Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/56/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. D. č. XXX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a o zaplatenie 200 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo zo 16. októbra 2017, sp.zn. 7C/22/2017-114, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol vo výroku I. tak, že určil, že Zmluva o úvere č. 504000041 zo dňa 10.10.2012, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, je bezúročná a bez poplatkov, výrokom II. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 200 Eur s úrokom z omeškania 5,5% ročne od 14.10.2014 do zaplatenia, výrokom III. zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a výrokom IV. zaviazal žalovaného povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 116 Eur v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. 71/92 Zb.. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 10.10.2012 uzavretá zmluva o úvere, v ktorej bolo uvedené, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania žalobkyne. Uvedená skutočnosť je však v rozpore so žiadosťou žalobkyne o poskytnutie úveru, ktorá bola predložená žalobkyni na vopred pripravenom formulári žalovaným. V danom prípade úver nebol poskytnutý za účelom podnikania, ale na osobné účely žalovanej, konkrétne na zaplatenie školného. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov tak, ako je to vyjadrené vo výroku I. rozsudku. Vzťah uzavretý medzi žalovaný a žalovanou je potrebné charakterizovať ako spotrebiteľský. Nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného, že existuje prekážka veci rozhodnutej, keďže nárok na základe uzavretej zmluvy bol priznaný žalovanému na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave, sp.zn. Sr08053/13 zo dňa 16.01.2014. Rozhodcovská zmluva uzatvorená stranami sporu dňa 10.10.2012 je formulárovou zmluvou a rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, je neplatná. Vyplýva to zo znenia čl. 2 rozhodcovskej zmluvy. V zmluve o úvere absentuje rozlíšenie splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe čoho sa zmluva o úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. V zmluve je uvedená len výška mesačnej splátky bez toho, aby bolo uvedené, koľko z tejto splátky pripadá na istinu, úroky a poplatky. Keďže žalobkyňa zaplatila na úvere 1.200 Eur, pričom úver bol poskytnutý vo výške 1.000 Eur, zvyšných 200 Eur predstavuje plnenie bez právneho dôvodu, ktoré zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni výrokom II. rozsudku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil

uzavretý zmluvný vzťah medzi ním a žalobkyňou ako spotrebiteľský. V zmysle VPPÚ sa zmluvné strany v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodli, že právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Kto je spotrebiteľom, vymedzuje zákon č. 258/2001 Z.z.. Dňa 10.10.2002 uzatvoril ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom - fyzickou osobou, podnikateľom Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.000 Eur, zvýšený o príslušný poplatok v sume 422 Eur. Súd v odôvodnení konštatuje, že v žiadosti o úvere je uvedené, že žalobkyňa použije prostriedky na iný účel. Uvedený záver súdu nepovažuje za dôvodný, keďže dôležitým záväzkovo- právnym vzťahom je zmluva, v ktorej žalobkyňa svojím podpisom prehlásila, že finančné prostriedky budú použité na výkon povolania. V tejto súvislosti nepovažuje za správny záver súdu prvej inštancie pri výklade pojmu „formulárovej zmluvy“. Pri posudzovaní charakteru žalobkyne v uzavretom zmluvnom vzťahu je potrebné vychádzať z podmienok uvedených v § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie, na aký účel žalobkyňa finančné prostriedky naozaj použila. V čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol určený žiadny všeobecný záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Obdobne je to potrebné posudzovať aj pri dojednávaní výšky úroku, u ktorých je potrebné poukázať na závery rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úrokov odvodzovať od výšky požadovaného bankami. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax prvoinštančných a odvolacích súdov SR. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177 ods. 2 písm. c) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 389 písm. c) zrušil a podľa § 391 ods. 1 mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne, vyjadreného vo výrokoch I. a II. rozsudku, je predčasný.

5. V zmysle § 191 ods. 1 CSP, dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy (pre rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré naopak, nie.

6. Pri posudzovaní dôvodnosti uplatňovaného nároku je potrebné vychádzať predovšetkým zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v podanej žalobe (§ 132 ods. 1 .

7. V prejednávanej veci z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou bola dňa 10.10.2012 uzatvorená zmluva o úvere, kde žalobkyňa ako dlžníčka bola označená menom a priezviskom, IČO-m: 35 015 055, DIČ: 1021509830, s miestom podnikania Suchá Hora 265, pričom v ďalšej časti o podmienkach poskytnutého úveru bolo uvedené, že veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 1.000 Eur, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 422 Eur, t.j. celkovo zaplatí čiastku 1.422 Eur v mesačných splátkach po 474 eur, počnúc dňom 18.11.2012, na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach úveru. Zároveň v tejto časti zmluvy bolo uvedené, že „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania“. V súvislosti s uvedeným žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že uzatvorením zmluvy o úvere si chcela riešiť svoju nepriaznivú finančnú situáciu v roku 2011, že použila finančné prostriedky získané zmluvou o úvere na splatenie svojich dlhov a na vyplatenie školného, o čom svedčí aj fakt, že v Žiadosti o úver zo dňa 09.10.2012 uviedla, že žiada finančné prostriedky na iný účel (teda nežiadala ich na výkon povolania, ani na výkon zamestnania, ani na výkon podnikania). Súd prvej inštancie uvedené tvrdenie žalobkyne v podanej žalobe prevzal ako okolnosť, ktorá bola v konaní žalobkyňou preukázaná v dôvodoch rozsudku, napriek tomu, že uvádzaná „Žiadosť o úver zo dňa 09.10.2012“ nebola prílohou podanej žaloby a nebola ani ako listinný dôkaz predložená v konaní.

8. Zo skutkových tvrdení uvádzaných v podanej žalobe ďalej vyplýva, že žalobkyňa v zmysle podmienok uvedených v § 52 a § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka sa domáhala nároku na plnenie z bezdôvodného obohatenia na ďalších skutkových tvrdeniach, že: prepočtom poskytnutého úveru, RPMN by predstavovala 782,96 %, že prepočtom, úrok z poskytnutého úveru behom 3 mesiacov by predstavoval 142,20 % a že odplata za poskytnutý spotrebiteľský úver podstatne prevyšuje odplatu za úvery poskytnuté v bankách. Podľa názoru žalobkyne na základe podanej žaloby sa jedná o neprimerane vysoké - úžernícke úroky, keď úroky v bankách pri porovnateľných úveroch predstavovali maximálne 20 % ročne. Podľa údajov voľne dostupných na stránke www.nbs.sk <http://www.nbs.sk>, v októbri v roku 2012 boli úrokové miery úverov za spotrebiteľské úvery vo výške 14,54 %. Súd prvej inštancie uvedené skutkové tvrdenia vo vzťahu k výsledkom vykonaného dokazovania a okolnostiam prejednávanej veci, teda, či (spotrebiteľský) úver bol poskytnutý platne, prípadne, či pre absenciu niektorých náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona, nevyhodnocoval vôbec. Preto, ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., je potrebné považovať za predčasný.

9. V nadväznosti na uplatnený nárok žalobou, súd prvej inštancie sa nezaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku v bode I. - o určenie, že Zmluva o úvere č. 504000041 zo dňa 10.10.2012, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, je bezúročná a bez poplatkov - či má žalobkyňa na požadovanom určení naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) v spojení s podmienkami uvedenými v § 290 CSP, ak zároveň (výrokom II.) zaviazal žalovaného rozsudkom na plnenie (§ 137 písm. a) .

10. V tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný, pre nedostatok dôvodov.

11. Na základe uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými skutkovými tvrdeniami na základe podanej žaloby, na základe čoho skutkový stav riadne nezistil a predčasne dospel k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430