Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10Pc-5-2022.pdf
PDF · 90.92 KB
Case nature
Area
Subarea
10Pc/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci navrhovateľky G. S., rodenej Q., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom W. I., X. I. XXXX/XXX, proti manželovi navrhovateľky C. S., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom W. I., X. I.N. XXXX/XXX, t. č. bytom W. I., D. XXXX/XX, o návrhu na rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania G. S., rodenej Q. a C. S., uzavreté dňa XX. X. XXXX v W. I., zapísané v Knihe manželstiev vo zväzku číslo XX, M. XXXX, T. G. XX, pod poradovým číslom XXX, sa rozvádza.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 24. 3. 2022, sa navrhovateľka domáhala rozvodu jej manželstva, uzavretého dňa XX. X. XXXX D. W. I.i. V návrhu uviedla, že z manželstva pochádzajú dve deti, ktoré sú už plnoleté. Manželstvo uzavreli po štvorročnej známosti, v čase svadby bola tehotná. Už od začiatku manželstvo nebolo idylické, prešlo si mnohými prekážkami. Manžel bol na založenie rodiny veľmi mladý a nezodpovedný. Niekoľko mesiacov po narodení staršej dcéry nepracoval, preto boli odkázaní na finančnú pomoc rodiny. Keď si našiel stálu prácu, po niekoľkých rokoch ju skončil spôsobom, s ktorým nesúhlasila, keďže to ohrozilo ekonomickú situáciu v rodine. S problémami si musela pomôcť sama, necítila u manžela žiadnu oporu. Manžel má prchkú a žiarlivú povahu, vyžadoval od nej veľa pozornosti, čo ju vyčerpávalo, nedokázala naplniť jeho predstavy o dokonalom vzťahu. Pre zachovanie stabilného rodinného prostredia, najmä kvôli deťom, sa prispôsobovala, ustupovala. Vzťah manžela k nej bol majetnícky, podozrievavý bez konkrétnych dôkazov, so snahou zmeniť jej osobnosť. Postupom niekoľkých rokov strácala svoj vlastný osobný priestor, pociťovala izoláciu od ľudí. Už v minulosti dvakrát od manžela odišla z dôvodu jeho žiarlivej povahy. Situáciu riešili aj v manželskej poradni, avšak z manželovho podnetu tam chodiť prestali. V auguste 2017 sa rozhodla od manžela definitívne odísť, nakoľko ju spolužitie s ním vyčerpalo tak, že už s ním ďalej nevládala žiť. Pred odchodom zo spoločnej domácnosti bola ich komunikácia niekoľko mesiacov len sporadická, vzťahy ochladli. Vyše štyroch rokov žijú v odlúčení, bez intímneho kontaktu. Napriek snahám situáciu vyriešiť nedospeli k žiadnemu spoločnému výsledku, nakoľko majú rozdielne predstavy o ďalšom fungovaní manželstva. Vzájomné konflikty ich natoľko vyčerpali, že jej neostala energia a stratila aj motiváciu na budovanie spoločnej domácnosti. Dôvod rozvratu manželstva spočíva v rozdielnosti pováh, nedostatočnej a sťaženej komunikácii, citovom nesúlade, rozdielnych názoroch na život a jeho spoločné spolužitie. Obaja posledné obdobie žili v dlhodobom psychickom strese, ktorý mal na nich negatívny dopad. Manželstvo už dlhodobo neplní svoju funkciu, je rozvrátené, pričom rozvrat je dlhodobý a trvalý.
2. Na pojednávaní navrhovateľka na podanom návrhu trvala v celom rozsahu. Uviedla, že manželstvo už nie je možné zachovať, nakoľko existujú veci, s ktorými nedokáže žiť, manželstvo jej viac berie ako dáva. Odborné poradenstvo už skúšali v minulosti, avšak zachovaniu vzťahov nepomohlo.
