Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Co-123-2015.pdf
PDF · 105.11 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/123/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobkyne: P. D., A.. XX.XX.XXXX, W. T. XXX, zastúpená: JUDr. Pavol Mičunek, advokát, Holubyho 37, Pezinok, proti žalovaným: Q. X. H. F. X., A.. XX.XX.XXXX, a v X. H. G. X., A.. XX.XX.XXXX, E. W. T. XXX, F., obaja zastúpení: JUDr. Dušan Pálka, advokát, Polianky 5, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 30.09.2014, č. k. 4C/1122/2008-274, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 4C/1122/2008-274 zo dňa 30.09.2014 p o t v r d z u j e .
Žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne o náhradu škody a uložil jej povinnosť nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 100%.
2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd uložil žalovaným v 1., 2. rade solidárnu povinnosť zaplatiť jej škodu v sume 29 982,-Sk s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % od 16.6.2008 do zaplatenia, titulom náhrady za bolesť vo výške 16 890,-Sk s tým, že podľa lekárskeho posudku zo dňa 28.4.2008 je bolestné ohodnotené 45 bodmi. Ďalej sa domáhala náhrady straty na zárobku vo výške 13 092,-Sk; t.j. rozdielu medzi jej priemernou mzdou, ktorú u zamestnávateľa poberala v roku 2007 a nemocenskými dávkami, a nahradiť jej aj trovy súdneho konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 24.12.2007 nakupovala v obchodnej prevádzke pôvodne označeného žalovaného v 3. rade (F.), a pri východe z obchodu sa na zľadovatenom chodníku pošmykla, spadla a zlomila si ramennú kosť na pravej strane. V dôsledku úrazu bola práceneschopná od 27.12.2007 do 2.4.2008. Svedkom úrazu bola P., ktorá v tom čase išla nakupovať, a ktorá jej po páde pomohla vstať a odprevadila ju domov. Miestom úrazu je pozemok v kat. území T., parcela č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, LV č. XXXX, ktorého bezpodielovými spoluvlastníkmi aj s obchodom, súp. č. XXX, sú žalovaní v 1. a 2. rade. Žalovaní porušili svoju právnu povinnosť, stanovenú im v § 9a ods. 4 Zák. č. 135/1961 Zb. v platnom znení, podľa ktorého vlastníci nehnuteľností, ktoré v zastavanom území hraničia s cestou alebo s miestnou komunikáciou, zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené. Preto zodpovedajú žalobkyni za škodu podľa § 420 Obč. zák.
3. K žalobe sa žalovaní vyjadrili písomne podaním zo dňa 11.2.2009 a žiadali ju v celom rozsahu zamietnuť. Namietli, že žalovaný v 1. rade v uvedený deň ráno riadne odhrnul sneh z chodníka vedúceho k obchodu a posypal ho chemickým posypom, čím splnil svoju povinnosť udržovať schodnosť chodníka.
4. Na pojednávaní dňa 19.3.2009 žalobkyňa rozšírila žalobu na sumu 1 555,52 eur (v prepočte 46 861,59552 Sk), ktorá zmena spočívala v ustálení základného bodového ohodnotenia bolestného a jeho zvýšenia na celkový počet 99 bodov lekárskym posudkom ortopéda.
