Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58Cpr/3/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu: X.. X. I., X.., F., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. A. X, XXX XX K., občan SR, zastúpený advokátskou kanceláriou ADVOKA, s.r.o., so sídlom Komárnická 36, 821 02 Bratislava proti žalovanému: Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky, IČO: 36 076 643, so sídlom Trnavská cesta 8/A, 820 05 Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, o neplatnosť výpovede a o určenie, že pracovný pomer trvá, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi zo strany žalovaného dňa 28. 04. 2015 je neplatná a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25. 05. 2015 domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danej žalovaným dňa 28. 04. 2015 a určenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá. Žalobca sa súčasne domáhal voči žalovanému i náhrady nemajetkovej ujmy v sume 6.000,- Eur a náhrady trov konania.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že ku dňu 13. 04. 2012 sa žalobca na základe písomnej pracovnej zmluvy stal zamestnancom žalovaného na dobu neurčitú, pričom v priebehu trvania pracovného pomeru došlo k dohodám o zmene jeho pracovného zaradenia až sa stal vedúcim oddelenia prevádzky. Od vzniku pracovného pomeru do konca apríla 2015 (keď ho z práce doslova vyhodili) vykonával u zamestnávateľa (žalovaný) svoju prácu riadne, kvalifikovane, bezproblémovo, k práci mal vždy zodpovedný prístup, dodržiaval pracovný poriadok i pokyny nadriadených a oficiálne neboli voči jeho práci žiadne výhrady. Dňa 28. 04. 2015 v dopoludňajších hodinách žalobcu ako aj kolegov žalobcu v práci zvolali do zasadacej miestnosti. Zišli sa tam viacerí zamestnanci z rôznych pracovísk. Nevedelo sa o čo má ísť. Z odboru ekonomiky, personalistiky a prevádzky boli prítomní štyria: žalobca (vedúci oddelenia prevádzky), D.. T. E. (vedúca odboru ekonomiky, personalistiky a prevádzky), D.. I. P. (referent prevádzky) a P. C. (referent prevádzky). V zasadačke už sedeli aj dvaja cudzí muži, podľa výzoru vystupovania typickí ochrankári. Pracovníci žalovaného si sadli za okrúhly stôl a čakali, čo sa bude diať. Prvého zavolali p. D.. P. Q. (vedúci útvaru krízového riadenia a medicíny katastrof). Po chvíli prišla vedúca kancelárie riaditeľa žalovaného p. X.. Q. F. a povedala meno žalobcu. Žalobca vošiel do miestnosti (do kancelárie p. X.. Q.. F.), kde sedeli dvaja ľudia - riaditeľ žalovaného p. F.. B. a nejaký cudzí muž. Ten sa predstavil ako X.. Riaditeľ žalovaného povedal žalobcovi, že asi viete na čo

ste tu, žalobca konsternovaný neodpovedal. Celá atmosféra, spôsob komunikovania, prítomnosť tých vyholených svalovcov - to všetko pôsobilo až neskutočne. X. prisunul žalobcovi dva papiere: dohodu o skončení pracovného pomeru a výpoveď. Keď sa žalobca spýtal, čo vyplýva z dohody a čo z výpovede, X. odpovedal, že je to jedno podľa dohody dostane žalobca dvojmesačné odstupné, podľa výpovede bude dva mesiace doma a bude to mať zaplatené. Tak sa žalobca nakoniec vyjadril, že preberie výpoveď. Žalobca prevzal výpoveď zo strany žalovaného, čo potvrdil svojim podpisom. Žalobcom podpísaný exemplár si X. vzal k sebe a žalobcovi dal ďalší. Ten si žalobca vzal a odišiel. Počas tohto celého vystúpenia s ním v mene žalovaného vlastne hovoril iba ten X., pričom riaditeľ žalovaného ako aj p. F. mlčali. Žalobca ďalej uviedol, že žiadne rozhodnutie o organizačných vnútrofiremných zmenách nebolo spomenuté a ako sa zistilo, dorábalo sa dodatočne. Všetky firemné písomnosti, listy, dokumenty (aj viac menej nepodstatné) pritom prechádzajú elektronickou registratúrou na zaznamenanie. Spomenuté rozhodnutie o zmene organizačnej schémy žalovaného vôbec nebolo vo firme evidované. V rozpore s normami Zákonníka práce nebolo žalovanému ponúknuté iné pracovné zaradenie. Pritom čase jeho „vyhazovu" technik BOZP práve vykonával vstupné školenie s prijímanými novými zamestnancami a vo firme bolo neobsadených ďalších 15 pracovných pozícií na stredisku RaMS /riadiace a monitorovacie stredisko/. Znamená to, že voľné pracovné miesta vo firme existovali, ale žalobcu obišli. Dokument, ktorý žalobca dostal (tzv. výpoveď), vôbec nie je za žalovaného podpísaný a preto je absolútne neplatný pre totálnu absenciu náležitostí právneho úkonu. Spomínaný Mgr. B.. X. (v tom čase pre všetkých pracovníkov žalovaného cudzí človek) sa u firemného informátora zapísal ako návšteva. Ako bolo už vyššie uvedené, ten X. v tom čase nebol zamestnaný žalovaného: zapisoval sa ako návšteva. Neskôr sa zistilo, že p. X. do konca roku 2014 pracoval ako riaditeľ odboru ochrany objektov PPZ, v inkriminovanom čase bol vedúcim prevádzky tunelov na NDS. Žalobcu z práce teda prepúšťal človek, ktorý so zamestnaneckou organizáciou nemal nič spoločné. Predseda zamestnaneckej rady p. B.. Ľ. E. bol zavolaný s p. X.. Q.. F. deň „afére", teda 29. 04. 2015, aby spätne za zamestnaneckú radu podpísal náležité dokumenty. Celú situáciu vníma žalobca teda tak, že jeho zamestnávateľ (žalovaný) ho doslova natlačil do bezvýchodiskovej situácie, ktorú nevedel a reálne ani nemohol namieste zvládnuť. Bol donútený prijať výpoveď - reálne okamžité skončenie pracovného pomeru a to bez ochrany voči následkom, preto rozhodne a jednoznačne žalobca tvrdí, že neplatným je skončenie pracovného pomeru, lebo situácia vznikla len a len v dôsledku násilia a psychoteroru, bossingu ergo v rozpore s dobrými mravmi, pri motívoch priečiacich sa základným zásadám právneho poriadku.

3. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02. 07. 2015 č. k. XX C.-XX, súd konanie v časti týkajúcej sa priznania nemajetkovej ujmy vo výške 6.000,- Eur zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 02. 2016.

4. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 11. 04. 2016 uviedol, že dňa 23. 04. 2015 rozhodol riaditeľ žalovaného o organizačnej zmene s účinnosťou od 01. 05. 2015, ktorou bolo zrušených 13 funkcií/ pracovných pozícií žalovaného zaradených do organizačnej štruktúry, čím malo dôjsť k zníženiu počtu zamestnancov o 13 zamestnancov z dôvodu ich nadbytočnosti, nakoľko pre žalovaného bolo neúčelné a nehospodárne zamestnávanie týchto zamestnancov vo funkciách/pracovných pozíciách, ktoré sa touto organizačnou zmenou rušia. Cieľom predmetnej organizačnej zmeny bolo zefektívnenie činnosti žalovaného, účelnejší chod organizácie, operatívnejšia a pružnejšia práca organizácie, prepojenie a súčinnosť jednotlivých oddelení a úsekov. Predmetným rozhodnutím bolo zrušené aj oddelenie prevádzky s funkciou vedúceho oddelenia prevádzky, rada aj funkcia, ktorú žalobca zastával v zmysle Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 30. 04. 2014. Žalobca sa teda stal pre žalovaného nadbytočným, pričom v tom čase nebolo u žalovaného žiadne voľné pracovné miesto vhodné pre žalobcu vzhľadom na jeho schopnosti a kvalifikáciu. Rozhodnutie o organizačnej zmene žalovaný nepredstieral, toto rozhodnutie je platné a bolo právnym základom pre skončenie pracovného pomeru žalobcu. Na platnosť tohto rozhodnutia žalovaného nemôže mať vplyv jeho evidovanie alebo neevidovanie v registratúre. Žalovaný dňa 28. 04. 2015 prostredníctvom riaditeľa žalovaného p. B., za prítomnosti p. F. (vedúca kancelárie riaditeľa žalovaného) a p. X. (technický námestník riaditeľa žalovaného) oboznámil žalobcu s organizačnou zmenou, ako aj so skutočnosťou, že jeho pracovná pozícia bude s účinnosťou odo dňa 01. 05. 2015 zrušená. Zároveň žalovaný navrhol žalobcovi skončenie pracovného pomeru dohodou. Žalobca bol oboznámený s obsahom dohody a bol mu poskytnutý dostatočný časový priestor na rozhodnutie ohľadom prijatia alebo odmietnutia návrhu. Nakoľko sa žalobca rozhodol neprijať návrh žalovaného na skončenie pracovného pomeru dohodou, žalovaný postupoval následne podľa § 61 a nasl. Zákonníka práce a odovzdal žalobcovi štatutárom podpísanú výpoveď, z dôvodu uvedeného v ust. § 63 Zákonníka práce. Žalobca výpoveď z pracovného

