Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7S-111-2017.pdf
PDF · 71.58 KB
No categories available
7S/111/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu : VENAS, a. s., so sídlom Sekčovská 54, Prešov, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, AK so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného spis. zn. 101825374/2017 zo dňa 23. 08. 2017, takto
rozhodol:
Správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101825374/2017 zo dňa 23. 08. 2017 p r i z n á v a odkladný účinok.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 20. 10. 2017, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 23.10.2017, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101825374/2017 zo dňa 23. 08. 2017, ktorým tento na základe zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodol, že rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100597131/2017 zo dňa 10. 04. 2017, ktorým správca dane podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, určil rozdiel v sume 90 474,25 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 daňovému subjektu VENAS, a. s., Sekčovská 54, Prešov, IČO: 36206270, DIČ: 2020031046, IČ DPH: SK2020031046, potvrdil.
2. Žalobca súčasne v obsahu všeobecnej správnej žaloby zo dňa 20. 10. 2017 navrhol, aby súd odložil výkon rozhodnutia žalovaného do právoplatného skončenia tohto konania. Citujúc § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku svoj návrh (žiadosť o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia), ktorý súd považoval za návrh na priznanie odkladného účinku jeho všeobecnej správnej žaloby, odôvodnil po opise spoločnosti žalobcu tým, že výkon rozhodnutia daňovou exekúciou znamená pre žalobcu ohrozenie celkovej existencie - poškodzuje dennodenný chod spoločnosti, a to výkon podnikateľskej činnosti. Spoločnosť robí mesačný obrat vo výške cca 120 600 eur, čo sa týka nákladov na výplaty miezd zamestnancom, mesačne spolu potrebuje cca 19 000 eur. Ako dôkaz predložil e-mail od ekonómky žalobcu. Ďalej uviedol, že výkon rozhodnutia mu znemožňuje plniť reštrukturalizačný plán. Ako dôkaz predložil výpis záväzkov žalobcu na základe reštrukturalizácie. Konštatoval, že výkon rozhodnutia ho dostáva do druhotnej platobnej neschopnosti a znemožňuje spoluprácu s bankami, teda žiadať úvery a využívať akékoľvek ďalšie služby potrebné na chod spoločnosti. V neposlednom rade výkon rozhodnutia ohrozuje reálnu možnosť plniť si povinnosti voči štátu, bráni výkonu povinností vo vzťahu k zamestnancom a spôsobuje nevyčísliteľnú škodu (ohrozuje realizáciu kontraktov). Ako dôkaz predložil kópie kontraktov a odhadovanú výšku škody. Ďalej žalobca uviedol, že postavenie dlžníka vo
vzťahu k daňovému úradu sťažuje výkon podnikateľskej činnosti a spôsobuje stratu dôvery obchodných partnerov.
3. Ku dňu 31. 12. 2016 má žalobca vo vzťahu k štátu požiadané o vrátenie DPH celkovo cca 3,3 mil. eur, čo tiež sťažuje plnenie záväzkov a povinností, poškodzuje dobré meno, znemožňuje účasť na verejných súťažiach a ohrozuje zamestnanosť. Konštatoval, že zamestnáva 52 zamestnancov a z tohto pohľadu je aj vo verejnom záujme, aby žalobca mohol ďalej aktívne fungovať a prispievať aj okrem iného k miere zamestnanosti v rámci Košického kraja, kde je miera nezamestnanosti, konkrétne v okolí, kde žalobca má umiestnené svoje prevádzky, už aj tak značne vysoká. Žalobca sa tiež zaviazal do budúcna zamestnať ďalších 50 zamestnancov a nechce sa dostať do situácie, kde by bol nútený pristúpiť k hromadnému prepúšťaniu vo vzťahu k zamestnancom. V závere dodal, že prípadné rozhodnutie o neodložení vykonateľnosti rozhodnutia by znamenalo pre žalobcu vyhlásenie konkurzu.
4. Žalovaný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku jeho správnej žaloby nepovažoval za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom v návrhu nevyplýva, že by postupom správcu dane hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Preto navrhol návrh žalobcu zamietnuť.
5. Podľa ustanovenia § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len "SSP"), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa ustanovenia § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Podľa ustanovenia § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.
9. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe konajúci správny súd zdôrazňuje, že ide o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého ale musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca.
10. Žalobca vo svojom návrhu ako dôvody uviedol, že výkon rozhodnutia daňovou exekúciou znamená pre neho ohrozenie celkovej existencie - poškodzuje dennodenný chod spoločnosti, znemožňuje plniť
reštrukturalizačný plán, dostáva žalobcu do druhotnej platobnej neschopnosti, znemožňuje spoluprácu s bankami, ohrozuje reálnu možnosť plniť si povinnosti voči štátu, bráni výkonu povinností vo vzťahu k zamestnancom, spôsobuje nevyčísliteľnú škodu (ohrozuje realizáciu kontraktov), postavenie dlžníka vo vzťahu k daňovému úradu sťažuje výkon podnikateľskej činnosti a spôsobuje stratu dôvery obchodných partnerov, k 31. 12. 2016 má žalobca vo vzťahu k štátu požiadané o vrátenie DPH celkovo cca 3,3 mil. eur, čo tiež sťažuje plnenie záväzkov a povinností, ohrozuje zamestnanosť, poškodzuje dobré meno, prípadné rozhodnutie o neodložení vykonateľnosti rozhodnutia by znamenalo pre žalobcu vyhlásenie konkurzu.
11. K jednotlivým tvrdeniam predložil žalobca súdu dôkazy: e-mail od ekonómky, výpis záväzkov na základe reštrukturalizácie, kópie kontraktov.
12. Pri posudzovaní vyššie uvedených dôvodov žalobcu na odkladný účinok správnej žaloby dospel súd k záveru, že žalobca predložil dôvodné a dostatočne vyčerpávajúce argumenty na to, aby z nich bolo možné vyvodiť záver, že by mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP. V danom prípade súd pri posudzovaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby porovnával záujem o materiálnu ochranu subjektívnych prác žalobcu, ktorá spočíva v hrozbe hromadného prepúšťania vo vzťahu k jeho zamestnancom (52). S príslušným verejným záujmom, ktorý je záujem štátu na splnení daňových povinností žalobcom vo vzťahu k štátnemu rozpočtu a dospel k záveru, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
13. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).