5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala pravdivosť svojich skutkových tvrdení o priebehu ňou tvrdeného úrazového deja zo dňa 24.12.2007, na základe čoho si uplatnila žalovaný nárok. Ňou označená priama svedkyňa úrazového deja P. X. svojou výpoveďou skutkové tvrdenie žalobkyne nepotvrdila. Podľa jej svedeckej výpovede videla dňa 24.12.2007 v ranných hodinách na ceste do obchodu, že žalobkyňa je na zemi pri stojane na bicykle, a že sa jej po ceste domov sťažovala na bolesť ruky. Žiaden z ďalších vypočutých svedkov nepotvrdil, že v ten deň v ranných hodinách bol prístupový chodník do predajne v čase úrazového deja žalobkyne zľadovatený, neošetrený. Z výpovede žalobkyne samotnej, ako aj v konaní vypočutej svedkyne N. vyplynulo, že v rozhodný deň v ranných hodinách žalobkyňa prišla do predajne dva krát. Prvý krát odišla kvôli zabudnutej peňaženke, bez akýchkoľvek ťažkostí so schodnosťou prístupového chodníka do predajne. Pritom vzhľadom na určitý sklon tohto prístupu, zvažujúci sa od vchodu do predajne smerom k ceste dolu, by to pri zľadovatenom neošetrenom chodníku (ako tvrdila v konaní žalobkyňa v hrúbke 5 mm ľadu), bolo nielen pre žalobkyňu, ale aj ostatných zákazníkov predajne technicky nemožné. Podľa názoru súdu k tvrdenej škode žalobkyne nemohlo dôjsť takým spôsobom a na takom mieste, ako v konaní tvrdila. Nebolo tak preukázané to porušenie právnej povinnosti žalovaných vyplývajúcej z § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a § 9a ods. 4 zák. č. 135/1961 Zb. . V tejto súvislosti súd prvej inštancie vyhodnotil znalecký posudok Doc. MUDr. Štefana Durdíka, PhD. č. 25/2011 ako nesprávny a neobjektívny, preložený bez príloh, ktoré by ho umožnili preskúmať v tom smere, aké rozhodné skutočnosti bral znalec do úvahy. Závery posudku sú v rozpore s výpoveďami svedkov, ktorí nepotvrdili zľadovatenosť chodníka v rozhodnej dobe a na mieste úrazu. Aj samotný znalec následne vypovedal, že vychádzal iba zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, v ktorej boli uvedené jej subjektívne tvrdenia, súčasne aj z jej tvrdení, ktoré mu uviedla pri osobnej zdravotnej prehliadke. Nevieryhodnosť popisu úrazového deja žalobkyňou bola v konečnom dôsledku potvrdená listinným dôkazom - znaleckým posudkom č. 27/2013 Ing. Igora Šimka, ktorého prílohou boli aj grafické znázornenia simulovaného pohybu žalobkyne v rôznych situáciách. Znalec k tomu uviedol, že technicky by bolo tvrdenie žalobkyne reálne iba za predpokladu, ak by sa žalobkyňa počas chôdze z obchodu nepohybovala po predmetnom chodníku, ale ak by prechádzala cez priľahlú chemicky neošetrenú plochu v smere šikmo k stojanu na bicykle, ktorej plocha má zhodný sklon ako prístupový chodník do predajne, a ktorá mohla byť v danom čase zľadovatená. Súčasne by sa žalobkyňa musela pošmyknúť a spadnúť až v blízkosti stojanu na bicykle, a nie na chodníku pri dverách predajne. Bolo preukázané, že medzi pozemkom v spoluvlastníctve žalovaných a štátnou cestou III/50210 vo vlastníctve BSK a v Správe Regionálnych ciest Bratislava a.s., je pozemok v šírke cca 3 metre, vo vlastníctve obce T., na ktorom bol v kritickom čase a aj v súčasnosti je umiestnený kovový stojan na bicykle na ploche, ktorá síce je bez príslušného povolenia vydláždená žalovaným v 1. rade, avšak nie je vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade. Podľa znalca Šimka by tvrdenie žalobkyne bolo technicky prijateľné za predpokladu, že by sa ešte v predajni rozbehla na rýchlosť minimálne 29 až 30 km/h a zároveň by musela cez otvorené dvere vybehnúť v šikmom smere ku stojanu na bicykle, čo je za daných okolností a fyzické dispozície žalobkyne nesplniteľné. Na priznanie žalovaného nároku nestačí len pravdepodobnosť, že ku škode došlo tak, ako tvrdila žalobkyňa a aj znalec MUDr. Durdík, ktorý v závere posudku použil pojem „pravdepodobne“. Pre zodpovednosť za škodu sa vyžaduje nepochybná miera preukázania protiprávneho konania a následnej príčinnej súvislosti medzi týmto konaním a vznikom škody, čo sa žalobkyni v konaní preukázať nepodarilo. Súd preto žalobu vo veci zamietol.
