Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32P-84-2017.pdf
PDF · 93.86 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/84/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom U. práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka A. V., XX.XX.XXXX, trvale bytom: Na hlinách XXXX/, XXX XX C., zdržujúca sa Q. údolí XXX, R. 5, H. republika, a otca V. V., nar.XX.XX.XXXX, bytom (ako aj adresa pre doručovanie) Q. XX, XXX XX C., zdržujúci sa na adrese H. 2, XXX XX C., o návrhu navrhovateľky starej matky: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX C., na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti ako aj o návrhu otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Konanie o návrhu starej matky na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti zastavuje.
II. Súd mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 10P/39/2014-65 zo dňa 08.07.2014 v časti zverenia, výživného a styku tak, že:
- maloletá Z. V., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok,
- matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej Z. V., nar. XX.XX.XXXX sumou 80,- eur, mesačne od 17.04.2018, a to do 25 dňa mesiaca v mesiaci vopred, k rukám otca.
- otec bude poberateľom štátnych sociálnych dávok, rodinných prídavkov a daňového bonusu.
- styk matky s maloletou sa uskutoční po vzájomnej dohode rodičov.
- Matka je p o v i n n á uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 17.04.18 do 31.05.2018 vo výške 117,33 €, pričom je jej povolené uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 10 € spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na súde dňa 10.11.2017 sa stará matka maloletej domáhala, aby súd zveril maloletú do jej náhradnej osobnej starostlivosti a rodičov zaviazal k plateniu výživného vo výške 100,- eur mesačne spätne od podania návrhu. Styk matky s maloletou mal byť pod dohľadom otca prípadne starej matky. Návrh odôvodnila tým, že v novembri 2014 matka maloletú nechala u navrhovateľky s odôvodnením, že nemá kde bývať. Otec maloletej vtedy pracoval v zahraničí. Vo februári 2015 odišla pracovať do Českej republiky, maloletú navštevovala len sporadicky. Od februára 2016 sa matka s maloletou nekontaktuje. Po celý čas sa o maloletú stará navrhovateľka spolu s otcom maloletej. Maloletá má poruchy učenia, - dyslexiu, dysortografiu a dyskalkúliu, je integrovaná. Navrhovateľka sa pravidelne s maloletou učí, má u nej vlastnú izbu. Na starostlivosti sa finančne podieľa otec.
2. Súd doručil návrh na vyjadrenie matke maloletého o dieťaťa, pričom táto sa podaním doručeným súdu dňa 21.03.2018 vyjadrila tak, že nesúhlasí, aby maloletá bola zverená do náhradnej osobnej
starostlivosti starej matky. Uviedla, že kontaktovala bývalého muža aj navrhovateľku, avšak týto jej neodpovedali. Uviedla, že navrhovateľka nechcela dcéru matke dávať. Matka navrhla, aby maloletá bola zverená do starostlivosti otca a ona bola zaviazaná platiť výživné vo výške 50,- eur k rukám.
3. Dňa 17.04.2018 podal na súde otec návrh na zmenu ostatného rozhodnutia, a to tak, že maloleté dieťa bude zverené do jeho starostlivosti, matka bude zaviazaná na platenie výživného vo výške 150,- eur, a to spätne od podania návrhu, pričom otec bude mať nárok na rodinné prídavky a daňový bonus. Návrh odôvodnil tým, že reálne od roku 2014 zabezpečuje starostlivosť o maloletú o maloletú sám v súčinnosti so starou matkou, nakoľko nechcel kvôli plačlivosti a ľútostivosti maloletej meniť jej školu.
4. Podaním doručeným súdu dňa 17.04.2018 vzala navrhovateľka návrh na zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti späť. Otec a procesný opatrovník so zastavením súhlasili, pričom na základe vyjadrenia matky doručeného súdu dňa 21.03.2018 má súd za to, že aj ona so zastavením v tejto časti súhlasí.
5. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. (ďalej len CMP“) ,navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
6. Podľa § 29 ods. 3 CMP, súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
7. Súd výrokom I. konanie o návrhu starej matky zastavil v dôsledku späťvzatia jej návrhu a súhlasu ostatných účastníkov. Súd má za to, že vzhľadom na vyjadrenie matky doručené súdu dňa 21.03.2018 táto so späťvzatím návrhu starej matky súhlasila.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom starej matky, otca, vyjadrením kolízneho opatrovníka, ako aj listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a obsahom pripojených spisov. Súd konštatuje, že matka sa pojednávania nezúčastnila, napriek riadnemu predvolaniu.