pomeru riadne prevzal, čo potvrdil svojim vlastnoručným podpisom. Pracovný pomer žalobcu sa skončil uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby. Výpovedná doba začala plynúť odo dňa 01. 05. 2015 a uplynúť mala dňa 30. 06. 2015. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol počnúc dňom 30. 06. 2015 práceneschopný jeho pracovný pomer skončil ukončením práceneschopnosti dňa 15. 09. 2015. V súlade s § 76 ods. 1 písm. Zákonníka práce vyplatil žalovaný žalobcovi odstupné vo výške jeho priemerného mesačného zárobku. Žalovaný ďalej uviedol, že výpoveď žalobcu tento vopred prerokoval v súlade s § 74 Zákonníka práce so zástupcami zamestnancov, a to dňa 24. 04. 2015. K tvrdeniam žalobcu ohľadom osoby F.. B. X. uvádza žalovaný, že pracovný pomer medzi žalovaným a F.. B. X. bol založený Pracovnou zmluvou zo dňa 17. 04. 2015. Ako deň nástupu do práce bol dohodnutý 20. 04. 2015, pričom pracovný pomer sa ani nezakladá ani nevzniká evidovaním pracovnej zmluvy v registratúre, ani prihlásením zamestnanca do poisťovní, ani školením BOZP, ale vzniká na základe uzatvorenia pracovnej zmluvy. Žalovaný záverom uviedol, že proces prejednávania organizačnej zmeny a následne skončenia pracovného pomeru so žalobcom prebiehal zo strany žalovaného štandardným spôsobom v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Vedúci zamestnanci žalovaného žiadnym spôsobom nevyvíjali na žalobcu nátlak. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v replike doručenej súdu dňa 11. 05. 2015 uviedol, že výpoveď z pracovného pomeru ako i rozhodnutie o organizačnej zmene žalovaného k 28. 04. 2015 neexistovalo, skutočnosť, ktorú dokazuje o. i. svedecká výpoveď p. E. (vedúca odboru ekonomiky, personalistiky a prevádzky) v konaní vedenom na tunajšom súde pod č. k. XXCpr/X/XXXX dňa 01. 04. 2016. Ďalej uviedol, že žalobca prevzal listinu označenú ako výpoveď z pracovného pomeru, na ktorej však chýba pečiatka organizácie a podpis vtedajšieho riaditeľa organizácie, čo je absolútnou vadou predmetného úkonu žalovaného. Skutočnosť, že organizačná zmena nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov dokazuje konvolut písomností k činnosti zamestnaneckej rady predložený žalobcom a výpoveď svedkyne p. C. (tajomníčka zamestnaneckej rady). Žalobca neopomína ani fakt, že žalovaný neponúkol žalobcovi žiadne voľné pracovné miesto, aj napriek skutočnosti, že v tom čase boli voľné 2 miesta referenta, 15 miest operátora ZZS, jedno miesto technika IT, ako i tento mohol vykonávať funkciu technického námestníka riaditeľa žalovaného, ktoré bolo účelovo vytvorené pre p. X..

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpoveďami svedkov v konaní vedenom na tunajšom súde pod č. k. XX C. - P.. F. A., D.. T. E., Ľ. E., oboznámením sa s výpoveďami svedkov v konaní vedenom na tunajšom súde pod č. k. XCpr/X/XXXX - F.. D. B., Q. F., P. C., Ľ. E., oboznámením sa s pracovnou zmluvou zo dňa 13. 04. 2012, poverením riaditeľa zo dňa 13. 04. 2012, menovaním do funkcie zo dňa 12. 09. 2012, pracovnou zmluvou žalobcu zo dňa 12. 09. 2012, dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy žalobcu zo dňa 30. 06. 2014, oznámením o výške a zložení funkčného platu žalobcu zo dňa 30. 12. 2014, výpoveďou žalobcu zo dňa 28. 04. 2015, kópiou evidenčnej knihy návštev žalovaného, menným zoznamom nastúpených a vystúpených zamestnancov žalovaného za obdobie apríl - máj 2015, trestným oznámením zo dňa 15. 05. 2015, rokovacím poriadkom zamestnaneckej rady ku dňu 06. 02. 2012, registratúrnym poriadkom žalovaného účinného ku dňu 01. 01. 2015, organizačnou štruktúrou platnou ku dňu 01. 02. 2015, rozhodnutím riaditeľa zo dňa 23. 04. 2015, zápisnicou z prerokovania skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 24. 04. 2015, pracovnou zmluvou X. zo dňa 17. 04. 2015, čestným prehlásením p. C., organizačným poriadkom účinným od 01. 02. 2015, organizačná štruktúra ku dňu 02. 05. 2015, stanovami zamestnaneckej rady a rokovacím poriadkom ku dňu 28. 02. 2012, ako i ďalšími listinami založenými do súdneho spisu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Žalobca ako zamestnanec na jednej strane uzatvoril so žalovaným ako zamestnávateľom na strane druhej dňa 13. 04. 2012 pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobca vykonával pre žalovaného funkciu „vedúci odboru prevádzky“, skutočnosť ktorú osvedčuje i poverenie riaditeľa zo dňa 13. 04. 2012 na výkon funkcie „vedúci odboru prevádzky“ s účinnosťou od 13. 04. 2012 do doby obsadenia pracovnej pozície na základe výberového konania, najviac na dobu 6 mesiacov. Pracovná zmluva bola teda uzatvorená na dobu určitú, do doby vykonania výberového konania uskutočneného dňa 12. 09. 2012, kedy žalovaný uzatvoril so žalobcom pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobca vykonával pre žalovaného prácu vo funkcii „vedúci odboru prevádzky“ bez skúšobnej doby na dobu neurčitú, skutočnosť ktorú osvedčuje menovanie do funkcie zo dňa 12. 09. 2012. Dňa 30. 06. 2014 uzatvoril žalobca so žalovaným dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy, na základe ktorej došlo s účinnosťou odo dňa 01. 07. 2014 k zmene obsahu pracovnej zmluvy, kedy sa zmenil názov funkcie žalobcu na „vedúci oddelenie prevádzky“.

8. Z oznámenia o výške a zložení funkčného platu žalobcu zo dňa 30. 12. 2014, súd zistil, že s účinnosťou odo dňa 01. 01. 2015 bol funkčný plat žalobcu stanovený vo výške 1.510,50 Eur.

9. Žalobca dňa 28. 04. 2015 osobne prevzal výpoveďou žalovaného ako zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca, podľa ktorej v zmysle rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. 04. 2015 o organizačnej zmene bola zrušená pracovná pozícia vedúceho oddelenia prevádzky ku dňu 01. 05. 2015. Žalovaný nemal k dispozícii inú vhodnú prácu zodpovedajúcu kvalifikácii, vzdelaniu, schopnostiam a zdravotnému stavu žalobcu, a preto tohto nemohol ďalej zamestnávať. Výpoveď mala byť prerokovaná so zástupcami zamestnancov dňa 24. 04. 2015.

10. Z kópie evidenčnej knihy návštev žalovaného, ktorú predložil žalobca, súd zistil, že p. B. X. bol dňa 20. 04., dňa 22. 04. a dňa 28. 04. zapísaný s cieľom návštevy u riaditeľa.

11. Z menného zoznamu nastúpených a vystúpených zamestnancov žalovaného za obdobie apríl - máj 2015, súd zistil, že so žalobcom bol skončený pracovný pomer výpoveďou z dôvodu organizačnej zmeny s výstupom dňa 30. 04. 2015 a nástupom p. B. X. na pracovnú pozíciu technický námestník s dňom nástupu 20. 04. 2015 na 0,50 úväzku.

12. Z trestného oznámenia zo dňa 15. 05. 2015, súd zistil, že žalobca spolu s ďalšími kolegami, ktorí boli skončením pracovného pomeru z organizačných dôvodov dotknutí, podali dňa 15. 05. 2015 na Generálnu prokuratúru SR, trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu hrubého nátlaku a vydierania, kedy psychickým terorom a priamym fyzickým ohrozovaním mali byť títo donútení akceptovať skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov. Trestné oznámenie bolo doplnené podaním zo dňa 11. 06. 2015 kedy oznamovatelia uviedli, že žalovaný prepustil z práce podobným spôsobom aj riaditeľa F.. D. B., ktorý bol prítomný pri prepustení žalobcu z práce, z čoho plynie dojem, že riaditeľ pri prepustení žalobcu asistoval pravdepodobne nedobrovoľne, pričom oznamovatelia súčasne ako prílohu doložili list adresovaný ministrovi zdravotníctva SR, z ktorého vyplýva, že zamestnanci žalovaného podali ministrovi podnet na prešetrenie situácie, ktorá sa odohráva u žalovaného. Trestné oznámenie bolo dňa 07. 07. 2015 uznesením spis. zn.: Č.V.: H.-XXX/X-V.-B.-XXXX postupom podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, odmietnuté.

13. Z rokovacieho poriadku zamestnaneckej rady (ZR) ku dňu 06. 02. 2012, pod bodom 4.1, predložené žalobcom súd zistil, že zasadnutia ZR sú realizované 4x v priebehu kalendárneho roka, pričom mimoriadne zasadnutia ZR môžu byť organizované aj prostredníctvom videokonferencie. Zasadnutia ZR sa musia zúčastniť všetci členovia ZR a v prípade ich neprítomnosti musia poveriť svojho zástupcu. Oznámenie termínu a miesta zasadnutia sa jednotlivým členom ZR doručí elektronickou poštou. Zo zasadnutí sa vyhotovuje zápisnica a prezenčná listina, ktoré sú prístupné všetkým zamestnancom.

14. Registratúrnym poriadkom žalovaného účinného ku dňu 01. 01. 2015, predložené žalobcom sa o. i. ustanovuje postup pri správe registratúry, manipulácii so záznamami a spismi, pričom registratúrny plán člení registratúru do vecných skupín a určuje registratúrnym a elektronickým registratúrnym záznamom a spisom registratúrnu značku, znak hodnoty „A“ a lehotu uloženia, pričom zamestnanecká rada mala znak hodnoty T. XX, pracovné skupiny a komisie T. XX a riadiace akty SK XX.

15. Z organizačnej štruktúry platnej ku dňu 01. 02. 2015 predloženej žalobcom do tohto konania súd zistil, že súčasťou vnútornej organizácie žalovaného bolo i oddelenie prevádzky na čele s vedúcim oddelenia prevádzky, ktorú funkciu zastával žalobca.

16. Z organizačnej štruktúry platnej ku dňu 28. 04. 2015 predloženej žalovaným do konania č. XXCpr/ X/XXXX zo dňa 18. 04. 2016 (v tomto konaní predložené žalobcom na CD), súd zistil, že žalovaný mal ku dňu 28. 04. 2015 neobsadených 15 pracovných miest na pozícii „operátor záchrannej zdravotnej služby“, jedno neobsadené pracovné miesto „projektového manažéra“, jedno neobsadené pracovné miesto „samostatného odborného referenta“ a jedno neobsadené pracovné miesto „technika servisnej podpory“.

17. Z rozhodnutia riaditeľa žalovaného zo dňa 23. 04. 2015 vyplýva, že s účinnosťou odo dňa 01. 05. 2015 dochádza k organizačnej zmene, ktorou sa zrušilo 13 funkcií/ pracovných pozícii, čím došlo k

zníženiu počtu zamestnancov o trinásť zamestnancov a medzi ktorými je i zrušenie oddelenia prevádzky s funkciou vedúceho oddelenia prevádzky, ktorú vykonával žalobca, z dôvodu ich nadbytočnosti, nakoľko pre organizáciu je neúčelné a nehospodárne zamestnávanie týchto zamestnancov na funkciách/ pracovných pozíciách, ktoré sa touto organizačnou zmenou rušia.

