Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-35-2017.pdf
PDF · 102.53 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/35/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci manželov: A.. F. J., rod. F. (navrhovateľka - manželka - matka), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. F. XXX/X, H., štátne občianstvo Slovenskej republiky, zastúpená JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757 a U. Z. J., rod. J. (manžel - otec), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX S. drive, R., Z., W. T. Z XSF, Y. L., štátny občan D. republiky, zastúpený JUDr. Jozefom Dobrovičom, advokátom, so sídlom Žilinská 14, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: F. U. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec, takto
rozhodol:
I. Manželstvo manželov A.. F. J., rodená F., narodená dňa XX.XX.XXXX a U. Z. J., rodený J., narodený dňa XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v L., D. republika, zapísané v knihe manželstiev vedenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika L., zväzok OM/XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX, sa r o z v á d z a.
II. Maloletá Katarína U. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej F. U. sumou 150,- Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
IV. Styk otca s maloletou sa neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
VI. Štátu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo s manželom a upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu. V podanom návrhu uviedla, že manželstvo s manželom uzavreli v L. v D. republike. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa. Zo začiatku v rámci manželského spolužitia vychádzali dobre, objavovali sa len menšie hádky. Vážnejšie problémy nastali asi dva roky po svadbe, kedy manželka začala mať pocit, že manželove city k nej chladnú. Snažila sa túto situáciu riešiť rozhovorom. Manžela sa snažila podporovať aj pri jeho problémoch s hľadaním si novej práce. Postupom času však zistila, že aj pri hľadaní alebo udržaní práce bol pasívny a nikdy sa nesnažil rozšíriť si svoje pracovné zručnosti. Aj z tohto dôvodu sa u nich vyskytovali hádky čoraz častejšie. Po troch rokoch manželstva sa im narodila dcéra. Manžel sa však prakticky nezapájal do každodennej starostlivosti, iba sa občas s maloletou pohral. Počas toho
ako bola manželka na materskej a manžel bol bez práce navrhla, presťahovanie sa na Slovensko. Dohodli sa, že najskôr príde na Slovensko manželka (v júni 2013) a bude si hľadať prácu. Manžel sa mal presťahovať v novembri 2013, keď uplynie doba nájmu na dom, ktorý mali prenajatý vo Veľkej Británii. Následne keď ho manželka oslovila s tým, aby mu kúpila letenku na Slovensko, manžel jej oznámil, že na Slovensko nechce ísť. Aj po tom ako sa manželka natrvalo presťahovala na Slovensko bola s manželom v kontakte a snažila sa udržať vzťah aj na diaľku. Postupne bol ich kontakt zriedkavejší, až manželka v druhej polovici roka 2016 náhodou zistila, že jej manželovi sa vo Veľkej Británii narodila dcéra s jeho novou priateľkou, o ktorej dovtedy nič netušila. Za ten čas čo s manželom žili oddelene sa úplne odcudzili, nemajú k sebe žiadne väzby a kontakt udržiavajú len kvôli maloletej dcére. Viac ako štyri roky nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a intímne sa nestýkajú. Ich manželstvo je už len formálnym zväzkom. Nakoľko si už dlhodobo neplní svoju funkciu možno konštatovať rozvrat, ktorý je trvalý a nezvratný. Od presťahovania sa na Slovensko starostlivosť a náklady na maloleté dieťaťa znáša výlučne manželka manžel občas maloletej zavolá, za posledné obdobie sa jej snaží zavolať aspoň raz za týždeň. Na posledné narodeniny maloletej neposlal žiadny darček ani blahoželanie. Ďalej manželka v návrhu uviedla, že na rozvode sa s manželom dohodli, ako aj na úprave rodičovských práv a povinností k maloletej z dôvodu minimalizácie dopadu rozvratu manželstva na maloleté dieťa, pričom maloleté dieťa na čas po rozvode manželstva žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať na výživné vo výške 150,- Eur mesačne a stretávanie otca s maloletou ponechať neupravené.
