Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/113/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, K., V.P. K. - N. Q., prechodne bytom u matky, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka F. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto C., prechodne D. 4, B., zastúpená advokátkou JUDr. Luciou Anovčinovou, so sídlom Štefánikova 5, Bratislava, a otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, K., zastúpený advokátkou JUDr. Alenou Zadákovou, so sídlom Kováčska 32, Košice, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, za účasti Úradu komisára pre deti, so sídlom Odborárske námestie 3, Bratislava, takto

rozhodol:

I. Maloletá M. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený zastupovať ju a spravovať jej majetok v bežných veciach.

II. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej M. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 30% zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, odo dňa doručenia rozsudku.

III. Súd styk matky s maloletou M. B., nar. XX.XX.XXXX neupravuje.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 28.12.2015 sa navrhovateľka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej M. B.. Zároveň podala návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa vtedy platnej a účinnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku. Návrh vo veci samej odôvodnila tým, že maloletá sa narodila po roku priateľstva matky s otcom. Počas tehotenstva spolu nežili, matka bývala u rodičov. Keď mala maloletá dva roky, presťahovali sa k rodičom otca maloletej. Po pol roku žitia v spoločnej domácnosti stará matka začala podrývať autoritu matky. Vadilo im, keď matka mala prácu, aj keď ju nemala. Dňa 07.12.2015 sa presťahovala matka s dieťaťom naspäť k rodičom, pretože sa to už nedalo vydržať. Starí rodičia z otcovej strany stále pijú alkohol, po maloletej kričali, keď behala. Starí rodičia (pozn. súdu rodičia otca maloletej) sa stále hádali a preto sa matka rozhodla vrátiť k svojim rodičom, kde majú vlastnú izbu, dieťa má vytvorené vhodné podmienky na bývanie, učenie, hranie. Rodičom prispieva matka na chod domácnosti 80,-eur mesačne. Na otca podala trestné oznámenie za unesenie dieťaťa od matky. Preto žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej M. sumou 250,-eur mesačne, vždy do 15dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

2. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 10P/113/2015 - 8 zo dňa 29.12.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 23Cop/14/2016 - 45 zo dňa 17.02.2016 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletú M. dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky do právoplatného skončenia konania vo veci samej, otcovi uložil povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere na maloletú vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky, do právoplatného skočenia konania vo veci samej. Vo zvyšku súdu návrh matky zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.02.2016, vykonateľnosť dňa 07.01.2016.

3. Na žiadosť tunajšieho súdu po zistení, že na Okresnom súde Košice II prebieha konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na návrh otca, bolo tunajšiemu súdu doručené podanie otca zo dňa 16.03.2016. V tomto „Doplnení návrhu k spisovej značke 23P/478/2015 na Okresnom súde Košice II“ otec uviedol, že sa zoznámil s matkou maloletej na jar v roku 2011, keď pracoval na týždenných turnusoch v Trnave. Približne po 1,5 roku sa im narodila dcérka M.. Matka s dcérkou bývali prevažne u neho v Košiciach, v byte na L. XX, K., kde má maloletá M. aj trvalý pobyt. V roku 2013, hneď po vybavení trvalého pobytu, sa matka s dcérkou presťahovala bez akéhokoľvek vysvetlenia k jej rodičom do B. na železničnú stanicu. Časom mu oznámila, že je lesba a že miluje ženy. Kým bývala v B., tak jej každý mesiac posielal 80 Eur a dcérku pravidelne navštevoval. Vo februári 2015 sa po dohode s ním opäť nasťahovala k nemu do Košíc. Toleroval to len kvôli dcérke, aby vyrastala s ním. Matka neprispievala na domácnosť, ani nemala záujem o výchovu dcérky, iba využívala jeho lásku k dcérke a stále ho citovo vydierala. Dokonca hneď, keď jej skončila materská dovolenka sa rozhodla odísť žiť do Čiech, pričom dcérku nechala jemu a nemala o ňu žiadny záujem. Keď si tam nenašla prácu a sesternica, u ktorej bývala, ju už u seba nestrpela, tak sa vrátila opäť bývať zadarmo u neho. Dcérka medzitým 2. 9.2015 nastúpila do materskej škôlky v K. na F. ulici 8. Jeho matka, stará mama maloletej, keď bol v práci, tak dcérke a aj matke maloletej varila, prala, dokonca párkrát bola s dcérkou u lekára a odprevádzala ju aj do škôlky, kým matka spávala do obedu, pretože po nociach chodila za priateľkami alebo bola do noci na sociálnych sieťach. Keď jej to moja matka začala vyčítať, tak sa matka urazila a vyhrážala sa, že aj s dcérkou odíde. Aby tomu zabránil, tak platil za ňu energie, nájom, odvoz smetia a dokonca jej požičiaval peniaze. Všetky výdavky platil on (stravu, škôlku, lieky, ovocie, atď.), keďže matka nemala žiadny príjem. Jediným príjmom je prídavok na dieťa, ktorý hneď minula na svoje osobné potreby, ako cigarety, a nočné výlety s priateľkami. Keď na ňu začali tlačiť, nech už konečne začne pracovať a zrušili jej mobilný internet, ktorý platil otec, tak vzala dcérku a pod zámienkou návštevy jej rodičov odišla do B.. Okrem toho na zrušenie mobilného internetu reagovala, že aspoň sa konečne začne starať o dieťa. Po týždni v B. už vedel, že sa nevráti. Chcel jej vziať dcérku, čo matka odmietla, tak podal návrh na úpravu rodičovských práv a povinnosti, a to konkrétne zverenie maloletej do starostlivosti otca (sp. zn. 23P/478/2015 na Okresnom súde Košice II). Keď sa to matka dozvedela, taktiež podala obdobný návrh na Okresný súd Trnava. K finančnej situácii matky uviedol, že matka má viacero dlhov. V Orange-i má dlh 107,22 Eur k 28.2.2015, teraz to bude pravdepodobne už vyššia suma. Jemu osobne dlhuje 900 Eur, čo jej požičal počas pobytu v R. B., pretože nemali z čoho zaplatiť nájomné a pevné palivo, ktorým v dome kúrili, tiež tam zanechali dlh vo výške približne 400 € majiteľovi bytu P. V.. Následne sa presťahovali do T., kde majiteľ bytu W. T. s nimi ukončil nájomnú zmluvu, keďže mali dlh na nájomnom vo výške 1000 Eur a tento dlh majú dodnes ( pozn. súdu v čase písomného vyjadrenia otca 23.03.2016). V Zdravotnej poisťovni Dôvera mala dlh na zdravotnom poistení ku dňu 19.3.2015 vo výške 1028,50 Eur, avšak dnes už bude pravdepodobne vyšší, keďže nemá príjem a nie je evidovaná na úrade práce. Sociálna poisťovňa eviduje voči nej dlh vo výške 1200 Eur. Dokonca matka zriadila účet na meno maloletej, aby sa vyhla exekúciám, pričom k 30.11.2015 bol na bankovom účte dlh vo výške 1,84 Eur. Matka nemá žiadne pracovné návyky, takže musí za seba platiť zdravotné odvody, ktoré neplatí. Na otázku, prečo nie je registrovaná na úrade práce odpovedala, že je to zbytočné a že by z toho nemala žiadne peniaze. Aj toto tvrdenie preukazuje jej neschopnosť postarať sa sama o seba, nie to ešte o maloleté dieťa. Aktuálne nemá žiadnu prácu a ani v predošlých zamestnaniach si nedokázala udržať pracovné miesto. Napríklad u zamestnávateľa INDEX NOSLUŠ s. r .o. pracovala len 15 dní. U zamestnávateľa BILLA s. r. o. pracovala len 3 dni. U zamestnávateľa Sunsin pracovala len 7 dní. Maloletá nemá u matky zabezpečené riadne ubytovanie. Aktuálne býva matka so svojimi rodičmi spoločne na železničnej stanici v B.. Celý bytový priestor je veľmi plesnivý a veľmi špinavý. Jedná sa o veľmi starú budovu, pričom ŽSR ako majiteľ služobného bytu neplánuje v dohľadnej dobe jej rekonštrukciu. Taktiež je dôležité uviesť, že byt prenajíma jeho majiteľ otcovi matky, pričom v zmysle zmluvy o nájme bytu čl. 4 od , 2, je prenajímateľ oprávnený vypovedať nájomnú zmluvu bez udania dôvodu. Dcérka taktiež nemá zabezpečenú vlastnú izbu ani priestor na hranie, nehovoriac o hračkách. Uvedený služobný byt sa nachádza ďaleko od akéhokoľvek detského ihriska, ako aj od ostatných rovesníkov, tak dcérka nemá možnosť rozvíja! svoje

