Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoE/10/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovni, pobočka Bardejov, Hurbanova 6, Bardejov, proti povinnému COMECO, s.r.o., Zborov, Námestie ČA 220/24, IČO: 36 468 592, o vymoženie sumy 16,60 EUR s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov zo dňa 26.05.2015 č.k. 5Er/494/2013-19 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

Vo výroku o trovách exekúcie v r a c i a vec súdu prvej inštancie na postup podľa § 374 ods. 4 O.s.p.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením exekučný súd zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom, EX 2370/2013. Oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov v sume 61,19 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie vo výroku o zastavení exekúcie odvodnil odkazom na § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z Exekučného poriadku skonštatovaním nemajetnosti povinného subjektu. O trovách exekúcie rozhodol v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, po posúdení dôvodnosti a účelnosti vyúčtovaných trov súdneho exekútora a priznal súdnemu exekútorovi paušálne trovy exekúcie spolu s náhradou hotových výdavkov, spolu vo výške 61,19 EUR. Rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

2. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená odvolanie. Poukázala na to, že vo veci neboli splnené zákonné podmienky na to, aby bola oprávnenej uložená povinnosť hradiť trovy exekútora, keďže z jej strany nedošlo k zavineniu zastavenia exekúcie. Povinný, právnická osoba, bol ako podnikateľský subjekt vymazaný z obchodného registra k 06.06.2015, pričom exekučný súd nesprávne právne posúdil dôsledky zániku povinného, čo nemožno pričítať ako zavinenie oprávnenej. Nestotožnil sa preto s tým, aby bol zaviazaný na úhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

3. Na výzvu súd oprávnená doplnila podané odvolanie a špecifikovala, že to smerovalo aj do výroku, ktorým bola exekúcia zastavená, aj do výroku o trovách exekúcie. Uviedla, že zánikom povinného a výmazom z obchodného registra došlo k strate spôsobilosti tohto účastníka konania, čo je neodstrániteľnou prekážkou konania a exekučné konanie preto malo byť zastavené z iného dôvodu. Následne tak nemalo byť o trovách exekúcie rozhodované s odkazom na § 203 Exekučného poriadku.

4. Súdny exekútor vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

5. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávnenej v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , účinného od 1.7.2016, podľa § 470 ods. 1, 2 preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, v zmysle § 243h ods. 1 tohto zákona. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 386 a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej vo vzťahu k výroku no zastavení exekúcie nie je dôvodné.

6. Oprávnená ako exekučný titul predložila rozhodnutie zo dňa 24.06.2013, ktorým bolo povinnému predpísané poistné v sume 16,60 EUR za obdobie 01/2002 - 06/2003.

7. Exekučný súd na základe podanej žiadosti vydal dňa 09.09.2013 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku.

8. Podaním zo dňa 23.01.2015 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, keďže z vykonaného šetrenia bolo zistené, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom postihnuteľným exekúciou, je vedených viacero exekučných konaní voči nemu, pričom exekútor neeviduje žiadne úhrady, povinný nemá žiadne finančné prostriedky na účtoch v bankách, nie je vlastníkom motorových vozidiel ani nehnuteľností. Na základe toho sú aktuálne dané podmienky na zastavenie exekúcie. Zároveň si vyčíslil trovy exekúcie.

9. Odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou oprávnenej poukazuje predovšetkým na to, že exekučný súd rozhodoval o návrhu na zastavenie exekúcie dňa 26.05.2015. Povinný bol vymazaný z obchodného registra až dňa 06.06.2015. Námietky oprávnenej vo vzťahu k dôvodom odôvodňujúcim rozhodnutie exekučného súdu v tomto rozsahu preto nemožno považovať za dôvodné a opodstatnené.

10. Právnym dôvodom zastavenia exekúcie v čase rozhodovania exekučného súdu bolo zistenie o nemajetnosti povinného, ktoré vychádzalo zo šetrenia súdneho exekútora. Možno preto konštatovať, že na rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku boli splnené zákonné predpoklady, keďže k výmazu povinného došlo až v čase po rozhodnutí súdu.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým exekučný súd zastavil exekúciu, ako vecne správne potvrdil.