18. Zo zápisnice z prerokovania skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 24. 04. 2015 súd zistil, že rozhodnutím riaditeľa sa zrušila funkcia vedúceho oddelenia prevádzky a mal byť so žalobcom skončený pracovný pomer výpoveďou, pričom zamestnávateľ nemal pre neho inú vhodnú prácu. Zápisnica bola podpísaná riaditeľom žalovaného F.. D. B. a zamestnaneckú radu zástupcom zamestnancov B.. Ľ.Í. E..

19. Žalovaný ako zamestnávateľ na jednej strane a F.. B. X. ako zamestnanec na strane druhej uzavreli dňa 17. 04. 2015 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce 20. 04. 2015 na pozíciu technický námestník riaditeľa.

20. Pani P. C. v listine označenej ako čestné prehlásenie zo dňa 06. 07. 2017 uviedla, že do dňa 28. 04. 2015, kedy došlo k prepusteniu 13 zamestnancov žalovaného z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti, nebol podpísaný predsedom zamestnaneckej rady p. Ľ. E. dokument so stanoviskom, že zamestnanecká rada akceptuje uvedené rozhodnutie riaditeľa, pričom svoje tvrdenia opiera o samotné vyjadrenie predsedu zamestnaneckej rady a taktiež tvrdenia jej členov, že sa nezúčastnili žiadneho prerokovania zamestnaneckej rady z dôvodu prepúšťania zamestnancov. Táto listina sa vôbec nedostala do dispozície zamestnaneckej rady ba ani signatára p. E..

21. Z organizačného poriadku účinného odo dňa 01. 02. 2015 vyplýva, že tento poriadok je základným vnútorným organizačným predpisom žalovaného, ktorý vydáva riaditeľ žalovaného a je záväzný pre všetkých zamestnancov. Podľa bodu 4.4 písm. g) poriadku, riaditeľ rozhoduje o pracovnoprávnych otázkach zamestnancov organizácie.

22. Z organizačnej štruktúry platnej ku dňu 02. 05. 2015 predloženej žalobcom do tohto konania súd zistil, že žalovaný mal ku dňu 02. 05. 2015 neobsadených 15 pracovných miest na pozícii „operátor záchrannej zdravotnej služby“.

23. Podľa bodu 4.4.1 písm. b) stanov zamestnaneckej rady schválených ku dňu 28. 02. 2012 predložené žalovaným súd zistil, že od členov zamestnaneckej rady sa očakáva, že sa zúčastnia alebo zabezpečia účasť náhradníka na všetkých plánovaných a mimoriadnych zasadnutiach zamestnaneckej rady. Podľa bodu 1. rokovacieho poriadku, ktorý tvorí prílohu k stanovám zamestnaneckej rady, zamestnanecká rada zasadá pravidelne každé 3 mesiace. Predseda zamestnaneckej rady môže po dohode so zamestnávateľom zvolať mimoriadne zasadnutie. Mimoriadne zasadnutie zvoláva predseda ústne. Podľa bodu 2.2 písm. e) rokovacieho poriadku, sekretár vyhotoví záznam zo zasadnutia, ktorý podpisuje predseda ZR a overuje určený člen ZR.

24. Súd sa oboznámil s výpoveďou svedkyne P.. F. A. v konaní č. k. XXCpr/X/XXXX, ktorá uviedla, že u žalovaného pôsobila v roku 2015 v rôznych časových obdobiach na základe dohôd o vykonaní práce, nevedela presne uviesť časové obdobia. Obsahom týchto dohôd o vykonaní práce boli činnosti, ktoré mala zabezpečiť pri predaji prebytočného majetku pri verejných obstaraniach a ostatné bežné právnické práce. V rámci týchto dohôd robila rozhodnutia riaditeľa o organizačnej štruktúre, vždy na jeho pokyn tak, ako on uviedol, ona ich len pripravovala. Boli to rozhodnutia, ktoré mali viesť k zefektívneniu chodu práce v organizácií. Z tohto potom vyplynulo, že sa týkali zníženia počtu určitých funkcií a zamestnancov. Ona na tom nijako neparticipovala, ani ktoré funkcie, ani ktorí zamestnanci to boli, robila to len na základe pokynu riaditeľa. Tieto rozhodnutia riaditeľa sa vždy týkali zníženia počtu určitých funkcií a zamestnancov, okrem jedného, a to zriadenia nového technického úseku s funkciou technického námestníka riaditeľa. Pokiaľ ide o prepúšťanie u žalovaného v roku 2015, vyhotovovala dohody o skončení pracovného pomeru a výpovede iba raz pre určitý počet zamestnancov, ktorých mená ani počet nevedela uviesť, taktiež na základe pokynov riaditeľa. Tieto vyhotovené dohody o skončení pracovného pomeru a výpovede odovzdala priamo riaditeľovi. Všetky listiny, ktoré vyhotovovala a pripravovala počas jej pôsobenia, odovzdávala priamo riaditeľovi F.. B. a nemala z nich archivované kópie. Taktiež sa nijakým spôsobom, ani organizačne, ani osobne nepodieľala na udalostiach, ktoré sa u žalovaného

udiali v súvislosti s prepúšťaním zamestnancov, pre ktorých pripravovala dohody a výpovede. Vedela o tom len z počutia.

25. Súd sa oboznámil s výpoveďou D.. T. E. v konaní č. k. XXCpr/X/XXXX, ktorá uviedla, že u žalovaného pracovala od 01. 01. 2013 do 30. 06. 2015 ako vedúca odboru ekonomiky, personalistiky a prevádzky, mala na starosti ekonomické veci, prevádzkové veci a personálne veci. Pracovný pomer skončil výpoveďou za obdobných okolností. Pokiaľ ide o personálne veci mali na starosti celú pracovnú agendu od vzniku po zánik pracovno-právnych vzťahov zamestnancov, pripravovali tak dohody o skončení pracovného pomeru, ako aj výpovede. Pokiaľ ide o rozhodnutia riaditeľa, tie pokiaľ vie, mal v agende a pripravoval sekretariát riaditeľa. Dňa 28. 04. 2015 prišla za ňou X.. F., že má ísť do zasadačky, nepovedala prečo. Prišla tam, boli tam dvaja páni v čiernych oblekoch. Zasadačka bola na druhom poschodí. Bola tam prvá, nebol tam ešte nikto okrem nich. Nevedela kto sú, tak sa im predstavila. Oni sa jej tiež predstavili. Pôsobili na ňu veľmi odmerane, nepriateľsky, ďalej jej nič nevraveli. Začala mať strach, nevedela čo sa deje, ani o čo ide. Následne prišli ďalší kolegovia do zasadačky a to X.. I., P., Q., F., Š., nejaké mená nevie, bolo ich tam asi 8 - 9. Rozprávali sa, nikto nevedel, že čo sa deje. X. F. chodila potom do zasadačky a po jednom nich volala každého z kolegov, ktorí odišli s ňou. Pokiaľ ide o pánov v čiernom, jeden zostal v zasadačke a druhý bol na chodbe, videla to, lebo dvere zo zasadačky boli na chodbu otvorené. Ten na chodbe bol tam asi preto, aby im zabránil v odchode. Boli nepokojní, pretože nikto z tých kolegov, ktorí odišli po jednom sa do zasadačky už nevrátil. Ona prišla na radu asi tretia od konca. Prišla po ňu X.. F. a išli spolu do kancelárie riaditeľa, kde sedel X.. B. a jej vtedy neznámy X.. X., ktorého jej riaditeľ predstavil ako technického námestníka. Následne stretnutie viedol riaditeľ X.. B., ktorý jej povedal, že z dôvodu zefektívnenia činnosti práce operačného strediska bola od 01. 05. 2015 jej pracovná pozícia zrušená a na toto ostala v úplnom šoku, nakoľko s riaditeľom aj deň predtým riešila nejaké pracovné veci a nič nezaznamenala, ani na jeho správaní, ani sa nezmienil, že by malo k niečomu takémuto dôjsť. Bola jej daná možnosť, že môže podpísať dohodu alebo výpoveď. Mohla si prečítať tieto dokumenty, avšak pociťovala psychický nátlak a vidí ho v tom, že v ten deň musela podpísať jednu z tých listín, nemohla si to preštudovať, zobrať a zvážiť, pričom v tejto situácií kedy to bol pre ňu šok, jej koncentrácia a schopnosť zachovať si chladnú hlavu a plnohodnotne sa rozhodovať, sa znížili. Rozhodla sa podpísať výpoveď s tým, že potom jej zrejme riaditeľ povedal, že stále si to môže rozmyslieť a podpísať dohodu a má prísť povedať ako sa rozhodla. Odišla odtiaľ do svojej kancelárie. Po cca 2 hodinách sa opäť vrátila povedať do kancelárie X.. F., že trvá na výpovedi, s tým že uviedla, že táto výpoveď má nesprávne určenú jej pracovnú pozíciu, ktorá nezodpovedá tej pracovnej pozícií na ktorej pôsobí a tak jej dali opäť podpísať ďalšiu výpoveď s uvedením tej správnej pracovnej pozície, potom odišla. Na druhý deň doobeda jej volal X.. X. Q. X.. F., že aby okolo 14. hodiny prišla na pracovisko, že majú pre ňu nejakú ponuku pracovného miesta. Na tomto stretnutí bol X.. X. T. X.. F., riaditeľ tam nebol, kde ju opäť presviedčali, aby podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru a nie výpoveď a ako benefit jej za toto ponúkli 6 mesačné odstupné. Neprijala to, zotrvala na výpovedi. Túto výpoveď namieta v súdnom konaní, ktoré nie je skončené. Výpoveď jej bola daná pre nadbytočnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť, prečo chceli, aby podpísala dohodu, to jej na tom druhom stretnutí dôvodil p. X. najmä tým, že vedia v akej je situácií, že je v ťažkej životnej situácií, že chcú, aby mala ten benefit a bude mať vykryté obdobie 6 mesiacov a podobne. Zároveň pociťovala nátlak v tom, že chceli od nej, aby im vrátila výpoveď aj prvú, kde bola nesprávne uvedená pracovná pozícia aj tú druhú kde bola uvedená správne. Psychický nátlak dňa 28. 04. 2015 vidí najmä v tom, že sa musela na mieste rozhodnúť a podpísať jednu z tých predložených listín. Následne aj na druhý deň pociťovala nátlak, ten bol v tom, že jej začali na tom stretnutí hovoriť, prečo nie je v práci, ona im povedala, že má dovolenku, že si to môžu overiť a podobne a stále jej hovorili, že je v ťažkej životnej situácií, že jej chcú dať ten benefit.

