Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-338-2017.pdf
PDF · 91.7 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/338/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: S. K.H., J.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - Z. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. N. XX, G., Y. Č. Ú. XXX, V. a otec - K. K., J.. XX.XX.XXXX, G. L. XX, G., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého S. K., J.. XX.X.XXXX zo sumy 1 000,- Sk (35,- eur) mesačne na sumu 150,- eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.05.2018.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 12C/22/02 - 26 zo dňa 11.02.2003 v časti určenia výživného na maloletého.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava II dňa 28.04.2017 sa matka maloletého S. domáhala zvýšenia výživného zo strany otca voči maloletému, a to zo sumy 1 000 Sk mesačne na sumu 300 € mesačne. Počas konania svoj návrh upravila a žiadala, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého v sume 150 € mesačne od rozhodnutia súdu.
2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletému upravovaná rozsudkom súdu v roku 2002, kedy bol maloletý vo veku dvoch rokov a matka s ním bola na rodičovskej dovolenke. Od tohto obdobia došlo na strane maloletého S. k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného zo strany otca, keďže v súčasnosti už maloletý navštevuje strednú školu, venuje sa športovej činnosti a vo všetkých ostatných oblastiach s ním má matka výdavky primerané jeho veku. Otec pritom na výživu maloletého S. okrem súdom stanoveného výživného neprispieva a s maloletým sa nekontaktuje. Na základe uvedeného mala za to, že jej návrh je dôvodný a žiadala súd, aby mu v celom rozsahu vyhovel.
3. Otec maloletého s návrhom matky v zásade nesúhlasil, na výživu maloletého bol ochotný prispievať maximálne sumou 100 € mesačne, keďže nechce, aby bola ohrozená životná úroveň jeho rodiny. Poukázal na to, že okrem maloletého S. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a spolu s manželkou sú zaťažení hypotekárnym úverom, ktorý splácajú a zvýšenie výživného voči maloletému S. by pre nich bolo likvidačné. Potvrdil tú skutočnosť, že na výživu maloletého okrem súdom stanoveného výživného neprispieva a s maloletým sa nekontaktuje.
4. Kolízny opatrovník mal za to, že návrh matky na zvýšenie výživného je v plnom rozsahu dôvodný, nakoľko suma 150 € mesačne aspoň čiastočným spôsobom pomôže matke pokryť náklady na maloletého. V čase určenia výživného bol maloletý vo veku O. rokov, v súčasnosti je vo veku 17 rokov a náklady ktoré matka vyčíslila vo svojom návrhu nie sú v žiadnom ohľade navýšené. Otec maloletého je ženatý, v rodine sú dva príjmy v celkovej výške cca 1 650 € mesačne, pričom otec vyčíslil nevyhnutné náklady rodiny v sume cca 782 € mesačne, teda v rodine ostáva čiastka 800-900 € mesačne, z ktorej je otec schopný pokrývať zvýšené výživné. Otec nemôže odôvodňovať neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť ďalšou vyživovacou povinnosťou.
5. Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom matky zo dňa 28.04.2017, rodným listom maloletého, potvrdením o príjme matky maloletého, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.02.2003, č. k. 12C/22/2002 - 26, vyjadrením otca k návrhu zo dňa 24.10.2017, potvrdením o príjme otca maloletého, kúpnou zmluvou na nehnuteľnosť na strane otca maloletého zo dňa 01.06.2010, zmluvou o splátkovom úvere na strane otca maloletého zo dňa 28.05.2010, rodným listom maloletého K. K., potvrdením o výške nákladov spojených s bývaním na strane otca maloletého, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 09.01.2018, č. k. 38P/338/2017 - 58 a potvrdením o príjme manželky otca maloletého. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
6. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na maloletého S. upravovaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.02.2003, č. k. 12C/22/2002 - 26, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého v sume 1 000,- Sk mesačne. V tom čase rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemali. Matka bola s maloletým na rodičovskej dovolenke, otec pracoval ako kuchár v pizzerii s príjmom cca 4 179,- Sk mesačne.
