Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-339-2017.pdf
PDF · 180.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/339/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: A. o zaplatenie 5.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 26. 5. 2015 do zaplatenia a poštovné vo výške 4,65 eur, a to v mesačných splátkach po 60,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 21. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 21. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11. 12. 2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 5.000,- eur, úroky vo výške 4.203,50 eur, úrok zo sumy 5.000,- eur vo výške 23,90 % ročne od 1. 12. 2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 1. 12. 2017 do zaplatenia, bankové poplatky vo výške 54,65 eur a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovaným ako dlžníkom uzatvoril dňa 10. 12. 2014 zmluvu o úvere číslo 1497320729, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky žalobcu, Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery a sadzobník poplatkov na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 5.000,- eur. V žalobe tvrdil, že žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky, zaplatiť úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov, no úver riadne a včas nesplácal, preto žalobca úver dňa 14. 5. 2015 vyhlásil za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaný podľa tvrdenia žalobcu nezaplatil ani časť dlžnej sumy. V žalobe uviedol, že žalovaný svoj dlh nevyrovnal, preto žiada, aby ho k tomu zaviazal súd.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu, Obchodné podmienky účinné ku dňu uzatvorenia zmluvy, Všeobecné obchodné podmienky účinné ku dňu uzatvorenia zmluvy, Sadzobník účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy, Oznámenie žalobcu o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, Upozornenie žalobcu na vznik práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 28. 4. 2015 a listinu „Aktuálny stav úveru“ ku dňu vyhotovenia žaloby.
4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktoré sa právny zástupca žalobcu napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 9. 5. 2018, v ktorom zároveň doplnil rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k uplatneným nárokom, o odročenie pojednávania nežiadal. V súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
6. Žalovaný k žalobe na pojednávaní vyjadril sa tak, že je pravdou, že zmluvu so žalobcom uzavrel, pričom úver splácať chcel, no nemohol tak robiť preto, lebo hneď po uzavretí zmluvy ho 23. 12. 2014 prepustili zo zamestnania, čo v čase uzatvárania zmluvy nevedel že sa stane a potom už nemal prostriedky na splácanie, keďže nemal stálu prácu a zamestnaný bol už len raz, aj to len na pár mesiacov. Tvrdil, že je si vedomý, že to čo dostal musí vrátiť, no nedokáže tak urobiť naraz, preto žiada aby mu boli povolené splátky vo výške 30,- eur mesačne, ak by sa mu podarilo zamestnať, o čo sa snaží, splácal by aj viac, no momentálne to nedokáže.
7. Pri svojom výsluchu žalovaný uviedol, že v čase keď uzatváral zmluvu so žalobcom mal príjem z ktorého by bol schopný úver splácať, no po náhlej strate zamestnania už na to prostriedky nemal a doposiaľ nezaplatil nič. Potvrdil, že bola mu vyplatená suma 5.000,- eur ktorú potreboval na krytie potrieb domácnosti, ako aj to, že chodili mu od žalobcu nejaké výzvy a upomienky na platenie. Žalovaný k svojim pomerom uviedol, že je ženatý, s manželkou majú 3 maloleté deti, poberajú len dávky v hmotnej núdzi a príplatky za aktivačnú činnosť, spolu asi 306,- eur mesačne, aj s prídavkami na deti je celkový príjem domácnosti cca 430,- eur mesačne. Na bývanie platia 60,- až 70,- eur mesačne, úspory či majetok väčšej hodnoty nemajú, on má ešte dlh voči Sociálnej poisťovni z čias, keď podnikal ako živnostník, pričom výdavky majú aj s tým, že manželka sa lieči na vysoký krvný tlak na čo potrebuje lieky a diétu.
8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 9. 5. 2018, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu (§ 295 CSP), oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:
9. Žalobca ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o úvere predložil súdu tlačivo označené ako „Zmluva o úvere dobrá pôžička“ (čl. 3 spisu). V ňom sú v článku 1. ako zmluvné strany označení Poštová banka a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 a ako klient - dlžník je tam označený žalovaný. Pod týmto označením zmluvných strán je článok 2. zmluvy označený ako „predmet ZoU a základné parametre úveru dobrá pôžička“ a v ňom je uvedené, že výška úveru je 5.000,- eur, úroková sadzba je 23,90 % ročne, dátum prvej platby je do 25. 1. 2015, dátum každej ďalšej platby je k 25. dňu v mesiaci, výška mesačnej splátky je 116,- eur, z čoho 111,- eur je anuitná splátka istiny a úrokov a 5,- eur sú náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver, počet mesačných splátok úveru je 120. Ako dátum konečnej splatnosti je tam uvedený dátum 25. 12. 2024. Ďalej je tam uvedené, že RPMN je 26,69 % p.a., priemerná hodnota RPMN na trhu že je 17,33 % p.a. a celková čiastka úveru že je 13.305,75 eur. Pri mieste určenom na podpis zmluvy sú uvedené podpisy s dodatkom, že banka aj žalovaný zmluvu podpísali dňa 10. 12. 2014.
