Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_30C-75-2021.pdf
PDF · 93.37 KB
Case nature
Area
Subarea
30C/75/2021
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Petrom Melichárekom, v spore žalobcu: L., zastúpený: JUDr. René Pribylinec, advokát, so sídlom Okružná 789/16, Poprad proti žalovanej: Bc. F., Poruba pod Vihorlatom, zastúpená: JUDr. Iveta Fejlekovám advokát, so sídlom Námestie osloboditeľov 25, Michalovce, IČO: 42407052, o zaplatenie 10.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Michalovce dňa 24.8.2021 domáhal zaplatenia 10.000,- eur s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnil tým, že sporové strany ako rodičia maloletej I. uzavreli v mesiaci november 2020 ústnu dohodu, v zmysle ktorej sa dohodli, že žalobca uhradí na bankový účet žalovanej sumu vo výške 10.000,- eur, pričom táto suma mala slúžiť ako jednorazové výživné pre ich maloletú dcéru do osemnásteho roku života. Na základe tejto dohody žalobca uhradil žalovanej dňa 18.11.2020 dohodnutú sumu vo výške 10.000,- eur. Žalobca emailom zo dňa 12.1.2021 požiadal žalovanú o vydanie bezdôvodného obohatenia resp. o vrátenie sumy 10.000,- eur. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce dňa 19.3.2021 sp. zn. 29P/7/2021 súd schválil Dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle ktorej, žalobca uhrádza výživné vo výške 100,- eur mesačne. Žalobca má za to, že schválením Dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností bola pôvodná ústna dohoda zrušená a teda nie je právny dôvod na to, aby žalovaná naďalej bezdôvodne zadržiavala sumu vo výške 10.000,- eur.
3. Žalovanej sa podarilo doručiť žalobu dňa 8.10.2021. Žalovaná sa vyjadrila dňa 18.10.2021 tak, že tvrdenie žalobcu, že došlo k ústnej dohode poprela. Žalobca v konaní na Okresnom súde Michalovce sp. zn. 29P/7/2021 túto dohodu a ani finančnú čiastku nespomenul. Žalovaná odpovedala na výzvu žalobcu na uhradenie 10.000,- eur, že sa necíti byť vo veci pasívne legitimovaná , pretože sa jedná o výživné pre maloleté dieťa a neobohatila sa na ničí úkor. Žalobca sám a z vlastnej iniciatívy, bez akejkoľvek predchádzajúcej dohody doručil na účet žalovanej finančné prostriedky vo výške 10.000,- eur, ktoré sám označil ako „výživné I.“. Žalobca neoznačil ani jeden z hmotnoprávnych predpokladov na naplnenie zákonného ustanovenia.
4. Žalobca sa vyjadril dňa 19.11.2021 k vyjadreniu žalovanej tak, že trvá na všetkých skutočnostiach uvedených v žalobnom návrhu zo dňa 23.8.2021. Tvrdenia žalovanej sa nezakladajú na pravde.
5. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu dňa 30.12.021 tak, že z dôvodu, že vyjadrenie žalobcu zo dňa 19.11.2021. neobsahuje skutočnosť na základe ktorej by mala meniť niečo na obsahu jej podania zo dňa 18.10.2021, zotrvala na jeho obsahu v plnom znení.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 4.10.2021. Pojednávania sa zúčastnil žalobca ktorý k veci uviedol, trvá na podanom návrhu tak, ako bol doručený súdu v písomnom vyhotovení s poukazom na ďalšie písomné vyjadrenia súvisiace s danou právnou vecou. Žalobca ďalej uviedol, bolo to presne 18- teho, kedy posielal tie peniaze a bola to dohoda, kde si, v podstate potom čo sa rozišli, riešili vyrovnanie medzi sebou a čo bude s dcérou a ako si určia stretávanie a tieto veci. Vzhľadom na to, že mal mať nejakú ponuku ísť do zahraničia a bola situácia aká bola, tak to chcel riešiť, že po 50,-eur by to vychádzalo od toho daného mesiaca až do jej 18-ky a tá suma vychádzala presne na 9.900,-eur ako sa to počítalo a vtedy vlastne posielal aj následne ďalších 5.000,-eur, ale to bolo v inom, čo sa týka iných vyrovnávaní ale skrátka bolo to posielané v ten daný deň rovnako. A to bola vlastne dohoda, prečo to urobil a poslal peniaze. A odvtedy, potom, čo sa týka nejakých ďalších vecí, tak druhá strana prišla s tým, že chce to všetko mať na papieri, aby bola spísaná nejaká dohoda, kde budú určené všetky tie práva aj výživné, s čím súhlasil. Na čo by poukázal, tak je práve email z 31.12, v ktorom poslala tú dohodu. Ten email posielala s tým, kde je práve tých 10.000,-eur spomenutých. Takže po prečítaní toho emailu si všimol, že áno, je tam tých 10.000,-eur spomenutých tak ako sa bavili, avšak bola suma upravená na 130,-eur a bolo to už nejakých 5-6 rokov. Následne sa dohodli, že bude to 100,-eur a to stretávanie je neobmedzené, tak ako to bolo na dohode, ktorá bola súdom schválená. Právna zástupkyňa žalovanej dala otázku, či bola dohoda, ktorá bola doručená dnes, podpísaná, načo žalobca odpovedal, že nie. