Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Csp/19/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Z. V., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, o zaplatenie sumy 577,10 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 577,10 €, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 15.7.2016 domáhal zaplatenia sumy 577,10 € a úroku vo výške 28% ročne zo sumy 577,10 € od 2.7.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu nepovoleného prečerpania na účte.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel dňa 12.10.2012 so žalovanou zmluvu č. ú. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovanú zriadil a viedol účet žalovanej. Podľa príslušných ustanovení Zmluvy, sa táto spravuje aj znením Obchodných podmienok banky pre jednotlivé produkty a VOP, pričom žalovaná sa s ich znením pred podpisom Zmluvy riadne oboznámila, čo potvrdila svojím podpisom. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovanou tým, že sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala, žalobca zatvoril účet žalovanej, o čom bola informovaná. Účet je možné uzatvoriť, pokiaľ je nulový zostatok. Žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 1.7.20175 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. V prípade nepovoleného prečerpania, musí majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať prekročenú sumu a je povinný zaplatiť aj úrok z uvedenej čiastky. Istina pohľadávky 577,10 € bola úročená úrokom vo výške 28% ročne, a to až do vyplatenia celej pohľadávky.

3. Žalovanej bola doručená žaloba s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach a bola vyzvaná na vyjadrenie k žalobe v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku. K žalobe sa nevyjadrila.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods.

3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 12.10.2012. V zmysle Zmluvy bol zriadený žalovanej osobný účet č. XXXXXXXXXX, Zmluva o povolenom prečerpaní na účte dňa 6.7.2013 s dohodnutým limitom 280,- € a úrokom 19,9% ročne. K Zmluve boli pripojené Úrokové sadzby produktov účinné od 01.06.2017, Sadzobník poplatkov účinný od 01.07.2016, Úrokové sadzby účinné od 6.7.2016, Všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.7.2016.

7. Do spisu boli pripojené výpisy za obdobie od 31.10.2012 do 1.7.2015, na každom z výpisov bola žalovaná informovaná o výške úrokov pri čerpaní do výšky povoleného limitu. Na základe uvedených transakcií súd zistil, že ku dňu 1.7.2015 bol vykonaný bezhotovostný prevod z účtu žalovanej na ďalší účet žalobcu, so zostatkom dlhu 577,10 €. Z pripojeného prehľadu debetných a kreditných zostatkov na účte žalovanej a písomnej špecifikácie istiny zo dňa 8.2.2018, vyplýva kreditný zostatok vo výške 6.184,55 € a debetný zostatok vo výške 6.761,065 €. Rozdiel medzi kreditnými a debetnými zostatkami, tvoril celkový debetný zostatok vo výške 577,10 €. Naposledy sa žalovaná do nepovoleného prečerpania účtu 3.10.2014 na toto prečerpanie už nevyrovnala.

8. Súd vyzval žalobcu, aby podrobne skutkovo zdôvodnil žalobu a uplatnené nároky aj s odkazom na konkrétne zmluvné dojednanie. Následne žalobca doplnil opätovne výpisy z účtu žalovanej, všeobecné obchodné podmienky účinné od 15.12.2012, účinné od 1.3.2015, Sadzobník poplatkov účinný od 1.1.2013, od 1.3.2015, úrokové sadzby účinné od 1.2.2013 a od 1.3.2015. K uplatnenému úroku 28% uviedol, že nárok na zaplatenie vyplýva z VOP čl. 3.12 spolu s výveskou úrokových sadzieb časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 28%“.

9. Podľa ust. § 710 z č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). Podľa ust. § 711 ods. 1 ObZ, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Podľa ustanovenia § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 18 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“), ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,

sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. Podľa ods. 2, ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a) prekročení, b) výške prekročenej čiastky, c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania, e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.

10. Bežný účet má charakter kreditného účtu, z čoho vyplýva, že jeho majiteľ disponuje finančnými prostriedkami, ktoré sa na účte nachádzajú, ale len do ich vyčerpania. Dohodou s bankou je však možné použiť účet aj ako debetný, kedy môže majiteľ čerpať prostriedky banky bez toho, aby bola uzatváraná samostatná zmluva o úvere. V zmysle uvedeného ustanovenia je potom možné určiť limit čerpania peňažných prostriedkov konkrétnemu klientovi. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca zriadil žalovanej osobný účet, výška povoleného prečerpania bola rôznorodá, najskôr 280,- €, od 6.11.2013 vo výške 440,- € a od 15.5.2014 vo výške 450,- € 21.6.2015. Od 22.6.2015 bol už limit nulový. Je nesporné, že žalovaná uvedené peňažné prostriedky čerpala, čo vyplýva z výpisov z účtu a ku dňu 30.6.2015 bol vykázaný dlh z titulu prečerpania v celkovej výške 577,10 €.

11. Žalobca si okrem tejto pohľadávky uplatnil aj zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne z istiny a to od 2.7.2015 teda odo dňa nasledujúceho po prevedení debetného zostatku z účtu žalovanej na vnútorný pohľadávkový účet, pričom podľa názoru súdu uvedený postup je v rozpore s terajšou súdnou praxou, keď dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka. Uvedený názor bol prezentovaný už v uznesení NS SR sp.zn. 4Obo/143/1998 a na tento poukázal aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp.zn. IV.ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012s tým, že takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čoby spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Pokiaľ teda žalobca pristúpil k prevedeniu debetného zostatku na svoj vnútorný pohľadávkový účet, keďže žalovaná prestala uhrádzať splátky debetného zostatku, tak tým došlo prakticky k jeho zosplatneniu, a potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru, resp. debetného zostatku. Tento výklad považoval aj ústavný súd za ústavne akceptovateľný. Súd taktiež poukazuje analogicky na ustanovenie § 16 ods. 1,2 a 5 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého v prípade predčasného splatenia spotrebiteľského úveru má veriteľ nárok na úrok a náklady len za časové obdobie do splatenia úveru, pričom v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ide o úkon, ktorým sa prakticky zastavuje pre dlžníka možnosť ďalej uhrádzať úver po splátkach a mal by ho zaplatiť v hotovosti s tým, že pre veriteľa nastupuje možnosť domáhať sa úrokov z omeškania a teda pokiaľ by mal dlžník platiť ďalej úroky ako aj úroky z omeškania, tak by dochádzalo k jeho dvojnásobnému zaťaženiu a spôsobovalo by to značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 577,10 € bezúročne a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

13. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v 55%, t.j. v časti istiny 577,10 € a úroku z omeškania ku dňu rozhodnutia súdu vo výške 464,84 € a žalovaná vo výške 45%. Vzhľadom na pomer úspechu súd zaviazal žalovanú na náhradu pomernej časti trov konania žalobcu v rozsahu 10% (55-45). O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).