10. Žalobca predložil aj Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery a tiež Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov platný od 1. 10. 2014.
11. Z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 30. 11. 2017“ predloženej žalobcom súd zistil, že žalovaný dňa 10. 12. 2014 vyčerpal sumu 5.000,- eur, čo pred súdom aj sám potvrdil. Ďalej je tam miesto pre zaznamenávanie dátumov a výšky úhrad splátok úveru žalovaným, pričom z výpisu vyplýva, že žalovaný neuhradil na úver žiadnu splátku, čo pred súdom potvrdil. Z uvedenej listiny tiež vyplýva, že sú tam ako „nezaplatené poplatky“ evidované predpisy vo výške spolu 54,65 eur titulom poistného (3 x 5,- eur), poplatku za 1. a 2. upomienku (10,- eur + 25,- eur), za upozornenie pred výzvou (1,15 eur) a za výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom (3,50 eur). Listom označeným ako „Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 28. 4. 2015 žalobca žalovaného upozornil na omeškanie v splácaní a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy
zo dňa 14. 5. 2015 mu oznámil, že úverová pohľadávka sa ku dňu 14. 5. 2015 stala predčasne splatnou, pričom ho súčasne vyzval na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 5.566,04 eur v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Obidve písomnosti boli vychádzajúc z predložených poštových dokladov žalovanému doručované. Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 14. 5. 2015 bola vychádzajúc z predloženého dokladu o doručovaní (čl. 19 spisu) vrátená žalobcovi ako neprevzatá žalovaným v odbernej lehote.
12. Žalobou uplatnený nárok žalobca v žalobe právne odôvodnil tak, že jedná sa o nárok na vrátenie úveru. Keďže žalobca je bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri bolo poskytovanie úverov, pričom zo zmluvy je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver (žalovaný v zmluve bol označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ), pričom v zmluve nie je vyznačený účel úveru, ktorý by ho vylučoval z režimu zákona o spotrebiteľských úveroch, súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase, keď došlo k uzavretiu zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu 10. 12. 2014 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
14. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
15. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
16. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20140901> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20140901>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20140901>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
17. Podľa § 11 ods. 1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 10. 12. 2014 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>, r) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20140601>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá žalobcom so žalovaným je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
21. Žalobca predložením písomného vyhotovenia úverovej zmluvy zo dňa 10. 12. 2014 a predložením listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 30. 11. 2017“, v ktorej je zaznamenané vyplatenie úveru žalovanému s potvrdením o prijatých splátkach preukázal, že poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- eur, čo sám žalovaný pred súdom potvrdili a že žalovaný na úhradu nárokov z tejto zmluvy nezaplatil doposiaľ nič. Žalobca tvrdí, že tým, že žalovaný nerealizoval svoju zmluvnú povinnosť, neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez poplatkov. I keby ním nebol, i tak by nebolo možné priznať v danom prípade žalobcovi požadovaného úroky za úver vzhľadom na to, že ich výška odporuje dobrým mravom. Preto veriteľovi z úveru vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške žalovanému poskytnutej sumy, t.j. 5.000,- eur. A keďže z tejto sumy žalovaný neuhradil doposiaľ nič a úver žalobca po práve predčasne zosplatnil, ako dôvodnú súd žalobu uznal v rozsahu zaplatenia nevrátenej časti úverovej istiny, t.j. v časti zaplatenia istiny 5.000,-eur a úroku z omeškania z nevrátenej úverovej istiny v sadzbe 5,05 % ročne od 26. 5. 2015 do zaplatenia a tiež v časti o zaplatenie poštovného vo výške 4,65 eur.
22. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (10. 12. 2014), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. O aké náležitosti ide a či ich zmluva obsahuje je pritom potrebné a možné posudzovať výlučne podľa právnej úpravy účinnej v čase jej uzavretia. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného § 9 ods. 2 písm. j) tiež uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
23. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženého tlačiva zmluvy o úvere číslo 1497320729 súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje. V zmluve síce je uvedený údaj o RPMN a celkovej čiastke úveru, avšak nakoľko tie nie sú uvedené v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške, nemožno na ne prihliadnuť a hľadí sa na ne ako keby tam neboli uvedené vôbec (k tomu podporne pozri napr. aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. 12. 2017 sp. zn. 10Co/27/2017, najmä body 36 a 37 jeho odôvodnenia, pričom ten sa týkal rovnako žalobcovej zmluvy o úvere). Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom - informácie a práva týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa informovať o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2 - vymedzenie pojmov, pričom aj z § 4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa. Koniec koncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo zákon, nakoľko v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o RPMN a o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ide pritom o veľmi podstatné náležitosti zmluvy majúce vplyv na možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Úver poskytnutý žalovanému je preto bezúročný a bez poplatkov.
24. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmluve nie sú tieto údaje uvedené v súlade so zákonnou požiadavkou a pokiaľ takéto údaje poskytuje veriteľ až v splátkovom kalendári, či inak po uzavretí zmluvy, nie sú tieto údaje obsiahnuté v zmluve v čase akceptácie zmluvy oboma zmluvnými stranami. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisoval vyššie uvedené údaje tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené priamo v takejto zmluve, teda v čase, keď sa spotrebiteľ rozhoduje či na dané jej podmienky pristúpi alebo sa rozhodne prípadne pre iný úver od iného poskytovateľa, preto ich všetky musí poznať v tomto čase a nemohli byť nahradené dodatočným „doinformovaním“ spotrebiteľa o podmienkach úverovej zmluvy.
25. Žalobcom predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere má podobu predtlačeného formulárového tlačiva, pripraveného bankou na jej hlavičkovom papieri. Je teda zrejmé, že aj nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy tu ide najmä na vrub veriteľa, ktorý ako profesionál daný formulár pripravil a de facto sám zvolil spôsob, akým sa bude snažiť naplniť náležitosti zmluvy predpísané zákonom. To sa ale v súdenej veci nepodarilo, lebo časť tam uvedených zákonom predpísaných náležitostí je uvedená nesprávne (RPMN a údaj o celkovej čiastke ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť).
26. Veriteľ v zmluve neposkytol pravdivý údaj o RPMN, lebo parametrom úveru uvedeným v článku 2 zmluvy o úvere (t.j. výške úveru 5.000,- eur, dobe splácania 120 mesiacov a výške mesačnej splátky 116,- eur) zodpovedá RPMN 28,87 %, teda vyššia RPMN ako je uvedená v zmluve. Niet tak pochýb, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, čo v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch samo osebe je dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Aj pri výpočte RPMN vychádzajúcom z výšky poskytnutého úveru (5.000,- eur) a z výšky sumy v zmluve samotným veriteľom uvedenej ako celková čiastka úveru (13.305,75 eur), teda vychádzajúc z toho, že suma, ktorá mala byť spolu zaplatená by bola vo výške 13.305,75 eur pri dobe splácania 120 mesiacov je výška RPMN 27,05 % a nie 26,69 % ako je uvedené v zmluve. Je pritom podľa názoru súdu irelevantné, či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu nesprávne uvedenú priemernú RPMN alebo RPMN, lebo cieľom uvedených ustanovení zákona je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v danom prípade nestalo (aj k tomu rovnako rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. 12. 2017 sp. zn. 10Co/27/2017). Zo zmluvy nevyplýva, žeby výška niektorej, napr. poslednej splátky mala byť iná. Je tam uvedené, že úver bude splácaný anuitnými mesačnými splátkami vo výške 116,-eur mesačne v počte 120. Keďže súdu z jeho činnosti je známa častá argumentácia veriteľov, že do RPMN by sa nemalo započítavať poistné, tak k tomu súd uvádza, že aj pri výpočte RPMN bez poistného (teda pri výške mesačnej splátky 111,- eur, nakoľko podľa zmluvy výška mesačnej anuitnej splátky úrokov a istiny bez poistenia by bola 111,- eur) by hodnota RPMN bola 27,09 % a nie v zmluve uvedená hodnota 26,69 % a teda nič by to nemenilo na tom, že úver je pre nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa bezúročný a bezpoplatkov.
27. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí byť aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Veriteľ v zmluve uviedol celkovú čiastku úveru 13.305,75 eur, no nie je zrejmé, ako k uvedenej sume dospel, keď tá absolútne nekorešponduje s prepočtom výšky a počtu splátok úveru (116,- eur x 120). Ak dlžník mal hradiť 120 anuitných splátok po 116,- eur ako je to jasne a výslovne uvedené v článku 2 zmluvy, potom by mal zaplatiť po celú dobu trvania úverového vzťahu sumu spolu 13.920,- eur a teda podstatne viac ako je veriteľom uvádzaných 13.305,75 eur. I pri výpočte vychádzajúcom z výšky splátky bez poistenia (120 x 111,- eur) by celková čiastka ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť bola 13.320,- eur a nie veriteľom uvádzaných 13.305,75 eur. Ak celková čistka úveru skutočne mala byť 13.305,75 eur tak, ako je to uvedené v zmluve, tak potom je zrejmé, že zmätočne a v rozpore s realitou je uvedená buď celková výška skutočne poskytnutého úveru alebo výška mesačných splátok (podľa zmluvy totiž súhrnná výška každej jednej mesačnej splátky mala byť rovnaká), čo by v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) resp. k) a § 11 ods.1 písm. b) zákona bol len ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
28. Údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom patrí nepochybne medzi hlavné body záujmu spotrebiteľa, keďže najjednoduchším spôsobom, bez potreby prepočtov percentuálnych sadzieb úrokov, či RPMN, čo môže byť pri uzatváraní zmluvy pre bežného spotrebiteľa značne komplikované má ponúknuť informáciu o výhodnosti úveru a o tom, koľko dlžník za celú dobu úverového vzťahu vlastne reálne zaplatí a teda o koľko sa reálne preplatí poskytnutá suma. Podľa rozsudku Súdneho dvora- tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, článok 23 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa názoru súdu nemôže byť pochýb o tom, že nesprávne, zavádzajúce uvedenie celkovej čiastky k zaplateniu v zmluve môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku, preto nenapĺňa požiadavku zákona ani Smernice, navyše v situácii keď nesprávne a v rozpore so skutočnosťou bol tu v zmluve uvedený aj údaj o RPMN.
29. O tom, že ide o kľúčový údaj (celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť) svedčí koniec koncov aj to, že aj po novele zákona o spotrebiteľských úveroch uskutočnenej zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorá zohľadňuje závery Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová, na ktorý veritelia často poukazujú a ktorá v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to práve za účelom zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES") ostáva správne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podmienkou vzniku nároku veriteľa na úroky a poplatky. Aj po tejto novele sa totiž za bezúročný a bez poplatkov bude považovať úver, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a ak tam nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
30. Výklad pojmov celkové náklady spotrebiteľa a celková čiastka ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je obsiahnutý v § 2 ZoSÚ. Podľa § 2 písm. g) a h) ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
31. Súd je navyše toho názoru, že ak bolo dojednané poistenie a priamo zahrnuté do celkovej výšky mesačnej splátky uvedenej v zmluve (116,- eur), tak potom mala byť táto suma buď premietnutá do uvádzanej celkovej čiastky úveru, alebo ak sa tak nestalo, potom nemala byť vôbec poňatá do uvádzanej
celkovej výšky mesačnej splátky 116,- eur, lebo inak ide o zmätočné a účelu zákona odporujúce uvádzanie náležitostí úveru, ak do celkovej výšky mesačnej splátky sa zahrnie poistné, ale do výšky celkovej čiastky úveru nie. Súd už naviac uviedol, že ani s poistením, ani bez poistenia suma celkovej čiastky úveru uvedená v zmluve nie je správna. Súd pripomína, že takéto zmätočné, vzájomne si odporujúce vyjadrenie náležitostí zmluvy by i pri absencii výslovnej úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch spôsobovalo neplatnosť tejto časti zmluvy v zmysle ustanovení § 37 ods.1 a § 41 Občianskeho zákonníka keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 Občianskeho zákonníka). Ten istý údaj (celková výška úveru) je totiž potom vyjadrený v zmluve dvomi rozdielnymi sumami, a to sumou 13.305,75 eur pri údaji „Celková čiastka úveru“ a sumou 13.920,- eur získanou vynásobením počtu a výšky splátok s poistením, resp. sumou 13.320,-eur získanou vynásobením počtu a výšky splátok bez poistenia. Z údajov uvedených v článku 2 zmluvy kde je jasne uvedené, že platiť sa bude 120 mesačných splátok v rovnakej výške 116,- eur bez akýchkoľvek ďalších poplatkov nie je absolútne zrejmé, prečo pri takýchto parametroch úveru by mala byť celková čiastka úveru 13.305,75 eur, keď sa tam netvrdí ani žiaden poplatok za poskytnutie úveru ani nič podobné. O nesprávnosti uvedeného údaja, ktorý je takto pre spotrebiteľa jednoznačne zavádzajúci v jeho neprospech, lebo prezentuje predmetný úver spotrebiteľovi výhodnejšie než akým v skutočnosti je preto súd nemá najmenšie pochybnosti.