6. Rozsudok napadla prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyňa v zákonnej lehote odvolaním, doručeným súdu dňa 16.12.2014. Namietla, že napadnutý rozsudok prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inaštancie v rámci príliš voľného hodnotenia dôkazov vôbec neakceptoval niektoré argumenty žalobkyne, a jednostranne, len v prospech žalovaných, akceptoval ich dôkazy. Predovšetkým sa súd nevysporiadal s dôveryhodnosťou výpovedí žalovaného v 1. rade a svedkov, spochybnenou v záverečnej reči právneho zástupcu žalobkyne a nebral do úvahy namietané príbuzenské a pracovnoprávne vzťahy svedkov k žalovaným. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, ktoré vykonal znalec Doc. MUDr. Štefan Durdík PhD. a tento jednoznačne uviedol, že poškodená utrpela zlomeniny, pričom najpravdepodobnejším mechanizmom
ich vzniku bolo pošmyknutie sa tesne pred vchodom do predajne, jej následný pád a zlomenina ramennej kosti, so skĺznutím a nárazom do stojana bicyklov pravým ramenom, a zlomenina kľúčnej kosti. Takýto priebeh úrazového deja podľa znalca pravdepodobne zodpovedá tvrdeniam žalobkyne. Tento posudok súd vyhodnotil ako neobjektívny a nesprávny. Naproti tomu žalovanými predložený a súdom nevyžiadaný znalecký posudok Ing. Igora Šimka č. 27/2013 po ukončení dokazovania, súd považoval za vierohodný a v celom rozsahu ho akceptoval. Pritom jednostranne a na objednávku žalovaných produkoval také teoretické vývody, ktoré požadovali objednávatelia, a vychádzal nesprávne z toho, že stojan na bicykle má stabilnú polohu pri stĺpe, ktorý je asi 5 m v uhlopriečke od dverí predajne, už na pozemku mimo vlastníctva žalovaných. Nesprávnosť tohto tvrdenia žalobkyňa doložila súdu prvého stupňa snímkami z rôzneho obdobia, z ktorých vyplýva, že stojan je v rôznom čase na inom mieste, raz pri stĺpe, inokedy pri prístrešku, či na inom mieste. Za relevantné v tomto zmysle treba podľa PZ žalobkyne považovať, že stojan, na ktorom mala žalobkyňa utrpieť druhú zlomeninu, patrí žalovaným a tak ani nie je právne významné, či bol čase úrazu na ich pozemku alebo na cudzom. Ak by aj v čase úrazu bol na cudzom pozemku, tak bez súhlasu vlastníka. PZ žalobkyne uviedol, že súd prvého stupňa tiež chybne interpretoval pojem chodník, keď sa stotožnil s argumentáciou žalovaných, že chodníkom je len „prístupová cestička“ vydláždená žalovanými a vyznačená farebnými dlaždicami. V danom prípade v zmysle § 2 písm. k) zák. č. 315/1996 Z. z. je priestor pred predajňou žalovaných v celej jeho šírke chodníkom, lebo spĺňa predpoklady, t.j. je určený predovšetkým pre chodcov, a výškovo a pokrytím dlažby je oddelený od vozovky. Zodpovednosť žalovaných by nevylučovalo ani skracovanie si cesty domov smerom doprava, lebo za chodník treba považovať celý vydláždený priestor pred predajňou v celej jeho ploche 7,5 m x 2,95 m. Z výpovede svedkýň M. a N. však vyplýva, že žalovaní udržiavali len priestor pred predajňou v šírke 2-3 m, čiže ostatná časť chodníka nebola upravovaná. Žalobkyňa tiež nesúhlasila s tvrdením súdu, že si nesplnila dôkaznú povinnosť. K tvrdeniu súdu, že medzi pozemkom v spoluvlastníctve žalovaných a cestou je pozemok v šírke cca 3 metre vo vlastníctve obce T., na ktorom bol v kritickom čase a aj v súčasnosti je umiestnený kovový stojan na bicykle ( ktorej plocha je síce bez príslušného stavebného povolenia vydláždená žalovaným v 1. rade, avšak nie je vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade), uviedla, že toto zdôvodnenie vecne neobstojí. Kovový stojan nebol, a nie je ani v súčasnosti stabilne umiestnený na pozemku obce T.. Z toho vychádza potom aj nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvého stupňa nerozlišoval medzi