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej, či dňa 18.11.2020, kde poslal žalobca sumu 10.000,-eur žalovanej s poznámkou, že ide o výživné I. tak žalobca uviedol, že áno, poslal. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej, prečo nebola schválená táto dohoda súdom, ktorá bola predložená dnes, na to žalobca odpovedal, že mal voči tomu nejaké výhrady a preto to nedali súdu na schválenie. Na otázku právnej zástupkyne, prečo predmetnú dohodu o 10.000,-eur nezahrnuli do konania, ktoré bolo vedené na tunajšom súde, kde bola schválená dohoda viď spis sp.zn. 29P 7/2021, na to žalobca uviedol, že trval v podstate na vrátení tej sumy 10.000,-eur a preto to nebolo zahrnuté v tejto dohode schválenej súdom v predmetnom konaní. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej, či je žalobca zamestnaný, žalobca uviedol, že nie. Na otázku ako dlho je nezamestnaný, to žalobca nevedel odpovedať. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej ohľadne výšky príjmu žalobcu, tak žalobca uviedol, že je vedený na úrade práce ako nezamestnaný ale nejaký ten príjem má prostredníctvom nejakých brigád a ten príjem nie je stabilný. Na otázku súdu, nech žalobca ozrejmi, ako došlo k úhrade tých 10.000,-eur na účet žalovanej, resp. prečo ich poslal, lebo je to dosť vysoká suma, ktorú by občan posielal bez toho, aby mal niečo dohodnuté či už pred notárom, alebo na základe nejakej inej písomnej dohody, na čo žalobca odpovedal, že ako sa rozišiel so žalovanou, s ktorou si sadli, tak sa dohodli na tomto výživnom, ktoré malo byť v podstate vo výške 50,-eur mesačne približne do 18 roku života ich spoločnej dcéry. Podľa žalobcu, obaja s touto dohodou súhlasili. Síce tvrdí, že je to neštandardné riešenie, ale vzhľadom na to, že mal dobré vzťahy so žalovanou, tak preto vyplatil tých 10.000,-eur priamo na účet žalovanej.
7. Žalovaná sa na pojednávaní vyjadrila, že zotrváva v celom rozsahu na písomnom podaní. Ďalej žalovaná uviedla, je pravda, že sme si sadli po rozchode. Začali sa baviť o všetkých týchto veciach, aj o tých 5.000,-eur, ktoré tu nemusí miešať, lebo to nemá s tým nič spoločné. Vravel mi, že pošleš 10.000,-eur, kde vravela, že nie, nechce 10.000,-eur, lebo to presne vychádzalo 50,-eur na mesiac, to nevychádza výživné ani na škôlku. Takže potom vravela, že ich vráti. Nechcel to. Že nechaj ich, bude ich mať I. Potom sa dohodli na tom, že urobia dohodu s tým výživným, so stykom a pod.. Nikdy by nesúhlasila so 100,-eur na mesiac. Sto eur plus 50,-eur, čo by mala každý mesiac brať z tých 10.000,-eur, je 150,- eur, čo si myslí, že je ltt. Takže, tak ako napísal v tej informácii pre príjemcu, je tu napísané výživné I. Nie sú to jej peniaze, sú to I. peniaze, je jej zákonná zástupkyňa, tak si myslí, že využité sú akurát pre ňu s tým, že dieťa chodí aj do škôlky, aj potrebuje stravu, aj sa potrebuje obliecť, no tak asi tých 50,-eur by to nevychádzalo na ten mesiac a ani tých 100,-eur by nevychádzalo na ten mesiac. Takže určite to nebola dohoda. Áno, písal jej emaily, na ktoré reagovala. Túto dohodu nepodpísala samozrejme. Takže z jej strany je to asi všetko. Keď sa rozišli, on išiel na ten mesiac do Prešova a, ako som sa mala s I. sťahovať, keby nevyužila aj z tých peňazí. Kým on sedel vo väzení ako mala cestovať, sťahovať sa, sťahovákov brať, kvôli práčke, kvôli postieľkam, a mala ju stále pri sebe. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či bola dohoda medzi stranami, že po schválení dohody súdom bude vrátených tých 10.000,- eur žalobcovi, k tomu žalovaná uviedla, že ona sa tak nedohodla so žalobcom. Na otázku právneho zástupcu, prečo žalovaná nevrátila predmetnú sumu, keď uvádzala, že žalobcovi chcela to vrátiť, na to
