Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/325/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: V.. C. Y., H. D. U., Y. XXXX/XX proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 31.3.2017 č.k. 12Csp/198/2016-55 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy z XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalovaným a žalobkyňou pod č. zmluvy XXXXXXXXXX, je neplatná. Určil, že úver dohodnutý medzi stranami sporu v spotrebiteľskom úvere revolvingového typu z XX.XX.XXXX č. zmluvy XXXXXXXXXX, je bez poplatkov a bezúročný. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4 písm. l/, ods. 5, 9, § 54 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. c/, ods. 6, 8, § 4 ods. 3, § 5 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch vzal za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu a v jej súvislosti dňa XX.XX.XXXX dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX. Po oboznámení sa s obsahom tejto dohody o zrážkach zo mzdy súd prvej inštancie uzavrel, že táto obsahuje znenie, ktoré jednoznačne stavia žalobkyňu do nevýhodnej pozície proti žalovanému. S poukazom na § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka zistil, že vykonanie dohody o zrážkach zo mzdy v čase, keď základ a výška pohľadávky - úveru medzi účastníkmi úverovej zmluvy bola sporná, dovoľuje žalovanému ako veriteľovi bez ohľadu na možné námietky dlžníka, subjektívne vyložiť otázku plnenia povinnosti dlžníka v rozpore so skutočným stavom a bez akéhokoľvek odôvodnenia a vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka začať realizovať zrážky zo mzdy dlžníka aj po dobu spornosti, základu a výšky úverovej pohľadávky. Dlžník za žiadnych okolností nemôže zabrániť, aby prípadný postup žalovaného ako veriteľa mohol zvrátiť vo svoj prospech v prípade, že žalovaný ako veriteľ v rozpore so skutočnosťou posúdil dodržiavanie povinností dlžníka pri splácaní úveru. Takýto postup žalovaného ako veriteľa je zameraný jednoznačne na to, aby obmedzil dlžníka pri uplatňovaní svojich práv takým právnym spôsobom, aký mu poskytuje napríklad inštitúcia námietok alebo návrhu na zastavenie exekúcie v exekučnom konaní. V prípade výkonu dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ dlžníka nemá možnosť odmietnuť vykonávanie zrážok alebo toto pozastaviť, aj

keby sa toho dlžník ako zamestnanec domáhal. Rovnako nemá možnosť zadržať zrážané čiastky mzdy, ako je to v prípade exekučného konania.

3. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa názoru súdu prvej inštancie neobsahuje žiadne podmienky, splnením ktorých by zamestnávateľ dlžníka mohol odmietnuť, pozastaviť alebo nevyplácať zrážky zo mzdy pre veriteľa - žalovaného. Tým sa obmedzuje prístup dlžníka k dôkazom a skryto sa stanovuje povinnosť dlžníka ako spotrebiteľa niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva mal niesť žalovaný ako veriteľ. Takáto dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací úkon na splatenie dlhu, ktorý už ku dňu uzavretia dohody neexistoval, nemôže spĺňať podmienky platnej zmluvy. Tým, že žalovaný predložil žalobcovi na uzavretie dohodu o zrážkach zo mzdy na splatenie časti úveru v podstate súčasne s úverovou zmluvou (s posunom jedného dňa), porušil tak svoju povinnosť uvedenú v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takouto dohodou uzavretou bezprostredne po uzavretí úverovej zmluvy sa podľa názoru súdu prvej inštancie umožňuje veriteľovi obísť preskúmavanie splnenia podmienok, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie splnenia povinnosti dlžníka - spotrebiteľa.

4. Vo vzťahu k obsahu zmluvy o úvere zistil, že odplata za úver určená výškou 23,3% zo sumy 3.000,00 eur pri uvedení, že celkové náklady spojené s úverom predstavujú 1.418,40 eur je určená takým spôsobom, že nie je možné zistiť, koľko činí výška poplatku za poskytnutie úveru, nakoľko táto v zmluve uvedená nie je. Preto nie je zistiteľné, aký podiel celkových nákladov uvedených v zmluve sumou 1.418,40 eur tvorí podiel pripadajúci na úroky a podiel pripadajúci na poplatky z úveru. Nakoľko v tejto časti je zmluva neurčitá pre svoju nepreskúmateľnosť, čo do výpočtu výšky nákladov zo strany veriteľa, túto zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Navyše celková odplata vo výške 1.418,40 eur vo vzťahu k výške úveru 3.000,00 eur predstavuje podiel takmer 50%, čo vo vzťahu k žalobcovi súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprimeranú odplatu v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

5. Na základe týchto úvah dospel súd prvej inštancie k záveru o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

6. Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia neplatnosti celej úverovej zmluvy, z dôvodov vyššie uvedených túto žalobu považoval za neopodstatnenú, preto v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

7. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní neúspešný, nepriznal náhradu trov konania. Žalobca bol v konaní úspešný, avšak tento sa zriekol nároku na náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Uplatnil náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že považuje za nesprávne konštatovanie súdu prvej inštancie, že v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy nebola zrejmá výška záväzku žalobcu z úverovej zmluvy. V čase uzavretia dohody záväzok žalobcu existoval. Názor súdu o tom, že dohodou o zrážkach zo mzdy možno zabezpečiť len jestvujúci dlh je mylné, bez opory v právnej úprave. Súd prvej inštancie neuviedol žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého by dohoda mala obsahovať oprávnenie zamestnávateľa odmietnuť vykonávanie zrážok, tieto pozastaviť alebo nevyplácať. Za nezákonné považuje závery súdu, že dohoda o zrážkach zo mzdy a jej uzavretie má spôsobiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na úkor žalobkyne. Právna úprava, účinná v čase uzavretia dohody výslovne jej uzavretie pre oblasť spotrebiteľských úverov predpokladala a pripúšťala (§ 9 ods. 13 zák. č. 129/2010 Z.z.). Zo zmluvy o úvere vyplýva, že z celkových nákladov spojených s úverom pripadá na poplatok suma 0,00 eur, jeho suma je v zmluve presne určená a úver bol poskytnutý bez poplatkov. Za nesprávny považuje názor súdu prvej inštancie, že celková odplata má vo vzťahu k úveru predstavovať neprimeranú odplatu pre jeho rozpor s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. S poukazom na § 1 ods. 1, 2, § 1a ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. výška odplaty nebola dojednaná v rozpore so zákonom. Išlo o hodnotu (23,35%) menšiu ako maximálna hranica povolená Občianskym zákonníkom a nariadením vlády v hodnote 26,72%, čo tvorí dvojnásobok hodnoty 13,36%, zverejnenej Ministerstvom financií SR. Nesprávny je postup súdu prvej inštancie, pokiaľ porovnával celkovú výšku nákladov predstavujúcich odplatu za celé obdobie trvania bez toho, aby ju posudzoval

na ročnom základe. Napádaný rozsudok, hoci obsahuje určovacie výroky, neodôvodňuje prípustnosť určovacej žaloby v zmysle § 137 C.s.p.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.5.2018 o 10,05 hod. v pojednávacej miestnosti č. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného rozhodnutia boli zverejnené dňa 10.5.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p..

11. Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ C.s.p. (správne má byť podľa uvedených dôvodov v odvolaní § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. - poznámka odvolacieho súdu), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

13. Rozsudok je v napadnutom vyhovujúcom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

14. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

15. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovaným v odvolaní. Žalovaný pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Neboli porušené ani procesné práva strán sporu a nedošlo ani k žiadnej vade konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

17. Niet pochýb o tom, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, a preskúmanie, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je preto nevyhnutné spotrebiteľovi poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje hradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej ochrany, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C - 106/77 Simmenthal).

18. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom zrážok zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej účinku. Preto v konečnom dôsledku aplikovanie významného zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá dodávateľovi umožňuje svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa vo formulárovej zmluve, za situácie, pokiaľ nie je zrejmé, či výška úverovej zmluvy nie je sporná, nemožno poskytnúť právnu ochranu. Z tohto pohľadu je významným aj to, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá deň po uzavretí zmluvy, čo možno považovať za nátlak na spotrebiteľa.

19. Z predloženej dohody o zrážkach zo mzdy je nesporné, že ide o formulárovú dohodu. Hrubá nerovnováha v postavení strán v neprospech spotrebiteľa v danej situácii nastala aj preto, že takáto dohoda umožnila veriteľovi vymáhať pohľadávku voči spotrebiteľovi formou zrážok zo mzdy, pričom takto

vymožené prostriedky značne prekračujú sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri dodržaní ustanovení spotrebiteľských vzťahov.

20. Navyše vzhľadom na následné zistenia súdu prvej inštancie, z ktorých vyvodil skutkový záver o tom, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu považovať napadnutú dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, nakoľko na jej podklade by žalovaný bol oprávnený vymôcť od žalobkyne sumu, presahujúcu poskytnutý úver.

21. Odvolací súd sa zhoduje aj so záverom súdu prvej inštancie o tom, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa plne stotožňuje.

22. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva celková odplata vo výške 1.418,40 eur, ktorá zahŕňa úroky a poplatky z úveru. Z obsahu zmluvy tiež vyplýva, že v zmluve nie je uvedená žiadna výška poplatku za poskytnutie úveru. Za takejto situácie je potrebné zmluvu v týchto dojednaniach považovať za neurčitú, predovšetkým čo do výpočtu nákladov zo strany veriteľa tak, ako ich veriteľ v zmluve uviedol.

23. Aj keď odvolacie námietky žalovaného ohľadom dojednanej odplaty za úver možno považovať za opodstatnené, z dôvodov vyššie uvedených, tieto námietky nemohli ovplyvniť výsledok sporu v prospech žalovaného.

24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia a potvrdil rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti vrátane výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, preto odvolací súd priznal úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).