2. Manžel vo vyjadrení k návrhu uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Konštatoval, že do manželstva vstupovali po niekoľkoročnej známosti, avšak postupom času sa začali vzájomne odcudzovať. Spočiatku sa chcel manželke prispôsobiť a odísť s ňou na Slovensko, neskôr si uvedomil, že to nie je to, čo chce a že jeho život je vo Veľkej Británii. Odkedy sa manželka odsťahovala na Slovensko ich manželstvo sa fakticky skončilo. Aj napriek vzdialenosti sa snažil udržiavať kontakt s maloletou. Po čase si našiel novú priateľku, s ktorou začal nový život a plánuje s ňou aj budúcnosť. S manželkou spolu nežijú už viac ako štyri roky, vzájomné city k sebe neprechovávajú a o obnovu ich manželstva nemajú záujem. V súčasnosti sú v kontakte iba kvôli maloletej dcére. Dohodli sa, že starostlivosť bude vykonávať manželka, na výživu maloletej bude prispievať sumou 150,- Eur mesačne. S maloletou bude naďalej v telefonickom kontakte a pokiaľ mu to okolnosti umožnia, navštívi ju aj na Slovensku.
3. Z obsahu návrhu na začatie konania ako aj zo sobášneho listu manželov vyplýva, že manželka je štátny občan Slovenskej republiky a manžel je štátny občan Gambijskej republiky. Manželstvo uzavreli v D. republike. H. žila v čase podania návrhu na území Slovenskej republiky, manžel na území Veľkej Británie. U obidvoch ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádza maloleté dieťa, ktoré sa spolu s matkou zdržiava na území Slovenskej republiky, v Maduniciach, kde má maloleté dieťaťa svoj obvyklý pobyt. Nakoľko ide o konanie s cudzím prvkom, bol súd povinný podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“) prihliadať na to, či sú splnené podmienky konať a rozhodnúť.
4. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
5. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.
6. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
7. Nakoľko medzi Gambijskou republikou a Slovenskou republikou nie je uzatvorená dvojstranná zmluva ohľadom konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, je daná právomoc súdu Slovenskej republiky rozhodovať o rozvode manželstva ako aj o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu s poukazom na citované ustanovenia zákona o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom. Rozhodným právom je právo Slovenskej republiky s poukazom na ustanovenie § 22 ods.1 zákona č. 97/1963 Zb.
8. Súd vykonal pojednávanie dňa 16.05.2018 v prítomnosti manželky, jej právneho zástupcu, procesného opatrovníka maloletej, právneho zástupcu manžela a v neprítomnosti manžela (otca maloletej) podľa § 180 CSP, ktorý sa vo veci vyjadril a požiadal súd o rozhodnutie aj v jeho neprítomnosti.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaným návrhom, sobášnym listom manželov, rodným listom maloletej, výdavkami na maloletú, lustráciou matky v registri obyvateľov a sociálnej poisťovni, vyjadrením manžela, priloženou dohodou rodičov, potvrdením o príjme matky, potvrdením o príjme spolu žijúcich osôb, potvrdením o príjme manžela, výsluchom manželky, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci:
10. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 25.11.2009 v Banjule v Gambijskej republike, manžel ako štátny občas Gambijskej republiky a manželka ako štátny občan Slovenskej republiky, pričom u oboch manželov ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťaťa, KC. nar. XX.XX.XXXX. Po narodení dcéry, počas materskej dovolenky, v júni 2013, manželka odišla na Slovensko s tým, že v novembri 2013 za ňou príde aj manžel. V novembri 2013 ale manžel manželke oznámil, že na Slovensko nepríde. Aj potom zostali manželia v kontakte, ktorý bol postupom času čoraz zriedkavejší. Postupne došlo k ochladnutiu ich vzťahu a vzájomnému odcudzeniu. Začiatkom roka 2017 manžel potvrdil, že má novú priateľku, s ktorou má aj dieťa a plánujú spoločnú budúcnosť. Ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností sa rodičia dohodli tak, že maloletá bude v starostlivosti matky, otec bude prispievať na jej výživu sumou 150,- Eur mesačne, pričom styk otca s maloletou nežiadali upraviť. Čistý mesačný príjem matky maloletej je vo výške 1.450,- Eur. Matka s maloletou bývajú v spoločnej domácnosti u jej sestry a jej manžela, spolu s ich dvoma maloletými deťmi v Maduniciach. Náklady na maloletú má matka v sume približne 502,- Eur, tak ako vyčíslila v podanom návrhu, pričom platí škôlku v sume 41,- Eur, dopravu do škôlky v sume 30,- Eur, tanečný krúžok v sume 10,- Eur, stravu doma v sume 80,- Eur, hygienické potreby v sume 20,- Eur, oblečenie a obuv v sume 80,- Eur, plavecký kurz v sume 55,- Eur, výlety a dovolenka v sume 175,- Eur, zdravotnú starostlivosť v sume 10,- Eur. Otec maloletej posiela výživné na maloletú v sume 100,- až 120,- Eur a s maloletou je v telefonickom kontakte. Čistý mesačný príjem otca je približne 1.050,- britských libier (GBP) mesačne (cca 1.197,- Eur). Nevlastní žiaden hnuteľný majetok vyššej hodnoty ani nehnuteľný majetok. Býva v prenajatom byte spolu so svojou novu partnerkou, s ktorou má aj maloleté dieťa. Jeho partnerka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke.