vlastnosti v kolektíve. V blízkosti nie sú žiadne potraviny ani lekáreň. Dcérka vidí jedine vlak. Tiež je dôležité uviesť, že matka má aktuálne vedené trvalé bydlisko na obecnom úrade ako bezdomovec. Obáva sa, že po vypovedaní nájomnej zmluvy sa ocitne dcéra na ulici, keďže jej matka určite nie je schopná, tak po finančnej ako aj mentálnej stránke, zabezpečiť pre ňu ubytovanie. Taktiež považuje za dôležité uviesť, že hygienické návyky domácnosti, kde sa dcérka zdržuje, považuje za veľmi zanedbané. Matka neučila maloletú k žiadnym hygienickým návykom, resp. k svojim, ktoré sú žiadne. Napríklad v ich domácnosti sa nenachádza žiadne mydlo. Po tom, čo prišla bývať dcérka k nemu, tak zistil, že nie je naučená starať sa o vlastnú hygienu, ako je umývanie rúk, alebo umývanie zubov, keďže v terajšej domácnosti nemala ani vlastnú zubnú kefku. Keď to vytkol matke, tak argumentovala tým, že teraz má aj tak len mliečne zuby, tak je to zbytočné. Dcérka mala pravidelne vši a hnidy, keď sa vrátila z terajšej domácnosti k nemu, kvôli čomu ju matka pravidelne strihala nakrátko, namiesto toho, aby vypestovala u nej hygienické návyky. Uvedené má vážny vplyv na dcérkin zdravotný stav. Keď bol s ňou na vyšetrenie dňa 28.12.2015, tak lekárka v lekárskej správe uviedla, že maloletá je často chorá, trpí ochoreniami dýchacích ciest a priedušiek. Vzhľadom na opakovaný zápal dýchacích ciest odporučila dieťaťu zvýšenú starostlivosť a pobyt v zdravom prostredí, čo určite nie je terajšie prostredie, kde sa zdržiava. Taktiež bol s dcérkou u stomatológa, kde sa jej vykonala preventívna prehliadka. Dcérka tiež nenavštevuje žiadnu materskú škôlku, čo je podľa matky zbytočné, keď je matka doma. Podľa jeho názoru môžu mať takéto infantilné názory matky na výchovu dieťaťa veľmi zlý vplyv. O žiadnom záujme o starostlivosti o dcérku zo strany matky svedčia viaceré skutočnosti. Po zápise do škôlky nebola matka prvý deň v škôlke, ani na rodičovskom stretnutí. Zanedbáva prípravu na povinnú školskú dochádzku dcérky a jej vzdelávanie. Po tom, čo jej predbežným opatrením bola zverená dcérka do opatery, tak prišla až po 30 dňoch po právoplatnosti rozhodnutia. Matka kradla dcérke peniaze z pokladničky, ktoré jej odkladal. Chcela ukradnúť aj malej ponožky, pančušky a ďalšie oblečenie. Dcérku bije a zatvára do skrine. Častokrát dcérka vyšla s plačom z izby a držala si líce po facke, keď náhodou zobudila matku, ktorá spávala do 12 hodiny, a po tom čo vstala si pripravila kávu, dala cigaretu a hrala sa na počítači, keď chcela maličká za ňou prísť, tak ju odbila, že pije kávu. Keď bola dcérka chorá, tak jej nekúpila lieky, ale keď prišli peniaze, tak chodila na výlety, na pivo s kamarátkami a prichádzala domov až nadránom. Nejavila záujem o domácnosť, keď bola dcérka ešte v kočíku a on robil nočné, tak nešiel po nočnej spať, lebo mu matka maloletej povedala, aby išiel vonku na prechádzku, lebo potrebuje poupratovať, avšak keď sa po troch hodinách vrátil, tak jediná zmena bol plný popolník cigariet. Taktiež sa domnieva, že zmena správania u matky nie je možná, keďže bola takáto ešte pred narodením dcéry. Strednú školu nemá ukončenú, lebo bola kvôli 200 neospravedlneným hodinám vyhodená zo školy. Nechce, aby rovnako dopadla jeho dcéra, keďže aktuálne sa zdržiava v domácnosti, kde je vzdelanie a správna životospráva na poslednom mieste. Otec 13 rokov pracuje v spoločnosti Skanska SK a. s., pričom pracovný pomer je na dobu neurčitú. Kvôli dcérke zmenil pracovný čas z turnusov a nočných zmien na klasický rozvrh pracovného času 8 hodín denne. Má pravidelný príjem a našetrené úspory. Nemá žiadne dlhy. Nepije. Dcérka má u neho v domácnosti ideálne podmienky. V domácnosti sú pestované riadne hygienické návyky, ako je umývanie zubov a každodenná hygiena. Taktiež má zabezpečené všetko potrebné oblečenie a aj hračky. Byt je situovaný v ideálnom prostredí, blízko sú potraviny, lekáreň a škôlka, ktorú navštevovala, je umiestnená 3 minúty peši. Vonku je detské ihrisko, ktorá rada navštevovala. V domácnosti býva zo svojou matkou, starou mamou maloletej, ku ktorej si dcérka vypestovala veľmi dobrý vzťah a rada s ňou trávila čas. K pobytu dcérky u seba uviedol, že bola s ním veľmi rada a on s ňou. Keď nebol v práci, tak ju vždy odniesol alebo vyzdvihol zo škôlky, čo by matku ani nenapadlo. Dcérka chodila veľmi rada do škôlky, kde sa začlenila do kolektívu a mala rovesníkov kamarátov. Pravidelne skoro každý víkend organizoval výlety, v lete sa skoro každý deň chodili kúpať. Dcérka si taktiež našla kamarátov medzi deťmi jeho známych, jej rovesníkov, ktorí k nim chodia na návštevy. Počas pobytu u neho navštívil obvodnú lekárku a taktiež stomatologickú ambulanciu. Dbal o správnu výchovu dcérky, čomu venoval všetok voľný čas. Matku maloletej považuje za psychicky nestabilnú, s lesbickými sklonmi, bez nádeje na riadne zamestnanie, neschopnú zabezpečiť zdravý hygienický a psychický rast dcérky, neustále sa zadlžujúcu osobu, závislú na sociálnych sieťach a online hrách, ktorá chce aby jej bola dcérka zverená do starostlivosti, len z toho dôvodu, aby mala príjem vo forme výživného. V zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine, najmä ustanovenia § 62, sú rodičia povinní plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom do času, kým nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom zahŕňa zabezpečenie všetkých životných potrieb dieťaťa bez výnimky, t. j. potrieb ktoré sú nevyhnutné pre telesný a duševný vývoj dieťaťa. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti povinnej osoby, treba predpokladať, že povinná osoba možnosti a schopnosti má. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.

