Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/223/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Andrejom Radomským, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika pr. zat. Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického č. 30, Martin 036 01 IČO: 247 85 199 proti žalovanému: B. , v konaní o zaplatenie 430,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 172,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 17.12.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 257,50 Eur z a s t a v u j e.

III. Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.08.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 430,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 430 € od 17.12.2016 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.07.2013 žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o pôžičke č. 569687832, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške 500 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná pôžičku splatiť v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume po 11,21 Eur. Do dnešného dňa, teda do dňa podania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej sumy iba sumu 300,- Eur. Vzhľadom na to, že si žalovaný neplnil svoje povinnosti a porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami v zmluve žalobca dňa 21.07.2017 listom a to pred žalobnou upomienkou vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Do podania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu vo výške 430,- Eur.

3. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky.

4. Dňa 15.02.2018 súd pristúpil k vyhotoveniu Oznámenia o podanej žalobe ktoré bolo na úradnej tabuli tunajšieho súdu a webovej stránke tunajšieho súdu vyvesené dňa 15.02.2018 a zvesené dňa 02.03.2018 a to v zmysle ust. § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 15.05.2018, ktorého sa nezúčastnil tak právny zástupca žalobcu rovnako ani žalobca, pričom títo svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby vec bola prejednaná v ich neprítomnosti. Rovnako sa nedostavil žalovaný u ktorého doručenie bolo vykázané procesnou fikciou v zmysle ust. § 111 ods. 3 resp. § 112 CSP. V zmysle § 157 ods. 1 a ods. 2 súd následne prejednal vec v neprítomnosti sporový strán (strany voči tomuto postupu a vedeniu konania nemali námietky).

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - Zmluvou o pôžičke zo dňa 05.07.2013, Zmluvou o zabezpečení splátok úveru Predžalobnou upomienkou zo dňa 21.07.2017, Oznámením o postúpení pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávok, Vyjadrením žalobcu zo dňa 26.10.2017, 26.04.2018 a 29.04.2018 a zistil nasledujúci skutkový stav:

7. Zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 05.07.2013, č. 569687832 súd zistil, že žalobca („veriteľ“) a žalovaná („dlžník“) uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume 500,- Eur s celkovou sumou pôžičky 672,50 €. Dlžník sa poskytnutý úver zaviazal veriteľovi splatiť v 60 mesačných splátkach po 11,21 EUR, s ročnou úrokovou sadzbou 22,38 %, termínom konečnej splatnosti 60 týždňov, poplatkom za garantovanú službu 100,50 €, pri priemernej hodnote RPMN 48,52 %, RPMN 70,38 %.

8. Zo Zmluvy o poskytnutí služby Komfort zo dňa 05.07.2013 vyplýva, že žalovaná sa zaviazala žalobcovi za odmenu počas platnosti Zmluvy o úvere pravidelne poskytovať služby v rámci ktorej bola žalovaná povinná za 1. informovať zákazníka o prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, 2. preberať od zákazníka peňažné sumy určené na úhradu splátok spotrebiteľského úveru poskytnutého žalobkyni na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zabezpečovať jej použitie na zodpovedajúce úhrady splátky spotrebiteľského úveru v mene žalobkyne a to spôsobom podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, 3. informovať žalobkyňu o prijatí úhrady splátky spotrebiteľského úveru s tým ,že žalobkyňa má možnosť zvoliť si čas týždenného preberania peňažnej sumy, ktorá má byť použitá na úhradu splátok spotrebiteľského úveru, ktoré vykonáva vždy jedna poverená osoba žalovanej, ktorá je k dispozícii žalobkyni na účely poskytovania služby ako aj všetkých informácii s ňou spojených a to každý deň v týždni. Dohodnutá odmena za predmetnú službu bola vo výške 257,50 Eur, pričom sa mala splácať v 60-tich mesačných splátkach a to v 59-tich týždenných splátkach okrem poslednej splátky vo výške 4,29 Eur a posledná splátka vo výške 4,39 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom odmena mala byť splatná v hotovosti pri prevzatí splátky žalovanou.

