Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B3-17Csp-18-2017.pdf
PDF · 101.47 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-17Csp/18/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci žalobkyne: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., M. XXXX/X, štátny občan SR, v zastúpená Mgr. Miroslav Tokarčík, advokát, Študentská 17, Trnava, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., Kýčerského 7, Bratislava, IČO: 36 857 513, o zaplatenie 145,76 Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 09.03.2017, domáhala voči žalovanému zaplatenia 299,78 Eur istiny s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia dôvodiac tým, že dňa 01.10.2009 uzatvorila so žalovaným Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo forme kreditnej karty - Autokarty. Žalobkyňa v Zmluve vystupuje ako spotrebiteľ, keďže uzatvorila Zmluvu ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení Zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti; žalovaný je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; predmetná Zmluva je tak spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ako „Občiansky zákonník“) ako aj Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“); na žalobkyňu sa preto vzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa; predmetom Zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru; žalovaný pred uzatvorením Zmluvy Žalobkyni neposkytol informácie vyžadované zákonodarcom v zmysle ust. § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch vo forme formulára Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, a teda porušil právnu úpravu už pred uzatvorením Zmluvy; Podľa žalobkyne v Zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti, rozdelenie splátok na istinu, úrok a iné poplatky, údaj o RPMN, údaj o priemernej hodnote RPMN, údaj o výške úrokovej sadzby a poplatkoch.
2. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný sa prijímaním pravidelného mesačného plnenia obohatil bez právneho dôvodu na úkor majetku žalobkyne v celkovej výške 299,78 Eur, pričom aj napriek výzve zo strany žalobkyne odmietol získané bezdôvodné obohatenie do 25.02.2017 vydať.
3. Na preukázanie uvedených skutočností predložila žalobkyňa nasledovné listinné dôkazy: Zmluva č. 0033609971 zo dňa 01.10.2009, výpis z čerpania ku dňu 08.01.2017, výzva zo dňa 23.02.2017, súd sa oboznámil s vyjadreniami žalobkyne, žalovaného a dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam.
4. Súd dňa 11.04.2017 vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, v ktorom namietal, že zmluva o úvere obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom v čase ich uzavretia, keď žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty bola výzvou klienta zo strany spoločnosti žalovaného na vyplnenie nevyhnutných údajov do žiadosti, na základe ktorých žalovaný posúdil a rozhodol, či sa úver schváli, ak dôjde k uzavretiu zmluvy alebo neschváli z dôvodu, že ponúknutá bonita potenciálneho klienta nepostačuje na schválenie úveru v spoločnosti žalovaného. Oboma stranami podpísaná žiadosť, spolu s jej právnymi súčasťami - obchodné podmienky, potvrdzujúci list a cenník tvorí ako celok zmluvu o úvere, pričom táto skutočnosť je výslovne uvedená v texte prvej časti zmluvy tesne nad podpismi zmluvných strán. Vzhľadom na povahu tohto úveru ako revolvingu nebolo vopred možné vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov spojenú s revolvingovým úverom. Na podporu tohto tvrdenia žalovaný uviedol ustanovenie vyhlášky ministerstva financií SR č. 620/2007 Z.z., viazanú na Zákon o spotrebiteľských úveroch číslo 258/2001 Z.z., keď vo vysvetlivkách k položke 3C je uvedené, že hodnota RPMN pri spotrebiteľskom úvere poskytovanom prostredníctvom kreditnej karty (revolvingového úveru), pri ktorom nemožno určiť RPMN, sa riadok nevypĺňa. Rovnako to platí aj v prípade skutočného údaja o celkových nákladoch spotrebiteľa, nie je možné vzhľadom na povahu revolvingového úveru vypočítať vopred do zmluvy, keďže nie sú známe vopred na to potrebné údaje o reálnom čerpaní a splácaní, ktoré nastane až v budúcnosti po podpise zmluvy, preto je v zmluve uvedený len predpokladaný výpočet. Úroková sadzba v danom prípade nebola menená, ostávala stále rovnaká vo výške 22,80 % ročne. Vo vzťahu ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru platí, že žalobkyňa si dohodla v zmysle zmluvy o úvere poskytnutie takzvaného revolvingového úveru s typicky automaticky obnovovaným úverovým rámcom a vopred dohodnutým úverovým limitom, pričom pri jeho splácaní môže klient opakovane čerpať poskytnuté finančné prostriedky až do výšky tohto limitu. Z uvedeného dôvodu nie je možné určiť presnú konečnú splatnosť úveru ani dobu trvania zmluvy, čo bolo uvedené aj v článku X. bod 60 obchodných podmienok
- zmluva, ktorej súčasťou sú tieto obchodné podmienky, sa uzatvára na dobu neurčitú.