32. Súdu z jeho činnosti, a to z iných sporov týkajúcich sa úverových zmlúv žalobcu je známa argumentácia žalobcu, že interný výpočtový systém banky umožňoval v určitom čase výpočet jednotlivých splátok anuity len v celých hodnotách bez desatinného čísla a preto sa mohlo stať, že výška poslednej splátky bola v nulovej výške, resp. v nižšej, než výška ostatných splátok a že preplatok takto vzniknutý sa mal spotrebiteľovi vrátiť na základe Všeobecných obchodných podmienok. Podľa názoru súdu v situácii, keď v tu posudzovanej zmluve o úvere je jasne uvedené, že úver bude sa splácať v 120 mesačných anuitných splátkach v rovnakej výške splátok nemôže ospravedlniteľným dôvodom pre nedodržanie zákonom predpísaných náležitostí zmluvy zo strany banky byť poukaz na nastavenie jej interného výpočtového systému. Jasná a zrozumiteľná výška splátky je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ), pričom aj nedodržanie už len tejto náležitosti spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy. Preto pokiaľ aj tu ide o prípad, že napriek v zmluve jasne uvedenej rovnakej výške všetkých 120 mesačných splátok nemalo by tak tomu v skutočnosti byť, a že v skutočnosti posledná splátka bola by v inej výške, tak potom nemôže byť pochýb o tom, že neuvedenie skutočnosti zodpovedajúcej, reálnej výšky poslednej splátky úveru v úverovej zmluve v situácii, keď podmienky tejto zmluvy súčasne vôbec neumožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať výšku tejto poslednej splátky, keďže tá by mala byť v takom prípade iba jednostranne stanovená samým veriteľom (bankou) v závislosti na jeho vlastnom internom výpočtovom systéme nenapĺňa požiadavku zákona (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ) ani Smernice. Veriteľ by takto spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy vystavoval a ponechával v neistote ohľadne výšky poslednej splátky úveru a tým pádom celkovej výšky jeho záväzku. Prípadný nedostatok v internom výpočtovom systéme žalobcu nie je v žiadnom prípade akceptovateľný dôvod na to, aby bolo možné ospravedlniť fakt, že v zmluve síce je uvedená výška splátky (rovnaká pre všetkých 120 mesačných splátok), no tá by v prípade poslednej splátky nemala zodpovedať realite. Navyše ak nie je známa v čase uzavretia zmluvy jasná a konkrétna výška poslednej splátky úveru, potom nie je vôbec zrejmé ako, na základe čoho a či správne je uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom. Nie sú tak ani uvedené všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.
33. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný a zavádzajúci, keď napr. tak ako tu je v zmluve uvedený nesprávny a zavádzajúci údaj o celkovej splatnej čiastke a nesprávny je údaj o RPMN túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.
34. Ako už bolo uvedené, právny názor súdu o nedodržaní náležitostí zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch už nemôže byť nijako nový, či prekvapivý. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na obdobný spor z obdobnej úverovej zmluvy žalobcu, v ktorom Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 13. 12. 2017 sp. zn. 10Co/27/2017 uviedol, cit.: „neuvedenie RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Zmyslom a účelom
takejto právnej úpravy v spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť priaznivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzatvorenia zmluvy. RPMN je podľa preferencie zákonodarcu natoľko dôležitým údajom pre spotrebiteľa, že jej neuvedenie sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Odvolací súd došiel k záveru, ktorý vyčíslil podľa „kalkulačky na výpočet RPMN“ na stránke www.openiazoch.zoznam.sk že hoci je v zmluve uvedený údaj 29,78 %, správny výpočet predstavuje RPMN vo výške 32,56 %, keď odvolací súd zohľadnil výšku mesačnej splátky uvedenej v zmluve o úvere v sume 83,29 eur, ako aj počet mesačných splátok 36, stým, že dátum prvej platby bol určený do 8. 10. 2012 a dátum konečnej splatnosti úveru 8. 9. 2015, pričom musí odvolací súd konštatovať, že žalobca nielenže v tejto zmluve uviedol nesprávnu výšku RPMN, ale rovnako aj nesprávnu výšku nákladov spojených s poskytovaním úveru v sume 896,78 eur, keď táto výška nákladov po zohľadnení výšky mesačnej splátky (83,29 eur) a počtu mesačných splátok 36 predstavuje 998,44 eur. Je však potrebné konštatovať, že aj pri zohľadnení výšky celkových nákladov tak, ako to uviedol žalobca v zmluve (896,78 eur), je RPMN vyššia, ako to je uvedené v zmluve o úvere. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorý odvolací súd popísal vyššie, nesprávne uvedené RPMN má rovnaký následok, ako je neuvedenie, a teda odvolací súd má za to, že zmluva ročnú percentuálnu mieru nákladov neobsahuje. Iba uvedenie správnej výšky RPMN si plní svoj účel pravdivo informovať spotrebiteľa o podmienkach v úverovej zmluve. Dokonca je podľa názoru odvolacieho súdu irelevantné, či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu (tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci), nesprávne uvedenú RPMN. Cieľom uvedených ustanovení zákona je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v danom prípade nestalo. Preto je potrebné z uvedeného dôvodu v zmysle správnej interpretácie zákona považovať úver za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu správne uvedenej RPMN.“
35. Súd zmluvu o úvere z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov a nakoľko z listiny Aktuálny stav úveru ako aj výpovede žalovaného vyplýva, že boli poskytnuté prostriedky vo výške 5.000,- eur a zaplatená žalobcovi nebola doposiaľ žiadna suma, súd má za to, že žalobca môže požadovať od žalovaného len vrátenie nevrátenej sumy poskytnutej istiny, t.j. sumy 5.000,- eur, ktorá ku dňu vyhlásenia rozsudku už je celá splatná, nakoľko z dôvodu nesplácania úveru žalovaný po uplatnení práva veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru stratil právo hradiť úver v splátkach.