9. Z listu zo dňa 21.07.2017 označeného ako „Predžalobná výzva“ súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na uhradenie nedoplatku vo výške 639,84 € bezodkladne, najneskôr do 31.07.2017.

10. Z Vyjadrenia žalobcu zo dňa 26.10.2017, 26.04.2018 a 29.04.2018 okrem iného vyplýva, že nárok ktorý bol na žalobcu postúpený predstavuje súčet zostatku úroku a odmeny za poskytnutie služby Konfort teda 172,50 € + 257,50 €. Pričom žalovaný uhradil titulom poskytnutého úveru sumu 300,18 € a na žalobcu bol postúpený zostaok istiny vo výške 199,82 €.

11. Písomným podaním doručeným súdu dňa 27.04.2018 zobral žalobca žalobu v časti 257,50 € s príslušentvom čiastočne späť a žiadal konanie zastaviť. Z tohto dôvodu súd vo výrokovej časti konanie v tejto časti o zaplatenie 257,50 € aj zastavil.

12. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy („zákon o spotrebiteľských úveroch“ alebo iba “zákon“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) a m) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

19. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

23. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.

24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu („veriteľ“), ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako právnická osoba konajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ a žalovaný („dlžník“), ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ - spotrebiteľ, uzatvorili dňa 05.07.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedenej zmluvy poskytol veriteľ dlžníkovi spotrebiteľský úver v sume 500,- Eur s celkovou sumou pôžičky 672,50 €. Dlžník sa poskytnutý úver zaviazal veriteľovi splatiť v 60 mesačných splátkach po 11,21 EUR, s ročnou úrokovou sadzbou 22,38 %, termínom konečnej splatnosti 60 týždňov, poplatkom za garantovanú službu 100,50 €, pri priemernej hodnote RPMN 48,52 %, RPMN 70,38 %. Zo Zmluvy o poskytnutí služby Komfort zo dňa 05.07.2013 vyplýva, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi za odmenu počas platnosti Zmluvy o úvere pravidelne poskytovať služby v rámci ktorej bola žalovaná povinná.

25. Vzhľadom na to, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, úverová zmluva podlieha režimu stanovenému v citovanom zákone o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenie § 9 citovaného zákona stanovuje náležitosti, ktoré takáto zmluva musí spĺňať. V zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a m), musí zmluva okrem iného obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, , súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny.

26. Po preskúmaní predloženej úverovej zmluvy súd zistil, že táto neobsahuje uvedené zákonom stanovené náležitosti. Zmluva určuje iba počet splátok bez toho, aby mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa s konečným termínom splatnosti, čo má za následok neurčitosť právneho úkonu. Predmetná zmluva obsahuje len údaj 60 mesiacov. Takýto údaj nemožno považovať za presnú časovú a dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru pre túto konkrétnu zmluvu a preto súd konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania, údaj o konečnej splatnosti úveru neobsahuje. Takéto určenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nemožno považovať za súladné s dotknutým ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch, keď významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda presná časová, dátumová špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Pokiaľ teda samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, nemožno mať zato, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru matematickými operáciami s iných v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.12.2012, sp. zn. 16Co/315/2012, sp.zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19.09.2012, Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11Co/101/2013 zo dňa 22.05.2013). V predloženej zmluve je teda dátum konečnej splatnosti určený len „08/2017“, bez uvedenia konkrétneho dňa v mesiaci, ku ktorému má byť úver splatený. Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd nepovažuje za dojednanie v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

27. Zmluva taktiež neobsahuje povinný údaj „dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ ktorý nemožno stotožňovať s pojmom „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“, zmluva má obsahovať oba údaje v zmysle vyššie citovaných ustanovení. Uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje uvedenie konkrétneho časového úseku s ohľadom na predpoklad riadneho plnenia záväzkov podľa nej a nie neurčitosť.