Preto navrhuje, aby konajúci súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca, zaviazal matku maloletej prispievať výživným vo výške 100 eur.

4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, vyjadrením procesného opatrovníka, vyjadrením komisára pre deti (detský ombudsman), potvrdeniami o pracovnej činnosti matky a otca, oboznámením Oznámenia BILLA s. r. o. zo dňa 16.03.2016, uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 10P/113/2015 - 155 zo dňa 02.06.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 9CoP/36/2016 - 180 zo dňa 30.11.2016, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, referát poradensko-psychologických služieb zo dňa 01.07.2016, správou urológa Detskej falkultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave zo dňa 16.06.2016, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní prídavku na dieťa a rodičovského príspevku na dieťa matkou, Dohodou o pracovnej činnosti matky u zamestnávateľa C. V. od 01.05.2017 na 25hodín mesačne so mzdou 1.500,-Kč mesačne, posudkom o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 08.07.2016 a zo dňa 28.06.2017, správou Úradu mestskej časti Praha 13 - odbor sociálna starostlivosť zo dňa 13.03.2017, uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 10P/113/2015 - 227 zo dňa 19.06.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 24CoP/194/2017 - 311 zo dňa 10.01.2018, znaleckým posudkom č.62/2017 vypracovaným W.. V. S., PhD. Zo dňa 10.09.2017, mediační dohodou zo dňa 30.01.2017, vyjadreniami otca a matky k znaleckému posudku, pracovní smlouvou matky zo dňa 12.04.2018 a platovým výmerom, pracovnou zmluvou otca od 01.01.2018, rozhodnutím Materskej školy F. 8, K. o prijatí maloletej M. od 01.09.2018, prehľadom stretnutí otca s dcérou za rok 2017 a 2018 ku dňu rozhodovania súdu vo veci samej, emailovou komunikáciou rodičov, ako aj ostatným materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

5. Matka na pojednávaní dňa 12.05.2016 uviedla, že s otcom maloletej nie sú manželia. Po narodení maloletej nežili v spoločnej domácnosti s otcom a začali žiť v spoločnej domácnosti vo februári 2015 a žili v spoločnej domácnosti do decembra 2015. Spoločnú domácnosť opustila 7.12.2015 s maloletou. S maloletou sa presťahovali k jej rodičom do Smoleníc do trojizbového bytu, ktorý majú jej rodičia v nájme. Návrhom sa domáha zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti, žiada výživné od otca vo výške 200 eur mesačne a navrhuje upraviť styk otca s maloletou každý druhý týždeň od 17tej hodiny do nedele do 14tej hodiny. Od decembra 2015 sa otec s maloletou nestretol, neprišiel za ňou. Maloletá nenavštevuje materskú školu, starostlivosť o maloletú zabezpečuje ona. Maloletá je zdravá, ona ako matka je zdravá. Nemá žiaden príjem, poberá prídavky na maloletú. Má dlh v Orange asi vo výške 600,-Eur a spláca ho po 20 eur mesačne. Iné dlhy nemá. Nikdy maloletú neopustila. V auguste 2015 bola v Čechách pri A. a bývala u sesternice, keďže mala záujem nájsť si tam prácu a zostala aj na návšteve u sesternice. Keď bola na materskej dovolenke, nepracovala, po skončení materskej pracovala brigádnicky. Predtým, ako otehotnela, pracovala dlhodobo na trvalý pracovný pomer v Trnave v Invensys.