36. Ako už bolo uvedené, v súdenej veci sa jednalo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa v zmysle tejto zmluvy malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bol povinný postupovať podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20120301>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd má za to, že žalobca preukázal dodržanie týchto podmienok, ktoré v zmysle predmetného ustanovenia zákona bolo treba splniť, aby bolo možné žiadať predčasné splatenie úveru. Bolo preukázané omeškanie žalovaného a aj upozornenie spotrebiteľa (žalovaného) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (písomné upozornenie zo dňa 28. 4. 2015 s dokladom o jeho odoslaní na prepravu žalovanému je na čl. 15 až 17 spisu).
37. Preto ak bol bezúročný úver žalovaného dňa 14. 5. 2015 zosplatnený, bolo to po práve, čo žalovaný v spore ani nenamietal a veriteľovi tak vzniklo právo na úhradu celej zosplatnenej čistej istiny, ktorá v tom čase bola vo výške 5.000,- eur.
38. Keďže nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný po dni 14. 5. 2015 kedy bol úver predčasne zosplatnený zo sumy 5.000,- eur nezaplatil nič, súd žalobe v časti nároku na zaplatenie sumy 5.000,- eur vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
39. Žaloba bola zamietnutá v časti požadovaných úrokov, keďže vzhľadom na bezúročnosť úveru nárok na úroky vôbec nevznikol. No i keby sa nejednalo o bezúročný úver, i tak by nebolo možné priznať žalobcovi žiadne úroky.
40. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
41. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
42. V zmysle zmluvy bol úver žalovanému poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 23,90%.
43. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v decembri 2014 činil úrok 10,20 % p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi stranami v danom prípade viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami pri obdobných úveroch.
44. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31. 7. 2009).
45. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
46. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto je s poukazom na ust. §39 a § 41 Občianskeho zákonníka zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom.
47. „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 Občianskeho zákonníka. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra 2013 č. k. 3Co 151/2013.
48. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).“
49. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľ v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 5. 11. 2014.
50. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú (§ 39 a § 41 Občianskeho zákonníka). A keďže z absolútne, od počiatku neplatného dojednania nemohlo vzniknúť právo ani na časť úrokov, súd nemohol žalobcovi priznať ani časť požadovaných úrokov.
51. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, IV.ÚS 55/201-19).
52. Súd len pre úplnosť uvádza, že i keby v danom prípade vznikol žalobcovi nárok na úroky, i tak by žalobcovi nebolo možné priznať ním požadované úroky za dobu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd je totiž názoru, ktorý zastáva aj aktuálna judikatúra vyšších súdov, a síce, že úroky z úveru je možné priznať len do zosplatnenia istiny. V uvedenej súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, v zmysle ktorého “jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“ V tejto súvislosti pozri tiež napr. uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98. Súd odkazuje tiež na uznesenie ÚS IV. 476/2012 z 18. 9. 2012, v zmysle ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s tým, že následne mu už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania.
53. Navyše súd k úrokom po splatnosti pripomína to, čo žalobcovi by malo byť dobre známe, a síce, že zmluvná podmienka obsiahnutá v jeho Obchodných podmienkach v znení „V prípade, ak sa stane úver predčasne splatným, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“ bola vo výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 11. 2017 sp. zn. 22Co/2/2017 vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Vyhovenie žaloby v tejto časti by teda zjavne obišlo zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a Občianskeho zákonníka. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti. Ak ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú a takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť), akceptovaním jej účinkov a ďalšieho používania dodávateľom by sa vytvoril protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky by bolo v priamom rozpore so zákonom. Ak by teda súd v tu súdenom spore priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, nenaplnil by sa účel a zmysel § 53a Občianskeho zákonníka a išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa.
54. Čo sa týka žalobou uplatnených poplatkov vo výške 54,65 eur, súd z nich priznal len preukázané poštovné vo výške 4,65 eur zaplatené za doručovanie „upozornenia zo dňa 28. 4. 2015“ žalovanému (1,15 eur) a za doručovanie výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 14. 5. 2015 (3,50 eur) žalovanému.