K zákonnej požiadavke mať v zmluve údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, zaujal žalovaný postoj, že tento výklad je nesprávny, príliš formalistický, absentuje v ňom racionalita s ohľadom na potreby zmluvného vzťahu. Vzhľadom na rozdielne názory súdov Slovenskej republiky, je potrebné podľa žalovaného postupovať pri výklade vnútroštátnej normy tzv. eurokomfortným výkladom v súlade s najnovšou rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ, v súlade so závermi Smernice 2008/48 ES zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice rady 87/102/ EHS, keď európsky zákonodarca vyžaduje jedine uvedenie celkových splátok úveru v zmluve o úvere, nevyžaduje ich osobitné a v prípade rovnakej splatnosti zložiek splátky a rovnakej úrokovej sadzby na ne naviazanej aj bezpochyby zbytočné rozčlenenie ich jednotlivé zložky, istinu, úroky, keď členské štáty nesmú za účelom zachovania vnútorného trhu ani súdnym výkladom vnútroštátnych noriem zachovávať prísnejšie pravidlá. Zároveň vzniesol námietku premlčania vo vzťahu ku splátkam realizovaným žalobkyňou pred 09.03.2015 t. j. v sume 109,78 Eur.
5. Zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi stranami sporu pozostáva z ustanovení nachádzajúcich sa na prednej strane listiny, zmluvných dojednaní na zadnej strane listiny a príloh, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. V zmysle uvedeného teda oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru), ale je súčasťou zmluvy ako takej. Podľa vôle zmluvných strán teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriaci jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, rôznych počtoch splátok a podobne. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky (10,- Eur), celkovú výšku úverového limitu v sume 300,- Eur, štandardná úroková sadzba nie je uvedená.
6. Žalobkyňa tvrdí, že pravidelnými mesačnými splátkami od uzatvorenia zmluvy zaplatila sumu 842,31 Eur, pričom istina záväzku predstavuje sumu 542,53 Eur, preto si v tomto konaní uplatňuje rozdiel v týchto sumách vo výške 299,78 Eur.
7. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila písomne podaním zo dňa 19.07.2017, doručeným súdu dňa 24.07.2017 namietala, že listina samotnej zmluvy nebola ňou v rozpore s ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka podpísaná, keďže podpísala iba žiadosť o uzavretie zmluvy, a nie samotnú zmluvu a všetky dokumenty k nej priložené. Argumentáciu žalovaného o neexistencii povinnosti uviesť údaj o RPMN v Zmluve považuje za zavádzajúcu a bez opory v právnej úprave, keď táto povinnosť žalovanému vyplýva priamo z ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Námietky žalovaného k údaju o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, vychádzajúce z interpretácie Smernice 2008/48 ES zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice rady 87/102/ EHS, hodnotí tak, že by pripustením tejto interpretácie súd pripustil retroaktivitu, keď posudzovaná zmluva bola uzavretá podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
8. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
9. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
10. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
12. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
13. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101> musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101> a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101>, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101>.
14. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
15. Pojem spotrebiteľ podľa ESD a európskych inštitúcií: Priemerný spotrebiteľ je taký, ktorý má dostatok informácií, je v rozumnej miere pozorný a opatrný s ohľadom na sociálne, kultúrne a jazykové aspekty. V tomto smere treba uviesť, že ak nebudú spotrebitelia v otázke osobných financií zodpovednejší, nebude žiadna právna úprava postačovať na to, aby ich ochránila ( človek nepodpisuje zmluvy, ktorým nerozumie). Ochrana spotrebiteľa má svoje medze a nemožno ju chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti ( Q. X.l, Q., M. a kol. Občanský zákonník komentár, C.H. Beck 2008,s. 408 ).