vlastníctvom pozemku a vlastníctvom nepovolenej stavby. Podľa § 139 ods. 3 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb. v platnom znení sa totiž za stavbu považujú aj cesty a komunikácie, podľa § 2 písm. k) zák. č. 315/1996 Z. z. sa chodníkom rozumie komunikácia alebo časť cesty určená predovšetkým pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom. Žalovaným položená zámková dlažba je teda stavbou, ktorá je v zmysle § 119 ods. 2 OZ nehnuteľnosťou a vzťahuje sa ňu právny režim § 9a ods. 4 zák. č. 135/1961 Zb., podľa ktorého sú vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, ktoré v zastavanom území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou, zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené. Žalobkyňa naďalej trvá na tom, že pád a úraz sa stal na pozemku žalovaných, avšak zodpovednosť tu nie je založená len z titulu vlastníctva nehnuteľnosti, ale aj z titulu užívania nehnuteľnosti. Dokazovaním sa preukázalo, že žalovaní sú užívateľmi obecného pozemku titulom umiestnenia stavby zámkovej dlažby a stojana na bicykle, ktoré žalovaní a ich zákazníci využívajú, a ktorých sú aj vlastníkmi. Je nesprávny aj záver súdu, podľa ktorého sa výpoveďami svedkov nepotvrdila zľadovatenosť chodníka v kritickej dobe. Žalobkyňa poukázala na dehonestujúci výsluch súdneho znalca MUDr. Durdíka, spochybňovanie jeho kompetencie, vkladanie odpovedí do otázok, a na to, že samotná sudkyňa odmietla protokolovať závery znalca tak, ako ich formuloval. Domáhala sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Alternatívne navrhla, aby rozsudok odvolací súd zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zaviazal ho právnym názorom k rozhodnutiu v zmysle petitu žaloby, za súčasného priznania náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania, ktoré budú neskôr vyčíslené.
7. Žalovaní sa na výzvu súdu vyjadrili k odvolaniu prostredníctvom svojho spoločného právneho zástupcu. Opätovne poukázali na výpovede svedkov, ktorí potvrdili, že chodník do obchodu býva v zimnom období riadne udržiavaný, a že chodník do obchodu bol riadne upravený, posypaný a nešmýkalo sa na ňom ani v deň úrazu žalobkyne. K tvrdeniu žalobkyne, že súd prvého stupňa nebral do úvahy príbuzenské a pracovnoprávne vzťahy svedkov k žalovaným, sa vyjadrili tak, že uvedené tvrdenia sú nepravdivé, nakoľko medzi svedkami O. L., P. X., P. N. a žalovanými neexistujú a ani neexistovali žiadne príbuzenské a pracovnoprávne vzťahy. V konaní bolo zistené, že pred predajňou neexistuje žiaden súvislý chodník, existuje iba chodník z cesty do predajne, vyznačený
červenými dlaždicami. Chodník vybudovaný obcou vedie po druhej strane cesty. Žalobkyňa účelovo operuje pojmom „chodník“ z dôvodu, že úraz žalobkyne sa nestal na chodníku do predajne, ale mimo neho. K znaleckému posudku MUDr. Durdíka, uviedli, že vzhľadom na krajne neobjektívne, nelogické a absurdné závery tohto znaleckého posudku a aj výpovede samotného znalca na súde, dali sami vypracovať k priebehu úrazového deja ďalší znalecký posudok. Zo znaleckého posudku Ing. Šimka vyplýva, že predstavy a vyjadrenia súdneho znalca MUDr. Durdíka sú absolútne „mimo reality“ (otázka č. 5 ZP Ing. Šimka). Z toho vyplýva aj to, že tvrdenia žalobkyne o priebehu úrazového deja, že sa pošmykla, keď zatvárala dvere na predajni, a následne ju to zviezlo až k stojanu na bicykle, sú vymyslené, nepravdivé. Následne tieto tvrdenia vyvrátila samotná žalobkyňa inými tvrdeniami, keď priznala, že po chodníku do predajne prešla pred úrazom trikrát úplne bezpečne, rovnako ako ďalší zákazníci. Podľa názoru žalovaných znalecký posudok MUDr. Durdíka a všetky jeho vyjadrenia pred súdom predstavujú ukážku dekadencie „znaleckej