26. Súd sa oboznámil s výpoveďou svedka Ľ. E. v konaní č. k. XXCpr/X/XXXX, ktorý uviedol, že v čase kedy boli prepúšťaní viacerí zamestnanci, bol predsedom zamestnaneckej rady. Dátum zasadnutia nevie uviesť, ono to vlastne nebolo vyslovene zasadnutie. Bolo to prerokovanie telefonicky s členmi zamestnaneckej rady a to konkrétne s X.. B., X.. E., X.. B., X.. A., X.. V., X.. B., X.. K.. O toto ho požiadal riaditeľ B., žiadal o diskrétnosť. Keď bol u neho, povedal mu čo je vo veci. Bola tam sa ním aj právnička, myslí X.. A.. Na stole bolo viac listín, taký štós, ich názov si nepamätá, obsahom však boli nejaké organizačnej zmeny, ktorým boli zrušené pracovné miesta a malo byť rozviazanie pracovného pomeru so zamestnancami, medzi ktorými bola aj členka zamestnaneckej rady p. C.. Riaditeľ ho požiadal, aby to tejto členke zamestnaneckej rady neoznamoval. On síce nesúhlasil, ale nikomu z tých ľudí, ktorých sa to týkalo nič nepovedal. Riaditeľ ho požiadal o prerokovanie organizačnej zmeny zrušenia pracovných miest a rozviazania pracovného pomeru s konkrétnymi pracovníkmi. Ako už uviedol zasadnutie nebolo,

on sa každého z členov rady opýtal na ich názor, po tom ako im povedal o čo ide. Nikto z nich nesúhlasil a všetci sa zhodli, že budú akceptovať rozhodnutie riaditeľa. Ešte uvádza, že aj z rokovacieho poriadku zamestnaneckej rady vyplýva, že nebudú robiť žiadne obštrukcie alebo naprieky riaditeľovi. O tomto telefonickom prerokovaní nebol spísaný žiadny záznam, nakoľko zapisovateľkou bola práce členka zamestnaneckej rady a jej sa táto skutočnosť dotýkala, takže záznam nebol spísaný. Bolo mu ešte prisľúbené riaditeľom B., že pracovníci, ktorých sa to týka, dostanú vyššie odstupné ako uvádza zákonná norma, ale či to bolo dodržané uviesť nevie.

27. Súd sa oboznámil s výpoveďou svedka Ľ. E. v konaní č. k. XCpr/X/XXXX, ktorý uviedol, že u žalovaného doposiaľ pracoval ako operátor tiesňovej linky. Z titulu svojej funkcie predsedu zamestnaneckej rady bol asi dva alebo tri dni predtým, ako došlo k udalostiam ohľadom výpovedí, pozvaný k riaditeľovi B. do kancelárie a v prítomnosti pani A. mu bolo oznámené, že z dôvodu zefektívnenia činnosti žalovaného dôjde k ukončeniu pracovných pomerov zamestnancov, o čom následne informoval ostatných členov zamestnaneckej rady telefonicky s výnimkou pani C., ktorej sa malo prepúšťanie osobne dotknúť a členov tiež informoval o tom, že situácia sa má riešiť buď ponukou iného pracovného miesta a pokiaľ to nebude možné, tak odchádzajúci zamestnanci dostanú odstupné nad rámec Zákonníka práce. Keďže bol požiadaný o diskrétnosť najmä vo vzťahu k dotknutým zamestnancom, p. C. nebola informovaná, pričom ona bola členkou rady, ktorá mala na starosti vyhotovovanie zápisníc zo zasadnutí. K zasadnutiu zamestnaneckej rady teda nedošlo a ich konsenzuálny výstup bol v podstate taký, že s uvedeným riešením nesúhlasia, ale vzhľadom na to, že zmena bola rozhodnutím riaditeľa, tento krok akceptovali. Pri štandardnom behu veci by sa stretla zamestnanecká rada v počte členov 9 so zástupcami všetkých 8 krajov na stretnutí napr. v Bratislave s tým, že by sa vec prerokovala, uskutočnilo by sa hlasovanie a jeho výsledok by bol v písomnej forme ako stanovisko predložené riaditeľovi. Riaditeľom bol požiadaný o stanovisko do 24 hodín, takže fyzicky nebolo možné osobne zabezpečiť zasadnutie zamestnaneckej rady, hoci poznajú aj inštitút mimoriadneho zasadnutia zvolaného do 48 hodín s povinnosťou uvoľniť regionálnych zamestnancov na takéto zasadnutie, avšak to už bolo vzhľadom na termín, ktorý dostal, aj tak neskoro. Kontakt medzi členmi rady v tejto veci prebehol telefonicky a nesúhlas, ale akceptáciu na druhý deň tlmočil riaditeľovi žalovaného osobne. Takže žiaden výstup v písomnej podobe z tohto procesu zamestnaneckej rady nebol vyhotovený. Predpokladal, že následne pani A. vyhotovila niečo v písomnej podobe aj s uvedením stanoviska zamestnaneckej rady. Tento výstup dostal k nahliadnutiu, aj ho podpísal, nakoľko tam bol potrebný podpis zamestnaneckej rady. K podobnému procesu prepúšťania už došlo v lete rok predtým, avšak za úplne iných okolností. Otvorene sa o tejto veci komunikovalo, bolo zvolané grémium vedúcich pracovníkov. Predtým sa s nimi osobne stretol aj riaditeľ ako so zamestnaneckou radou. Osobne im vysvetlil dôvody, dalo sa vtedy debatovať o jednotlivých riešeniach pre dotknutých zamestnancov, dokonca jeden z nich na zásah žalobkyne prepustený nebol a v organizácii pracuje dodnes. Skutočnosť, že od riaditeľa zamestnanecká rada dostala 24-hodinový termín, bola zrejme dôsledkom toho, že mali už pripravené aj listiny k ukončeniu pracovných pomerov a ako keby zabudli na stanovisko zamestnaneckej rady a chceli to mať takpovediac čisté. Nepamätal si, že by ho riaditeľ informoval na stretnutí o tom, že mieni k výpovediam pristúpiť konkrétne o dva dni po ich stretnutí. Na stretnutí s riaditeľom B. a pani A. bol stôl plný pripravených papierov, svedok však nedostal k dispozícii žiadny, bol oboznámený iba ústne so zoznamom dotknutých zamestnancov. Na druhom stretnutí, kde tlmočil výsledok rozhovorov členov zamestnaneckej rady, dostal asi 2-3 stránkový dokument, na ktorom bol uvedený napr. zoznam dotknutých pracovníkov a ku každému z nich uvedený dôvod ukončenia pracovného pomeru v zmysle zrušenia pracovnej pozície a v jeho závere už bolo vopred naformulované stanovisko zamestnaneckej rady v zmysle, že akceptujú rozhodnutie riaditeľa. Po prvom stretnutí viedol telefonické rozhovory s členmi zamestnaneckej rady s každým jednotlivo, nie vo forme nejakej konferencie. Každému z členov ozrejmil obsah stretnutia s riaditeľom. Členov zamestnaneckej rady informoval aj menovite o dotknutých zamestnancoch s tým, že prízvukoval, že je medzi nimi aj ich členka, pani C. z riaditeľstva žalovaného. Je pravdou, že v predmetnom období došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, nevedel však identifikovať, či toto súviselo so situáciou u zamestnávateľa. Pravdou však je, že predmetné prepúšťanie bolo stresujúce, keďže odchádzali ľudia, ktorých si vážil a považoval ich za prínos pre zamestnávateľa.

28. Súd sa oboznámil s výpoveďou svedka F.. D. B. v konaní č. k. XCpr/X/XXXX, ktorý uviedol, že v mesiaci apríl 2015 vrcholil u žalovaného prechod na nový operačný softvér pre riadenie záchrannej zdravotnej služby komat control, súčasťou ktorého bola potreba jeho finančného zastrešenia a kvôli ušetreniu prostriedkov bolo pristúpené k prepúšťaniu zamestnancov. V prvom rade sa vykonala analýza, rozhodnutie o organizačnej zmene a pripravilo sa ukončenie pracovných pomerov v dvoch variantoch, a

