Manželia intímne spolu nežijú, spoločne nehospodária, nežijú v spoločnej domácnosti a na výchove detí sa podieľa každý samostatne. Rozvrat, ktorý nastal v manželstve, nie je v danom prípade rozvrat, ktorý má charakter bežných nezhôd, ale ide o tak vysoko narušené vzájomné manželské vzťahy, ktoré bránia ďalšiemu riadnemu fungovaniu manželského spolužitia a bránia ďalšiemu plneniu účelu manželstva. Vo vzťahu účastníkov konania neexistuje a ani odvolací súd nezistil perspektívu obnovenia manželského spolužitia, o čom svedčí jednak dlhodobé odlúčené spolužitie manželov so samostatnými domácnosťami, mimomanželská známosť manželky, ktorá pretrváva počas celého rozvodového konania, nemožnosť obnovenia citových väzieb. Okolnosť, že manžel deklaruje citovú väzbu na manželku nie je prakticky realizovateľná, keď neexistuje medzi manželmi dokonca ani vzájomná komunikácia a ich vzájomné vzťahy sú skôr chladné, ako naplnené citom, láskou a s cieľom plniť si všetky manželské povinnosti, vrátane plnenia všetkých základných funkcií manželského spolužitia. Odvolací súd prihliadol na to, že základnou príčinou, ktorá viedla k vážnemu rozvratu v manželstve účastníkov konania je rozdielnosť názorov, záujmov a pováh, zlyhávanie vo vzájomnej komunikácii a citová angažovanosť navrhovateľky v inom vzťahu. Je aj v záujme maloletých detí, aby sa rodinná situácia ukľudnila, aby mohli ďalej riadne sa vyvíjať v kľudnom rodinnom prostredí, samozrejme za účasti otca a matky, avšak nie žijúcich v jednej domácnosti, čo nakoniec vyriešila aj samotná navrhovateľka odchodom zo spoločnej domácnosti v máji 2017, keď sama vyhodnotila túto situáciu v manželstve ako nenapraviteľnú a zo spoločnej domácnosti spoločne s deťmi odišla. Ani v odvolacom konaní neboli zistené žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali odvolaniu manžela vyhovieť, keďže vzájomné spolužitie od rozhodnutia prvoinštančného súdu doposiaľ ostalo neobnovené, vzťahy zostali na pôvodnej báze, rozvrat v kvalifikácii sa nezmenil. Sama navrhovateľka konštatovala pretrvávanie stavu absencie ďalšieho vzťahu, ktorý trval už počas rozvodového konania a nebola prejavená zo strany navrhovateľky ochota o obnovenie manželského spolužitia. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil podľa § 387 s použitím § 2 ods. 1 CMP.

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.