11. Podľa čl. 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o rodine“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
12. Podľa článku 4 základných zásad zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
13. Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
14. Podľa § 19 ods. 1 až 3 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
15. Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených.
16. Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa §18 a 19.
17. V ustanovení § 23 zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, jeho intenzita by mala byť vysoká a musí sa javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa majú týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť medzi nimi vážne narušené citové vzťahy, i keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody ohľadom nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov.
18. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
19. Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
20. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov neplní svoj účel pre ktorý bolo uzatvorené, manželstvo je vážne narušené a vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že niet predpokladu obnovenia takto narušených vzťahov do budúcnosti. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v rozdielnom pohľade manželov na život, v následnom odlúčení a ochladnutí ich vzájomného vzťahu. Manželstvo účastníkov konania si už neplní žiadnu z funkcií, ktoré manželstvo má mať, účastníci konania viac ako štyri roky nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne, ako manželia sa intímne nestýkajú a nezabezpečujú spoločnú starostlivosť a výchovu svojho dieťaťa. Manželovi sa narodilo dieťa, ktorého matkou je jeho nová partnerka, s ktorou aj žije v spoločnej domácnosti a
plánuje s ňou budúcnosť. Obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasili a vylúčili možnosť obnovenia manželského spolužitia. Nakoľko sú splnené zákonnom stanovené podmienky na rozvod manželstva, súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov konania výrokom I. rozviedol.
25. Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, tu súd prihliadol na skutočnosť, že rodičia sa dohodli. Súd maloletú výrokom II. zveril do osobnej starostlivosti matky, nakoľko bolo v konaní preukázané, že od odsťahovania sa matky a maloletej na Slovensko (s vedomím a súhlasom otca) starostlivosť o maloletú vykonáva výlučne matka maloletej. Zo zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky otec maloletej súhlasil. Výšku výživného v sume 150,- Eur mesačne, na úhradu ktorého súd výrokom III. zaviazal otca maloletej, súd určil s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletej. Aj pri určení výšky výživného súd prihliadal na skutočnosť, že rodičia maloletej sa dohodli. Styk maloletej s otcom ponechal súd, aj vzhľadom na vyjadrenie rodičov, vo výroku IV. neupravený. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že takáto úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu je v jeho záujme.
26. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov konania výrokom V. nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanoveniach § 53 a nasl. CMP.
29. V konaní vznikli štátu trovy, a to vyplatením odmien za preklady rozhodnutí a iných písomností doručovaných otcovi, ako aj písomností od otca.
30. Podľa § 155 ods. 1 a 2 CSP každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. (1) Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
31. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
32. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
33. Podľa § 252 CSP každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.
34. Hoci Civilný sporový poriadok upravuje výslovne v § 155 ods. 1 CSP len pribratie tlmočníka za účelom zaručenia práva účastníka konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie, súd má za to, že je potrebné uvedené ustanovenie aplikovať aj v prípade ustanovenia prekladateľa do konania, ak je prekladateľ ustanovený za účelom prekladu podaní, rozhodnutí, výziev a pod. do jazyka, ktorému účastník rozumie, aby tak bolo zaručené jeho právo konať pred súdom, a tiež za účelom prekladu podaní cudzích orgánov alebo pre cudzie orgány, s ktorými je súd nútený komunikovať z dôvodu cudzieho prvku v konaní. V prípade zabezpečenia prekladu potrebných písomností a pribratia prekladateľa do konania za vyššie uvedeným účelom je teda potrebné použiť analogiu legis v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP v spojení s § 155 ods. 1 CSP. Ak potom za použitia analogie legis znáša trovy prekladu podľa § 155 ods. 1 CSP štát (§ 155 ods. 2 CSP), rozhodol súd o náhrade trov konania štátu vo výroku VI. rozsudku tak, že štátu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 1 a 2 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.