6. Otec na pojednávaní dňa 12.05.2016 uviedol, že s matkou maloletého dieťaťa žili v spoločnej domácnosti spoločne s maloletou od 2.2.2012 do 6.12.2015, kedy matku s maloletou odviezol na polnočný vlak, keďže mu povedala, že ide na návštevu k rodičom. Dňa 11.12.2015 mu matka zatelefonovala, že sa už nevrátia. S matkou i s maloletou žili v K.. Dňa 25.12.2015 navštívil matku i s maloletou v B., požiadal ich, aby išli do K., že aj tam majú darčeky. Nasadli do auta a išli do K. všetci traja, keď matka následne 27.12.2015 odišla opäť do B. a o maloletú sa až do 12.02.2016 staral on. Za toto obdobie matka v ich domácnosti vôbec nebola a maloletá navštevovala aj MŠ v K. na F. 8. Dňa 12.02.2016 prišla matka do materskej školy cez obed, odhlásila maloletú zo škôlky a vzala si ju. Od 12.02.2016 je maloletá v starostlivosti matky a nevidel ju ani raz. Bol maloletú navštíviť jedenkrát v B. cez Veľkú noc, ale nebol nikto doma, z komína sa dymilo, myslí si, že boli doma, čakal dve hodiny a nikto mu neotvoril. Nedarí sa mi dovolať matke na telefón, myslí si, že zablokovala telefonáty od neho, keď sa mu ozýva stále obsadzovací tón. Na sociálnej sieti mu sestra matky Z. N. napísala, že keď s maloletou telefonoval, matka na ňu stále kričala. N. sa domáha zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti a žiada od matky výživné v minimálnej výške a nie 100 eur, ako uviedol v návrhu. Nežiada upraviť styk matky s maloletou cestou súdu. Žije v trojizbovom byte v spoločnej domácnosti s rodičmi F. B. a V. B., ktorí byt vlastnia. Pracuje ako montér vzduchotechniky v Skanska SK a.s. s príjmom v čistom cca 800 eur. Na výživu maloletej platí sumu 28 eur mesačne od januára 2016 v zmysle rozhodnutia súdu. Je zdravý. Nemá iné vyživovacie povinnosti. Nie je ženatý. Dňa 26.12.2015 ráno zistil, že maloletá má vo vlasoch hnidy a vši a pokožku na hlave ma rozškrabanú až do krvi. Vtedy povedal matke, že ju odvezie domov, a maloletá zostane u neho. Matku dňa 26.12.2015 vykázal z bytu za pomoci policajtov a maloletá zostala u neho.

7. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny K. prešetril dňa 18.05.2016 pomery u otca a zistil, že maloletá s otcom majú v byte vo vlastníctve starých rodičov samostatnú izbu, ktorá je plne a funkčne zariadená. Maloletá má vlastnú posteľ, dostatok hračiek a ošatenia. V izbe boli fotografie maloletej a jej osobné veci. Hygiena bytu bola na požadovanej úrovni. Maloletá má vytvorené u otca vhodné podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývin. Otec opakovane uvádzal, že nemá možnosť sa s maloletou stretávať, žiada o úpravu styku. Od februára 2016 maloletú nevidel, nemá o nej vedomsoti, matka si zablokovala jeho telefónne číslo, zablokovala ho na sociálnej sieti. V K. v škôlke maloletej držia miesto, má za to, že dieťa by malo navštevovať predškolské zariadenie, aby sa rozvíjalo a socializovalo. Otec si myslí, že jeho dcéra pri matke stagnuje a nie je tam šťastná.

8. Matka na pojednávaní dňa 16.05.2018 uviedla, že vývin maloletej je oneskorený, v roku 2016 prestala na pol roka rozprávať, snažila sa ju pomaly postupne učiť. Tiež vie kresliť. Na rozkaz to ale nespraví. Čo sa týka komunikácie, rozpráva, ale s cudzími na verejnosti nie. Predškolskú dochádzku jej vie zabezpečiť, momentálne nechodí do škôlky, lebo je na rodičovskej dovolenke. Snaží sa o ňu starať ako vie. Maloletá je s ňou šťastná. Aj keď ide za otcom je šťastná. Jej trvalý pobyt je na mesto, býva v B., ale navštevuje dosť často aj W. - našla si tam brigádu, pracuje v materskej škole. Ide o pomer na dobu určitú do 30.06.2018 so skúšobnou dobou l mesiac. V Prahe býva na ulici V. XX/X, W. 5, je to hneď pri materskej škole. Býva tam spolu s kamarátkou, kamarátka je vlastníkom bytu. Dcéru zapísala do MŠ, rozhodnutie bude v priebehu mesiaca máj 2018. Od pani riaditeľky má prísľub, že ju tam od septembra vezmú. Tiež tam bude chodiť aj na logopédiu, ktorá je v MŠ zazmluvnená. Odklad povinnej školskej dochádzky neriešila. Chce, aby bola dcéra zverená do jej starostlivosti, postará sa o ňu, navrhuje upraviť styk s otcom.

9. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 16.05.2018 uviedla, že žiadajú, aby súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo zastupovať a spravovať majetok maloletej. Otec maloletej je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend od soboty od 09:00 hod do nedele do 17:00hod s výnimkou času letných prázdnin od 03.07. do 31.08 a s výnimkou času od 22.12. do 31.12, keď bude upravený styk tak, že otec si počas letných prázdnin maloletú prevezme 03.07. o 09:00 hod. a odovzdá 31.07. o 17:00 hod, počas vianočných sviatkov si maloletú prevezme 25.12 o 09:00 hod a odovzdá 31.12. o 17:00 hod s tým, že otec si prevezme a odovzdá maloletú v mieste bydliska matky D. 4, B.. Otec maloletej je povinný prispievať na jej výživu sumou 250,-€ mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti rozsudku, k rukám matky maloletej, počnúc dňom podania návrhu na súd. Tento návrh odôvodnila tým, že matka maloletej sa o maloletú stará od jej narodenia, spolu s otcom bývala len necelý rok, do decembra 2015, teda viac ako 3,5 roka dozadu. Systém týchto párnych víkendov maloletej vyhovuje, už si naň zvykla. Matka maloletú riadne na styk s otcom pripravuje. Čo sa týka letných prázdnin, matka navrhuje dlhý styk s otcom z dôvodu, aby si aj otec mohol urobiť s maloletou program, príp. ísť na dlhší výlet, dovolenku. Počas vianočných sviatkov matka žiada, aby na Štedrý večer bola vždy s dcérou, avšak akceptuje právo dcéry a otca, aby aj oni mali spolu strávené vianočné sviatky a teda aby si otec s dcérou spravil druhý Štedrý večer hneď na druhý deň, 25.12. a následne v kuse strávil dostatočne dlhý čas s dcérou aj počas zimných sviatkov. Matka sa o maloletú riadne stará, má riadne vytvorené podmienky, konštatoval to aj procesný opatrovník, ktorý bol u matky na šetrení. Maloletá je u matky na 1. mieste, všetko prispôsobuje jej potrebám. Zabezpečuje rozvoj po citovej, vzdelávacej a sociálnej stránke. Maloletá je na matku silno citovo naviazaná. Otec dosiaľ posielal na maloletú výživné vo výške 28,-€, hoci jeho finančná a sociálna situácia, ktorú prezentuje mu umožňuje hradiť vyživovaciu povinnosť v oveľa vyššej výmere. Otec maloletej nekúpi hračky ani oblečenie sezónne, resp. matka o tomto vedomosť nemá. Otec maloletú odovzdáva matke v rovnakom oblečení ako ju prevzal, ktoré je však občas znečistené, roztrhané, maloletá má modriny a odreniny. Niekedy ju odovzdáva s tým, že má to isté prádlo, ktoré mala v čase prevzatia.

10. Otec na pojednávaní dňa 16.05.2018 uviedol, že posledné stretnutie s dcérkou, ktoré bolo dňa 7.-8. apríl, sa nekonalo. Matka mu povedala, že dcérka je chorá a že mu dá náhradné termíny. Mal dcéru 4 dni. Keď pre dcéru prišiel 21.04.2018 o 09:00 hodine ráno, matka mu dávala podpisovať potvrdenie, že dcéru odovzdá v nedeľu 22.04. do 17:00 hodiny. S tým nesúhlasil, a vysvetlil jej, že už si nahlásil dovolenku a nemôže to len tak rušiť. Nevedel, či mu schvália dovolenku a nemohol jej potvrdiť, či si bude nárokovať na tie dva dni. Povedala mu, že dcéra je 23.04. objednaná lekárke. Volal V.. W. v Trnave a žiadal zmenu termínu. Sestrička mu povedala, že nemá zaevidované, že by maloletá bola objednaná a potvrdila mu, že na lekársku prehliadku môže dcéra prísť kedykoľvek. Dňa 22.04. asi o 17:15 mu volal p. M. z polície z

Trstína, že bolo podané oznámenie, že dcéru nevrátil matke. Vysvetlil mu, aká je situácia, dal mu aj dcéru k telefónu, ktorá mu potvrdila, že je všetko v poriadku. Potvrdil p. M., že dcéru vráti do 24.4. do 17:00 hodiny. Toho 24.4. bol dohodnutý aj s p. detskou komisárkou a s procesným opatrovníkom, že príde aj s dcérou 24.4.2018 za nimi, aby videli, aký má dcéra ku nemu vzťah. Stretnutie sa uskutočnilo. Matka mu absolútne nedvíha telefón. Snažil sa aj 10.05.2018, keď dcéra mala meniny, snažil sa dovolať, aby mohol zagratulovať dcére k meninám. Nechal to zvoniť cca 50 sekúnd, ale sa nedovolal. Komunikácia je taká, že jej napíše, že príde za dcérou do B., nech mu potvrdí stretnutie, tak mu neodpovie, ide na blind do B.. Pár krát rušil ubytovanie. Komunikácia je na nulovej úrovni. Keď mu matka odovzdá dcérku, minule mala na sebe chlapčenské slipy, staré punčošky. Keď sa s dcérou stretne o dva týždne, nič z nových vecí nemá pribalené. Keď nebývali u neho, sám navrhol, že bude platiť výživné vo výške 80,- €. Počas doby, keď nebývali u neho (01.01.2014 - 28.02.2014), mal trvalý príkaz a ten zrušil, keď sa ku nemu do Košíc nasťahovali. Keď dcéra dovŕšila vek 3 rokov, tak v mieste jeho bydliska nastúpila do materskej školy. Matka šla bývať do A., dcérka žila s ním a naďalej navštevovala škôlku. O dcéru sa staral, pracoval, platil všetky výdavky pravidelne platil aj cca 58,-€ na MŠ. Stretnutia s dcérkou sa uskutočňovali aj vďaka detskej komisárke, ktorá telefonovala matke, aby dodržiavala rozhodnutia súdu.

11. Právny zástupca otca na pojednávaní dňa 16.05.2018 uviedol, že matka opakovane v súdnom konaní súd zavádza a to aj s ohľadom na teraz uvedenú skutočnosť, že jej kamarátka má mať nehnuteľnosť vo vlastníctve, keďže zo znaleckého posudku jednoznačne na str. 18 vyplýva, že matka zamýšľala žiť v Českej republike v byte kamarátky v čiastočnom vlastníctve. Vo vzťahu k predloženým dôkazom o výkone práce uviedol, že matka tým pádom nechodila na návštevy do W., ale do W. sa odsťahovala, na čo nemala žiadne povolenie ani súhlas od otca a v podstate návrh na vycestovanie s maloletou v inom konaní zobrala späť. Čo sa týka potvrdenia o práci, tak to je nedôveryhodné a to aj s ohľadom na skutočnosť, že na predchádzajúce pojednávanie priniesla potvrdenie o vzatí do iného zamestnania, čiže v podstate na každé pojednávanie prináša iné dôkazy o zamestnaní. Potvrdenie o zamestnaní bolo pravdepodobne vyhotovené len za účelom dnešného pojednávania. Pracovné návyky matky boli v konaní preukázané jednak zamestnaním v BILLA s. r. o. v K., kde matka ukončila zamestnanie po troch dňoch na vlastnú žiadosť a rovnako v Agentúre pracovného zamestnávania ukončila prácu po jednom mesiaci. Aj s vyjadrením maloletej, ktorá otcovi uviedla, že matka nikde nepracuje, len občas na nejakej brigáde, je jasné, že matka si nevypestovala žiadne pracovné návyky a ani tak v budúcnosti neplánuje.