to v návrhu dohody a výpovede. Tieto boli potom fyzicky predložené dotknutým zamestnancom. Proces bol neštandardný v tom smere, že žalovaný mal vtedy dohodu o vykonaní činnosti s pani A., ktorá všetky súvisiace materiály pripravovala a len oni dvaja vedeli o pripravovaných zmenách. Čo sa týka prerokovania zmien so zástupcami zamestnancov, pán E. dostal všetky materiály elektronicky a mal sa k nim vyjadriť. Už si nespomínal, či sa vyjadril v termíne, alebo dodatočne, materiály však dostal v predstihu. V deň, keď boli dotknutým zamestnancom doručované ukončenia pracovného pomeru, boli títo sústredení v zasadačke a po jednom chodili do kancelárie vedúcej riaditeľa a za účasti svedka a pána X. im boli odovzdávané oba vypracované dokumenty s tým, že reakcia dotknutých bola rôzna. Niektorí prijali dohodu, niektorí výpoveď a niektorí odmietli prevziať oba dokumenty. Prítomnosť pána X. bola odôvodnená tým, že v tom čase bol námestníkom riaditeľa, čo bolo tiež jedným z dôsledkov výmeny štruktúry a v podstate to bol jeho prvý kontakt s prostredím. K neštandardným prvkom patrila aj prítomnosť SBS-ky v podobe jej dvoch pracovníkov, čo bol nápad Dr. A. vzhľadom na jej predchádzajúcu skúsenosť s podobným postupom na inom pracovisku. Svedok bol u žalovaného do 4. júna 2015 stále vo funkcii riaditeľa a po jeho žiadosti ho minister odvolal. K ponukovej povinnosti zamestnávateľa uviedol, že vzhľadom na neustálu meniacu sa organizačnú štruktúru nemal prehľad o existencii prípadných voľných miest, ktoré by ako vhodné prichádzali do úvahy pre dotknutých zamestnancov. Vzhľadom na neštandardný priebeh o tejto problematike zrejme nemala vedomosť ani Dr. A., hoci mala prístup k celej agende strediska a tieto informácie mohla mať. Mohli sa v celom procese vyskytnúť chyby. Stredisko bolo v tom čase pod tlakom aj z dôvodu uzatvárania zmluvy s generálnym dodávateľom spomínaného projektu, ktorá mala byť podpísaná na ďalší týždeň. O konkrétnych dotknutých zamestnancoch bolo rozhodnuté tak, že bola vykonaná analýza Dr. A., ktorá bola k dispozícii aj pracovné náplne jednotlivých zamestnancov a viackrát to spolu konzultovali. Analýzu robila Dr. A. spolu so svedkom a rozhodnutie, ktorí zamestnanci budú prepustení, prijal svedok. Pôvodne na začiatku procesu od Dr. A. vyšla potreba zrušiť na riaditeľstve 50 % pozícií, s čím nemohol súhlasiť a o každú pozíciu bojoval. Dr. A. bola v pozícii externého právnika na základe dohody a k jej kvalifikácii povedal, že jej prioritou bolo ušetrenie čo najväčšieho množstva prostriedkov, nepotrebovala teda manažérske skúsenosti, keďže z tohto prostredia sa procesu zúčastňoval svedok. Podklady si Dr. A. vyžiadala z interného prostredia, s nikým však tieto zmeny nekonzultovala. Tlak pociťoval z dôvodu, že išlo o nepríjemné okolnosti, nie však z toho pohľadu, že by bol neslobodný pri svojich rozhodnutiach. Svedkov odchod bol motivovaný vzájomnou stratou dôvery medzi ním a ministrom. Svedkovou prioritou z hľadiska rozvoja strediska bol spomínaný projekt, na ktorého prevádzku boli potrebné prostriedky a pokiaľ by sa tieto časom vedeli zohnať aj z iných zdrojov, mohlo by dôjsť zase k rozšíreniu počtu zamestnancov. O prítomnosti pracovníkov SBS rozhodla pani A., resp. rozhodol svedok na jej návrh. Po príchode mali stretnutie s pánom X., svedok ich videl v podstate až pri odchode. Prítomnosť pána X. mu vyplývala z jeho pozície námestníka. Tiež komunikoval s Dr. A. a od nej zrejme vedel o konkrétnom dni, kedy dôjde k doručovaniu. So zástupcom zamestnancov E. sa nestretol osobne ani po doručovaní výpovedí, komunikácia bola elektronická. S pánom E. sa stretol, oznámil mu, že sa pripravujú zmeny, vtedy však ešte neboli k dispozícii konkrétne výstupy, takže mu oznámil, že keď budú, tak tieto dostane a požiadal ho o diskrétnosť. Ak bolo doručovanie v utorok, tak sa stretli najskôr vo štvrtok, piatok týždeň predtým. Požiadavka na diskrétnosť bola v záujme hladkého priebehu odovzdávania výpovedí, aby zamestnanci nezmizli na PN-ky a podobne, tiež bola za tým réžia Dr. A.. K doručovaniu dokumentov pre pána E., ako zástupcu zamestnancov prišlo tak, že tieto boli doručené svedkovi od Dr. A. a on ich posielal E.. Obsahom mailu boli konkrétne zrušované pozície aj s menami. Prítomnosť pracovníkov SBS mohli niektorí vnímať ako nátlak. Títo pracovníci však s nimi nijakým spôsobom nekomunikovali a čo sa týka samotného jednania s jednotlivými zamestnancami, svedok žiaden nátlak nevykonával. Dotknutí pracovníci mali na výber, čas na rozmyslenie. Prítomnosť Mgr. X. bola odôvodnená. V deň, keď bol spolu s Mgr. X. pri odovzdávaní výpovedí, jeho správanie rozhodne nehodnotí ako nátlakové.

29. Súd sa oboznámil s výpoveďou svedkyne P. C. v konaní č. k. XCpr/X/XXXX, ktorá uviedla, že dňa 28. 04. 2015 prišla do ich kancelárie pani P. s tým, že sa majú aj s pánom I. dostaviť do zasadačky, kde sa ich stretlo viac zamestnancov a kde boli prítomní aj dvaja namakaní, holohlaví chlapi, pričom ich prítomnosť v nej vzbudila strach a pôsobila na ňu traumatizujúco. Pod týmto dojmom boli v podstate všetci ticho a nevedeli ani dôvod tohto postupu. Pani F. prišla a odviedla so sebou pána Q.Á., pričom vtedy jeden z cudzích chlapov prišiel pred zasadačku. Takto postupne chodila pre každého až svedkyňa zostala posledná a p. F. ju priviedla do svojej kancelárie, kde sedel vtedajší riaditeľ a muž, ktorý jej bol predstavený ako právnik X.. Ten jej povedal, že s ňou končia pracovný pomer, nakoľko ju už viac nepotrebujú a má možnosť výberu medzi dohodou a výpoveďou. Nikdy takúto situáciu predtým neriešila, preto žiadala opakovane o poskytnutie priestoru na rozmyslenie, prípadne poradu s manželom,

ale pán X. trval na okamžitom rozhodnutí s tým, že ponúkol dohodu ako výhodnejší spôsob, nakoľko dostane odstupné a preplatenú dovolenku. Pýtala sa tiež ako sú vysporiadaní s otázkou jej členstva v zamestnaneckej rade, kedy je zo zákona chránená. Na túto skutočnosť reagoval pán X. prekvapene s tým, že si dá veci dodatočne zistiť. Tak teda prijala dohodu s tým, že po odchode z kancelárie sa o tom medzi sebou bavili a boli v šoku z takéhoto postupu. Skutočnosť, že ju nepotrebujú, bližšie nevysvetlili. Vo svojom konaní sa domáhala neplatnosti dohody o rozviazaní pracovného pomeru z dôvodov, že boli porušené právne predpisy a dohodu uzavrela pod nátlakom. Bola členkou zamestnaneckej rady ako jej tajomníčka v rozhodnom období a potom, ako skončil proces s ukončeniami pracovného pomeru, si spätne overovala u ďalších členov rady, či táto otázka bola v rade prerokovaná, nakoľko o ničom nevedela a dovolala sa členke z Banskej Bystrice, pani B. a členovi z Prešova, pánovi B., ktorí jej obaja potvrdili, že táto otázka prerokovaná s nimi nebola. Všetkých členov rady bolo 9. V minulosti vždy, keď sa pripravovali organizačné zmeny aj výpovede, prípadne iné udalosti, ktoré mali byť prerokované s radou, bola rada oslovená písomne riaditeľom prostredníctvom predsedu rady, v tom čase pána E.. Žiadnu pozvánku na toto konkrétne zasadanie rady nedostala ani nijakým iným spôsobom jej nebolo oznámené, pričom predseda E. v jej konaní priznal, že riaditeľ ho výslovne požiadal, aby jej toto prepúšťanie zatajil. Čo sa týka dvoch ďalších spomínaných členov, títo jej potvrdili, že o prepúšťaní nič nevedeli. Asi rok pred touto udalosťou malo dôjsť k prepusteniu asi 12 osôb a vtedy prerokovanie radou spočívalo v tom, že sa zišli všetci jej členovia v Banskej Bystrici na krajskom operačnom stredisku, kde sa dostavil aj riaditeľ B. a predostrel dôvody a okolnosti prepúšťania, pričom každý dostal priestor na vyjadrenie a hoc nesúhlasili s takýmto spôsobom, brali jeho rozhodnutie na vedomie. Zamestnanecká rada sa riadila svojimi stanovami a Rokovacím poriadkom. Spôsob zasadnutia rady bol upravený tak, že sa všetci deviati museli zísť, kto nemohol, splnomocnil iného člena a výstupom zo zasadania bola zápisnica a prezenčná listina. V prípade, kedy rada neriešila zásadné otázky, netrvalo sa ani na plnej účasti. V prípade zásadných otázok, ako bolo predmetné prepúšťanie, boli prítomní všetci. Zápisnica, ktorú žalovaný v konaniach predkladal, bola podpísaná len pánom E. a v jej závere je zbavenie svedkyne funkcie, pričom keď skutočnosť svojho členstva v rade hovorila na stretnutí s pánom X., bol zo situácie prekvapený. Očividne tento dokument v tom čase ešte nebol pripravený, inak by o ňom pán X. vedel. Je pravdou, že kvalifikované rozlíšenie o tom, čo je dôležitou otázkou pre radu a čo nie, nebolo nikde upravené. Čo sa týka náležitostí formy zápisnice, táto je upravená v Smernici o riadení dokumentov. Bežne boli v roku 4 plánované zasadnutia rady a ďalšie už len v prípade výnimočných situácií, akým mala byť napr. aj táto. Pri takto výnimočných príležitostiach sa vyžadoval plný počet prítomných aj v prípadnom zastúpení a rozhodovalo sa jednoduchou väčšinou hlasovaním, čo bolo súčasťou aj zápisnice. Nikdy sa nestalo, že by zasadnutie neprebehlo a formálne by sa robila len zápisnica, prípadne že by sa hlasovalo o nejakej otázke len elektronicky alebo telefonicky.