55. Poistné požadované vo výške 15,- eur (3 x 5,- eur) súd nepriznal. Úver žalobcu je bezúročný a bezpoplatkový a tak ani tieto poplatky za poistenie nebolo možné žalobcovi prisúdiť, nakoľko z logiky a účelu ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je zrejmé, že ak chýbajú v zmluve náležitosti spôsobujúce tento následok, nemá spotrebiteľ povinnosť veriteľovi platiť nič nad rámec skutočne mu poskytnutých peňažných prostriedkov s výnimkou prípadných sankcií za omeškanie s ich vrátením, či reálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, čo je prípad tu prisúdeného preukázaného poštovného.
56. Čo sa týka nákladov za upomienky č. 1 a 2 vo výške 10,- eur a 25,- eur, tie neboli priznané, lebo nebolo žalobcom vôbec preukázané vyhotovenie, či doručovanie takýchto upomienok žalovanému (tieto upomienky mali byť zo dňa 3. 2. 2015 a zo dňa 9. 3. 2015, no predložená bola len upomienka - upozornenie zo dňa 28. 4. 2015 a výzva zo dňa 14. 5. 2015), ani vznik reálnych nákladov s tým spojených v žalovanej výške, ktorá zjavne presahuje možné skutočné náklady s nimi spojené. Odhliadnuc od uvedeného navyše v časti 3 zmluvy označenej ako poplatky súvisiace s poskytnutým úverom je uvedená suma poplatku za 1. upomienku 9,96 eur a za 2. upomienku 24,90 eur, preto suma žalobcom žiadaných poplatkov nemá oporu ani v ním predloženej zmluve, keď je zrejmé, že nemožno takéto poplatky z ľubovôle žalobcu zaokrúhľovať. Už len samotná skutočnosť uplatnenia poplatkov vo výške presahujúcej v zmluve uvedenú výšku je v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ukladajúceho povinnosť každému práva vykonávať v súlade s dobrými mravmi dôvodom pre nepriznanie ani časti týchto poplatkov.
57. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne, pričom z vyjadrenia žalobcu zo dňa 9. 5. 2018 a tam uvedenej špecifikácie vyplýva, že uplatnené sú aj úroky z omeškania za dobu do 30. 11. 2017 vo výške 647,98 eur, ktoré v žalobe nesprávne boli poňaté medzi „dlžné úroky z istiny“ vo výške 4.203,50 eur.
58. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
59. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
60. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
61. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
62. Žalobca v žalobe uplatnil zákonné úroky z omeškania v súlade s Nariadením vlády SR č. 20/2013 Z.z., teda o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania.
63. Žalovaný po predčasnom zosplatnení úveru, ktoré nenamietal a ktoré bolo zo strany veriteľa možné a zákonné bol povinný zosplatnenú čistú úverovú istinu zaplatiť do 25. 5. 2015, nakoľko vo „Výzve na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 14. 5. 2015 bola mu na dobrovoľné plnenie veriteľom poskytnutá lehota 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy, ktorú neprevzal a ktorá odoslaná bola mu dňa 15. 5. 2015. Keďže sa tak nestalo, od 26. 5. 2015 bol v omeškaní so zaplatením nevrátenej sumy, ktorá v tom čase bola vo výške 5.000,-eur a takou je aj v súčasnosti. Vychádzajúc z vtedajšej výšky sadzby ECB 0,05
% sadzba žalobcom požadovaného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne nepresahuje zákonnú sadzbu úroku z omeškania a preto bola prisúdená táto sadzba úroku z omeškania.
64. Priznať ale súd nemohol vyčíslený, žalobcom žiadaný úrok z omeškania z neuhradených splátok úveru do dátumu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorý podľa vyčíslenia vo vyjadrení žalobcu zo dňa 9. 5. 2018 mal by činiť 3,94 eur), nakoľko vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru tento úrok z omeškania bol účtovaný žalobcom z nesprávneho základu, v nesprávnej výške. Preto úrok z omeškania aj vzhľadom k tomu, že preukázaná výzva na plnenie celej nevrátenej istiny úveru (§ 563 Občianskeho zákonníka) bola uskutočnená až dňa 14. 5. 2015 súd priznal tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku od 26. 5. 2015 zo sumy 5.000,- eur do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
