Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/209/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Komunálnej poisťovne, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpenej Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Krmanova 1 proti žalovanému E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., T. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Humennom, Námestie slobody 25, o zaplatenie 9.243,91 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 17.2.2017 č.k. 12C/77/2016-84 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 9.243,91 eur, ktorej sa žalobca domáhal na základe tvrdenia o povinnosti žalovaného nahradiť mu poistné plnenie, ktoré za neho ako poistiteľ uhradil z titulu poistného vzťahu vlastníkovi poškodeného motorového vozidla pri nehode, ktorú zavinil žalobca a to v dôsledku porušenia jeho povinnosti oznámiť dopravnú nehodu orgánu policajného zboru.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný ako vodič nákladného motorového vozidla EVČ: R., ktorého majiteľom a poistníkom bol Z. L. spôsobil dňa 24.7.2013 dopravnú nehodu, pri ktorej bolo poškodené osobné motorové vozidlo zn. Nissan Navara EVČ: R., majiteľom ktorého bol v tom čase X. T.. Rovnako nesporným bolo, že žalovaný uznal svoje zavinenie na tejto dopravnej nehode, ako aj to, že medzi vodičmi motorových vozidiel nebolo sporné, že na mieste nehody syn majiteľa osobného motorového vozidla A. T. ako vodič, rovnako ako žalovaný, uzavreli, že škoda na osobnom motorovom vozidle zn. Nissan Navara nepresahuje takú výšku, pri ktorej by vznikla povinnosť obom týmto vodičom ohlásiť vznik dopravnej nehody príslušníkom polície. Za nespornú považoval aj skutočnosť, že majiteľ motorového vozidla X. T. v zázname o dopravnej nehode z 25.7.2013 uviedol, že výška škody na jeho osobnom motorovom vozidle nepresahuje hranicu, ktorú právny predpis upravuje ako skutočnosť, pre ktorú vzniká povinnosť ohlásiť vznik dopravnej nehody policajnému orgánu. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že záznam o dopravnej nehode s uplatnením nároku na náhradu škody a presným popisom poškodenia jednotlivých častí motorového vozidla zn. Nissan Navara odovzdal jeho držiteľ žalobcovi. Poukázal na to, že žalobca k žalobe pripojil prílohy, z