28. Ďalej zmluva neobsahuje súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny a to vzhľadom na skutočnosť, že zo zmluvných podmienok má spoločnosť právo požadovať od klienta úhradu nákladov, ktoré vznikli spoločnosti v súvislosti so splatením pôžičky pred lehotou splatnosti.

29. Súd taktiež nemá za preukázané, že by žalobca dodržal postup uvedený v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda aby sa s náležitou starostlivosťou zaoberal posúdením schopnosti spotrebiteľa - žalovaného splácať predmetný úver, keďže splnenie tejto povinnosti nevyplýva ani z predložených listinných dôkazov a ani zo samotných vyjadrení právneho predchodcu žalobcu alebo žalobcu.

30. Citovaný zákon o spotrebiteľsky úveroch v § 11 ods. 1 a 2 stanovuje následky porušenia vyššie uvedených povinností zo strany veriteľa, a síce že poskytnutý spotrebiteľský úver sa ex lege stáva bezúročný a bez poplatkov. To znamená, že splátky v celkovej sume 194 EUR, ktoré doposiaľ žalovaná uhradila, je nutné započítavať iba na istinu, respektíve na poskytnutú sumu, čo znamená, že žalobca má nárok iba na časť uplatnenej pohľadávky, ktorá tvorí rozdiel medzi poskytnutou a splatenou sumou.

31. Súd má z vyššie uvedených listinných dôkazov za jednoznačne preukázané, že žalobca poskytol ako veriteľ dlžníkovi/žalovanej spotrebiteľský úver dlžník svoj záväzok nedodržal a veriteľovi uhradil iba časť poskytnutých finančných prostriedkov.

32. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému bola zapožičaná suma vo výške 500,- € a tento z nej uhradil iba sumu vo výške 300 €, bol žalovaný zaviazaný na úhradu rozdielu týchto súm, avšak iba do výšky ktorú žalobca požadoval teda 172,50.

33. Žalobca nakoniec nepožadoval sumu 257,50 € uvedenú v žalobnom návrhu a sumu za poskytnutie služby Konfort a v tejto časti zobral žalobu späť, bez uvedenia konkrétneho dôvodu.

34. Podľa § 517 ods. 1/ Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní ak ho nesplní ani dodatočne v primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za takýchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

35. Podľa 517 ods. 2/ Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s platením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

36. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má taktiež za to, že žalovaný splatnú pohľadávku neuhradil riadne a včas. Z tohto dôvodu sa dostal do omeškania a preto v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vyhovel žalobe v časti príslušenstva pohľadávky a to úrokov z omeškania zo súdom priznanej sumy.

38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 a podľa ust. § 262 ods. 1 v zmysle ktorých súd prizná strane nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Zároveň o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu rozhodnutím , ktorým sa konanie končí.

39. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný bol v konaní úspešnejší, keď žalobou bol uplatnený nárok vo výške 430 Eur s príslušenstvom, pričom súd žalobe vyhovel v časti 172,50 € s príslušenstvom. Späťvaztie súd pripísal na vrub žalobcu, lebo žalobca neuviedol žiadne dôvody prečo k tomuto pristúpil O nároku na náhradu trov konania preto súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keďže v zásade neúspešný žalobca právo na náhradu trov konania nemá. Zároveň samotný nárok na náhradu trov konania žalovanému nepriznal z dôvodu, že žalovaný náhradu trov v konaní nepožadoval, pričom možno konštatovať, že zo súdneho spisu im žiadne trovy ani nevyplývajú. Vzhľadom na tieto skutočnosti mu súd nárok na nich v konečnom dôsledku argumentum a contrario nepriznal a to aj z dôvodu, že civilnom sporovom konaní nemožno ohľadne trov konania priznať potencionálny nárok (ktorý by mohol

neskôr po rozhodnutí súdu o trovách konania zo spisu vyplývať), ktorý v čase rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania strana sporu sama nepožaduje a súbežne zo súdneho spisu v čase rozhodnutia zároveň nemožno vyvodiť jeho existenciu. Teda ak takýto nárok vystupuje v pozícii iba eventuálneho uplatnenia práva úspešnej sporovej strany.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.