30. Súd sa oboznámil s výpoveďou svedkyne Q. F. v konaní č. k. XCpr/X/XXXX, ktorá uviedla, že deň pred inkriminovaným dňom jej riaditeľ B. oznámil, že na druhý deň sa bude vyhadzovať a nebude to pekné a že to ide mimo neho. Nepovedal jej žiadne iné informácie, dôvody ani osoby, ktorých sa to má týkať. Na druhý deň, keď prišla do práce, znova nedostala bližšie informácie, len aby čakala vo svojej kancelárii, do ktorej po čase prišiel riaditeľ spolu s jej neznámym pánom, o ktorom sa následne dozvedela, že je to pán X.. Poslali ju von z miestnosti s tým, že na jej opakované otázky jej riaditeľ povedal, že ju bude informovať SMS-kou. Tá prišla s tým, že mala zavolať konkrétnych zamestnancov do zasadačky, čo aj urobila bez toho, aby im oznámila dôvod, keďže ho nevedela. Následne prišli aj dvaja podľa výzoru a stavby tela bodyguardi, ktorí nekomunikovali a jeden z nich sa posadil k zamestnancom do zasadačky a jeden zostal pred ňou. Dovtedy absolvovala niekoľkokrát proces rozviazania pracovného pomeru a opisovaný spôsob bol oproti predošlým skúsenostiam značne neštandardný. V budove navyše zaregistrovala pohyb pani Dr. A. zo Záchrannej dopravnej zdravotnej služby, ktorá so sebou niesla nejaké listiny. Keď sa zamestnanci zhromaždili, svedkyňa sa bola pýtať, aká bude jej úloha a pán X. vyhlásil, že bude súčasťou komisie, ktorá pozostávala z riaditeľa, pána X. a svedkyne. Následne boli pozývaní po jednom zamestnanci, ktorým bola ponúknutá buď dohoda, alebo výpoveď, pričom ich písomné vyhotovenie mal pán X. už pripravené pred sebou a predpokladala, že to boli listiny, ktoré mu doniesla pani Dr. A.. Zamestnanci následne prijali buď dohodu, alebo výpoveď, pričom po ich vystriedaní prišla na rad asistentka a celý proces bol ukončený s tým, že svedkyňa mala písomnosti založiť a zaevidovať a podpísať účasť na zasadnutí zamestnaneckej rady v zápisnici, čo odmietla, lebo sa tohto zasadnutia nezúčastnila. Ďalšou neštandardnou skutočnosťou bolo to, že spomínané listiny nepripravoval nikto z ich pracovníkov so zodpovedajúcou agendou, ale pokiaľ sa v nich vyskytla chyba, pán X. to hlásil Dr. A., ktorá chybu odstránila a nový dokument poslala svedkyni. Všetko prebiehalo v elektronickej forme. Dokumenty boli neštandardné. Neboli v súlade so

zavedeným systémom kvality v organizácii a v súlade s Registratúrnym poriadkom a plánom, ktorý bol v tom čase schválený Ministerstvom vnútra SR. U žalovaného bolo zriadené personálne oddelenie aj manažér kvality, v ktorých kompetencii bola táto agenda a taktiež aj správa registratúry. Systém by automaticky vygeneroval číslo listu, pričom tieto dokumenty museli byť následne ručne registrované a aj ich úprava formy bola iná. Bola jej predložená na podpis zápisnica zo zasadnutia zamestnaneckej rady, bola súčasťou kôpky papierov, ktoré jej zanechal na stole pán X. s tým, že na zápisnici bolo miesto na jej podpis s jej menom. Keďže nebola prítomná tohto zasadnutia, odmietla zápisnicu podpísať. Bol už na nej podpis riaditeľa B. a ďalej miesto na podpis pána E., ktorého volala, aby ju došiel podpísať. Z jeho vyjadrenia však vyplynulo, že považoval svedkyňu za autorku zápisnice. Povedala mu, že ňou nie je a ani ju nepodpísala a hoci mala dojem, že sa mu to nepáči, pán E. zápisnicu podpísal. So svedkyňou nikto neprerokoval žiadne skončenia pracovného pomeru ani nemala vedomosť o žiadnych organizačných zmenách u žalovaného v období, ktoré predchádzalo napadnutej výpovedi. Od pána E. vedela, že neprebehlo stretnutie zamestnaneckej rady a jej členovia boli len telefonicky informovaní o prerokovaní výpovedí. Výpovede zamestnancov patria do agendy vedúcej kancelárie v časti rozhodnutia o organizačných zmenách a toto kanceláriou vôbec neprebehlo. Pôsobnosť kancelárie riaditeľa v agende organizačných zmien sa prejavovala v tom, že riaditeľ poslal mailom rozhodnutie riaditeľa o pripravovaných organizačných zmenách a nevyhnutným ďalším krokom bolo oznámenie tejto skutočnosti zamestnaneckej rade kanceláriou riaditeľa a následne zapracovávali na základe rozhodnutia riaditeľa konkrétne organizačné zmeny do organizačného poriadku. Nevedela presne, ktorý interný predpis žalovaného upravoval postup pri organizačných zmenách, ale v tom čase bola účinná Smernica systém manažérstva kvality, Registratúrny poriadok a plán, Organizačný poriadok a Pracovný poriadok. V čase, keď bola členkou zamestnaneckej rady, sa zúčastňovala jej zasadania. Bolo to v čase riaditeľovania Dr. Q.. Formálnu úpravu právnych aktov, ako sú napr. skončenia pracovného pomeru, prípadne zápisnice zo zasadnutia zamestnaneckej rady upravovala Smernica manažérstva kvality a Registratúrny poriadok a plán. So svedkyňou bol pracovný pomer rozviazaný dohodou, nespomínala si, či bola dohoda urobená vo forme, ktorú spomínala. Vo svojej funkcii vedúcej kancelárie riaditeľa zažila viac organizačných zmien u žalovaného a žiadna z nich neprebehla spôsobom, ktorý predchádzal napadnutým výpovediam. Nepamätala si už koľko ich bolo, ale bolo ich viac a nikdy neboli pri nich prítomné neznáme a cudzie osoby. Neštandardnosť ďalej spočívala v tom, že rozhodné dokumenty neboli vypracované ich oddelením, ale prišli z vonka a neboli v súlade s Registratúrnym poriadkom a plánom a internými predpismi žalovaného a pracovnými náplňami na to určených zamestnancov. Všetky ostatné organizačné zmeny prebehli podľa interného štandardu. Neštandardnosť bola ďalej v tom, že okrem už spomínaných vecí nikdy predtým jej nebola daná k podpisu zápisnica zo zamestnaneckej rady bez toho, aby bola zasadnutia prítomná alebo bola vôbec jej členom. Štandardným tiež bolo, že štatutár vymenoval komisiu v súvislosti s rozväzovaním pracovného pomeru. Konkrétne rozhodnutie riaditeľa bol dokument, ktorý vypracovával manažér kvality a následne podpísal štatutár. Úkony spojené s rozviazaním pracovného pomeru pripravovalo personálne oddelenie. Rozhodnutia riaditeľa nepatrili medzi dokumenty, ktoré chodili na pripomienkovanie právnikovi.

31. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 16. 02. 2018 k dôkazom predloženým žalobcom uviedol, že žalobca síce predložil organizačnú štruktúru žalovaného k 02. 05. 2015, z ktorej má vyplývať, že u žalovaného bolo k 02. 05. 2015 voľných 15 pracovných miest na pozícii „Operátor záchrannej zdravotnej služby“ od skutočnosti, ktorej žalobca odvodzuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, keďže žalovaný tieto miesta neponúkol žalobcovi, avšak jeho záver je nesprávny, nakoľko tento opomenul skutocˇnostˇ, že žalovaný ako zamestnávateľ bol povinný ponúknuť žalobcovi iba tie voľné pracovné miesta, ktoré mal ku dňu, kedy dal žalobcovi výpoveď, t. j. k 28. 04. 2015. Žalovaný však k uvedenému dátumu nemal voľné žiadne pracovné miesto vhodné pre žalobcu, pričom ani žalobca nepreukázal opak. V tejto súvislosti si žalovaný dovoľuje poukázať na ustálenú súdnu prax, napr. vo veci sp. zn.: XX C. XXX/XXXX „Z hľadiska ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa § 46 ods. 2 (v slov. § 63 ods. 2 možno považovať za významné len to, či zamestnávateľ disponuje voľnými pracovnými miestami v okamžiku, kedy je zamestnancovi dávaná výpoveď. Ku skutočnosti, že zamestnávateľ prijal v inom časovom rozmedzí (predtým alebo potom) iného zamestnanca na prácu, ktorú by mohol zamestnanec vykonávať, nemožno prihliadnuť.“ (obdobne rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dnˇa 22. 06. 2017, sp. zn.: XCoPr/XX/XXXX a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dnˇa 31. 03. 2014, sp. zn.: XCoPr/X/XXXX). Na základe vyššie uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, ktoré ho ako žalobcu zatˇažuje a nepreukázal, že žalovaný mal matˇ v cˇase dania výpovede žalobcovi volˇné pracovné miesta vhodné pre žalobcu. Z vyššie uvedeného má žalovaný za to, že výpovedˇ daná