7. Maloletý S. v školskom roku 2017/2018 navštevuje X. V. N. D. na E. W. I. G., do školy dochádza prímestskou dopravou + MHD, kde náklady predstavujú celkovo čiastku 35 € mesačne. Stravu mu matka zabezpečuje doma a taktiež mu zabezpečuje desiatový a pitný režim. V rámci školy mu matka hradí povinné poplatky, dokupuje mu školské potreby a pomôcky a hradí aktivity poriadané školou. Jeho zdravotný stav je dobrý, vo voľnom čase sa venuje N., chodí i na súťaže. Matka má v súvislosti s touto činnosťou náklady spojené s cestovným v prípade, ak ide maloletý na súťaž mimo miesta bydliska, iné zvýšené výdavky nemá.
8. Matka maloletého od poslednej úpravy výživného zmenila svoj osobný stav, I. Z. XXXX sa vydala, toto manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09.04.2018 rozvedené. Z tohto vzťahu sa ešte pred uzavretím manželstva narodila dňa XX.XX.XXXX S. S. H., ktorá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu v sume 130 € mesačne. Je zamestnaná na Q., I. XXX, G., jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 500 €, iné príjmy nemá. Je poberateľkou rodinných prídavkov na dve maloleté deti. Spolu s oboma deťmi a svojou sestrou býva v rodinnom dome v V., ktorý majú v prenájme, kde uhrádzajú každá čiastku 300 EUR mesačne.
9. Otec maloletého od poslednej úpravy výživného zmenil svoj osobný stav, oženil sa, z tohto vzťahu sa dňa XX.XX.XXXX J. S. K. K.. Je zamestnaný vo I. N., M..N.. ako stavebný technik, jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 843 €, iné príjmy nemá. Manželka otca je zamestnaná ak zdravotná sestra v W., M. G., jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 800 € mesačne, iné príjmy nemá. Spolu s maloletým K. G. I. A. na L. W. I. G., ktorú majú v BSM, je prefinancovaná hypotekárnym úverom poskytnutým v celkovej výške 72 500 €, kde mesačná splátka predstavuje čiastku 374 €. Nájomné predstavuje čiastku 166 € mesačne.
10. Podľa § 28 odsek 1 písm. a) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
11. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
16. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
18. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
19. V zmysle Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, pričom súd je oprávnený a povinný skúmať výlučne a len zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného rozhodnutia súdu, ktoré sa má meniť. Túto zmenu pomerov je povinný náležite zistiť a ustáliť tým spôsobom, že porovná rozhodujúce skutočnosti podstatné v čase posledného rozhodnutia súdu s rozhodujúcimi skutočnosťami v čase rozhodovania súdu o jeho zmene. Po preskúmaní zmeny pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného zo strany otca a po zistení a porovnaní rozhodujúcich skutočností súd v danom prípade dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca bol v plnom rozsahu dôvodný, keď od poslednej úpravy výživného do rozhodnutia súdu ubehlo časového obdobie 16 rokov, za ktoré došlo na strane maloletého k výraznej zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného plateného povinným rodičom, v danom prípade otcom.
20. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. V čase posledného rozhodovania súdu bol maloletý vo veku O. rokov, v súčasnosti navštevuje X. V. N. Š.. S nástupom do školy a s postupom do vyšších ročníkov u maloletého dieťaťa vzniknú a následne sa priamo úmerne zvyšujú aj náklady na zabezpečenie vzdelávacieho procesu, keď rodičia musia v tejto súvislosti uhrádzať povinné poplatky v rámci školy (ZRPŠ, poistenie, poplatky a pod.), zabezpečovať dieťaťu školské potreby a pomôcky vrátane tých učebníc a pracovných zošitov, ktoré sú hradené rodičmi a v neposlednom rade aj hradiť aktivity poriadané školou, ktoré sú vždy spojené s adekvátnym finančným zabezpečením a ktoré sa postupom do vyšších ročníkov v rámci školského systému menia. Jedná sa pritom o náklady, ktorých výšku a vynakladanie rodičia nie sú schopní ovplyvniť a musia ich vynaložiť v takom rozsahu, ako je od nich školou požadované. V súvislosti so starostlivosťou o výživu a výchovu maloletého má matka aj ďalšie náklady, tzv. existenčné, spojené so zabezpečením bývania, stravy, ošatenia a obuvi, hygienických a kozmetických potrieb či zdravotnou starostlivosťou, ktoré je taktiež potrebné premietnuť do výšky
výživného, pričom u maloletého prišlo v súvislosti s jeho vývinom k adekvátnemu zvýšeniu týchto nákladov. Na strane maloletej je taktiež prítomná športová činnosť, ktorej sa venuje dlhodobo a hoci nie je spojená s vynakladaním pravidelných platieb za účelom návštevy nejakého zariadenia, matka má v súvislosti s touto činnosťou náklady spojené minimálne s cestovným, ak sa maloletý zúčastňuje súťaže mimo miesta svojho bydliska. Zo všetkých uvedených skutočností je zrejmé, že doposiaľ stanovené výživné zo strany otca nepokrýva pomernú časť týchto nákladov a je potrebné ho upraviť na zodpovedajúci čiastku.
21. Návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti v sume 150 € mesačne bol súdom vyhodnotený ako v plnom rozsahu adekvátny, matka nadôvažok navrhla, aby bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletému upravená od rozhodnutia súdu a nie od podania návrhu tak, ako je to bežné v týchto konaniach. Otcovi tak vyšla v maximálnej možnej miere v ústrety, keďže vzhľadom k časovému obdobiu, ktoré ubehlo od posledného rozhodnutia súdu je otcovi bezpochyby zrejmé, že čiastka 35 € mesačne za súčasnej situácie pokrýva maximálne cestovné maloletého do/zo školy a žiadne iné náklady. Matkou uvádzané vyčíslenie priemerných mesačných výdavkov na maloletého pritom neobsahuje žiadne také položky, ktoré by bolo možné označiť za neprimerané či nadhodnotené, všetky ňou uvádzané náklady sú odôvodnené a ich výška zodpovedá tej, ktorá je súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti.
22. Návrh otca na zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného, resp. na úpravu výživného na sumu 100 € mesačne súd nezhliadol za dôvodný, keďže v rámci vykonaného dokazovania bolo preukázané, že náklady na uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov maloletého S. od posledného rozhodovania súdu zásadným spôsobom vzrástli, a to jeho nástupom do školy a postupom na vyšší stupeň vzdelávania, ako aj prirodzeným fyzickým vývinom, ktoré skutočnosti musia byť zrejmé aj otcovi rovnako, ako si musí byť bezpochyby vedomý spojenia týchto aspektov života maloletého s vynakladaním finančných prostriedkov. Otec v priebehu konania poukazoval na niektoré skutočnosti, ktorými odôvodňoval svoj postoj. Jednalo sa predovšetkým o jeho nepriaznivú finančnú situáciu v súvislosti s ďalšou vyživovaciu povinnosťou a splácaním hypotekárneho úveru. Na strane otca je samozrejme potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že k zaťaženiu týmto úverom došlo za účelom riešenia bytovej otázky rodiny, avšak otec nie je týmto úverom zaťažený sám, jedná sa o BSM a manželka otca sa na úhradách spojených s týmto úverom riadne podieľa. Taktiež je nutné uviesť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a za predpokladu, že rodič pristúpi k tomu, že sa zaťaží hypotekárnym úverom, nemôže predpokladať, že uvedené sa premietne do výšky jeho vyživovacej povinnosti voči svojmu dieťaťu v tom smere, že na jeho výživu bude prispievať vo výrazne menšom, než potrebnom rozsahu. Taktiež je nutné zohľadniť, že v rodine otca sú dva plnohodnotné príjmy, dovedna čiastka 1 643 €, na jedného člena rodiny tak vychádza čiastka cca 547 € mesačne. Matka pritom hospodári s čiastkou cca 560 € mesačne vrátane výživného zo strany otca a rodinných prídavkov, z ktorého vyčíslenia je zjavný výrazný nepomer v príjmoch rodičov, ktorý je taktiež potrebné pri úprave výšky výživného zohľadniť. V neposlednom rade je jedným z kritérií pri posudzovaní výšky výživného to, či si rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť nad rámec súdom stanoveného výživného, resp. či participuje na osobnej starostlivosti dieťa v rámci realizácie styku, čo na strane otca maloletého absentovalo.
23. Súd po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení upravil výšku výživného zo strany otca voči maloletého S. zo sumy 35 € mesačne na sumu 150 € mesačne, ktorá výška výživného umožní maloletého, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť jeho odôvodnené potreby a záujmy v takom rozsahu, aby nedochádzalo k ohrozeniu jeho zdravého vývinu. Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca od mesiaca, v ktorom vyhlásil rozhodnutie, čím sa stotožnil s návrhom matky.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. V Bratislave, dňa 15. mája 2018
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemôže matka a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi. Proti tomuto rozsudku môže otec podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.