9. Z obsahu vyjadrení starej matky, matky a otca mal súd preukázané, že reálne vykonáva starostlivosť o maloletú otec od roku 2014 do súčasnosti, a to s pomocou starej matky maloletej.
10. Ďalej mal súd preukázané (z jeho vlastného tvrdenia), že otec má príjem vo výške 1000,- eur. Stará matka špecifikovala výdavky na maloletú nasledovne: strava 70 eur, sladkosti 20 eur, drogéria 15 eur, mobilný tel. 10 eur, pomôcky 5-10 eur, oblečenie 40 eur, lieky 67 eur, lekár 10 eur.
11. Súd mal z obsahu matkiných tvrdení preukázané, že trvalo pracuje a zdržiava sa na území Českej republiky, čo preukazujú aj riadne doručené predvolania.
12. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
13. Podľa § 28 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ZR) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj mal. dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 65 ods.1 ZR, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 65 ods.1 ZR, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
22. Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
24. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR - dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
26. Podľa § 3 ods. 1 Nařízení vlády České republiky č. 567/2006 Sb., v znení v súčasnosti platnom, nejnižší úrovně zaručené mzdy pro stanovenou týdenní pracovní dobu 40 hodin jsou odstupňovány podle složitosti, odpovědnosti a namáhavosti vykonávaných prací, zařazených do 8 skupin, a činí: skupina prací Nejnižší úroveň zaručené mzdy --------------------------------------- v Kč za hodinu v Kč za měsíc --------------------------------------------------------------- 1. 73,20 12 200 --------------------------------------------------------------- 2. 80,80 13 500 --------------------------------------------------------------- 3. 89,20 14 900 --------------------------------------------------------------- 4. 98,50 16 400 --------------------------------------------------------------- 5. 108,80 18 100 --------------------------------------------------------------- 6. 120,10 20 000 --------------------------------------------------------------- 7. 132,60 22 100 --------------------------------------------------------------- 8. 146,40 24 400
27. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je dôvod na zmenu ostatného rozsudku o výchove maloletého, a to konkrétne rozsudku Okresného súdu Trnava 10P/39/2014-65 zo dňa 08.07.2014 tak, že mal. Z. V. bola zverená do starostlivosti otca, ktorý ju už viac ako tri roky reálne vykonáva sám bez pričinenia matky s pomocou svojej matky. Súd súčasne rozhodol o uložení povinnosti matke platiť výživné a rozhodol o úprave stretávania, ako aj poberania prídavkov a uplatňovania daňového bonusu. Súd súčasne určil, že styk medzi matkou a maloletou dcérou sa uskutoční po vzájomnej dohode rodičov.
28. Súd pri určovaní výživné vychádzal z špecifikovaných výdavkov na maloletú, ktoré stará matka s otcom špecifikovali na sumu 242,- eur (vrátane liekov) bez bytovej potreby. Súd konštatuje, že výdavky na lieky (voľnopredajné na podporu pamäti a koncentrácie), sú pomerne vo vysokej výške a nemuseli by byť vynakladané v tejto sume. Súd však vzal v úvahu, problémy maloletej, a teda potrebu týchto liekov pre zlepšenie jej stavu(v učení, v škole, lepšia pozornosť). Zvyšné výdavky sú primerané veku dieťaťa. Súd súčasne zohľadnil to, že otec zabezpečuje sám a prostredníctvom starej matky bytovú potrebu maloletého dieťaťa. Príjmy otca, súd mal preukázané, že otec má v súčasnosti príjmy vo výške do 1.000,- eur mesačne, pričom on primárne zabezpečuje všetky potreby dieťaťa v spolupráci so starou matkou maloletej. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pričom v domácnosti žije s matkou svojho mladšieho dieťaťa. Matka príjmy v konaní nedokladovala, napriek výzve súdu, avšak v konaní opakovane uviedla, že žije v Českej republike, kde aj pracuje. Súd konštatuje, že pri stanovení jej príjmu vychádzal z toho, že poberá príjem minimálne vo výške minimálnej mzdy v Českej republike, ktorá je vo výške 12200,- Kč, čo pri kurze 25,10 CZK/eur predstavuje sumu 486,- eur v hrubom, čo predstavuje čistú mzdu 10469 CZK(žiadna vyživovacia povinnosť, ani daňové zvýhodnenia v zmysle právnych predpisov Českej republiky), t.j. 417,- eur pri kurze 25,10 CZK/Eur. Súd použil kurz 25,10 CZK/Eur, nakoľko v čase vydania rozhodnutia šlo o bežný kurz na medzibankovom trhu pri predaji devíz (českých korún). Matka nešpecifikovala ani svoje výdavky, pričom však súd vychádza z toho, že má štandardné bežné výdavky, pričom nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd následne pomeroval príjem oboch rodičov k potrebám dieťaťa. Matkin príjem predstavuje 29,43 % zo spoločného príjmu rodičov(1417,- eur ako 1000,- eur +417,- eur), a teda by sa mala podieľať na zabezpečovaní potrieb maloletej v rozsahu 29,43 % z oprávnených výdavkov v sume 242,- eur, t.j. na výživu maloletej od matky by pripadala suma 71,22 eur, ktorú však súd zvýšili s ohľadom na to, že osobnú starostlivosť zabezpečuje otec rovnako ako aj bytovú potrebu maloletej (sám aj prostredníctvom starej matky), pričom matka sa na týchto výdavkoch nijako nepodieľa. Vzhľadom na uvedené súd určil povinnosť matke platiť výživné v sume 80,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu otca, t.j. od 17.04.2018. Súd súčasne konštatuje, že výživné je určené do výšky 20% čistého príjmu povinného rodiča v súlade s rozhodovacou praxou. Súd súčasne určil nedoplatok na výživnom za obdobie od 17.04.2018 do 31.05.2018 v sume 117,33 eur, vypočítaný ako výživné za mesiac máj v sume 80,- eur a za pomernú časť apríla v sume 37,33 eur (tj. 80 (výška mesačného výživného/30 (počet dní v apríly x 14 (počet dní zarátaných v apríly od podania návrhu otca)=37,33 eur. Súd v súlade s návrhom otca určil výživné spätne od podania jeho návrhu. Súd matke pripomína, že vyživovacia povinnosť je jej zákonnou povinnosťou, ktorú je povinná si plniť, kým dieťa nebude schopné sa o seba postarať samo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd zmenil ostatné rozhodnutie o maloletej , a to rozsudok Okresného súdu Trnava 10P/39/2014-65 zo dňa 08.07.2014 tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
28. Podľa § 232 ods.3,4 zákona č. 160/2015 Z.z., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia
29. Súd umožnil matke splácať nedoplatok na výživnom vo výške 117,33 eur v mesačných splátkach po 10,- eur, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia, čo i len jednej splátky, pričom matka ho musí platiť spolu s bežným výživným.
30. Súd súčasne rozhodol tak, že styk matky s maloletou sa uskutoční po dohode s otcom maloletej. Súd konštatuje, že otec je povinný umožniť stretnutia maloletej s matkou, pričom matka je povinná po stretnutí dieťa vrátiť otcovi. Rozumnou dohodou rodičia predídu súdnym sporom. Matka má právo sa
stretávať s dcérou a súčasne je aj v záujme dcéry, aby udržiavala kontakt s matkou. Súčasne ak by otec bránil stretávaniu, resp. sa odmietol dohodnúť, matka môže podať návrh Okresný súd Trnava na úpravu styku s maloletou, kde súd upraví styk podľa vykonaného dokazovania. Súd súčasne uvádza, že ak sa chce matka s dcérou stretávať, musí ju prísť navštíviť do miesta jej bydliska. Kontakty na seba majú rodičia v hlavičke rozhodnutia, pričom stretnutie matky s dcérou si môžu dohodnúť písomne, prípadne si dohodnúť formou komunikácie emailom, telefonicky. Otec by mal matke oznámiť číslo účtu pre účely zasielania výživného, prípadne matka mu môže posielať výživné prostredníctvom pošty.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie matka v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Proti tomuto rozsudku odvolanie zo strany otca, starej matky, opatrovníka nie je prípustné, lebo sa po vyhlásení a odôvodnení rozsudku výslovne vzdali práva podať odvolania (§ 368 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).