žalobcovi je platná. Žalovaný ďalej uviedol, že výpovedˇ zamestnávatelˇa vo vztˇahu k žalobcovi bola zamestnaneckou radou prerokovaná telefonicky, pricˇom výsledkom bolo, že zamestnanecká rada s výpovedˇou pre žalobcu (a iných zamestnancov) nesúhlasila, avšak bola akceptovaná, skutočnosť ktorá vyplýva z výpovede svedka E. v konaní tunajšieho súdu č. k. XCpr/X/XXXX. Svedok totiž jasne potvrdil prerokovanie výpovede, avšak toto nebolo uskutočnené za fyzickej prítomnosti členov rady, ale bola prerokovaná telefonicky, cˇomu nebránila žiadna právna prekážka, cˇo bolo preukázané žalovaným aj na ostatnom pojednávaní dnˇa 06. 02. 2018, kedy súdu predložil Stanovy zamestnaneckej rady žalovaného zo dnˇa 28. 02. 2012, ktorých prílohou cˇ. 2 bol Rokovací poriadok zamestnaneckej rady platný v cˇase prerokovania výpovede žalobcu. Tvrdenia žalovaného, že výpovedˇ bola prerokovaná so zamestnaneckou radou potvrdzuje aj zápisnica z prerokovania skoncˇenia pracovného pomeru výpovedˇou zo strany zamestnávatelˇa konaného dnˇa 24. 04. 2015, ktorú žalovaný súdu v tomto konaní už predložil. Navyše je potrebné poukázatˇ aj na skutocˇnostˇ, že rozsudok, na ktorý sa žalobca odvoláva, nie je do dnešného dnˇa právoplatný. 32. Titulom záverečnej reči žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 29. 03. 2018 uviedol, že žalovaný riadne dorucˇil žalobcovi výpovedˇ, ktorú žalobca aj prevzal. Túto skutocˇnostˇ žalovaný preukázal rovnopisom výpovede, ktorá obsahuje všetky obligatórne náležitosti, vrátane podpisov žalobcu aj žalovaného. Žalobcom namietaná absencia vôle žalobcu podpísatˇ (prevziatˇ) výpovedˇ neobstojí. Výpovedˇ zamestnávatelˇa je jednostranným právnym úkonom zamestnávatelˇa, pricˇom zamestnanec (žalobca) svojim podpisom len potvrdzuje prevzatie výpovede (nedochádza tu k prejavu vôle žalobcu bratˇ na seba práva a povinnosti). Aj v prípade, že by žalobca dorucˇenie výpovede odmietol svojim podpisom potvrditˇ, bola by výpovedˇ platná, kedˇže táto bola dorucˇená v prítomnosti svedkov. Žalovaný si splnil zákonnú povinnostˇ a skutocˇnostˇ, že mieni datˇ žalobcovi výpovedˇ riadne a vcˇas prerokoval so zástupcami zamestnancov o cˇom svedcˇí aj zápisnica zo dnˇa 24. 04. 2015 podpísaná za žalovaného jeho štatutárnym zástupcom žalovaného F.. D. B. a za zástupcov zamestnancov p. B.. E.ˇ.. Uvedená skutocˇnostˇ je potvrdená aj výpovedˇou zástupcu zamestnancov B.. E.ˇ. vo veci P. C. c/a H. I. zo dnˇa 29. 06. 2016, sp. zn.: XXCpr/X/XXXX. Žalovaný ďalej poukazuje na skutocˇnostˇ, že žalobcom predložený rokovací poriadok zamestnaneckej rady zo dnˇa 06. 02. 2012 nebol v rozhodnom cˇase (v cˇase prerokovania predmetnej organizacˇnej zmeny) platný. V tomto cˇase platili Stanovy zamestnaneckej rady Operacˇného strediska záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky zo dnˇa 27. 02. 2012, ktorých neoddelitelˇnou súcˇastˇou je príloha cˇ. 2 - Rokovací poriadok Zamestnaneckej rady Operacˇného strediska záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky. Podlˇa vtedy platného rokovacieho poriadku bola zmena organizacˇnej štruktúry prerokovaná v súlade s týmto rokovacím poriadkom. P. C. nebola o rokovaní zamestnaneckej rady informovaná z dôvodu, že aj jej osoby sa mala prerokúvaná organizacˇná zmena a teda aj skoncˇenie pracovného pomeru týkatˇ. V tejto súvislosti žalovaný poukázal, že táto skutocˇnostˇ bola ozrejmená už v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn.: XXCpr/X/XXXX vo veci žalobkyne C. na pojednávaní dnˇa 29. 06. 2016. Žalobca teda neuniesol ani v tomto prípade dôkazné bremeno ako ani neuniesol dôkazné bremeno v podobe existencie voľných pracovných miest, ktoré mal ponúknuť žalobcovi. ? 33. Titulom záverečnej reči žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 04. 04. 2018 uviedol, že výpovedˇ z pracovného pomeru (listina zo dňa 28. 04. 2015) predstavuje absolútne neplatný právny úkon, lebo bola žalobcovi dorucˇená (vydaná do rúk) bez vlastnorucˇného podpisu štatutára. Žalovaná strana v rámci svojej procesnej obrany opakovane dôvodí, že sa - pred daním výpovede z pracovného pomeru žalobcovi - uskutocˇnilo rokovanie Zamestnaneckej rady. Žalobca tvrdí, že to je zrejmá a už na pôde OS BA II dokázaná nepravda. Okrem toho, cˇo na pôde OS BA II - v konaniach pod cˇ. XX C. X/XXXX a cˇ. X C. X/XXXX - vypovedal (dnˇa 29. 06. 2016, resp. dnˇa 20. 09. 2016) ako svedok p. B.. E.ˇ E. (vtedajší predseda Zamestnaneckej rady), že iba ústne (v prítomnosti riaditelˇa B. a tej externej právnicˇky A.) sa dozvedel o zozname prepúštˇaných pracovníkov, skutočnosť ktorú potvrdzuje i čestné vyhlásenie p. C. (vtedajšia tajomníčka zamestnaneckej rady). V analogickom procese p. Ing. A. E. (H. B. D. C.ˇ X C. X/XXXX) dnˇa 14.07.2016 vypovedala X.. Q. F.ˇ(vtedajšia vedúca kancelárie riaditelˇa žalovaného), že žiadne zasadnutie Zamestnaneckej rady sa nekonalo a mala aj dojem, že sa to nepácˇilo ani B.. E.ˇ E., predsedovi Zamestnaneckej rady.? Žalobca súčasne poukázal aj na záväzný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k rozsahu zamestnávatelˇa tvrditˇ a dokazovatˇ plnenie tzv. ponukovej povinnosti sp. zn. X C. XXX/XXXX zo dnˇa 30. 09. 2013 a na širšiu právnu ochranu zamestnanca v súdnom konaní, ktorú podoprel nálezom Ústavého súdu českej republiky č. II. Ú. XXXX/XX I. XX.XX.XXXX T. Č.. D..Ú. XXXX/XX z 26.06.2014. 34. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='311/2001> v znení neskorších zmien a doplnení, platnom a účinnom ku dňu napadnutej výpovede (ďalej len „“), právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca

alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

35. Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej lehote.

36. Podľa ustanovenia § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď je musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

37. Podľa ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

38. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná ýpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace.

39. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.

40. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

41. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.

42. Podľa ustanovenia § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

43. Podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

44. Súd má z vykonaného dokazovania, po posúdení skutkovej stránky veci a právnom posúdení veci za preukázané, že žalobca ako zamestnanec pracoval u žalovaného ako zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.04.2012, na základe ktorej žalobca vykonával pre žalovaného funkciu „vedúci odboru prevádzky“. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, do doby vykonania výberového konania uskutočneného dňa 12. 09. 2012, kedy žalovaný uzatvoril so žalobcom pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobca vykonával pre žalovaného prácu vo funkcii „vedúci odboru prevádzky“ bez skúšobnej doby na dobu neurčitú. Dňa 30. 06. 2014 uzatvoril žalobca so žalovaným dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy, na základe ktorej došlo s účinnosťou odo dňa 01. 07. 2014 k zmene obsahu pracovnej zmluvy, kedy sa zmenil názov funkcie žalobcu na „vedúci oddelenie prevádzky“. Tieto skutočnosti medzi stranami sporné neboli. Spornou ostala skutočnosť skončenia pracovného pomeru

výpoveďou danou žalobcovi ako zamestnancovi žalovaného zo dňa 28. 04. 2015 z dôvodu organizačnej zmeny žalovaného podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. V prvom rade súd uvádza, že žalobca podal na súd žalobu o neplatnosť výpovede a o určenie, že pracovný pomer trvá v lehote na podanie žaloby uvedenej v ustanovení § 77 Zákonníka práce a táto skutočnosť taktiež nebola medzi stranami sporná.

45. V druhom rade súd uvádza, že hmotnoprávnymi podmienkami pre použitie výpovedného dôvodu podľa ustanovenia § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce sú rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, zamestnancova nadbytočnosť, príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami, t.j. že zamestnanec sa stal nadbytočným práve v dôsledku realizácie tohto rozhodnutia, pričom výber nadbytočného zamestnanca prislúcha výlučne zamestnávateľovi, ponuka inej vhodnej práce podľa ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce a prerokovanie skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov v zmysle citovaného ustanovenia § 74 Zákonníka práce. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.

46. Rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, t.j. rozhodnutie o organizačnej zmene súd nie je oprávnený preskúmavať z hľadiska jeho platnosti a teda postačí jeho písomné vyhotovenie deklarujúce organizačnú zmenu, ktorá preukázateľne postihuje i pracovné miesto/funkciu žalobcu. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný písomne rozhodol o organizačnej zmene zo dňa 23.04.2015, na základe ktorej s účinnosťou odo dňa 01.05.2015 dochádza k organizačnej zmene, ktorou sa zrušilo 13 funkcií/ pracovných pozícii, čím došlo k zníženiu počtu zamestnancov o trinásť zamestnancov a medzi ktorými je i zrušenie oddelenia prevádzky s funkciou vedúceho oddelenia prevádzky, ktorú vykonával žalobca. Skutková podstata výpovedného dôvodu tak podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dopadá na prípad, kedy zamestnávateľ síce môže zamestnancovi naďalej prideľovať prácu, avšak zamestnanec sa vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách stal nadbytočným, t.j. kedy jeho práca pre zamestnávateľa z uvedených dôvodov nie je ďalej potrebná. Tieto podmienky platného skončenia pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov pre nadbytočnosť zamestnanca splnená boli.

47. Príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatou organizačnou zmenou, t.j. že zamestnanec sa stal nadbytočným práve v dôsledku realizácie tohto rozhodnutia, je v tomto prípade preukázaná, nakoľko funkcia vedúceho oddelenia prevádzky bola zrušená a žalovaný neprijal žiadneho nového zamestnanca, ktorý by mal takú pracovnú náplň, ani takéto nové pracovné miesto nevzniklo.

48. Ponuku inej vhodnej práce podľa ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce musí dať zamestnávateľ zamestnancovi predtým, než dá zamestnancovi výpoveď z pracovného pomeru, na neskôr nastalé okolnosti sa už neprihliada. Pracovné miesto, ktoré ku dňu dania výpovede nebolo obsadené na základe pracovnej zmluvy, zostáva voľným pracovným miestom, na ktorom má zamestnávateľ možnosť zamestnanca zamestnávať. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že žalovaný mal v čase dania výpovede 15 neobsadených pracovných miest operátora záchrannej zdravotnej služby, na pracovné miesto ktoré mal žalobca podľa jeho vyjadrenia kvalifikáciu, avšak žalovaný toto pracovné miesto žalobcovi neponúkol. Skutočnosť existencie 15 neobsadených voľných pracovných miest dokazuje organizačná štrukúra platná ku dňu 28.04.2015 predložená žalovaným do konania č. XXCpr/ X/XXXX zo dňa 18.04.2016 (v tomto konaní predložené žalobcom na CD) ako i organizačná štruktúra platná ku dňu 02.05.2015 predložená žalobcom do tohto konania, z ktorého vyplýva, že žalovaný mal v čase dania výpovede žalobcovi a aj v čase plynutia výpovednej doby k dispozícii 15 voľných pracovných miest operátora záchrannej zdravotnej služby. Žalovaný vzhľadom ku skutočnosti, keď tvrdil, že nemal v čase dania výpovede žiadne voľné pracovné miesto, ani nerozporoval skutočnosť, či má žalobca potrebnú kvalifikáciu na výkon funkcie operátora záchrannej zdravotnej služby. Na základe uvedeného, keď bolo preukázané, že žalovaný mal v čase dania výpovede žalobcovi k dispozícii 15 voľných pracovných miest operátora záchrannej zdravotnej služby, ale toto miesto žalobcovi neponúkol, nebola splnená hmotnoprávna podmienka platného skončenia pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov pre nadbytočnosť.