žalovaná uviedla, že v prvom momente to chcela vrátiť, avšak si uvedomila, že nie sú to peniaze pre ňu konkrétne, ale sú to peniaze pre spoločnú dcéru, ktoré využije v budúcnosti. Na otázku právneho zástupcu, či žalobca platí výživné v termíne, žalovaná uviedla, že áno, platí v termíne výživné. Na otázku právneho zástupcu, či predmetná suma je na nejakom špeciálnom účte v prospech spoločnej dcéry, na to žalovaná odpovedala, že áno, ale nie je tam už tá konkrétna suma tých 10.000,-eur a účet pre dcéru bol vytvorený plus mínus do mesiaca od prijatia tejto sumy.Právny zástupca žalobcu sa spýtal žalovanej, či vedela o tom, že predmetná suma je kvázi výživné do budúcna pre spoločnú dcéru, na čo žalovaná uviedla, že nevedela o tom, že predmetná suma má tvoriť výživné až do 18 roku veku spoločnej dcéry. Na otázku právneho zástupcu, či predmetná mailová adresa z listinného dôkazu, ktorý bol dnes predložený, či je žalovanej, žalovaná uviedla, že je to jej mailová adresa. Žalovaná na otázku právneho zástupcu, či ona posielala dohodu, ktorá bola dnes predložená právnym zástupcom, tak uviedla, že ona danú dohodu určite neposlala žalobcovi. Taktiež doplnila, že to vidí prvýkrát. Na otázku právneho zástupcu, či email zo 4.1.2021 žalovaná vidí prvýkrát, táto uviedla, že nie. A tento email potvrdila. Žalovaná sa vyjadrila tak, že ide viac menej o dojednávanie sa k dohode, ktorá mala byť schválená súdom a nesúvisí to s mailom zo dňa 31.12.2020. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej, či žalobca mal stabilný príjem v čase spolužitia sporových strán, žalovaná uviedla, že nemal. Právna zástupkyňa žalovanej sa pýta žalovanej, odkiaľ si myslí, že bolo tých 10.000,-eur, na čo žalovaná odpovedala priamo do diktafónu: „Na začiatku nášho vzťahu bol zamestnaný niekoľko mesiacov. Potom tam boli marodky, úrady práce. Neviem presne koľko to bolo peňazí, koľko dostával, ja som pomedzi to ešte pracovala, bola som na materskej, následne ma on vystriedal s materskou. Zdedil nejaký dom, pozemky, ktoré sa potom popredali. Na základe toho predaného sme chceli stavať dom, čo sa aj začalo realizovať a vlastne na konci nášho vzťahu bol aj zamestnaný pár mesiacov, aby získal hypotéku. A tých 10.000,-eur, či je z hypotéky, ale či to je z toho predaného domu alebo pozemkov, to už ja presne neviem povedať, to už by sa musel vyjadriť on. To je z mojej strany všetko.“
8. Súd oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu zistil skutkový stav veci:
9. Z predložených dôkazov (1/ Detail pohybu na účte žalobcu, 2/ žiadosť o vrátenie sumy 10.000,- eur, 3/ Dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností zo dňa 28.1.2021, 4/ Rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.3.2021 sp. zn. 29P/7/2021, 5/ detail účtu žalovanej) mal súd preukázaný skutkový stav, že žalobca dňa 18.11.2020 vložil na účet žalovanej sumu 10.000,- s detailom platby „výživné I. bez toho aby bola uzatvorená nejaká dohoda.
10. Podľa § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ") „Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“.
11. Podľa § 455 ods. 1 OZ „Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.“.
12. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
13. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“.
14. Podľa § 63 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine „Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.“.
15. Podľa § 64 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine „Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti.
V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné.“.