činnosti“. Stotožnili sa so záverom súdu, že tento znalecký posudok je nesprávny. Nie je pravdou, že zákonná sudkyňa vo veci odmietla protokolovať závery znalca a „osopila“ sa na neho. Súdny znalec MUDr. Durdík, PhD. sa dehonestoval sám svojou znaleckou činnosťou. K veci samej ďalej uviedli, že poloha stojanu na bicykle je presne zachytená vo fotodokumentácii, ktorá je prílohou znaleckého posudku MUDr. Durdíka. Z tejto fotodokumentácie vyhotovenej v čase úrazu dôsledne vychádza aj znalecký posudok Ing. Šimka. Tvrdenie žalobkyne, že stojan na bicykle nemal stabilnú polohu, je účelové a zavádzajúce. Podľa žalobkyne sa pád a úraz žalobkyne stali na pozemku žalovaných, no v konaní bolo jednoznačne preukázané, že pád a úraz žalobkyne sa nestali na pozemku žalovaných a ani na chodníku do predajne. Ak sa úraz žalobkyne stal na pozemku vo vlastníctve obce, pasívne legitimovanou v tomto konaní mala byť obec. Podľa názoru žalovaných z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že príčinou úrazu žalobkyne nebola závada v schodnosti chodníka do predajne, ale jej ľahkovážne konanie, keď si v extrémne nepriaznivom počasí počínala krajne nezodpovedne (v zmysle § 415 Obč. zák.). Preto navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovaným aj náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
8. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu podala k vyjadreniu žalovaných repliku. Opätovne zdôraznila, že jej úraz bol spôsobený pádom na nedostatočne ošetrenom zľadovatenom chodníku na pozemku žalovaných a bolo preukázané, že zlomeniny boli dve. Jedna bola spôsobená pádom priamo pri dverách predajne a druhá nárazom do stojana patriaceho žalovaným, nech v čase úrazu stál hocikde. Fotografiami preukázali, že stojan nemal stabilnú polohu. Podľa žalobkyne sú výpovede žalovaného v 1. rade a svedkov nevierohodné, rozporuplné, a nie je pravdou ani tvrdenie žalovaných, že svedkyne nie sú v pracovnoprávnom alebo príbuzenskom vzťahu k žalovaným. Svedkyňa A. je sestrou žalovanej v 2. rade a švagrinou žalovaného v 1. rade, a ich zamestnankyňou. Svedkyňa M. bola v čase úrazu tiež ich zamestnankyňou, podobne ako svedkyňa C.. X. X. tetou žalovanej v 1. rade a svedkyňa L. rodinná priateľka. Žalobkyňa trvala aj na tom, že výsluch súdneho znalca MUDr. Durdíka pred súdom zo dňa 18.06.2013 bol zaujatý, dehonestujúci, spochybňujúci jeho kompetencie, znalosti a skúsenosti; a vedený jednostranne v prospech žalovanýc. Na súdom nevyžiadaný posudok, objednaný protistranou, žalobkyňa navrhla neprihliadať.
9. Na repliku žalobkyne reagovali žalovaní duplikou prostredníctvom právneho zástupcu. Zotrvali na svojej obrane z konania na súde prvej inštancie a zdôraznili, že aj samotná žalobkyňa potvrdila, že pred úrazom prešla úsek medzi cestou a obchodom bezpečne trikrát. Všetci svedkovia jednoznačne potvrdili, že chodník do obchodu bol v rozhodnom čase (a býva pravidelne) riadne udržiavaný.
10. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preto odvolanie žalobkyne prejednal podľa citovaných ustanovení v rozsahu podaného odvolania podľa § 380 CSP.
11. Po vyhodnotení výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie a odvolacích námietok žalobkyne dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, a rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 05.09.2017.
12. Rozsudok súdu prvej inštancie dáva dostatočne jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom žalobkyne, a aj s obranou žalovaných. Súd prvej inštancie ustálil skutkový stav zistený po náležite vykonanom dokazovaní, a vyvodil z neho správne skutkové a právne závery, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a poukazuje na ne v súlade s § 387 ods. 2 CSP.
13. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť len nasledovné: Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie a za preukázané, že žalobkyňa dňa 24.12.2007 v ranných hodinách utrpela úraz pošmyknutím sa, pričom utrpela zlomeninu chirurgického krčka pravej ramennej kosti s posunom a zlomeninu pravej kľúčnej kosti. Taktiež mal súd výpoveďami svedkov za dostatočne preukázané, že si žalovaní dňa 24.12.2007 pred predmetným úrazom žalobkyne splnili svoju povinnosť a primerane odstránili závady na zľadovatenom označenom chodníku pred obchodom, ktorý patrí do ich vlastníctva. Na chodníku sa dalo bezpečne pohybovať, čo vo svojej výpovedi priznala aj žalobkyňa, keďže sama bez komplikácie po ňom prešla pred svojím úrazom 3-krát po sebe. Súd prvej inštancie sa v rámci dokazovania správne sústredil na preskúmanie znaleckého posudku Doc. MUDr. Štefana Durdíka, PhD. v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi ohľadne úrazového deja, teda, či sa predmetná udalosť skutočne mohla stať tak, ako tvrdila žalobkyňa. Správne vyhodnotil, že znalecký posudok č. 25/2011 uvedeného znalca v jeho záveroch o mechanizme vzniku poranenia, bol nesprávny a priamo vyvrátený jednak výpoveďami svedkov a taktiež listinným dôkazom - znaleckým posudkom č. 27/2013, vypracovaný Ing. Igorom Šimkom, ktorý predložili počas konania žalovaní. Podstatnou skutočnosťou je, že znalec MUDr. T., Phd., pri spracovaní znaleckého posudku vychádzal len z poskytnutých tvrdení žalobkyne, ktoré uviedla jemu osobne a z údajov v jej zdravotnej dokumentácii rovnako založených na jej vlastných tvrdeniach. Podľa záverov znalca Ing. Šimka priebeh úrazového deja tvrdený žalobkyňou, že sa pošmykla pri dverách pred obchodom a následne sa „zviezla“ až k stojanu na bicykle, nie je reálny, čo odôvodnil aj exaktnými argumentmi. Vzhľadom na miesto úrazu a druh poranení žalobkyne sa ako najpravdepodobnejšia verzia javí, že žalobkyňa prechádzala k obchodu mimo odhrnutý chodník, cez priľahlú, a chemicky neošetrenú plochu vo vlastníctve obce T. smerom k stojanu na bicykle, ktorá mohla byť v rozhodnom čase zľadovatená. Následne sa na nej pošmykla, spadla v blízkosti stojanu na bicykle a utrpela poranenia vo forme dvoch zlomenín. K odvolacej námietke, že ak sa aj úraz žalobkyne nestal na chodníku vo vlastníctve žalovaných, ale na priľahlej ploche, žalovaní mali povinnosť ako užívatelia nehnuteľnosti odstrániť jej závady v zmysle § 9a ods. 4 zák. č. 135/1996 Zb. odvolací súd uvádza, že aj žalobkyňa mala prevenčnú povinnosť v súlade s citovaným ustanovením § 415 OZ. Konkrétne predchádzať úrazom a chrániť svoje zdravie. Ak by aj bolo preukázané porušenie konkrétnej zákonnej normy (čo z vykonaného dokazovania nevyplýva), škodca nezodpovedá za vzniknutú škodu ak preukáže že nekonal zavinene, a to ani nevedome nedbanlivo. Na vyvinenie musí preukázať, že vynaložil takú mieru starostlivosti, ktorú by vynaložila priemerná rozumná osoba pri vykonávaní obdobnej činnosti; teda, že sa správal tak, ako to ukladá ustanovenie § 415 OZ, s prihliadnutím na jeho osobnú situáciu (subjektívnu schopnosť naplniť objektívny štandard správania). Aj podľa názoru odvolacieho súdu si žalovaní v rozhodnom čase primerane splnili povinnosť odstrániť závady (zľadovatenosť) chodníka priamo vedúceho do predajne a zabezpečili jeho schodnosť. Zákazníci obchodu, resp. chodci tak mali vytvorený bezpečný prechod k obchodu a z neho. Pokiaľ sa žalobkyňa rozhodla prejsť mimo upravený chodník, t.j. cez neošetrený pozemok vo vlastníctve obce T. sama porušila svoju prevenčnú povinnosť zabrániť vzniku škody na svojom zdraví. 14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu. 15. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní ako úspešná strana sporu aj v odvolacom konaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím. 16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).