49. Za prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov v zmysle citovaného kogentného ustanovenia § 74 Zákonníka práce nemožno považovať len predloženie menného zoznamu zamestnancov, ktorým bude daná výpoveď podľa ustanovenia § 63 písm. 1 ods. b) Zákonníka práce, pričom takéto konanie zamestnávateľa možno považovať len za jeho oznámenie o úmysle skončiť pracovný pomer s viacerými zamestnancami. Nesplnenie povinnosti zamestnávateľa prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď zamestnanca, spája s neplatnosťou výpovede aj v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 2 Zákoníka práce. Súd uvádza, že prerokovaním sa rozumie taká forma spolupráce medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom, ktorá spočíva v tom, že zamestnávateľ má povinnosť predložiť vymenované okruhy otázok príslušnému odborovému orgánu za účelom ich prerokovania a to predtým než vo veci rozhodne. Forma prerokovania pritom nie jej daná, preto sa môže uskutočniť i ústne. Za takú sa však nepovažuje iba jednostranné oznámenie zamestnávateľa o zamýšľanom rozhodnutí, tak ako sa to bežne deje v praxi a ako to bolo nepochybne aj v tomto prípade žalobcu. Z výpovede svedka E. ako predsedu zamestnaneckej rady vyplynulo, že tohto síce riaditeľ žalovaného ústne požiadal o prerokovanie výpovede niekoľko dní pred plánovaným termínom ukončenia pracovných pomerov s viacerými zamestnancami s konkrétnym uvedením ktorých zamestnancov sa táto organizačná zmena týka, avšak riaditeľ svedkovi nepreložil návrh znenia výpovedí, tak aby výpovedný dôvod nebolo možné zameniť s iným dôvodom výpovede. Žalovaný v tom čase navyše ani nemohol vedieť s ktorým zamestnancom skončí pracovný pomer výpoveďou a s ktorým zamestnancom skončí pracovný pomer dohodou, nakoľko dohoda je dvojstranným právnym úkonom skončenia pracovného pomeru, pri ktorej sa vyžaduje zhoda a vôľa ukončiť pracovný pomer ako na strane zamestnanca tak i na strane zamestnávateľa oproti výpovedi, ktorá je jednostranným právnym úkonom adresovaným druhej strane. Z uvedeného dôvodu vzniká dôvodná pochybnosť o prerokovaní výpovede zamestnaneckou radou (keď mala prerokovať 10 výpovedí zamestnancov vrátane výpovede žalobcu), ktorú má potvrdzovať zápisnica z tohto prerokovania opatrená podpisom predsedu zamestnaneckej rady E. a riaditeľom žalovaného v rozpore s bodom 2.2 písm. e) rokovacieho poriadku, ktorý tvorí prílohu stanov zamestnaneckej rady, účinnému ku dňu 28.02.2012, podľa ktorého záznam zo zasadnutia podpisuje predseda zamestnaneckej rady a overuje určený člen zamestnaneckej rady (čo splnené nebolo), z dôvodu ktorého žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v podobe riadneho a včasného prerokovania výpovede žalobcu so zamestnaneckou radou, ktoré mala osvedčovať práve zápisnica s prerokovania. A teda súd má za to, že aj keď podľa vyjadrenia svedka E. telefonicky oboznámil členov zamestnaneckej rady (s výnimkou p. C., ktorej sa organizačná zmena dotýkala a skončenie pracovného pomeru podliehalo súhlasu zamestnaneckej rady) so skončením pracovného pomeru zamestnancov žalovaného z organizačných dôvodov pre nadbytočnosť týchto zamestnancov, jednalo sa iba o informáciu o úmysle žalovaného skončiť pracovný pomer s týmito zamestnancami (bez uvedenia konkrétneho termínu podávania výpovedí z pracovného pomeru), keďže prerokovaním výpovede je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom, tak ako sa to dialo u žalovaného zaužívanou formou a spôsobom v minulosti, pričom nie je rozhodujúce či zamestnanecká rada udelí súhlas alebo sa nevyjadrí vôbec (keď konsenzuálny výstup bol v podstate taký, že s uvedeným riešením situácie nesúhlasia, ale vzhľadom k tomu, že zmena bola rozhodnutím riaditeľa, túto akceptovali). Nemožno opomenúť ani fakt, že ak bola pani C. členkou zamestnaneckej rady, ktorá je v zmysle Zákonníka práce chránená pred skončením pracovného pomeru oproti výslovnému súhlasu zamestnaneckej rady a táto nebola účastná akejkoľvek formy zasadania zamestnaneckej rady zo dňa 24.04.2015, nemohol s ňou zamestnávateľ skončiť pracovný pomer výpoveďou z dôvodu uvedeného § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a súčasne nemohol si byť istý ani v uzatvorení dohody o skončení pracovného pomeru z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Aj táto skutočnosť sa preto javí neštandardnou pri prerokovaní výpovede zamestnaneckou radou z dôvodu organizačnej zmeny pre nadbytočnosť. Na margo súd k tomuto poukazuje i na výpoveď svedkyne Q. F., ktorá odmietla podpísať zápisnicu zo zasadnutia zamestnaneckej rady predloženú p. X., keďže nebola prítomná tohto zasadnutia („bol už na nej podpis riaditeľa B. a ďalej miesto na podpis pána E., ktorého volala, aby ju došiel podpísať. Z jeho vyjadrenia však vyplynulo, že považoval svedkyňu za autorku zápisnice. Povedala mu, že ňou nie je a ani ju nepodpísala a hoci mala dojem, že sa mu to nepáči, pán E. zápisnicu podpísal“). Ako už bolo uvedené vyššie žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania riadneho prerokovania výpovede zamestnaneckou radou. Táto podmienka platného skončenia pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov pre nadbytočnosť zamestnanca preto splnená nebola.

50. V súvislosti so skončením pracovného pomeru výpoveďou danou žalobcovi dňa 28.04.2015 súd považuje ďalej za potrebné uviesť, že aj keby boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre použitie výpovedného dôvodu podľa ustanovenia § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, výpoveď je neplatná z dôvodu neurčitosti prejavu vôle. Žalovaný ako zamestnávateľ v písomnej výpovedi z pracovného pomeru žalobcovi skutkové vymedzenie dôvodu výpovede podal ako nadbytočnosť na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu žalovaného. Výkladom takto prejavenej vôle bez nutnosti doplnenia o to, čo prejavené nebolo, nemožno vôbec zistiť, k akej organizačnej zmene u žalovaného malo dôjsť a na základe ktorého písomného rozhodnutia jeho štatutárneho orgánu sa tak malo stať (opatrené registratúrnym číslom, tak ako to bolo uskutočňované v minulosti nielen pri dokumentoch riaditeľa žalovaného), v čom konkrétne má spočívať nadbytočnosť žalobcu. Ako uviedol žalobca na pojednávaní konanom dňa 28.11.2017, tomuto nebolo pri daní výpovede (resp. pred daním výpovede) predložené rozhodnutie riaditeľa žalovaného o organizačnej zmene, z ktorého by mohol zistiť dôvod svojej nadbytočnosti u žalovaného ako zamestnávateľa. Ak by sa tak malo stať ústne, kedy by riaditeľ žalovaného oboznámil žalobcu s dôvodom nadbytočnosti pri organizačnej zmene, nie je právne bez významu, prečo by táto skutočnosť nebola uvedená v samotnej výpovedi a to najmä z dôvodu právnej istoty a pri predchádzaní vzniku pracovnoprávnych sporov. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na predmetnom pojednávaní k uvedenému uviedol, že takú vedomosť nemá (súčasťou výpovede bolo aj oznámenie o organizačnej zmene priamo v texte výpovede), čím však v skutočnosti nepoprel tvrdenie žalobcu. Vymedzenie výpovedného dôvodu nadbytočnosti žalobcu je natoľko skutkovo vágne a neúplné (neurčité), že má za následok neplatnosť výpovede. Vzhľadom k uvedenému sa súd ďalej námietkou žalobcu o neplatnosti výpovede z dôvodu jej nepodpísania riaditeľom žalovaného, preto nezaoberal, iba poznamenáva, že žalovaný súdu predložil výpoveď z pracovného pomeru opatrenú podpisom riaditeľa žalovaného a podpisom žalobcu s dátumom prevzatia dňa 28.04.2015, kedy by bolo nanajvýš neštandardnou a málo pravdepodobnou chybou žalovaného doručiť žalobcovi výpoveď bez podpisu riaditeľa žalovaného na predmetnej výpovedi aj vzhľadom k právnej podpore JUDr. A..

51. S tvrdeniami žalobcu o vyvíjaní násilia a psychoteroru, bossingu ergo v rozpore s dobrými mravmi, pri motívoch priečiacich sa základným zásadám právneho poriadku v čase pred daním výpovede a v čase dávania výpovede žalobcovi a za účasti SBS-ky, sa súd stotožniť nemohol. Žalobca síce mohol sled týchto udalostí subjektívne pociťovať ako určitý nátlak a mohlo to u neho vyvolať stres, bez ďalšieho však nejde o taký objektívne existujúci stav, ktorý by vylučoval slobodu vôle dotknutého zamestnanca uzatvoriť dohodu o skončení pracovného pomeru alebo prijať výpoveď či realizovať výkon svojich práv v súlade so Zákonníkom práce.

52. Skutkový záver súdu preto zodpovedá výsledkom dokazovania a súd k nemu dospel postupom zodpovedajúcim podľa ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivé a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov platí zásada voľného hodnotenia dôkazov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.

53. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho a skutkového stavu keď kumulatívne neboli splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou žalobcovi ako zamestnancovi z dôvodu organizačnej zmeny pre nadbytočnosť zamestnanca, súd považoval žalobu za dôvodnú a vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

54. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazom súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

55. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci plný úspech, a preto tomuto prislúcha nárok na náhradu trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudkuna súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 <aspi:// module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.%252329'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 233/1995 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).