ktorých je zrejmé, že motorové vozidlo bolo opravované spoločnosťou NORSAM spol. s r.o. a táto za opravu vystavila faktúru dňa 11.9.2013 na sumu 9.243,91 eur. Na základe toho súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 12 ods. 1 písm. e/ zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z.z. uzavrel, že žalobca nepreukázal, že žalovaný mal alebo musel mať vedomosť o tom, že hmotná škoda na motorovom vozidle zn. Nissan Navara spôsobená dopravnou nehodou, ktorú zavinil prevyšuje 1,5 násobok väčšej škody podľa Trestného zákona, t.j. 3.900,00 eur. Bol toho názoru, že ak žalobca tvrdí, že žalovanému malo alebo muselo byť zrejmé, že táto výška škody bude presahovať sumu 3.900,00 eur, tak toto svoje tvrdenie opiera výlučne o údaje získané z faktúry a z príloh k faktúre vystavených opravovňou, ktorá vozidlo opravovala. Konštatoval, že v žalobe, ale ani vo výzve žalobcu z decembra 2013 a januára 2014 sa neuvádzajú žiadne ďalšie skutočnosti, ktorými by žalobca vyvrátil nielen obranu žalovaného o tom, že mu nemohlo byť zrejmé, že výška škody presahuje uvedenú sumu, ale ani údaje vodiča a majiteľa poškodeného vozidla o tom, že výška škody presiahla hranicu, pri ktorej vzniká povinnosť hlásiť vznik dopravnej nehody policajnému orgánu. Tvrdenia vodiča a majiteľa poškodeného motorového vozidla uvedené v zázname o vzniku poistnej udalosti mal žalobca k dispozícii najneskôr na ďalší deň po vzniku poistnej udalosti. Na základe toho s poukazom na čl. 8 a § 149 a § 191 ods. 1 uzavrel, že žalobca v konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno pri tvrdení, že žalovanému muselo byť zrejmé bezprostredne potom, čo narazil do motorového vozidla Nissan Navara, že na tomto vozidle vznikla škoda presahujúca sumu 3.900,00 eur. Konštatoval, že ani zodpovedné osoby vykonávajúce kontrolné alebo evidenčné činnosti u žalobcu po oboznámení sa so vznikom poistnej udalosti nekonštatovali záver, že tvrdenia žalovaného ohľadne predbežne udávanej výšky škody sú spochybniteľné. Za takejto situácie nemožno dospieť k záveru, že účastníci dopravnej nehody a majiteľ poškodeného vozidla mohli mať vedomosť o tom, že škoda na vozidle presahuje sumu 3.900,00 eur, resp. že takúto výšku môže presahovať. Poukázal na to, že z právnej úpravy vyplýva povinnosť žalobcovi žiadať náhradu poistného plnenia v prípade porušenia povinností nielen od žalovaného ako poisteného, ale aj od majiteľa motorového vozidla ako poistníka. V konaní totiž bolo preukázané, že majiteľ poškodeného vozidla ako poistník nielen že vyplňoval údaje o zázname z poistnej udalosti, ale pred vyplnením vozidlo prehliadol, takže mu bol známy rozsah poškodenia motorového vozidla, pričom práve on sa pred žalovaným vyjadril, že škoda na vozidle nebude presahovať uvedenú hranicu a preto súd mal za to, že žalovaný oprávnene nadobudol presvedčenie, že škoda na poškodenom motorovom vozidle nepresiahla zákonom stanovenú hranicu pre hlásenie poistnej udalosti na orgáne policajného zboru. S poukazom na tieto dôvody súd prvej inštancie žalobu zamietol a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania s poukazom na ust. § 252 ods. 1 CSP.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladal na tvrdení, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho posúdenia a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V odvolaní poukázal na znenie § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. Konštatoval, že sa nestotožňuje s dôvodmi prvoinštančného rozsudku a má za to, že súd prvej inštancie uvedené zákonné ustanovenie nesprávne aplikoval na skutkový stav. Poukázal aj na znenie § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého dopravnou nehodou je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca 1,5 násobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Má za to, že z gramatického výkladu citovaného ustanovenia vyplýva, že pre hodnotenie výšky škody je v tomto prípade rozhodujúca skutočnosť, či ide o škodu „zrejmé prevyšujúcu“ 1,5 násobok väčšej škody podľa Trestného zákona, t.j. sumu 3.900,00 eur. Má za to, že synonymami slova „zrejmé“ sú slová ako „asi, azda, možno, okolo, alebo, pravdepodobne“. Od slova zrejmé je potrebné odlišovať „zrejmé“, to znamená „evidentný, jasný, jednoznačný, očividný“. Má za to, že z tohto zákonného ustanovenia nevyplýva, že musí ísť o „zrejmú“, to znamená nepochybnú, jednoznačnú, resp. očividnú vedomosť o tom, že hmotná škoda na niektorom motorovom vozidle alebo na inom majetku presiahla sumu 3.900,00 eur. V prípade pochybností o výške škody mal žalovaný ohlásiť dopravnú nehodu na príslušnom orgáne policajného zboru. Za právne bezvýznamnú považuje argumentáciu súdu prvej inštancie o tom, že účastníci dopravnej nehody na mieste sa dohodli, resp. uznali, že výška škody na osobnom motorovom vozidle nepresahuje túto výšku. Má za to, že zákon nestanovuje povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu v prípade, ak sa účastníci dopravnej nehody dohodnú, že výška škody nepresahuje zákonom stanovenú výšku. Ďalej poukázal na to, že súd sa k existencii údajného rozporu medzi obsahom záznamu a dokumentáciou vyhotovenou pred týmto záznamom žiadnym spôsobom nevyjadril a žalobcu ani nevyzval na odstránenie takejto skutočnosti a