12. Procesný opatrovník na pojednávaní dňa 16.05.2018 uviedol, že dňa 24.04.2018 sa konalo stretnutie ich, úradu komisára pre deti, otca a maloletej M.. Konštatoval, že nemali pocit, že by sa otca bála. Hrala sa s hračkou, bola kľudná. Iba sa otca spýtala, kedy už pôjdu. Pridržiavajú sa záverov znaleckého dokazovania, kde bolo spomenuté, že otec má lepšie bytové zabezpečenie, je tam väčšia perspektíva väčšej stability výchovného prostredia.

13. Úrad komisára pre deti na pojednávaní dňa 16.05.2018 uviedol, že zo stretnutia mali pocti, že maloletá má vytvorený pozitívny vzťah s otcom. Zo znaleckého dokazovania z odvetvia klinickej psychológie detí, dospelých vyplýva, že obaja rodičia majú predpoklady pre výchovu dieťaťa. Avšak z analýzy zistení sú u otca maloletej M. mierne vhodnejšie predpoklady pre výchovu dieťaťa, hlavne pokiaľ ide o osobnostnú zrelosť, výchovnú stratégiu rodičov a uprednostnenie blaha dieťaťa pred vlastnými záujmami. Aktuálne je na strane otca aj perspektívna väčšej stability výchovného prostredia. ÚKPD vzhľadom na výsledok znaleckého dokazovania navrhuje súdu zveriť maloletú M. do osobnej starostlivosti otca. V prípade, ak súd rozhodne v súlade návrhom tak, že maloletá M. bude zverená do osobnej starostlivosti otca, ÚKPD považuje za optimálne vzhľadom na pozitívny vzťah maloletej aj k matke, aby súd styk upravil v čo najširšom rozsahu alebo ponechal styk bez úpravy.

14. Z uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 10P/113/2015 - 155 zo dňa 02.06.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 9CoP/36/2016 - 180 zo dňa 30.112016 vyplýva neodkladným opatrením nariadená úprava styku otca s maloletou každý párny kalendárny týždeň v roku od soboty od 8.00hod do nedele do 17.00hod do právoplatného skončenia konania vo veci samej s určením miesta odovzdania a prevzatia maloletej v bydlisku matky, v ktorom odvolací súd na základe matkou podaného odvolania uviedol, že ... ani po rozhodnutí súdu prvej inštancie niet dôvodu k tomu, aby sa neuskutočňoval styk otca s maloletou, keďže i tento má právo podieľať sa na výchove dieťaťa oproti matke ... Neboli zistené žiadne relevantné dôvody, ktoré by realizácii styku otca s dieťaťom bránili ... Na strane otca neboli zistené žiadne prekážky, ktoré by mali stáť v styku otca s maloletou, prípadne dôvody, prečo by mala byť matka pri tomto styku prítomná ... je potrebné otcovi vytvoriť všetky podmienky

pre to, aby mohol formou styku vyvíjať svoj vplyv na maloletú tak, aby to bolo v jej najlepšom záujme. Pritom matka preferenčný rodič, ktorý má dieťa vo svojej starostlivosti a ktorý je s dieťaťom trvale, by mala pred návštevou otca vplývať na maloletú pozitívne, budovať v nej kladný vzťah k otcovi a radostné očakávania zo stretnutia s ním, keďže k nezáujmu maloletej o stretnutie s otcom (pred príchodom otca maloletá matke oznámila, že teraz nemá čas, lebo sa hrá) sa matka doposiaľ stavala pasívne, čo nebolo na prospech dieťaťa a neprispieva to ani k odstráneniu tenzie vo vzťahu medzi rodičmi.

15. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, referát poradensko-psychologických služieb zo dňa 01.07.2016 vyplynulo, že v danom čase bola maloletá na intelektuálnej úrovni dolného pásma priemeru. Na svoj fyzický vek nie je mentálne zaostalá, pohybuje sa v rámci priemeru. V závere upozornili na možné rizikové faktory v osobnostiach matky aj otca (labilita, tendencia k agresívnym prejavom u matky, u otca menšia kapacita na vyrovnávanie sa s emocionálnou záťažou). Vzťah maloletej s matkou vnímali ako blízky, citovo pozitívne ladený. Pre spomenuté riziká odporučili súdnoznalecké dokazovanie vo veci samej.

16. Z posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 08.07.2016 vyplýva záver, že dieťa má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre poruchy imunitného mechanizmu D 84.9, z čoho vplývajú infekty dýchacích ciest. Pre sekundárnu enurézu sledovaná v urologickej ambulancii. Preto odporúčané predĺženie rodičovskej dovolenky od 01/2016 s kontrolou v 06/2017.

17. Zo správy Úradu mestskej časti W. XX - odbor sociálna péče zo dňa 13.03.2017 adresovanej Úradu pro mezinárodněprávní ochranu dětí okrem iného vyplýva, že matka sa s dcérou zdržuje v Prahe od 13.02.2017, prišla na návštevu ku kamarátke najprv na týždeň. Maloletá ale ochorela, dostala ovčie kiahne a tak museli pobyt predĺžiť. Žiadala o predĺženie pobytu na cudzineckej polícii. Dcéra je ešte nemocná, pôjde s ňou na kontrolu na začiatku apríla k nejakému detskému lekárovi. Matka uviedla, že s otcom maloletej je v kontakte, otec môže maloletú dcéru prísť navštíviť. Otec odmietol. Priateľka matky uviedla, že si s matkou maloletej rozumie a nakúpila maloletej ošatenie a hračky, upravila pre ňu jednu izbu ako detskú izbu. Matka uviedla, že sa chce po skončení súdneho konania presťahovať do ČR. U kamarátky má zázemie a nájde si v W. zamestnanie. Na bývanie neprispieva, s kamarátkou hospodária spoločne.