3. Manžel navrhovateľky s podaným návrhom nesúhlasil. Poukázal na to, že manželstvo sa dá vždy zachrániť, a to aj napriek skutočnosti, že štyri roky nežijú v spoločnej domácnosti.
4. Navrhovateľka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že v manželstve trpela, uspokojovala potreby iných na úkor svojich. Poukázala na to, že manžel striedal zamestnania, nepracoval aj v čase, keď bola na materskej dovolenke a musela im finančne pomáhať rodina. Desať rokov mal stálu prácu, v ktorej však prestal byť spokojný. Bolo to v čase, keď dcéra mala stužkovú a mali finančné výdavky. Prosila ho, aby z práce odišiel riadnym spôsobom, on však prestal do práce chodiť. Klamal jej, že do práce chodí, pričom jej telefonovali od zamestnávateľa, že do práce nechodí. Uviedla, že manžel má žiarlivú povahu, v dôsledku čoho nikde nemohla ísť. Na žiarlivosť nemal pritom žiaden dôvod. Nemohla ísť ani na kávu, musela byť stále doma. Manžel to bral tak, že má na ňu právo, veľa vecí jej vyčítal, chcel, aby všetko robila tak, ako si to predstavoval, odmietal rešpektovať jej osobnosť, hodnoty. Aj v čase, keď už nežili v spoločnej domácnosti, vyžadoval, aby ho informovala o všetkom, čo robí. Poukázala tiež na to, že s manželom spolu nedokázali komunikovať. Manželstvo nebolo už od začiatku dobré, keďže sa brali mladí. Najpokojnejšie obdobie bolo v čase, keď mal manžel stálu prácu. Najväčší zlom nastal v čase, keď z tejto práce odišiel. V roku 2017 odišla zo spoločnej domácnosti, nakoľko si uvedomila, že už takto ďalej nevládze žiť. Už približne rok pred odchodom zo spoločnej domácnosti takmer vôbec spolu nekomunikovali. Hospodárili ešte síce spoločne, voľný čase však spolu aktívne netrávili. Po odchode zo spoločnej domácnosti jedenkrát do týždňa manžela zavolala na spoločný obed, aby bol s deťmi. Pri týchto stretnutiach však vždy riešil len svoje potreby, tlačil na ňu, aby sa dali opäť dokopy, stále chcel zmeniť len ju. Pokiaľ aj telefonoval dcére, zisťoval, čo robí, mal potrebu ju kontrolovať. Po odchode zo spoločnej domácnosti nemala potrebu ho volať so sebou na voľnočasové aktivity, nakoľko si chcela oddýchnuť. Rozviesť sa chcela hneď po odchode zo spoločnej domácnosti v roku 2017, ale manžel ju potom uhovoril. Určité obdobie aj zvažovala obnovenie spolužitia, potom si uvedomila, že manžel sa nezmení. Návrh si podala preto, že si uvedomila, že potrebuje, aby manžel nezasahoval do jej súkromia. Uviedla, že mali rozdielne názory na riešenie životných situácií. Poukázala tiež na to, že manžel má majetnícke sklony, má potrebu ju vlastniť a s nikým sa o ňu nedeliť. Nedovolil jej mať vlastný názor, keď ho chcela vyjadriť, stopol ju po jednej vete. Počas celého obdobia manželstva manžel nepracoval asi dokopy jeden rok, počas ktorého ani nebol evidovaný na úrade práce. Dvakrát jej zakázal ísť na kapustnicu, preto sa ho už na to ani nepýtala. Taktiež jej zakázal ísť na kávu s kamarátkami. Keď bola v lete s kolegyňou na obede, bol nahnevaný, a potom ho videla ísť popri reštaurácii, kde sedela. Keď boli v novembri z práce na kačke, po príchode ju už čakal pred bytom a vyšetroval ju, kde bola. Navštevovali aj psychologičku, ktorá ich doporučila k psychiatričke. Problémy spoločne riešili, avšak sedenia sa skončili, nakoľko na ne manžel odmietol chodiť.