12. Len na doplnenie, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na záver vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 13/2012, ktorý vyslovil, že „nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku); porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2011 sp. zn. 3 M Cdo 10/2011.“

13. Vo vzťahu k výroku o trovách exekúcie odvolací súd odkazuje na prechodné ustanovenia CSP, účinného od 01.07.2016 v spojení s § 58 Exekučného poriadku a § 374 ods. 4 O.s.p., účinného do 30.06.2016.

14. Podľa § 470 ods. 1, 2 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

15. Rozhodnutie napadnuté odvolaním bolo vydané za účinnosti O.s.p., rovnako tak bolo podané odvolanie oprávnenej. Aj keď odvolací súd rozhoduje o podanom odvolaní po 1.7.2016, v zmysle § 470 ods. 2 je zrejmé, že právne účinky rozhodnutí resp. úkonov realizovaných pred 1.7.2016 ostávajú zachované. Následky podaného odvolania je teda nevyhnutné posudzovať podľa zákona účinného v čase jeho podania.

16. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník konania môže napadnúť v zásade každé rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak zákon výslovne nestanovuje, že opravný prostriedok nie je prípustný. O.s.p. v § 201 a § 202 upravoval tie skupiny prípadov, resp. rozhodnutí, proti ktorým odvolanie nie je prípustné. Tento výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. Jednu skupinu takýchto rozhodnutí, kde možnosť podania odvolania je upravená osobitne, sú uznesenia vydávané v exekučnom konaní. Z § 202 ods. 2 O.s.p. vyplývalo, že proti uzneseniam vydaným v zmysle Exekučného poriadku je odvolanie prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa.

17. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

18. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, účinného v čase rozhodovania exekučného súdu, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

19. Novelou Exekučného poriadku s účinnosťou od 1.11.2013 sa upravila možnosť podania opravného prostriedku proti výroku o náhrade trov exekúcie. Ustanovenie § 58 ods. 6 v novelizovanom znení (v znení účinnom do 31.03.2017) pripúšťalo výslovne iba možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku proti výroku, ktorým sa rozhoduje o trovách exekúcie v súvislosti s rozhodovaním o zastavení exekúcie, z čoho analogicky, v súlade s § 202 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že možnosť podania odvolania ako riadneho opravného prostriedku proti výroku o náhrade trov exekúcie sa vylúčila.

20. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

21. Z uvedeného ustanovenia analogicky vyplýva, že o odvolaniach proti rozhodnutiam o trovách konania, vydaným po 1.11.2013 sa rozhoduje podľa predpisu účinného po tomto dátume, bez ohľadu na to, kto toto rozhodnutie vydal. Iný výklad by bol v rozpore s významom tejto novelizácie a v rozpore so zásadou, že procesnoprávne zákonné ustanovenia sa uplatňujú v súdom konaní v čase rozhodovania súdu, ak prechodné ustanovenia zákona situáciu neupravia odlišne. Z odkazom na uvedené je zrejmé, že proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí zo dňa 26.05.2015, t.j. v čase, kedy Exekučný poriadok nepripúšťal možnosť podania odvolania ako riadneho opravného prostriedku, odvolanie v zásade nie je prípustné.

22. Odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. V súlade so zásadou stanovenou v § 470 ods. 2 CSP, vo vzťahu k zachovaniu právnych účinkov realizovaných úkonov účastníkov konania, odvolací súd poukazuje na znenie § 374 ods. 4 O.s.p., v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia, v zmysle ktorého bolo možné podanie opravného prostriedku proti každému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Procesný postup sa líšil v tom, či išlo o rozhodnutie, proti ktorému je zo zákona prípustné odvolanie alebo nie.

23. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., účinného do 30.06.2016, v čase rozhodovania exekučného súdu, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

24. Včasným podaním odvolania oprávnenou proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka sa toto uznesenie v napadnutej časti zrušilo zo zákona.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd nie je príslušný na rozhodovanie o podanom odvolaní vo vzťahu k výroku o trovách exekúcie. Odvolací súd preto vrátil rozhodnutie v časti výroku o trovách exekúcie súdu prvej inštancie na postup podľa § 374 ods. 4 O.s.p.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o trovách exekúcie.

27. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .