Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-199-2017.pdf
PDF · 172.58 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/199/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci žalobkyne: C.. I. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., T. I. XX, proti žalovanému: D. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., F. R. XX, zastúpený JUDr. Petrom Križanom, advokátom so sídlom Nitra, Koceľova 2, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 19. júla 2016, č. k. 25C/198/2014-258, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP) rozsudkom zo dňa 19. 07. 2016, č. k. 25C/198/2014-258 rozhodol, že žalovaný je povinný vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí, vchod č. o. XX, bytového domu, súp. č. XXX na ulici F. v T., postaveného na parc. č. XXX, o výmere 210 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 210 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 210 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 211 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 211 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 211 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na OÚ T., katastrálny odbor, k. ú. X. na LV č. XXXX a odovzdať ho žalobkyni do 15. dní od právoplatnosti rozhodnutia.
1.2. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2.1. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 118 ods. 2, § 119 ods. 1, 2, § 123, § 126 ods. 1, 3, § 129 ods. 1, 2, § 130 ods. 1, 3, § 132 ods. 1, § 133 ods. 1, 2, § 628 ods. 1, 2, § 630, § 685 ods. 1, § 686 ods. 1, § 711 ods. 1 písm. c/ a písm. d/, § 712a ods. 2, 3, § 712c ods. 1, 3 a § 719 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“).
2.2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vypratania bytu zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. X. žalovaným, uvádzajúc, že je výlučnou vlastníčkou bytu, ktorý bez jej súhlasu užíva žalovaný, ktorý neplatí nájomné a ani platby za úhradu služieb. Vo veci bol vydaný rozkaz na plnenie, voči ktorému žalovaný včas podal odpor z dôvodu, že kúpna zmluva žalobkyne je absolútne neplatná a nie je vlastníčkou bytu. Byt od neho nadobudla darovaním bývalá družka I. Z. na základe prevodu členských práv a povinností a na základe darovacej zmluvy. Družka byt v roku 2008 kúpila. V roku 2014 ho opustila. Sľúbila mu, že sa o neho postará, ak jej daruje byt. Z. zaslal žiadosť o vrátenie daru.
2.3. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 22. 01. 2015 tak, že žalobe na vypratanie bolo vyhovené. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Nitre rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a okresný súd sa mal v ďalšom konaní zaoberať otázkou vzniku nájomného vzťahu žalovaného k bytu, jeho skončeniu a prípadnému nároku na bytovú náhradu, zaoberať sa listinnými dôkazmi ako je darovacia zmluva, zmluva o prevode členských práv, kúpna zmluva a mal tiež vypočuť žalovaného a svedkyňu M. Z..
3.1. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na ulici F. R. v T., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. X.. Byt nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 31. 07. 2014 od I. Z.. V prospech žalovaného na LV k bytu nie je zriadené žiadne bremeno. Žalobkyňa kúpila byt od I. Z., ktorá ho nadobudla do vlastníctva v r. 2008 od OSBD T.. Členské práva k predmetnému bytu nadobudla I. Z. od žalovaného na základe zmluvy o prevode členských práv z 07. 05. 2008. Podľa predmetnej zmluvy prevodca a nadobúdateľ prehlásili, že zostatkovú hodnotu členského podielu vo výške 53 232,- Sk si vzájomne medzi sebou vyporiadali. I. Z. žila so žalovaným v spoločnej domácnosti v predmetnom byte, majú spolu aj maloleté deti. Podľa žalobkyne mala p. Z. z dedičstva 250 000,- Sk, ktoré jej žalovaný približne v r. 2007 zobral a postupne prehral v kasínach. Žalovaný pripravil o dedičstvo po matke aj svoju dcéru. Predpokladala, že prevod členských práv bola kompenzácia za peniaze, ktoré žalovaný mal od p. Z.. Táto sa z bytu odsťahovala, po tom ako sa so žalovaným rozišla, pričom nemala finančné prostriedky na to, aby platila náklady za byt, preto ho predala. Skôr ako bola žalobkyňa vlastníčkou, bol vlastníkom aj p. D. E.. Vlastníctvo prešlo znova na p. Z.. Ani potom p. Z. žalovaný neplatil žiadne náklady za byt, pričom ho užíva.
3.2. Žalovaný s podaným návrhom nesúhlasil. Po rozchode s I. Z. ju písomne aj ústne žiadal o vrátenie daru, preto mal za to, že žalobkyňa nie je oprávnenou vlastníčkou. Doposiaľ mu byt nebol vrátený. Tvrdil, že sa mieni domáhať súdnou cestou určenia vlastníctva k bytu. Poukazoval na to, že má doživotné právo bývania v byte na základe darovacej zmluvy zo dňa 07.05.2008, podľa ktorej mal žalovaný I. Z. darovať členské práva k predmetnému bytu. Darovacou zmluvou sa malo zriadiť právo doživotného bývania darcu v byte.
3.3. Žalobkyňa uvádzala, že darovacia zmluva je sfalšovaná, p. Z. takúto zmluvu nikdy nepodpisovala, teda jej podpis na zmluve nie je pravý. Mala za preukázané, že členské práva ani nie je možné darovať. Žalovaný je podľa nej vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú by si mohol zriadiť aj na bývanie.
4.1. Súd prvej inštancie pojednával v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného, vo veci boli viaceré pojednávania, na ktoré sa žalovaný opakovane nedostavil. Žalovaný mal predvolanie riadne doručené dňa 23.04.2016. Následne dňa 23.05.2016 bolo osobne podané oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia žalovaného a žiadosť o odročenie pojednávania. Pojednávanie bolo z tohto dôvodu odročené na 19.07.2016. Žalovaný dňa 17.07.2016 e-mailom a 18.07.2016 poštou, cestou právneho zástupcu opätovne žiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, keď nastúpil do psychiatrickej nemocnice. Z nemocnice sú pritom možné vychádzky. E-mailom zo dňa 18.07. 2016 bol upovedomený, že súd jeho ospravedlnenie neakceptuje. Opakovane sa žalovaný ospravedlňoval pre zlý zdravotný stav.
4.2. Podľa § 183 ods. 2 CSP od žalovaného bolo spravodlivé žiadať, aby sa na pojednávanie dostavil, alebo sa dal zastupovať, súd dôvod odročenia uvádzaný žalovaným nepovažoval za dôležitý pre odročenie pojednávania. Nebolo tak od žalovaného spravodlivé žiadať ďalšie odročenie pojednávania a skutočnosť, že nebol vypočutý zavinil sám žalovaný. Inak by súd popieral zásady CSP. Žalobkyňa bola na nariadenom pojednávaní vypočutá. Právny zástupca žalovaného uviedol, že trvá na tom, že je potrebné vypočuť žalovaného, pretože on jediný sa vie k všetkým skutočnostiam počas celého času vyjadriť a nie je možné, aby ho niekto iný zastupoval.
5.1. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, z ktorého zistil, že dňa 07.05.2008 bola medzi žalovaným a I. Z. spísaná Zmluva o prevode členských práv, na základe ktorej sa I. Z. stala novým nájomcom štvorizbového bytu v T., F.i XX, byt č. XX. Zmluva bola podpísaná na OSBD v T., za účasti zamestnankyne OSBD pani I.. V zmluve je konštatované, že hodnotu členského podielu si medzi sebou strany vysporiadali. I. Z. ako svedkyňa vypovedala, že k tomuto úkonu došlo z dôvodu, že v r. 2007 dedila finančné prostriedky, z ktorých 250 000,- Sk dala žalovanému, ktoré
prehral, pretože bol gambler. Z tohto dôvodu od neho s dcérou odišla, na čo ju žalovaný nahováral, aby sa vrátila, pričom jej navrhol prepísať členské práva. Podľa svedkyne tak žalovaný urobil aj z dôvodu, že mala z dedičstva aj ďalšie peniaze, o ktoré mu išlo, z týchto však ona kúpila byt, o čom on nevedel. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2007 dostala I. Z. sumu 250 000,- Sk a ešte sumu 1 650 000,- Sk. Žalovaný tvrdil, že dňa 07.05.2008 bola spísaná darovacia zmluva, na základe ktorej on I. Z. daroval členské práva a zároveň v predmetnom byte bolo zriadené doživotné bývanie žalovaného. Túto zmluvu mala podpísať aj svedkyňa I. Z. a svedok D. H.. G. I. Z. tvrdila, že túto zmluvu nepodpísala, nejde o jej podpis, pričom poukazovala ako aj žalobkyňa, že žalovaný sfalšoval jej podpis, ako sa to stalo aj na poistných zmluvách spoločnosti Allianz.
5.2. Súd konštatoval, že žalovaný napr. predložil aj lekársky nález, na ktorom bol dopísaný text, ktorý nepísala lekárka, ale neznáme osoba. Žalovaný bez súhlasu evidovanej vlastníčky bytu, teda žalobkyne si dal pripojiť predmetný byt na odber elektrickej energie. Žalovaný mal súdom danú možnosť sa k veci vyjadriť, a teda byť pred súdom vypočutý, čo konštatoval aj odvolací súd. Vypočutie strany nie je povinnosť, ale je to právo, a je na samotnej strane, či sa rozhodne využiť toto právo, alebo nie. Nie je možné, aby bol k tomu nútený. Žalovaný sa dobrovoľne nezúčastnil pojednávaní, pričom jeho neúčasti boli súdom konštatované ako neoprávnené, na základe čoho je nutné na žalovaného hľadieť tak, že dobrovoľne nevyužil možnosť byť vypočutý a súd hodnotil vykonané dokazovanie na základe tejto skutočnosti. Súd musel zamietnuť doplnenie dokazovania výsluchom žalovaného pre neospravedlniteľné dôvody na jeho strane. Na pojednávanie bol predvolávaný aj svedok D. H., ktorý mal doručenie riadne vykázané, na pojednávaní sa nezúčastnil, preto súd výsluch tohto svedka v zmysle § 198 ods. 3 CSP zamietol.
5.3. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že Zmluvou zo dňa 27.05.2008 nadobudla I. Z. vlastníctvo k predmetnému bytu od predávajúceho OSBD T.. V predmetnom byte žalovaný a I. Z. spolu bývali a uhrádzali náklady za bývanie. Ich vzťahy sa však postupne zhoršovali. Platby OSBD za náklady spojené s užívaním bytu boli platené z účtu. Odberateľom elektrickej energie do predmetného bytu do 04.10.2012 bol vedený žalovaný a od 05.10.2012 - 28.07.2014 I. Z.. Od 24.02.2016 sa žalovaný pokúšal o obnovenie elektrickej energie bez súhlasu evidovaného vlastníka. Odber plynu v predmetnom byte bol evidovaný do 29.04.2013 na žalovaného a od tohto dátumu do 04.04.2016 na I. Z..
5.4. Po opakovaných fyzických napadnutiach I. Z. dňa 27.02.2014 odišla z bytu aj s deťmi. Odvtedy žalovaný neplatil za byt a na byte bol aj nedoplatok, ktorý v auguste 2014 musela uhradiť. Vyzývala žalovaného na úhrady a v apríli 2014 na to, aby sa vysťahoval - výzva zo dňa 28.04.2014. Svedkyňa nemala finančné prostriedky na to, aby ďalej byt platila, preto sa rozhodla ho predať. Záujem prejavil D. E., s ktorým uzatvorila kúpnu zmluvu dňa 17.07.2014. Potom ako žalovaný kontaktoval D. E. ohľadom jeho nárokov na byt sa tento so svedkyňou I. Z. dohodol, že jej byt vrátil na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.07.2014. Hneď na to prejavila o byt záujem žalobkyňa, ktorá o situácii vedela a byt kúpila kúpnou zmluvou zo dňa 31.07.2014. Kúpna cena bola dojednaná v sume 75 000 eur, pričom 5 000 eur bolo uhradené dňa 30.07.2014, v dňoch 02.09.2014 a 15.09.2014 boli uhradené sumy 15 000 eur, v dňoch 06.08.2014 a 13.08.2014 boli uhradené sumy 5 000 eur a dňa 30.09.2014 bola uhradená suma 30 000 eur. Úhrady kúpnej ceny boli dokladané nielen vyjadreniami žalobkyne a svedkyne, ale aj listinnými dôkazmi. Žalobkyňa mala záujem o vstup do bytu, čo jej žalovaný neumožnil. Vyzývala ho aj na platenie úhrad za užívanie bytu, pričom mu ponúkala aj náhradné ubytovanie, čo odmietol. Listom zo dňa 05.08.2014, ktorý bol svedkyni I. Z. doručený poštou ju žalovaný vyzýval na vrátenie daru, a to predmetného bytu. Žalovaný navrhoval vypočuť svedkyňu N. I., bývalú zamestnankyňu OSBD, jej adresu neuviedol a podľa správy OSBD títo nemali vedomosť o aktuálnej adrese. Žalovaný navrhol vypočuť svedka U. C., súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol, keďže žalovaný neoznačil adresy, z ktorých by ich bolo možné zabezpečiť a bez ďalších údajov, ako je dátum narodenia, nebolo možné zistiť osoby z registra SR. Súd považoval výsluch svedkov za nadbytočný, rovnako tak výsluch svedka E., vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania, z ktorého súd mal dostatok podkladov pre rozhodnutie vo veci.
6.1. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie žalobe vyhovel tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku vychádzajúc z toho, že žalovaný užíva nehnuteľnosti bez právneho titulu, keď nie je ani vlastníkom, ani nemá iné zákonné právo na užívanie nehnuteľnosti (napr. vecné bremeno), nie je ani nájomníkom či podnájomníkom, resp. vlastníčka mu užívanie neumožnila. Podľa listu vlastníctva je výlučným vlastníkom nehnuteľností žalobkyňa a žalovaný nemá zriadené žiadne užívacie právo k
predmetnej nehnuteľnosti. V r. 2008 žalovaný previedol členské práva k bytu na svedkyňu I. Z.. Súčasťou tejto zmluvy neboli žiadne práva žalovaného alebo povinnosti I. Z. voči žalovanému. Žalovaný dokladoval darovaciu zmluvu, avšak len vo fotokópii, uvedené súd vyhodnotil tak, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom pravosti tejto darovacej zmluvy, keď vinou na strane žalovaného a svedka H., títo nemohli byť vypočutí, čo súd vyhodnotil v ich neprospech a I. Z. poprela, že by predmetnú darovaciu zmluvu podpisovala, čo vzhľadom na ďalšie nepriame dôkazy ohľadom podpisovania I. Z. cudzou osobou, či pozmeňovanie lekárskych nálezov, považoval súd za hodnoverné. Ďalej súd poznamenal, že by bolo nelogické, aby bola spisovaná aj darovacia zmluva aj zmluva o prevode členských práv. Ak bola urobená jedna, druhá stráca právny význam a naopak. Nemohlo teda vzniknúť ani právo doživotného bývania. V prípade, že sa darca domáha vrátenia daru, musí byť splnená u obdarovaného podmienka, že predmet daru musí mať, teda to, čo od darcu na základe darovacej zmluvy prijal. Súd zistil, že predmetom daru, ak by bola darovacia zmluva skutočne pravá, boli členské práva k bytu. Zásadnú výhradu súd voči možnosti darovať členské práva nemal. Z dokazovania však bolo zistené, že pani Z. už členské práva k bytu nemá, keďže byt kúpila a v súčasnosti už dokonca nie je ani jeho vlastníčkou. Lustráciou nebolo zistené, že by prebiehalo konanie na Okresnom súde Nitra na vrátenie daru. Prvá dokladovaná výzva na vrátenie daru je z 05.08.2014, ktorá bola I. Z. doručená aj poštou, avšak I. Z. už od r. 2008 nebola nájomníčkou, ale vlastníčkou predmetného bytu a dňa 31.07.2014, teda pred výzvou predala byt kúpnou zmluvou žalobkyni. Ak by sa teda aj skutočne žalovaný domáhal vrátenia daru, a ak by bolo aj preukázané, že darovacia zmluva je pravá, nie je už reálne, aby mohol byť predmet daru, teda členské práva a povinnosti k družstevnému bytu zo strany p. Z. žalovanému vrátené. I. Z. nebola v čase výzvy ani vlastníčkou bytu, a preto ak by nejakou analógiou bolo možné konštatovať, že by mala vrátiť žalovanému vlastníctvo k bytu, táto skutočnosť už tiež nemohla byť splnená. Darovacia zmluva tak nemá žiadny právny vplyv, ktorý by spochybňoval právne nároky žalobkyne.
6.2. V darovacej zmluve bolo konštatované, že sa zriaďuje doživotné právo bývania darcu v predmetnom byte. Ak by aj bol podpis p. Z. na darovacej zmluve teoreticky pravý, medzi bývalým nájomcom a novým nájomcom, keďže v tom čase ešte pani Z. nebola vlastníčka bytu, nemohla vzniknúť dohoda o doživotnom bývaní žalovaného. Takáto dohoda by mohla byť uzatvorená len s vlastníkom, ktorý v tom čase bol OSBD T.. Žalovaný a I. Z. neboli manželia, mali však spolu deti. Krajský súd v Nitre konštatoval, že medzi žalovaným a I. Z. bol vzťah, z ktorého by žalovanému mohlo vzniknúť právo na užívanie predmetného bytu. Prvoinštančný súd sa preto zaoberal aj touto skutočnosťou, že žalovanému bez akéhokoľvek písomného dokladu vzniklo právo predmetný byt užívať. Ak mu teda takéto právo vzniklo konkludentne, jednoznačne mu konkludentne aj zaniklo. Ak niečo môže konkludentne vzniknúť, môže aj zaniknúť. Po rozchode žalovaného s I. Z., žalovaný neplatil žiadne platby za byt a dôvodom rozchodu bolo hrubé nevhodné správanie sa žalovaného k I. Z., ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný narúšal pokojné bývanie vlastníčky a detí, ktorí boli nútení sa odsťahovať. Odsťahovala sa aj dcére žalovaného spolu s I. Z.. I. Z. pritom preukázateľne žiadala (výzva na vypratanie) žalovaného, aby opustil predmetný byt, čo možno jednoznačne považovať za skončenie nájmu z dôvodov v zmysle § 711 ods. 1 písm. c/ a d/ OZ. V takomto prípade takýto nájomca nemal právo na bytovú náhradu podľa § 712a ods. 2 a 3 OZ.
6.3. Žalobkyňa dokladovala úhradu kúpnej ceny, je evidovanou vlastníčkou predmetného bytu a konaním žalovaného sú jednoznačne popierané jej ústavné práva na vlastníctvo. Konanie žalobkyne nebolo spochybnené ani tým, že kupovala byt deň potom, ako ho od pána E. opätovne nadobudla žalobkyňa na základe logických súvislostí, keď pán E. dostal obavu z možnosti užívať svoje vlastníctvo, čo sa už niekoľko rokov potvrdzuje neoprávnenou anexiou predmetného bytu žalovaným. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že platby za užívanie bytu platili tak žalovaný ako aj I. Z., avšak preukázateľne po nezhodách v rokoch 2012 až 2014 tieto platby prešli na I. Z. a žalovaný sa na nich nepodieľal. Žalovaný sa jednoznačne nespráva ako osoba v dobrej viere spravujúca svoj majetok, z ktorého vyplývajú práva aj povinnosti. Žalovaný sa teda zdržiava v byte žalobkyne neoprávnene, dobrovoľne byt neopustil, preto súd rozhodol o tom, že je povinný byt vypratať.
7. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP a žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Odvolanie odôvodnil s poukazom na vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/, b/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval v ďalšom konaní v zmysle pokynov Krajského súdu v Nitre, ktorými bol viazaný. Opätovne poukázal
na skutkový stav veci ohľadom toho, ako sa s p. Z. zoznámil, kde pracovala a aké boli jej príjmy. Poznamenal, že p. Z. si z peňazí, ktoré zdedila po svojej matke kúpila 1 izbový byt na H. XX v T., ktorý prerobila a zariadila. V apríli 2008 sa do bytu na 14 dní nasťahovala a následne po tom, ako minula všetky peniaze z dedičstva sa vrátila späť k žalovanému. Poznamenal, že p. Z. požičala sumu 80 000,- Sk C. C., ktorému bola na základe súdneho rozhodnutia uložená povinnosť splácať dlžnú sumu v splátkach po 1 000,- Sk, ďalej požičala sumu 65 000,- Sk Q. W. a od Y. D. si kúpila auto zn. G. V. za 55 000,- Sk. Uvedené čiastky presahujú sumu, ktorú mala zdediť, a preto nemôže byť pravdou, že žalovaný od nej zobral sumu 250 000,- Sk a postupne ju prehral v kasínach. Poukázal na to, že p. Z. si zakúpila na leasing motorové vozidlo zn. D. B. v novembri 2009 za sumu 18 500,- eur, chodila na dovolenky a žila nadštandardne, pričom jej životný štýl platil žalovaný. Pani Z. vlastnila len dom, ktorý zdedila a následne predala. Byt sa rozhodol darovať z dôvodu, že mal vážne zdravotné problémy a p. Z. mu sľúbila, že ak jej byt daruje, postará sa o neho, o ich spoločné deti, ako aj o deti z prvého manželstva, preto tak urobil a bezodplatne jej daroval členské práva a povinnosti darovacou zmluvou zo dňa 07. 05. 2008 za účasti svedka D. H.. Hoci prišlo k prevodu členských práv, byt nemala vo vlastníctve. Za nepravdivé považoval aj tvrdenia ohľadom toho, že bol k bývalej družke agresívny. Tá síce podala niekoľko trestných oznámení, avšak boli bezdôvodné. Vyvrátil aj tvrdenia, že prehral dcérin byt zdedený po matke, v ktorom vlastnil 50 % žalovaný, ak by však prešiel dedičským konaním, jeho podiel by bol 75 %.
9. Poukázal na to, že neustále žije v strachu a obave, pretože žalobkyňa niekoľkokrát vnikla do sporného bytu, v ktorom býva a rozhádzala veci, prvýkrát po vniknutí vymenila zámok na vchodových dverách, v dôsledku čoho zostal na ulici bez stravy a potrebných liekov. Uvedená situácia mala za následok zhoršenie jeho zdravotného stavu a následnú hospitalizáciu na psychiatrickej klinike vo D. F.. Vzhľadom k tomu, že bol pod vplyvom silných liekov počas hospitalizácie nevedel vyhodnotiť situáciu ohľadom možnosti dať sa v konaní zastúpiť. Súd prvej inštancie teda porušil jeho práva konať pred súdom a toto právo mu odňal, keď aj napriek súdu predloženým listinným dôkazom o jeho hospitalizácii toto nerešpektoval a vo veci rozhodol bez toho, aby ho vypočul. Opätovne navrhol vypočuť svedka D. H., bytom D. N., H. XX, ktorý bol svedkom pri podpise Darovacej zmluvy zo dňa 07. 05. 2008, svedkyňu N. I. ako bývalú pracovníčku OSBD T., ktorá bola pri podpise Zmluvy o prevode členských práv a povinností zo dňa 07. 05. 2008, svedka D. E., ktorý vlastnil byt pred žalobkyňou, svedka U. C., ktorý mal byť svedkom pri požiadaní p. Z. o vrátenie daru žalovaným, príslušníkov PZ, ktorí mali byť svedkovia ponuky náhradného ubytovania a Z. Y., ktorého žalovaný navrhol vypočuť už v predchádzajúcom odvolaní, avšak súd prvej inštancie sa týmto návrhom nezaoberal. 10. Konštatoval, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaný užíva sporné nehnuteľnosti bez právneho titulu, avšak sama p. Z. v konaní uviedla, že žalovanému umožnila byt užívať v roku 2008. Zároveň považoval za bezvýznamné to, ako sa žalovaný správal k p. Z., keďže žalobkyňa v predmetnej veci je p. K. a táto nikdy neuviedla, že by sa k nej žalovaný správal tak, aby mohol súd konštatovať skončenie nájmu z dôvodov v zmysle § 711 ods. 1 písm. c/ a d/ OZ, pričom z uvedených dôvodov nevzniká nájomcovi právo na bytovú náhradu podľa § 712a ods. 2 a 3 OZ. V konaní nebolo preukázané, že by nájomca poškodzoval prenajatý byt, spoločné príslušenstvo, spoločné priestory a iné. Taktiež poznamenal, že ak je podaná vlastnícka žaloba na vypratanie bytu, je treba vypratanie bytu viazať na bytovú náhradu, a to aj v prípade, že žalobca užíva byt na základe neodôvodneného práva, ktoré už zaniklo. Zároveň uviedol, že žalovanému nebola doposiaľ daná písomná výpoveď a neboli dodržané ust. § 710 a nasl. OZ. Zánik nájmu nemôže zaniknúť konkludentne, čím podľa žalovaného súd prvej inštancie nemohol použiť § 711 OZ.
11.1. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila k odvolaniu žalovaného, konštatujúc, že jeho námietky o tom, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom sú neopodstatnené, pretože sám žalovaný sa účelovo vyhýbal pojednávaniu a súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so skutočnosťou, prečo pojednával v neprítomnosti žalovaného. Navyše je žalovaný v konaní zastúpený právnym zástupcom, ktorý bol na pojednávaní prítomný. Pokiaľ ide o námietky, že súd nevypočul žalovaným navrhnutých svedkov, súd sa s týmto v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal a žalobkyňa sa s týmto odôvodnením stotožňuje. Výsluch navrhnutých svedkov by bol navyše v predmetnej veci irelevantný. Žalovaný v priebehu konania nikdy nepredložil darovaciu zmluvu o prevode členských práv a povinností na p. Z.. Podľa tvrdenia žalovaného mala byť táto zmluva podpísaná dňa 07. 08. 2008. Ak by zmluva ku dňu prevodu členských práv a povinností na p. Z. existovala, nebolo by v zmluve o prevode členských práv a povinnosti uvedené, že sa účastníci zmluvy vzájomne vysporiadali. Túto zmluvu žalovaný antidatoval a p. Z. ju nepodpísala. Zdôraznila, že členské práva a povinnosti nemožno
darovať, ak by k uzavretiu uvedenej zmluvy došlo, daroval by žalovaný len majetkové právo, ktoré nemá rozhodujúci vplyv na to, že žalobkyňa je vlastníčkou sporného bytu.
11.2. K námietke žalovaného ďalej uviedla, že p. Z. mu umožnila bývať v byte v roku 2008, a preto nesúhlasil s tvrdením súdu, že žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu, uviedla, že z argumentácie žalovaného v podanom odvolaní vyplýva, že žalovaný si je vedomý, že k bytu nemá žiadne užívacie právo, právo nájmu, právo bývania a z obsahu odvolania vyplýva, že sa domáha iba bytovej náhrady. V odvolaní poukazoval na to, že p. Z. bola príčinou ich rozchodu, taktiež poukázal na správanie sa žalobkyne. Poznamenala, že platí všetky náklady za užívanie bytu žalovaným a svoj byt nemôže v dôsledku konania žalovaného dlhodobo užívať. Žalovaný sa tak na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacuje. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nemá žalovaný žiadne právo k predmetnému bytu a jeho povinnosť byt vypratať nemožno viazať na použitie analógie § 853 OZ na zabezpečenie bytovej náhrady. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 320/2005, sp. zn. 26 Cdo 2146/2005 a sp. zn. 26 Cdo 1608/1999. Nemožno použiť analógiu ust. § 712 OZ ani § 3 OZ. Na základe uvedeného ustanovenia nemožno konštituovať právo, ktoré z inak pozitívnej právnej normy nevyplýva. Poukazujúc na to, že žalovaný vedel od času, kedy mu bola doručená výzva žalobkyne, že byt užíva bez právneho dôvodu, a preto mu nemožno priznať právo na bytovú náhradu.
12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13.1. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu prvoinštančného súdu zistil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 10. 09. 2014 domáhala vypratania nehnuteľnosti, ktorej je výlučnou vlastníčkou. Poukázala na to, že žalovaný sa v byte č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí, vchod č. o. XX, bytového domu, súp. č. XXX na ulici F. v T., postaveného na parc. č. XXX, o výmere 210 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 210 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 210 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 211 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 211 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 211 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na OÚ T., katastrálny odbor, k. ú. X. na LV č. XXXX, zdržiava bez právneho dôvodu a navyše za užívanie uvedeného bytu neplatí žiadne nájomné, ani neuhrádza náklady za služby súvisiace s prevádzkou a užívaním bytu, t. j. napr. energie.
13.2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 22. 01. 2015, č. k. 25C/198/2014-57, ktorým žalobe žalobkyne vyhovel. V dôsledku žalovaným podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Nitre a ten ako odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil uznesením zo dňa 09. 12. 2015, č. k. 5Co/761/2015-93 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení rozhodnutia nariadil prvostupňovému súdu odstrániť vytýkané nedostatky, doplniť dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu, najmä výsluchom žalovaného a výsluchom svedkyne I. Z., pričom sa mal tiež zaoberať listinnými dôkazmi v spise, a to darovacou zmluvou a zmluvou o prevode členských práva a povinností zo dňa 07.05.2008 a kúpnou zmluvou z roku 2008, na základe ktorej I. Z. odkúpila predmetný byt od OSBD v T.. Následne súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom zo dňa 19. 07. 2016, č. k. 25C/198/2014-258, ktorým žalobe žalobkyne vyhovel.
14.1. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
14.2. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
14.3. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
15.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15.2. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16.1. Podľa § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka, predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.
16.2. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
16.3. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákona, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
16.4. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
16.5. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
16.6. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
16.7. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
17.1. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
17.2. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákona, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
17.3. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
18.1. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa,
18.2. Podľa § 712a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. c), nájomca nemá právo na bytovú náhradu. Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. c) a ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
18.3. Podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
18.4. Podľa § 712c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.
18.5. Podľa § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka, nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.
18.6. Podľa § 719 ods.1 Občianskeho zákonníka, prenajatý byt alebo jeho časť možno inému prenechať do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme alebo bez časového určenia len s písomným súhlasom prenajímateľa. Zmluva o podnájme upravuje podmienky skončenia podnájmu, najmä možnosť dať výpoveď zo strany prenajímateľa; ak sa nedohodlo inak, platí, že podnájom možno vypovedať bez uvedenia dôvodov v lehote podľa § 710 ods. 3
19. Odvolací súd pri preskúmavaní dôvodnosti podaného odvolania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vo veci samej vecne správne, vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil správne právne závery, na základe ktorých vyhovel žalobe žalobkyne domáhajúcej sa proti žalovanému vypratania predmetnej nehnuteľnosti.
20.1. Z výsledkov vykonaného dokazovania a z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že pôvodne bola sporná nehnuteľnosť - byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí, vchod č. XX, bytového domu, súp. č. XXX na ulici F. v T., postavený na parc. č. XXX, o výmere 210 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 210 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 210 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 211 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 211 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 211 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na OÚ T., katastrálny odbor, k. ú. X. na LV č. XXXX, užívaná žalovaným, ktorý nehnuteľnosť užíval ako nájomca titulom členských práv a povinnosti k tomuto bytu.
20.2. Počas partnerského vzťahu žalovaného s družkou I. Z. došlo k prevodu členských práv a povinností zo žalovaného na jeho vtedajšiu družku Zmluvou o prevode členských práv a povinností zo dňa 07. 05. 2008, v dôsledku čoho sa následne M. Z. stala novou nájomníčkou predmetného bytu. Žalovaný na preukázanie prevodu členských práv a povinností predložil aj darovaciu zmluvu uzavretú dňa 07. 05. 2008 medzi ním a M. Z..
20.3. Predmetný byt následne nájomníčka M. Z. odkúpila od Okresného stavebného bytového družstva T.mluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 19. 05. 2008 a stala sa riadnou vlastníčkou bytu dňom povolenia vkladu do katastra nehnuteľností. V predmetnom byte žalovaný s M. Z. žili spolu aj so spoločným mal. dieťaťom, pričom náklady za byt hradili spoločne. Následne sa ich vzťahy zhoršovali, čo primälo vtedajšiu družku žalovaného, aby spolu s deťmi opustila spoločnú domácnosť, a to dňa 27. 02. 2014. Od uvedeného okamihu nastal problém s platbami za užívanie bytu. Vzhľadom k tomu, že vlastníčka nehnuteľnosti nedisponovala dostatočným vlastníctvom finančných prostriedkov, byt predala D. E., s ktorým dňa 17. 07. 2014 uzavrela kúpnu zmluvu. Keďže žalovaný aj naďalej zostal v predmetnom byte, kupujúci od zmluvy odstúpil, a to tak, že kúpnou zmluvou zo dňa 30. 07. 2014 previedol byt opätovne na M. Z.. O byt následne prejavila záujem žalobkyňa, ktorá s M. Z. uzavrela kúpnu zmluvu dňa 31. 07. 2014, a keďže sa žalobkyňa nevedela domôcť užívania predmetu svojho vlastníctva, podala na súd prvej inštancie žalobu o vypratanie nehnuteľnosti proti žalovanému.
21. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa je riadnou vlastníčkou vyššie uvedenej nehnuteľnosti, ktorá je riadne evidovaná aj v katastri nehnuteľností a o jej vlastníckom práve nie sú žiadne pochybnosti. Vzhľadom k tomu, že predmet svojho vlastníctva od času, kedy sa stala vlastníčkou sporného bytu, nemôže doposiaľ užívať z dôvodu, že žalovaný tento byt neoprávnene užíva, dôvodne podala žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. V predmetnom konaní zostala sporná tá skutočnosť, či žalovaný má, resp. nemá nárok na bytovú náhradu po tom, ako prišlo k prevodu vlastníctva k bytu, ktorého bol žalovaný pôvodne užívateľom na základe toho, že disponoval členskými právami a povinnosťami k družstevnému bytu. Na posúdenie tejto spornej otázky bolo potrebné, aby sa súd komplexne zaoberal aj chronológiou jednotlivých právnych úkonov týkajúcich sa prevodu sporného bytu, v nadväznosti na ktorého bolo prevádzané vlastnícke právo k nehnuteľnosti. V kontexte zistených skutočností možno uviesť, že žalovaný odvodzoval svoje užívacie právo k spornej nehnuteľnosti od vlastníckeho práva predchádzajúcej vlastníčky, a to M. Z., ktorá mu umožnila spornú nehnuteľnosť užívať v čase, keď žili ako druh a družka spolu so svojimi deťmi. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 09. 12. 2015, č. k. 5Co/761/2015-93 uviedol, že v ďalšom konaní je potrebné, aby súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav veci s ohľadom na to, aké skutočnosti predchádzali rozhodnutiu M. Z. ohľadom predaja bytu, ako to, akým spôsobom nadobudla byt do svojho vlastníctva, keď pôvodne bol užívateľom - nájomcom sporného družstevného bytu žalovaný a aké právne úkony boli nadobúdacími titulmi. Ďalej bolo potrebné oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi a zabezpečiť výsluch žalovaného ako strany konania.
22. V súvislosti s prvotným členských prevodom práv a povinností k družstevnému bytu vyvstal problém s existenciou dvoch rovnocenných právnych úkonov, a to Zmluvy o prevode členských práv a povinností zo dňa 07. 05. 2008 uzavretej medzi žalovaným ako doterajším nájomcom a M. Z. ako novou nájomníčkou a Darovacej zmluvy zo dňa 07. 05. 2008 uzavretej medzi tými istými zmluvnými stranami. Existenciu darovacej zmluvy M. Z. poprela, tvrdiac, že takúto zmluvu nikdy nepodpísala, a teda jej z nej nemôžu vyplývať žiadne práva ani povinnosti. V predmetnej darovacej zmluve bolo ustanovenie o práve žalovaného na doživotné bývanie, o ktoré v konaní opieral svoju argumentáciu a taktiež poukázal aj na to, že sa domáhal vrátenia daru.
23.1. Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
23.2. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. 24. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že ustanovenie § 133 ods. 2 OZ rozlišuje zmluvné nadobúdanie vlastníctva (okamih nadobudnutia vlastníckeho práva) k hnuteľným veciam a k nehnuteľnostiam, ku ktorým treba priradiť aj byty a nebytové priestory. Kým pri hnuteľných veciach jestvuje variabilita spôsobov prevzatia veci, a tým aj spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, o ktorých sa účastníci zmluvného vzťahu môžu aj dohodnúť, pri nehnuteľnostiach sa vlastníctvo nadobúda vkladom (intabuláciou) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ak § 34 KZ nepripúšťa zapísanie záznamom (napr. zmluva o prevode správy majetku štátu). Podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 1996 účinky vkladu, a teda aj nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa viažu na deň právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu (§ 28 ods. 3 KZ).Tento spôsob nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam platí aj pre zmluvné nadobúdanie vlastníctva bytov a nebytových priestorov (§ 6 ods. 1 písm. d/ KZ, § 118 ods. 2 OZ). Predpokladom pre rozhodnutie príslušnej správy katastra (zákonom č. 180/2013 Z.z., účinným od 1. októbra 2013, katastrálneho odboru okresného úradu) je okrem iného aj predloženie platnej a účinnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti.
25. Vzhľadom k tomu, že darovacia zmluva nebola okrem iného zaevidovaná v katastri nehnuteľností, s ktorou zákon spája aj náležité zaznamenania práva doživotného bývania na príslušnom liste vlastníctva, nemožno vziať tento právny úkon do úvahy ako nadobúdací titul členských práv a povinnosti M. Z.. Navyše je potrebné uviesť, že v čase prevodu išlo výlučne len o prevod členských práv a povinností, a teda nie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keďže aj naďalej zostávalo vlastníkom sporného bytu Okresné stavebné bytové družstvo T. a teda bez vôle vlastníka nemožno zaťažovať nehnuteľnosť vecným bremenom vo forme práva doživotného bývania. Vzhľadom k uvedenému je takýto právny úkon absolútne bezpredmetný, a teda aj nároky, ktorých sa žalovaný z takéhoto právneho úkonu voči M. Z. domáhal, sú pre danú veci irelevantné, tobôž keď M. Z. už nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, a teda darom
- členskými právami a povinnosťami k bytu, ktoré mala údajne darovacou zmluvou (ktorej uzavretie popierala) nadobudnúť už nedisponuje, keďže byt, ku ktorému sa členské práva a povinnosti viazali boli predmetom predaja, kedy sa M. Z. stala vlastníčkou bytu ako celej nehnuteľnosti, a nielen členských práv a povinností k bytu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že M. Z. v súčasnosti nie je už ani vlastníčkou predmetného bytu, keďže ho previedla na žalobkyňu riadnou kúpnou zmluvou.
26.1. Odvolací súd však poznamenáva, že zo zisteného skutkového stavu v predmetnej veci je zrejmé, že prišlo k vzniku určitého užívacieho práva žalovaného k predmetnému bytu, ktoré sa odvodzuje od predchádzajúcej vlastníčky nehnuteľnosti M. Z., keď jeho užívacie právo vzniklo jej konkludentným súhlasom, keďže ako vlastníčka bytu umožnila žalovanému nehnuteľnosť užívať.