táto nebola rozporovaná ani žalovaným. Za nedôvodnú považuje argumentáciu súdu prvej inštancie, v ktorej tento poukazuje na skutočnosť, že ani osoby zodpovedné u žalobcu za kontrolu údajov uvedených v oznámení o poistnej udalosti nebolo zrejmé, že by škoda na motorovom vozidle prevýšila uvedenú sumu. Uvedenú skutočnosť považuje za právne bezvýznamnú, ktorá nemá vplyv na rozhodnutie vo veci. Je toho názoru, že pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že uvedené skutočnosti sú sporné, mal v zmysle zásady procesnej spolupráce sporových strán a súdu v rámci predbežného právneho posúdenia veci uviesť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná. Rovnako za právne bezvýznamné považuje aj dôvody rozsudku o povinnosti žalobkyne žiadať náhradu poistného plnenia v prípade porušenia povinnosti nielen od žalovaného ako poisteného, ale aj od majiteľa motorového vozidla ako poistníka. Ďalej v odvolaní uviedol s poukazom na ust. § 220 ods. 2 CSP, že rozsudok považuje za zmätočný, nejasný a z tohto dôvodu za arbitrárny.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Tento považuje rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu za správny, s týmto sa stotožňuje a tak po vecnej, ako aj právnej stránke žiada ho potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 ods. 1, 2 a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal so zákonnými podmienkami vzniku nároku žalobcu ako poistiteľa proti poistníkovi na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v dôsledku porušenia jeho povinností vyplývajúcej mu z ust. § 12 ods. 1 písm. e/ zákona č. 381/2001 Z.z. Jeho skutkové závery v tejto otázke majú základ vo vykonanom dokazovaní, súd prvej inštancie nárok žalobcu aj správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:

7. Dôvodnosť nároku žalobcu je závislá od vyhodnotenia otázky, či žalovaný ako vodič motorového vozidla, ktorý zavinil dopravnú nehodu porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 12 ods. 1 písm. e/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, spočívajúcu v jeho povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu definovanú podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z.z. policajnému orgánu. Ide o dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca 1,5 násobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Z uvedeného je zrejmé, že konanie žalovaného ako vodiča motorového vozidla, ktorý zavinil dopravnú nehodu vo vzťahu k povinnosti oznámiť túto nehodu príslušníkom polície, je závislá od vyhodnotenia tejto situácie z hľadiska predpokladanej výšky škody na poškodenom motorovom vozidle. Túto otázku musí vodič dopravnej nehody vyhodnotiť bezprostredne po jej vzniku, teda v krátkom časovom úseku musí vyhodnotiť otázku predpokladanej výšky škody. Vzhľadom na tieto okolnosti, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že zákonná úprava ukladajúca vodičovi povinnosť oznámiť dopravnú nehodu polícii, musí vychádzať z predpokladanej spôsobilosti vodiča ako bežného občana, teda laika vyhodnotiť túto otázku. Z tohto pohľadu je teda zrejmé, že právny predpis takúto povinnosť vodičovi ukladá iba v prípade, ak mu táto otázka musí byť zrejmá aj bez väčších odborných znalostí, resp. bez toho, aby mal k dispozícii dlhší časový úsek na jej posúdenie. Práve takejto situácii zodpovedá aj znenie tejto právnej úpravy, že takáto povinnosť mu môže vzniknúť iba v prípade, ak je uvedená otázka zrejmá, teda evidentná, jednoznačná, očividná. Odvolací súd sa v tomto smere nestotožňuje s výkladom znenia tohto ustanovenia vykonaným žalobcom v odvolaní, podľa ktorého takáto povinnosť žalovanému vznikla už v prípade pochybností o výške škody. Samotný vznik pochybností u konkrétnej osoby je totiž vysoko subjektívnou otázkou, s ktorou nemôže byť spojený tak závažný následok, akého sa žalobca v konaní domáha. S poukazom na tieto závery považuje odvolací súd za správny záver súdu prvej inštancie v tom, že pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný pri vyhodnocovaní tejto otázky postupoval nesprávne, zaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno. Žalobca si túto svoju povinnosť zjavne nesplnil, keď v súvislosti s tvrdeným porušením povinnosti žalovaného pri vyhodnocovaní uvedenej otázky neoznačil žiadne konkrétne dôkazy. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, ani v časti, v ktorej označuje ako právne bezvýznamné, ako uvedenú spornú otázku vyhodnotil druhý účastník dopravnej nehody, resp. majiteľ tohto druhého motorového vozidla. Aj tieto okolnosti totiž dávajú základ pre vyhodnotenie, či úvaha žalovaného ohľadne predpokladanej výšky škody bola správna, resp. primeraná. Za rovnako relevantnú považuje odvolací súd aj skutočnosť, na ktorú poukázal súd prvej inštancie a to, že záver o porušení povinnosti žalovaného žalobca nevyvodil potom, ako sa mu do dispozície dostali podklady o dopravnej

nehode, z ktorých ani on v tom čase nevyvodil záver o porušení povinnosti žalovaného, ale tento vyvodil až po oboznámení sa s výškou faktúry za opravu motorového vozidla.

8. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení o porušení procesných povinností súdom prvej inštancie, ktorá mu vyplýva z ust. § 181 ods. 2 CSP, odvolací súd uvádza, že uvedenú otázku riešil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Podľa tohto ustanovenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento následok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

9. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa tohto ustanovenia je existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Medzi jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces možno zaradiť aj právo na spravodlivé prejednanie veci. V rámci tohto práva je potrebné prihliadnuť na princíp rovnosti strán, princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Nie každé porušenie však musí viesť k zrušeniu rozhodnutia odvolacím súdom. Dôvodom na zrušenie je iba taký zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu a intenzitu nie je možné v odvolacom konaní napraviť. Odvolací súd v zmysle uvedených zásad posudzoval aj žalobcom vznesenú odvolaciu námietku a v tomto smere konštatuje, že z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.2.2017 vyplýva, že sudca konštatoval, že všetky podania, ktoré strany súdu doručili, boli súdom doručené druhej procesnej strane a obsah týchto procesných podaní je stranám známy. Následne právni zástupcovia oboch sporových strán predniesli svoje prednesy, po ktorých sudca oznámil, že nevyhovuje ďalším návrhom žalovaného na vykonanie dokazovania a to z dôvodu, že pre rozhodnutie vo veci sú postačujúce skutočnosti vyplývajúce z predložených listinných dôkazov. Z prednesov právnych zástupcov je zrejmé, že tieto sa týkali sporných okolností žalobcom tvrdeného porušenia povinnosti žalovaného zo zodpovednostného vzťahu vyplývajúceho mu z § 12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. a v tejto nadväznosti aj k otázke vyhodnotenia výšky škody a na neho nadväzujúcu povinnosť ohlásiť poistnú udalosť príslušníkom polície. Z uvedeného má odvolací súd za to, že z prednesov zástupcov oboch sporových strán vyplýva, že týmto bolo zrejmé, ktoré skutkové tvrdenia ostali medzi stranami sporu sporné a rovnako im boli známe stanoviská druhej strany sporu k uvedeným sporným otázkam. Súd taktiež zaujal názor k návrhu na vykonanie ďalších dôkazov zo strany žalovaného. Z uvedeného odvolací súd vyvodzuje záver o tom, že pri ustálení sporných a nesporných skutkových tvrdení a vymedzení predmetu dokazovania nedošlo zo strany súdu k takému nesprávnemu postupu, ktorý by mal za následok odňatie práva na spravodlivé prejednanie veci. Za dôvodné možno považovať tvrdenie žalobcu o porušení procesnej povinnosti súdu vykonať predbežné právne posúdenie veci. Túto povinnosť má súd na prvom pojednávaní, z čoho vyplýva, že aj takto ním vyslovené závery majú iba predbežný charakter, čo nevylučuje možnosť, že súd počas nasledujúceho konania môže sa v nevyhnutnej miere odkloniť od pôvodných predbežných záverov a teda tieto jeho predbežné závery nemožno považovať za nemenné. Podstatným pre záver o tom, či je takéto predbežné právne posúdenie sporu súdom prvej inštancie správne, resp. či k nemu vôbec došlo, je potrebné vyhodnocovať z hľadiska toho, či bolo stranám sporu inak umožnené adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu a vytvoriť im priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Odvolací súd v tomto smere dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu svoje stanoviská vyjadrili písomnými podaniami, s obsahom ktorých bola druhá strana sporu oboznámená a rovnako aj ústnou formou na pojednávaní, pričom je zjavné, že zástupcom oboch sporových strán bola známa sporná okolnosť a zaujali k nej tak skutkové, ako aj právne závery, nedošlo nesplnením procesnej povinnosti súdu k porušeniu práva na spravodlivý prejednanie veci. Žalobca napriek svojim tvrdeniam v odvolaní, že v prípade splnenia tejto procesnej povinnosti súdom prvej inštancie mohol na predbežný záver súdu o neunesení jeho dôkazného bremena zareagovať označením prípadných ďalších dôkazov, takúto možnosť nerealizoval ani v samotnom odvolaní a takto ani nevytvoril situáciu, aby odvolací súd mohol ním tvrdený dôsledok nesprávneho procesného súdu prvej inštancie odstrániť v odvolacom konaní.

10. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 vrátane správneho výroku o trovách konania.

11. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.