16. Podstatou právneho vzťahu zmluvy o úvere je právo dlžníka na poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorému zodpovedá povinnosť tieto prostriedky poskytnúť a súčasne povinnosť dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky (NZP) t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou absolútnej neplatnosti podmienky. Základným zmyslom a účelom neplatnosti neprijateľnej podmienky je to, aby sa spotrebiteľ mohol s úspechom voči dodávateľovi domáhať toho, v uplatnení čoho mu táto podmienka bránila. Podľa ustálenej právnej praxe za značnú nerovnováhu treba považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia alebo, ktoré sa týkajú možnosti odstúpenia od zmluvy. Právna úprava umožňuje neprijateľné podmienky sankcionovať neplatnosťou, ale nie vždy sa považujú za neprijateľné aj keď vykazujú takéto znaky, nakoľko neprijateľnosť podmienky sa spája vždy s konkrétnou situáciou ( konaním, nečinnosťou, spôsobom dojednania) - ( JUDr. Jaroslav Krajčo, Spotrebiteľská zmluva v aplikačnej praxi v SR a EÚ, Eurounion, 2011).
18. V časti uplatneného žalobného návrhu sa žalobkyňa domáha určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov ako prejudiciálnej otázky k vydaniu bezdôvodného obohatenia žalovaným, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného vo výške 299,78 Eur tým, že podľa žalobkyne jej poskytol úver vo výške 542,53 Eur, pričom do podania žaloby na predmetnú zmluvu žalobkyňa zaplatila sumu 842,31 Eur.
19. Žalobkyňa namietala, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd mal za to, že treba vychádzať z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné; keďže zmluva bola uzavretá dňa 01.10.2009 prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo do Občianskeho zákonníka zavedené až zákonom č. 102/2004 Z.z., účinným od 01.04.2015. Preto súd posudzoval predmetnú zmluvu v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, ktorý výlučne upravuje zmluvu o úvere ako zmluvný typ.
20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sa nemožno stotožniť s názorom žalobkyne o tom, že zmluva neobsahuje požadované údaje, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Údaj o konečnej splatnosti úveru jednoznačne vyplýva z článku X. bod 60 obchodných podmienok, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Z charakteru poskytnutého úveru ako revolvingu sa presná konečná splatnosť tohto typu úveru ani nedá určiť, pretože je závislá na čerpaní úveru klientom. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného aj v časti týkajúcej sa výkladu absencie RPMN, keď vzhľadom na povahu tohto úveru ako revolvingu nebolo vopred možné vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov spojenú s revolvingovým úverom, čo vyplýva z Vyhlášky ministerstva financií SR č. 620/2007 Z.z., vzťahujúcej sa na Zákon o spotrebiteľských úveroch číslo 258/2001 Z.z., keď vo vysvetlivkách k položke 3C je uvedené, že hodnota RPMN pri spotrebiteľskom úvere poskytovanom prostredníctvom kreditnej karty (revolvingového úveru), pri ktorom nemožno určiť RPMN, sa riadok nevypĺňa.
K námietke žalobkyne, že v zmluve absentuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd konštatuje, že vzhľadom na zmluvný typ posudzovaného úveru - revolving, nebolo možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby uviedol rozpis v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď výšku mesačnej splátky 10,- Eur mesačne uviedol a ostatné záviselo od vôle žalobkyne, či a vôbec a v akej výške bude možnosť úveru využívať.
21. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 1 ods. 3 citovaného zákona, podľa ktorého sa zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom. Charakter revolvingovej zmluvy priamo vylučuje možnosť aplikácie zákonných ustanovení týkajúcich sa náležitostí bežnej zmluvy o úvere, medzi ktoré patria práve žalobkyňou vytýkané nedostatky zmluvy spôsobujúce podľa nej je bezúročnosť a úver poskytnutý bez poplatkov.
22. Námietka žalobkyne, že uzavretie revolvingového úveru je neplatné, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, považuje súd za nedôvodnú, keď žalobkyňa poskytnuté peňažné prostriedky z revolvingu prijala, nepožiadala o stornovanie, oboznámila sa s mechanizmom splácania poskytnutého úveru a tento aj riadne splácala, preto sa predpokladá, že mala vedomosť o charaktere revolvingu.
23. Vzhľadom na uvedené, súd považoval predmetnú žiadosť /zmluvu o revolvingovom úvere za platnú a preto nevzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie v podobe rozdielu medzi žalobkyňou uhradenej istiny a poskytnutému úveru. Súd sa preto námietkou premlčania vznesenou žalovaným už nezaoberal. Odkazujúc na dôvody uvedené v odôvodnení tohto rozsudku súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnému žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).