26.2. V tomto smere je potrebné uviesť, že nájomnú zmluvu bytu vymedzuje ustanovenie § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré zároveň stanovuje podstatné náležitosti nájomnej zmluvy, t.j. prenechanie bytu do užívania, a to buď na dobu určitú alebo neurčitú a prenechanie bytu za úplatu tzv. nájom, ktorý je cenou užívania bytu. Obsah nájomnej zmluvy je bližšie konkretizovaný v § 686 Občianskeho zákonníka, ktorým sa upresňujú niektoré ďalšie podstatné náležitosti nájomnej zmluvy vrátane náležitostí, ktoré umožňujú identifikáciu bytu. Písomná forma nie je podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy, a preto ani nedostatok písomnej formy nemôže byť dôvodom pre jej neplatnosť. Podstatný je však prejav vôle. Prejav vôle možno urobiť zásadne akýmkoľvek spôsobom, ktorý vôľu konajúceho robí poznateľnou pre iné osoby. Právny úkon možno urobiť aj konkludentne (nevýslovne, faktickým správaním) za predpokladu, že tento spôsob prejavu nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť (§ 35 ods. l Obč. zákonníka). Nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nemá za následok jej neplatnosť (§ 686 ods. 1 a § 40 ods. 1 Obč. zákonníka); nájomná zmluva môže vzniknúť aj ústne, prípadne i mlčky. V takom prípade, ale prejavy vôle smerujúce k uzavretiu zmluvy musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť. Záver o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom teda nutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu tak na strane prenajímateľa, ako aj na strane nájomcu. Otázku, či k takému prejavu došlo, treba zodpovedať s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu. Konkludentný prejav možno urobiť predovšetkým použitím takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré v spoločenskom a v právnom styku obvykle slúžia na vyjadrenie určitej vôle, ale aj použitím takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré síce obvykle neslúžia na vyjadrenie určitej vôle, z ktorých ale, vzhľadom na okolnosti prípadu, treba vyvodiť v konkrétnom prípade, že ide i o prejav určitej vôle.
26.3. Z titulu nájomnej zmluvy však obom zmluvným stranám potom vyplývajú práva a povinnosti charakteristické ich postaveniu v zmluvnom vzťahu. Jedným z takýchto základných práv a povinností je okrem iného aj platenie nájomného, resp. úhrad za užívanie bytu, čo vyvolalo aj ďalšie konanie o zaplatenie bezdôvodného obohatenia (konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/153/2016). V konaní bolo nad mieru všetkých pochybností preukázané, že žalovaný sa nijakým spôsobom nepodieľa na úhradách za užívanie bytu, a teda nielenže po výzve na vypratanie bytu aj naďalej nehnuteľnosť užíva, avšak tým, že žalobkyni ako vlastníčke spornej nehnuteľnosti navyše neplatí nájomné resp. jej neuhrádza žiadne platby za užívanie bytu, sa na jej úkor bezdôvodne obohacuje. Žalobkyňa opakovane prejavila svoju vôľu, aby žalovaný vypratal sporný byt, pričom ho opakovane na toto vyzvala, avšak bezvýsledne.
27. Odvolací súd považuje z vykonaného dokazovania prvoinštančným súdom za preukázané, že ak žalovaný mal užívacie právo odvodené od predchádzajúcej členky OSBD v T. a nájomníčky , neskôr už vlastníčky bytu M. Z., potom toto jeho právo zaniklo keď M. Z. vyzvala žalovaného, aby opustil predmetný byt a najneskôr jeho užívanie bytu zaniklo, keď byt predala žalobkyni, ktorá potom ako nová riadna vlastníčka prejavila vôľu byt sama užívať a vyzvala žalovaného listom zo dňa 08. 08. 2014, aby byt vypratal a odovzdal jej ho ako vlastníčke bytu a od tejto doby žalovaný býval v byte neoprávnene. Žalobkyňa zároveň ponúkla žalovanému aj skladovacie priestory a poukázala aj na to, že žalovaný za užívanie bytu neplatí nájom a ani sa nepodieľa na úhradách za užívanie bytu. Ak by aj žalovaný bol toho názoru, že má nárok na bytovú náhradu za vypratávaný byt, potom si takýto nárok mal uplatniť voči M. Z., s ktorej konkludentným súhlasom v predmetnom byte býval, ale toto jeho prípadné právo na bytovú náhradu nemohlo prejsť a ani neprešlo na žalobkyňu ako novú vlastníčku bytu. O bytovej náhrade podľa ust. § 712 a nasl. Občianskeho zákonníka možno totiž rozhodovať iba za predpokladu, že nájom bytu pred rozhodnutím o vyprataní existoval, čo sa však v konaní zo strany žalovaného nepreukázalo, teda nepreukázal, že by existoval jeho nájomný vzťah k predmetnému bytu vo vlastníctve žalobkyne.
28.1. K námietke žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie konaním bez žalovaného hrubým spôsobom porušil jeho práva konať pred súdom a že mu odňal právo pred súdom sa vyjadriť, naplniť zásadu ústnosti a bezprostrednosti a reagovať na dôkazy a vyjadrenia žalobkyne odvolací súd uvádza, že sa s touto námietkou nestotožňuje.
28.2. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
28.3. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
28.4. Podľa § 183 ods. 2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
28.5. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
28.6. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
29. Nová právna úprava odročenia pojednávania v Civilnom sporovom poriadku si dala za cieľ zredukovať aplikačné problémy súvisiace s dĺžkou súdnych konaní, a tým prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie. Predkladateľ Civilného sporového poriadku uviedol, že odročovanie pojednávaní podľa predchádzajúcej právnej úpravy predstavovalo jeden z kľúčových problémov slovenského civilného procesu, preto nová právna úprava sprísňuje podmienky odročovania pojednávaní. Pojednávanie sa môže odročiť len na základe rozhodnutia súdu, a to bez návrhu strany alebo na návrh strany. V obidvoch prípadoch môže byť pojednávanie odročené len z dôležitých dôvodov. Súd môže bez návrhu strany odročiť pojednávanie napríklad pre neprítomnosť predvolaných osôb, ak je ich účasť nevyhnutná, alebo z dôvodu podľa § 181 ods. 4 CSP, prípadne ak potrebuje vykonať ďalšie dôkazy (pozri aj § 182 CSP), môže tak urobiť aj z iných dôvodov na strane súdu (napr. práceneschopnosť konajúceho sudcu).Súd môže rozhodnúť o odročení pojednávania aj na návrh strany. Tento návrh môže byť stranou podaný pred pojednávaním alebo aj počas prebiehajúceho pojednávania. Ak je návrh na odročenie pojednávania podaný pred pojednávaním, pojednávanie môže byť odročené len vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je, že pre nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie sú dané dôležité dôvody, druhou, kumulatívne splnenou, je to, že nemožno od strany alebo jej zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
30. Zásadným je nové ustanovenie, podľa ktorého od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Inými slovami, zákonodarca uviedol, že jedno odročenie pojednávania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu strany je odôvodnené, no na ďalšom pojednávaní, ktoré by malo byť odročené z toho istého dôvodu, je už strana povinná dať sa zastúpiť inou osobou. Zavedenie tejto úpravy bolo nevyhnutné, keďže veľké množstvo odročení pojednávaní je odôvodnené pretrvávajúcim zlým zdravotným stavom strany, spojeným s práceneschopnosťou. Aplikácia tohto ustanovenia však predpokladá možnosť požadovať od strany sporu vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav a ostatné okolnosti prípadu a pomery strany udelenie plnomocenstva na zastupovanie v konaní.