18. Zo znaleckého posudku č.62/2017 vypracovaným W.. V. S., W.. zo dňa 10.09.2017 vyplynulo, že osobnosť dieťaťa predškolského veku je vo vývine, vývin oneskorený. Kognitívna zložka orientačne v norme (verbálna zložka intelektu v pásme hlbokého podpriemeru), ostatné zložky vývinu zaostávajú: rečová (dyslália), grafomotorická (samostatne kreslí kruh, rovné a oblé čiary a čiarky), emocionálna a sociálna (znaky separačnej úzkosti v súvislosti so vzdialením sa od matky). Výkyvy pozornosti, pohybový nepokoj, neistota. Maloletá má zmätok vo vzťahoch a miestach (ako svoju rodinu uvádza na prvom mieste matkinu kamarátku V. (pravdepodobne ide o V. C.; hovorí o matkinej kamarátke V. a zároveň hovorí, že V. býva v B.). Najintenzívnejší vzťah vyjadrila k V., matke a X. (nevedela povedať, kto je X.). Vzťah k otcovi a jeho matke (starej matke mal.) je zachovaný. Znalkyňa na otázku porovnania predpokladov oboch rodičov na výchovu dieťaťa uviedla, že matka aj otec majú predpoklady pre výchovu dieťaťa. Vzhľadom na analýzu zistení v bode 2 sú u otca maloletej mierne vhodnejšie predpoklady pre výchovu dieťaťa hlavne pokiaľ ide o osobnostnú zrelosť, výchovnú stratégiu rodičov a uprednostnenie blaha dieťaťa pred vlastnými záujmami. Rodičovské výchovné postoje otca sú na rozdiel od matky zamerané na podnecovanie slovných prejavov dieťaťa, jeho výchovná stratégia je skôr mierna - odmieta podráždenosť a prísnosť vo výchove, nechce zlomiť vôľu dieťaťa. V matkiných výchovných postojoch je na rozdiel od otca prítomný strach z ublíženia dieťaťu, výrazná tendencia zasahovať do života dieťaťa; rolu rodičov vníma ako mučenícku a matku považuje za vládcu rodiny. Matka je viac orientovaná na svoje ako na dcérino prežívanie a blaho, špekulatívne odôvodnila svoje podanie na súd na vycestovanie mal. do zahraničia dcériným záujmom o ČR, zveličuje otcovu výchovnú nedbalosť. Následne uviedla, že perspektíva väčšej stability budúceho výchovného prostredia je na strane otca, koncept výchovy prítomnosťou alebo osobným príkladom zvýhodňuje otca. Jeho výchovné prostredie je stabilnejšie (bytové podmienky, zamestnanie, tendencia zabezpečiť dieťaťu predškolskú prípravu, logopédiu). Matkino výchovné prostredie je menej stabilné, matka mení rétoriku ohľadne pobytu, nezabezpečila dieťaťu vhodnú formu predškolskej prípravy (ak je dieťa choré raz za 2 mesiace, nemusí byť vylúčené z detského kolektívu) , bagatelizuje vážnejšie rečové problémy dieťaťa (dyslália).

19. Z pracovní smlouvy matky zo dňa 12.04.2018 s platovým výmerom vyplýva, že matka sa odo dňa 12.04.2018 do 30.06.2018 zamestnala na pracovnú pozíciu upratovačka s jednomesačnou skúšobnou dobou na 15 hodín týždenne u zamestnávateľa FMŠ B. W. B. při W. H. L. K. v W. XX.

20. Z rozhodnutia Materskej školy F. 8, K. č. XXXX/XXXX zo dňa 07.05.2018 vyplýva prijatie maloletej M. od 01.09.2018 do predškolského zariadenia.

21. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

22. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

23. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

24. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

25. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

26. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

27. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

28. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

29. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

30. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

31. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

32. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

33. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

34. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že dôvody, pre ktoré bola maloletá M. dočasne zverená do osobnej starostlivosti matky, zanikli resp. odpadli a je potrebné aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie č. k. 10P/113/2015 - 8 zo dňa 29.12.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 23Cop/14/2016 - 45 zo dňa 17.02.2016 a rozhodnúť o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca tak neodkladným opatrením č. k. 10P/113/2015 - 371 zo dňa 16.05.2018, ktoré je vykonateľné jeho vyhlásením na pojednávaní, ako aj rozhodnutím vo veci samej. Je v záujme maloletej M., aby jej bola poskytovaná sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa otcom. Maloletá bola od začiatku roku 2016 zverená dočasne do osobnej starostlivosti matky do skončenia dokazovania vo veci samej a rozhodnutia vo veci samej. Kým v roku 2016 bola maloletá zhodnotená psychológom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako osobnosť v dolnej hranici priemeru, v roku 2017 súdom ustanovená znalkyňa W.. V. S., W.. z odboru Psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých zhodnotila vývin maloletej ako oneskorený, s verbálnou zložkou intelektu v pásme hlbokého podpriemeru so zaostávaním v rečovej, grafomotorickej, emocionálnej a sociálnej zložke.

35. Matka maloletej v priebehu konania dokladala správy o nepriaznivom zdravotnom stave maloletého dieťaťa, z ktorého dôvodu jej bola v súlade so zákonom predĺžená rodičovská dovolenka až do šiesteho roku dieťaťa, s čím jej vznikol nárok na poberanie štátnej sociálnej dávky, rodičovského príspevku aj po dovŕšení tretieho roku dieťaťa. S poukazom na zdravotný stav maloletej (sekundárna enuréza t. j. pomočovanie, oslabená imunita) matka maloletú nezaradila do predškolského zariadenia. S týmto rozhodnutím matky sa súd nestotožnil, obdobne ako otec. Predškolská výchova a príprava má pozitívny merateľný vplyv na sociálny a kognitívny vývin detí a je hodnotená ako významná fáza vo vývoji človeka spojená s najintenzívnejším rastom a vývojom dieťaťa. V tomto období sa zakladajú sa východiskové kvality jednotlivca, ktoré predurčujú rozvoj psychických a fyzických predpokladov a sociálnych postojov. Predškolskú výchovu možno chápať ako výchovu pre život, ktorú nemožno zužovať iba na prípravu na školu, alebo spájať ju výlučne so zamestnanosťou rodičov. Právo na kvalitnú inštitucionálnu predškolskú výchovu má dieťa nezávisle od sociálneho postavenia rodiny, v ktorej žije, a preto aj nezávisle od zamestnanosti ci nezamestnanosti svojich rodičov. Je to aj v záujme naplnenia Deklarácie práv dieťaťa. Vytvorením príležitosti navštevovať materskú školu sa rešpektuje sociálna potreba dieťaťa na spoločenský kontakt s rovesníkmi. Obdobie predškolského veku sa končí okolo šiesteho roku dieťaťa vstupom do základnej školy, ktorý sa stáva najvýznamnejším medzerníkom v živote dieťaťa, pretože sa od základov zmení jeho doterajší spôsob života, jeho denný režim. Prichádza do pevného a záväzného systému, ktorému sa musí podriadiť. Tento krok je vstupom dieťaťa do spoločnosti, ktorá nastoľuje školský poriadok a dbá na jeho dodržiavanie. Podľa názoru súdu je v záujme maloletej M., aby riadne absolvovala a ukončila predškolskú prípravu, keď maloletá M. je v čase rozhodovania súdu vo veku blízkom šiestich rokov. Otec v konaní pred súdom preukázal, že v prípade zverenia maloletej do jeho starostlivosti môže maloletá nastúpiť do materskej školy od septembra 2018. Vzhľadom na nevyhnutnú a neodkladnú potrebu zabezpečiť maloletej vhodné podmienky na rozvoj jej schopností a jej vlôh rozhodol