16. Na vznik osobitného záväzkovoprávneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie zákonných predpokladov. Prvým zákonným predpokladom je objektívna fakticita vzniku majetkovej výhody či prospechu, merateľná a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom. Pojmovým znakom tohto faktického stavu však musí byť absencia relevantného právneho dôvodu vzniku tohto obohatenia (teda výnimočne zákon alebo právna skutočnosť na základe zákona). Faktický stav majetkovej nerovnováhy subjektov právnych vzťahov teda pojmovo vyžaduje bezdôvodnosť tohto stavu. Na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia však nestačí existencia objektívnej skutočnosti vzniku majetkovej výhody určitého subjektu práva bez právneho dôvodu. Toto obohatenie musí ísť „na úkor“ iného subjektu práva. To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu. Výšky oboch protiplnení však nemusia predstavovať zrkadlový obraz, inak povedané, výška obohatenia povinného subjektu a ujmy oprávneného subjektu nemusia byť úplne presne totožné ekvivalenty. Vnútorný psychický vzťah obohateného subjektu k príčinám obohatenia sa je bez akejkoľvek právnej relevancie.
17. Skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia sú: a) Plnenie bez právneho dôvodu. b) Plnenie z neplatného právneho úkonu. c) Právny dôvod, ktorý odpadol. d) Majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. e) Plnenie za iného.
18. V tomto prípade nenastalo bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ. Neboli naplnené zákonné predpoklady pre bezdôvodné obohatenie ako aj skutkové podstaty tohto inštitútu. Žalobca jasne vyjadril svoj úmysel prispieť na výživu svojej maloletej dcéry čo vyplýva z Detailu pohybu na účte žalobcu ako aj jeho vyjadrení na pojednávaní čiže právny dôvod tu bol daný. V predmetnej veci sa žalovaná neobohatila nakoľko predmetné finančné prostriedky sú určené ako výživné pre maloletú dcéru a nie pre žalovanú. Žalovaná sa na pojednávaní vyjadrila, že predmetné finančné prostriedky využíva na uspokojenie potrieb maloletej (škôlka a podobne), čo žalobca nijako nespochybnil.
19. Súd použil aj rozširujúci výklad § 455 ods. 1 OZ tak, že neplatnosť právneho úkonu, vyplývajúca z nedodržania zákonom predpísanej alebo zmluvnými stranami dohodnutej formy právneho úkonu, nezakladá právny vzťah z bezdôvodného obohatenia. Uvedené pravidlo sa však uplatní vo všetkých aj synalagmatických dvojstranných záväzkových právnych vzťahoch, avšak pod podmienkou, že obe (všetky) strany záväzku už splnili. Žalobca a žalovaná čo sa týka úhrady výživného pre ich maloletú dcéru vo výške 10.000,- eur žalobcom nepostupovali v stanovenej právnej forme takéhoto úkonu (schválenie súdom podľa § 63 a § 64 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine) avšak ako je uvedené neplatnosť právneho úkonu, vyplývajúca z nedodržania zákonom predpísanej alebo zmluvnými stranami dohodnutej formy právneho úkonu, nezakladá právny vzťah z bezdôvodného obohatenia a tak tiež nejde o bezdôvodné obohatenie. Žalovaná svoj záväzok plní t.j. zabezpečuje potreby pre maloletú.
20. Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 OZ je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. 6. 1997, sp. zn. 3 Cdon 69/96). Súdna prax zaujala názor, že, postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem.
21. Zároveň súd na doplnenie uvádza, že vrátenie poskytnutých prostriedkov maloletej na výživné vo výške 10.000,- eur by bolo v rozpore s dobrými mravmi ako aj by bola narušená právna istota zabezpečenia výživného pre maloletú. Ide o výnimočnú situáciu a aj v tomto prípade súd prihliadol na potreby maloletej. Žalobca poslal predmetné finančné prostriedky ako výživné pre svoju maloletú dcéru, čo sám potvrdil. Žalovaná uviedla, že už časť týchto prostriedkov minula na nevyhnutné výdavky pre maloletú na čo boli aj určené. Hypoteticky tak mal žiadať len nespotrebovanú časť.
22. Pokiaľ ide o procesný útok žalobcu v konaní tak s ním sa súd vysporiadal vyššie uvedenými úvahami a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
23. Záverom súd uvádza, že ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
24. Podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci“.
25. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, že žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko bola v konaní plne úspešná. Dôvody pre aplikáciu § 257 CSP súd nevzhliadol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Michalovce v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).