5. Manžel navrhovateľky pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že tvrdenia, uvedené navrhovateľkou, sú polopravdy. Za dvadsať rokov trvania manželstva nepracoval maximálne jeden rok. Keď chodieval so susedom hrať futbal, manželka chodila ku susedovej manželke na kávu. Poukázal na to, že manželka mu podanie návrhu ani neoznámila, neriešila to s ním dopredu. Potvrdil, že pracovný pomer v strojárňach neskončil riadne, nakoľko sa tam pracovalo s azbestom. Potom ani nebol evidovaný na úrade práce a nemal asi dva alebo tri mesiace príjem. Poprel, že by mal majetnícke sklony. Manželka si niečo vydedukovala v hlave, že s nejakými vecami nesúhlasí. Poprel, že by bol bezdôvodne žiarlivý. Taktiež poprel, že by si manželka nemohla povedať svoj názor. Nepamätal si, prečo odišla manželka zo spoločnej domácnosti prvýkrát, druhýkrát mu nepovedala nič, našiel len prázdny byt. Nepamätal si na dôvod odchodu manželky zo spoločnej domácnosti v roku 2017, asi to bolo po hádke. Potom povedala, že je z neho unavená. Poprel, že by posledný rok spolužitia takmer vôbec nekomunikovali. Keď aj manželke po zániku spoločnej domácnosti navrhol, aby niekam spolu išli, nechcela s ním ísť. Manželke pomáhal, chodil na nákup, po deti do škôlky. Manželka je však nastavená tak, že si robí všetko sama. Niektoré veci si manželka domýšľa, tají, nepovie. Pripustil, že z minulosti mala skúsenosť, že keď mu niečo povedala, tak na ňu nakričal. Chcel by jej dokázať, že sa zmenil, že keď mu povie pravdu, nič z toho robiť nebude. Manželka je však nastavená tak, že nie je ochotná jeho zmenu pripustiť. Od zániku spoločnej domácnosti hospodária každý samostatne. Manželke sa ozývať nechcel, nechcel na ňu tlačiť, nechával to na ňu. Komunikovali spolu jedenkrát do týždňa, väčšinou ohľadne obedu. Uviedol, že si nepamätá, že by manželke povedal, že nepôjde na kapustnicu, na kávu s kamarátkami. Keď bola na
obede, bol nahnevaný, nakoľko sa nemohol dostať k veciam, ktoré potreboval. Keď bola na kačke, telefonoval s dcérou, ktorá mu potom nedvíhala telefón, preto sa bál, či sa niečo nestalo. To, že stretol manželku pred bytom, bola náhoda.
6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
7. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. X. XXXX D. W. I.. Manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev vo zväzku číslo XX, M. XXXX, G. XX, C. C. Č. XXX. U oboch manželov sa jedná o prvé manželstvo. Manželia majú evidovaný posledný trvalý pobyt v W. I., X. I.N. XXXX/XXX. 8. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
9. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
10. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
11. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol, nakoľko mal z vykonaného dokazovania preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, manželstvo v súčasnosti neplní žiadnu zo svojich funkcií a nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Navrhovateľka na pojednávaní jednoznačne na podanom návrhu na rozvod manželstva trvala a odmietla možnosť odborného poradenstva, poukazujúc na skutočnosť, že ho už absolvovali v minulosti bez toho, aby to viedlo k náprave ich vzťahov. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo už len formálnym zväzkom, ktorý neplní žiadnu zo svojich funkcií. Manželia viac ako štyri roky nežijú v spoločnej domácnosti a počas uvedeného obdobia spoločne nehospodária, netrávia spolu voľný čas, intímne spolu nežijú, takmer vôbec spolu nekomunikujú. Deti, pochádzajúce z manželstva, sú už plnoleté, preto manželstvo neplní ani funkciu výchovy maloletých detí. Navrhovateľka tak v podanom návrhu na začatie konania, ako aj pri výsluchu na pojednávaní poukázala na skutočnosť, že jej manžel má majetnícke sklony, bezdôvodne na ňu žiarli, neakceptuje jej názory, osobný priestor, nepociťovala od neho dostatočnú oporu a pomoc, v manželstve sa cítila osamotená, musela sa s problémami vyrovnávať sama, dôsledkom čoho bola jej únava z manželstva a strata motivácie v manželstve ďalej zotrvávať. Manžel navrhovateľky na pojednávaní poprel, že by mal majetnícke sklony, že by na navrhovateľku bezdôvodne žiarlil, že by ju kontroloval a zakazoval jej účasť na voľnočasových aktivitách, že by ju obmedzoval vo vyjadrení vlastných názorov. Z výsluchu obidvoch manželov mal súd preukázané, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť s manželom pred rokom 2017 už dvakrát, čo nepochybne preukazuje, že v manželstve boli problémy a vzťahy medzi manželmi neboli optimálne už v minulosti. Manželia v minulosti absolvovali odborné poradenstvo, zamerané na riešenie manželských problémov. Uvedené skutočnosti svedčia o dlhotrvajúcom rozvrate vzťahov medzi manželmi, a to už v období pred zánikom spoločnej domácnosti. V roku 2017 navrhovateľka definitívne spoločnú domácnosť opustila. Hoci aj manžel navrhovateľky poukazoval na to, že chcel spoločnú domácnosť obnoviť a manželstvo zachovať, z jeho výpovede vyplynulo, že najmä v otázke komunikácie s navrhovateľkou nebol iniciatívny a, podľa jeho tvrdení, prenechal voľbu intenzity komunikácie na navrhovateľku. Navrhovateľka však už nebola ochotná obnoviť spolužitie, nakoľko nadobudla pocit, že manžel chcel meniť ju, pričom vo vzťahu k sebe zmeny nepripúšťa. Príčiny rozvratu vzťahov medzi manželmi spočívali v ich vzájomnom citovom odcudzení, ku ktorému došlo v dôsledku rozdielnych názorov manželov na základné otázky existencie manželstva ako aj na vnímanie a prejavy ich osobností. Navrhovateľka pociťovala postoj manžela k práci ako nezodpovedný, a to najmä v období, keď skončil dlhotrvajúci pracovný pomer tak, že prestal chodiť do práce. Stalo sa to pritom v období, keď rodina mala zvýšené finančné nároky v dôsledku stužkovej slávnosti dcéry. Uvedená skutočnosť nepochybne naštrbila dôveru navrhovateľky
k manželovi. Navrhovateľka pociťovala správanie manžela voči nej ako majetnícke, obmedzujúce, s prejavmi nedôvodnej žiarlivosti, stresujúce a odčerpávajúce jej energiu. Poukázala aj na konkrétne udalosti (kapustnica, posedenie na káve s kamarátkou), účasť na ktorých jej mal manžel zakázať. Uviedla, že po opakovaných zákazoch už ani jeho stanovisko nezisťovala a dobrovoľne sa uvedených aktivít vzdala. Manžel navrhovateľky uvedené konkrétne udalosti nepoprel, uviedol len, že si na ne nepamätá. Navrhovateľka pociťovala aj po zániku spoločnej domácnosti, že manžel ju nedôvodne kontroluje, v telefonátoch zisťuje od detí, kde sa nachádza. Hoci manžel navrhovateľky poprel, že by bol žiarlivý a mal majetnícke sklony, už samotná skutočnosť, že navrhovateľka jeho správanie ako bezdôvodne žiarlivé, majetnícke a obmedzujúce pociťovala, bola spôsobilá a aj viedla k vzájomnému citovému odcudzeniu manželov. Manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, ktorých nemožno nútiť, aby zotrvávali v manželstve proti svojej vôli. Nakoľko navrhovateľka prejavila vôľu v manželstve ďalej nezotrvávať a nebola za žiadnych okolností ochotná obnoviť spolužitie s manželom, súd manželstvo účastníkov konania, majúc preukázaný vážny a trvalý rozvrat vzťahov, rozviedol.
13. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.