súd o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca, s prihliadnutím na odborné závery znaleckého posudku a stotožnenia sa so závermi tak procesným opatrovníkom, ako aj komisárom pre deti.

36. K prípadným pochybnostiam matky o dôsledkoch zverenia šesťročného maloletého dieťaťa do starostlivosti otca súd uvádza, že z prezentovaných názorov psychoanalytikov vyplýva, že zo všetkých rodinných vzťahov došlo v posledných desaťročiach k najväčším premenám práve vo vzťahu medzi otcami a dcérami, keď dve spoločenské hodnoty boli definované nanovo: na jednej strane zaobchádzajú rodičia so svojimi deťmi otvorenejšie, na druhej strane sú ženy a muži rovnoprávnejší. Mnohí rodičia sú si dnes už vedomí toho, že mamy a otcovia majú pre dieťa rovnaký a nenahraditeľný význam. Lebo strata otca je pre dieťa vždy traumatickým zážitkom, keď dôležitá súčasť rodiny sa odbúra z rodiny a nedá sa nahradiť inými osobami. Matka dňa 07.12.2015 opustila spoločnú domácnosť vedenú s otcom v K., čím rozhodla nielen za seba, ale aj za maloletú M.. Následne počas konania matka uviedla, že od 13.02.2017 sa odsťahovala za svojou priateľkou do W., a na Slovensko prichádzala aj z dôvodu plnenia súdom uloženej povinnosti umožniť otcovi a maloletej dcére stretnúť sa. Výkon uloženej povinnosti súd zhodnotil ako úspešný v priemere na 50%. Matka si podľa názoru súdu neuvedomuje, aké jedinečné postavenie má otec v živote vlastnej dcéry. Správanie otca značne ovplyvňuje dcéru, jej sebavedomie, jej vlastný pohľad na ženskosť a spôsob, akým bude v dospelosti vychádzať s mužmi vrátane sexuality. Dnes nie sú otcovia už len idolom a živiteľom, ale aj chápavým dôverníkom. Otec je viac, ako si spoločnosť myslela. Pre svoju dcéru je dôležitý aj preto, lebo umožňuje odpútanie sa od mamy, s ktorou sú deti od narodenia úzko späté. Toto odpútanie je potrebné, aby sa dievča stalo samostatnou osobnosťou. Napriek meniacim sa obrazom mužskej a ženskej role zostáva otec dôležitým pri otváraní sa dcéry svetu, pri rizikách smerom k vonkajšiemu svetu, pri sebauplatňovaní sa dcéry a sile presadiť sa. Zatiaľ čo mama predstavuje pre dieťa skôr bezpečie, návrat smerom dovnútra, blízkosť a svornosť. Súd pri rozhodovaní, ktorému z rodičov zveriť maloletú do osobnej starostlivosti prihliadol na citové väzby maloletej, na jej vývinové potreby, na stabilitu budúceho výchovného prostredia ako aj ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Schopnosti matky dohodnúť sa s otcom na výkone práva styku otca s maloletou mal súd preukázané - a matkou nepopreté - prehľadom stretnutí otca s dcérou za rok 2017 a 2018 včítane ich vzájomnej emailovej komunikácie. Tieto nezostali súdom nepovšimnuté, a z uvedených listín prijal súd záver, že otec má s poukazom na vyzretejšiu osobnosť väčšie predpoklady rešpektovať právo matky a maloletej M. na vzájomné stretávanie sa, na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi než matka. Súd zároveň rozhodol, že oprávneným zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude výlučne otec, keď toho času vzájomná komunikácia rodičov viazne najmä zo strany matky.

37. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

38. Matka maloletej počas konania predložila niekoľko potvrdení o pracovnej činnosti, ktoré trvali obmedzenú dobu, jednotlivo nepresahujúce za šesť rokov života maloletej M. viac ako tri mesiace. S poukazom na návrh otca rozhodol súd o povinnosti matky prispievať na výživu maloletej M. minimálnou zákonom garantovanou výškou výživného, predstavujúcou 30% zo sumy životného minima, v čase rozhodovania súdu 27,32 € mesačne, vždy do 15dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca vopred, k rukám otca. Je však potrebné podotknúť, že pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu príjmu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a takzvanú potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Je nepochybné, že s rastom maloletej sa výdavky budú zvyšovať, a bude povinnosťou

oboch rodičov podieľať sa na ich uspokojovaní. Vzhľadom na to, že maloletá bola ku dňu rozhodnutia súdu v osobnej starostlivosti matky, súd určil povinnosť matky platiť výživné odo dňa doručenia rozsudku, keď rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

39. Súd styk matky s maloletou v rozhodnutí vo veci samej neupravoval, nakoľko otec prezentoval aj v rámci záverečnej reči ochotu plne podporovať rozvoj vzťahu dcéry s matkou nad rámec predpokladanej úpravy stretávania sa rozhodnutím súdu. Nakoľko súd nezistil dôvody pre autoritatívnu úpravu styku na čas po právoplatnosti rozsudku, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku III.

40. O trovách konania pred súdom prvej inštancie vrátane trov konania o návrhoch na vydanie neodkladných opatrení a trov odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle generálnej klauzuly podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.