31.1. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, v tomto smere sa odvolací súd nestotožňuje s námietkou žalovaného, pretože žalovaný bol v konaní zastúpený právny zástupcom, ktorý prevzal zastupovanie žalovaného v predmetnej veci, ktorý bol prítomný aj na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok. Súd prvej inštancie vo veci nariadil viaceré pojednávania, pričom žalovaný sa opakovane týchto pojednávaní nezúčastňoval. Na pojednávanie nariadené na 22. 01. 2015 (predvolanie doručené žalovanému dňa 19. 12. 2014) sa žalovaný nedostavil, pričom doručil ospravedlnenie z dôvodu PN, ktoré však neobsahovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že žalovaný nie je schopný sa dostaviť na pojednávanie bez ohrozenia života, alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu v zmysle § 119 OSP, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. Následne bolo pojednávanie stanovené na deň 29. 03. 2016 (predvolanie doručené žalovanému dňa 01. 03. 2016), na ktoré sa žalovaný opätovne nedostavil, predložil však lekársky nález ,na ktorom bolo rukou dopísané, že zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní.
31.2. Súd prvej inštancie dopytoval lekárku s vyjadrením, či dopisovala vlastnoručne do lekárskej správy vyjadrenie ohľadom schopnosti účasti žalovaného na súdnom pojednávaní, pričom ošetrujúca lekárka poprela, že by čokoľvek do správy dopisovala ručne. Pojednávanie z dôvodu, že súd nepoznal stanovisko lekára bolo odročené na 24.05. 2016 (žalovaný mal predvolanie doručené dňa 23.04.2016). Dňa 23.05.2016 bolo osobne podané oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia žalovaného a žiadosť o odročenie pojednávania. Pojednávanie bolo z tohto dôvodu odročené na 19. 07.2016. Žalovaný dňa 17.07.2016 e-mailom a 18.07.2016 poštou, cestou právneho zástupcu opätovne, žiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, keď zo zdravotných dôvodov nastúpil do psychiatrickej nemocnici. Žalovaný bol e-mailom zo dňa 18.07. 2016 upovedomený, že súd jeho ospravedlnenie neakceptuje. Žalovaný sa opakovane ospravedlňoval pre zlý zdravotný stav. Súd prvej inštancie aj s poukazom na doposiaľ zmarené pojednávania navyše žalovaného poučil (pri predvolaní na pojednávanie nariadené na deň 24. 05. 2016) o tom, aby uviedol súdu, ak by bol v čase nariadeného pojednávania opätovne PN, kde sa počas PN nachádza a súd ho vypočuje v mieste, kde sa bude nachádzať (byt, nemocnica, a pod.). Žalovaný ani uvedenú skutočnosť nevyužil a v tomto smere zostal pasívny, čím si sám odoprel možnosť byť v konaní vypočutý.
32. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu neakceptovať žiadosť o odročenie pojednávania žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, stotožňuje a uvádza, že bolo v záujme žalovaného, aby sa v konaní bránil okrem iného aj tým, že bude vypočutý a uvedie súdu skutočnosti podľa neho rozhodujúce pre posúdenie predmetnej veci. Je však potrebné zdôrazniť, že nikoho nemožno nútiť, aby v konaní vypovedal, ak sám zostane v tomto smere pasívny. Charakter konania o vypratanie nehnuteľnosti už predpokladá samotnú prieťahovosť konania zo strany žalovaného, voči ktorému sa vlastník domáha vypratania nehnuteľnosti, pretože žalovaný, ktorý bez právneho dôvodu užíva nehnuteľnosť ťaží z právneho stavu, ktorý je daný a je v jeho záujme udržať takýto stav čo možno najdlhšie, keďže často ide o jediné bývanie žalovaného. Je však potrebné uviesť, že užívaním nehnuteľnosti patriacej vlastnícky žalobkyni bez právneho dôvodu žalovaným je zásahom do jej vlastníckeho práva, a to aj napriek tomu, že na strane druhej je žalovaný, ktorý mal v spornej nehnuteľnosti formálne trvalý pobyt a v tejto nehnuteľnosti býva, avšak právo na bývanie žalovaného nemôže zasahovať do vlastníckeho práva žalobkyne vec držať, užívať a disponovať s ňou.
33. V tomto smere sú nedôvodné aj návrhy žalovaného na opätovne vypočúvanie svedkov, keďže je v prvom rade povinnosťou žalovaného, aby zabezpečil svedkov, ktorý majú byť v konaní vypočutí a až následne, ak strana sporu nemá možnosť z objektívnych dôvodov získať informácie týkajúce sa svedkov, potom tak koná súd. Žalovaný už v konaní pred súdom prvej inštancie navrhoval vypočuť svedkov, ktorých označil aj v odvolaní, avšak nielenže žalovaný nezabezpečil prítomnosť svedkov na pojednávaní, ale ani neuviedol dostatočné informácie o nich, aby ich súd mohol kontaktovať a na pojednávaní vypočuť. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie správne nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, keď navyše sa javilo takéto dokazovanie ako nadbytočné s ohľadom na dostatočne zistený skutkový stav. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd v danom smere nezistil pochybenie súdu prvej inštancie.
34. Námietky žalovaného uvádzané v odvolaní, ktorými poukazoval na majetkové pomery M. Z. a na jej jednotlivé výdavky v súvislosti s kúpou osobného motorového vozidla, dovolenkami a podobne sú vo vzťahu k predmetu konania bezpredmetné, a preto sa nimi odvolací súd v rámci odvolacieho konania ani nezaoberal. Odvolací súd uvádza, že princíp práva na spravodlivý proces zodpovedá povinnosti
súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, pričom sa súd musí vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými účastníkmi konania, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti.
35.1. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad." (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).
35.2. Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci RuizTorija c. Španielsko a HiroBalani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).
35.3. Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010, či sp. zn. II. ÚS 537/2010).
36. Odvolací súd vychádzajúc z uvedených skutočností a s prihliadnutím na judikatúru najvyšších súdnych autorít zastáva právny názor, že napadnuté rozhodnutie vo veci samej i v časti výroku o náhrade trov konania je dostatočne a v súlade so zákonom odôvodnené, pretože prvoinštančný súd vysvetlil, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel k vyneseniu napadnutého rozhodnutia, a preto rozhodol odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
37.1. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu ako procesne úspešnej strane v odvolacom konaní.
37.2. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).