Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Ca-1-2017.pdf
PDF · 81.65 KB
Case nature
Subarea
34Ca/1/2017
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, so sídlom Mozartova 9, 810 01 Bratislava, IČO: 00 420 166, zastúpený JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou so sídlom Nám. Biely kríž 3, P.O.BOX 39, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: STRACHAN, s.r.o., Ždiar 646, 059 55 Ždiar, IČO: 45 326 533, v spore o zaplatenie 1.416,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. V r a c i a žalobcovi krátený súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 77,80 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému E - KOLOK: Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, 042 21 Košice, Thurzova 1 po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.3.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.416,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa 1.1.2016 do zaplatenia. Súčasne žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a v trovách právneho zastúpenia.
2. Okresný súd Košice I dňa 15.5.2017 vydal vo veci platobný rozkaz pod č.k. 34Ca/1/2017-27, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.416,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa 1.1.2016 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 277,01 Eur. Platobný rozkaz bol právnej zástupkyni žalobcu a žalovanému doručený dňa 22.5.2017.
3. Dňa 26.5.2017 podal žalovaný voči platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a to v celom rozsahu a žiadal, aby súd žalobu zamietol. Namietal absenciu aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko žalobca nepreukázal, na základe akej dohody zastupuje nositeľov práv, ako aj v akom rozsahu ich zastupuje. V priebehu roka 2015 rokoval prostredníctvom Zväzu hotelov a reštaurácii Slovenskej republiky, ktorého je členom, o uzavretí tzv. kolektívnej licenčnej zmluvy na použitie predmetov ochrany, ku ktorým vykonáva správu v prospech nositeľov práv žalobca. K dohode však nedošlo, nakoľko žalobca odmietol predložiť zoznam ním zastúpených nositeľov práv a súčasne aj zoznam predmetov ochrany, ku ktorým vykonáva v rozhodnom období správu práv patriacich týmto zastúpeným nositeľom. Žalobca tak spôsobil stav, kedy žiadny z členov ZHR SR, a teda ani žalovaný nemal možnosť posúdiť a rozhodnúť sa, či je vôbec potrebné uzatvárať licenčnú zmluvu práve so žalobcom. Nie je možné po každom ubytovacom či reštauračnom zariadení paušálne požadovať, aby platil za použitie „nevedno čoho“ žalobcovi len preto, že je registrovanou organizáciou kolektívnej správy a to bez znalosti zoznamu zastúpených autorov a rozsahu ich diel, ktorých sa zastúpenie týka a následne tak podstúpiť riziko, že následne bude čeliť žalobe samotného autora, ktorý nie je zastúpený žalobcom, alebo je ale nie vo vzťahu k dielu, ktorého sa prípadný verejný prenos bude týkať. Zároveň poukázal
na skutočnosť, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by na jeho strane vôbec mohlo dôjsť k realizácii verejného prenosu vysielania, a už vôbec nie k verejnému prenosu diel, ku ktorým vykonáva žalobca správu. Žalobu opiera len o žiadnym dôkazným prostriedkom nepodložené tvrdenie o existencii 24ks zvukovoobrazových zariadení nachádzajúcich sa v izbách ubytovacieho zariadenia. Nepostačuje len preukázanie existencie a prítomnosti televízneho prijímača, žalobca musí inter alia preukázať, že uvedené televízne prijímače boli spôsobilé sprostredkovať „signál“ a že žalovaný tento signál v skutočnosti aj reálne prijímal a sprostredkovával svojim zákazníkom prostredníctvom týchto televíznych prijímačov a súčasne že do programovej štruktúry boli zaradené aj diela, ku ktorým vykonáva správu žalobca.
4. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 1.8.2017 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť predložiť zmluvy, ktoré pre rok 2015 uzatvoril so SOZA a SLOVGRAM a príkaznú zmluvu uzavretú so Zväzom hotelov a reštaurácii. Zároveň žiadal, aby súd uložil spoločnostiam SOZA, SLOVGRAM a Slovenský ochranný zväz povinnosť predložiť licenčné zmluvy uzavreté so žalovaným pre rok 2015. V ďalšom písomnom podaní zo dňa 1.8.2018 potvrdil, že prebiehali rokovania medzi žalobcom a ZHR RS ohľadom uzatvorenia kolektívnej licenčnej zmluvy. ZHR SR však nikdy nespochybnil skutočnosť, že je oprávnený k uzavretiu kolektívnej licenčnej zmluvy a takisto nikdy nevzniesol požiadavku uvedenia zoznamu zastupovaných autorov a zoznamu predmetov ochrany. Medzi ním a ZHR SR bola sporná výška odmeny. Vzhľadom k tomu, že jeho názory a ZHR SR na obsah kolektívnej licenčnej zmluvy sa líšili, tak že nebolo možné očakávať uzavretie dohody, vyzval jednotlivých členov ZHR SR k vydaniu bezdôvodného obohatenia. Reakciou na výzvy zaslané členom ZHR SR bola iniciatíva ZHR SR na spoločné rokovanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 15.10.2015, kedy ZHR SR mu predložilo návrh Dohody podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Návrh dohody však nemohol akceptovať. Dôvodom neuzavretia kolektívnej licenčnej zmluvy bola „nedohoda“ o výške licenčných odmien, kedy ZHR SR odmietol akceptovať jeho sadzobník. Uviedol, že je jedinou organizáciou kolektívnej správy v SR, ktorá je na základe priameho mandátu vyplývajúceho z oprávnenia Ministerstva kultúry SR a zmlúv o zastupovaní oprávnená vykonávať správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Žalovaný mal teda povinnosť s ním uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu. Tým, že ju neuzavrel a realizoval verejný prenos neoprávnene zasiahol do práv autorov a nositeľov práv ním zastupovaných.
5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 15.5.2018 žalobca oznámil súdu, že žalobu berie v celom rozsahu späť z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k mimosúdnej dohode, predmetom ktorej bol ním uplatnený nárok a žalovaný mu svoje záväzky z mimosúdnej dohody o urovnaní uhradil v plnom rozsahu. Uviedol, že strany sa zároveň zaviazali, že si v tomto konaní nebudú uplatňovať náhradu trov konania. K podaniu žalobca priložil dohodu o urovnaní medzi sporovými stranami zo dňa 4.5.2018.
6. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).
10. Vzhľadom na tento dispozitívny úkon žalobcu, ktorý urobil pred začatím prvého pojednávania, súd aj bez súhlasu žalovaného rozhodol tak, že konanie zastavil.
11. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Podľa Čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
14. Podľa Čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
15. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd aplikoval ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku s prihliadnutím na Čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
16. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení.
17. Keďže v danom prípade žiadna zo sporových strán procesne nezavinila zastavenie konania (strany uzavreli mimosúdnu dohodu o predmete sporu), súd v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov ( Čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku) rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
18. Podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov poplatok splatný podaním žaloby sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
19. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
20. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
21. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním, súd rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku vo výške 77,80 Eur ( 84,50 Eur - 6,70 Eur / ) prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému E - KOLOK: Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, 042 21 Košice, Thurzova 1 po nadobudnutí právoplatnosti predmetného uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.