65. Keďže žalovaný žiadal o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto jeho žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku povolil žalovanému platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach, avšak nie vo výške 30,- eur žiadanej žalovaným, ale vo výške 60,- eur mesačne. Súd má za to, že vzhľadom na ničím nespochybnené pomery žalovaného zistené z jeho výsluchu, z ktorého vyplýva, že tento nemá stále zamestnanie, má maloleté deti, a príjem celej domácnosti je len 430,- eur mesačne, pričom má aj iný dlh, s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a dĺžku omeškania s jej zaplatením splátkou, ktorá zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenej v čl. 2 Civilného sporového poriadku pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia je podľa názoru súdu splátka vo výške 60,- eur mesačne. V súvislosti s povolením splátok a výškou splátky súd uvádza, že vzal na zreteľ aj skutočnosť, že úver z viny veriteľa bol bezúročný a bezpoplatkový a tiež porovnanie, aký dopad by mohlo mať nepovolenie splátok v tejto výške vo výroku o splatnosti na žalovaného v porovnaní s dopadom ich povolenia v danej výške na pomery žalobcu ako veľkej banky. Ak žalovaný žiadal povoliť splácať dlh splátkou najviac 30,- eur mesačne, tak tomu nebolo možné vyhovieť, lebo vzhľadom na výšku dlhu a narastajúceho príslušenstva v podobe úrokov z omeškania taká výška splátky by bola príliš nízka, nezabezpečovala by reálne uspokojenie veriteľa v primeranom čase a nezodpovedala by požiadavke na spravodlivú ochranu práv žalobcu. Súd nijako nespochybňuje aktuálnu ťaživú situáciu žalovaného a prihliadol na ňu, v tomto prípade ale, najmä vzhľadom na výšku dlžnej sumy a skutočnosť, že žalovaný doposiaľ nezaplatil z nej ani časť nie je možné úplne nadradiť aktuálne osobné a majetkové pomery žalovaného nad právo žalobcu na uspokojenie jeho oprávneného peňažného nároku, keďže by to znamenalo neúmerné zvýhodnenie žalovaného ako dlžníka na úkor žalobcu ako veriteľa. Z vyššie uvedených dôvodov súd žiadosti žalovaného o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach po 30,- eur mesačne nemohol vyhovieť a povolil splátky vo výške 60,- eur mesačne, keďže práve v tejto výške podľa názoru súdu ide o absolútne minimálnu prípustnú výšku splátky primeranú výške dlhu, postaveniu žalobcu, ktorý ako veľká banka nebude tým neprimerane zasiahnutý vo svojich pomeroch a právach, a všetkým vyššie uvedeným okolnostiam sporu a rešpektujúcu požiadavku spravodlivej ochrany práv tak na strane žalobcu, ako i žalovaného.
66. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný bol teda v časti úspešný, v časti neúspešný. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úrok a úrok z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).
67. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne
pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit.: “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.
68. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9.
69. Nie je pritom podľa názoru súdu vôbec podstatné, či žalobca príslušenstvo pohľadávky vo svojej žalobe vyčíslil, kapitalizoval, alebo či ho žiadal „do zaplatenia“, nakoľko rozhodujúce je len to, či ho zaplatiť žiada alebo nie. Odporovalo by základnej logike, ak by do úspechu či neúspechu žalobcu nemalo byť príslušenstvo pohľadávky poňaté len z dôvodu, že žalobca, hoci jeho zaplatenie žiada (a tak v prípade úspechu žaloby v tejto časti by ho žalovaný aj musel zaplatiť) uviedol, že žiada ho „do zaplatenia“, keďže § 217 ods. 1 CSP v takom prípade odkazuje na stav v čase vyhlásenia rozsudku. Je na výlučnom rozhodnutí žalobcu aké nároky v žalobe uplatní, pričom si musí byť vedomý všetkých dôsledkov z toho vyplývajúcich vrátane dôsledkov na rozhodnutie o trovách konania v prípade, že v niektorom z nárokov nebude úspešný vôbec alebo len v časti. Podľa názoru súdu aj vzhľadom na účel Civilného sporového poriadku a jeho ciele premietnuté napr. do takých jeho základných princípov ako sú upravené v článku 2, 3 či 5 Civilného sporového poriadku nemôže mať v tomto zákone žiadnu oporu taký jeho výklad, ktorý by žalobcov priam nabádal „skúšať“ na príslušenstve pohľadávky v podobe úrokov a úrokov z omeškania uplatňovať akokoľvek vysoké nároky, často podstatne prevyšujúce samotnú sumu žalovanej istiny s vedomím, že ich prípadné nepriznanie nebude mať žiaden odraz v rozhodnutí o trovách konania.
70. V danom prípade vychádzajúc z výšky žalovanej istiny, ktorá bola 5.000,- eur, pričom len v žalobe už vyčíslené úroky a úroky z omeškania boli uplatnené vo výške 4.203,50 eur, k čomu je treba pripočítať požadované poplatky vo výške 54,65 (spolu je to suma 9.258,15 eur) je zrejmé, že aj bez započítania žalobcom žiadaného pokračujúceho príslušenstva v podobe úrokov vo výške 23,90 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 1. 12. 2017 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 1. 12. 2017 do zaplatenia (s ich vyčíslením ku dňu vyhlásenia rozsudku) je pri prisúdenej istine 5.000,- eur a úroku z omeškania pomer úspechu a neúspechu strán v spore cca pol na pol. Preto súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.