Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_15C-136-2015.pdf
PDF · 107.54 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/136/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Belanovou v spore žalobcu: T.. N.. Y. U., X. I. X, XXX XX I. proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaná nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobným návrhom žiada zaviazať žalovanú na zaplatenie náhrady škody vo výške 46.500,47 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 01.06.2014 do zaplatenia, náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- Eur, a náhrady trov konania, titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4C 1089/2008.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že mu vznikla ujma v dôsledku intenzívneho a neprimeraného zásahu do jeho ústavných práv, spočívajúceho v neprimeraných prieťahoch v konaní na Okresnom súde Pezinok, č. k. 4C 1089/2008, nakoľko súd v uvedenom konaní bol podľa žalobcu v období od 31.07.2008 do 15.05.2012 bezdôvodne nečinný v časti konania o vzájomnom žalobcu, pričom uznesením o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie zo dňa 15.05.2012 nerozhodol o celom návrhu, ale len o vylúčení istiny, čím znemožnil žalobcovi uplatnenie jeho nároku v časti príslušenstva. Prieťahy v konaní Okresného súdu Pezinok, sp, zn. 4C 1089/2008, majú byť preukázané odpoveďou podpredsedu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.07.2012, sp. zn. Spr. 2178/2012, na sťažnosť žalobcu na prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti Okresným súdom Pezinok, ako aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.07.2013, sp. zn. II. ÚS 223/2013-44.
3. Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení z 25.04.2016 uviedla, že je toho názoru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, nakoľko nie je preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci v rozsahu ako ho deklaruje žalobca, vznik materiálnej, prípadne nemateriálnej, ujmy, ktorej náhrady sa žalobca domáha, ako ani prípadná priama príčinná súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a žalobcom tvrdenou ujmou. Podľa žalovanej nie je možné súhlasiť s žalobcom prezentovaným tvrdením o prieťahoch v konaní sp. zn. 4C 1089/2008 trvajúcich „3 roky, 10 mesiacov a 17dní", teda od podania vzájomného návrhu do rozhodnutia o jeho vylúčení na samostatné konanie, nakoľko takýto záver z vyjadrenia podpredsedu krajského súdu ako ani z nálezu ústavného súdu, nevyplýva. V zmysle týchto dokladov bolo konanie poznačené prieťahmi až po právoplatnosti rozhodnutia o zámene, teda po 30.03.2010. Žalobca nepredložil (s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 3 zák. č.
514/2003 Z. z.) žiadny dôkaz preukazujúci vznik nemajetkovej ujmy, ktorej náhrady sa domáha. Žalobca požaduje vyplatenie peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- Eur ako odškodnenie za porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotveného v Ústave Slovenskej republiky a v Európskom dohovore o ochrane základných ľudských práv a slobôd pričom, žalovaná je toho názoru, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je príslušný rozhodovať o žalobcom uplatnenom nároku na poskytnutie peňažného zadosťučinenia. K majetkovej škode žalovaná uviedla, že žalobca síce v žalobe uvádza, že postupom súdu, ktorý pri vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie nerozhodol o príslušenstve pohľadávky, mu bola spôsobená škoda v rozsahu tohto príslušenstva, takýto záver žalobcu o vzniku škody je však podľa názoru žalovanej predčasný, nakoľko žalobca si ako náhradu škody nárokuje príslušenstvo k potenciálnej, súdom nikdy právoplatne nepriznanej pohľadávke žalobcu proti pôvodnému navrhovateľovi v konaní sp. zn. 4C 1089/2008. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že disponuje právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, titulom ktorého by mal nárok na plnenie istiny, ku ktorej sa viaže ním požadované príslušenstvo. Nie je tak preukázaný vznik majetkovej škody na strane žalobcu v podobe ušlého zisku, ktorý by bol žalobca mohol s ohľadom na pravidelný beh vecí odôvodnene očakávať v prípade, že by súd o uplatnených úrokoch z omeškania konal.
4. Súd vykonal dokazovanie prednesmi strán sporu, ich písomnými vyjadreniami a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 04.10.2013, rozhodnutie podpredsedu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.07.2012, č. Spr 2178/2012, nález ÚS 223/2013-44 zo dňa 10.07.2013, časťami spisu Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/1089/2008 (č.l.254-548), sťažnosť žalobcu v zmysle článku 34 Európskeho dohovoru o ľudský právach z 08.10.2013 č. 65736/13, rozhodnutie ESĽP zo dňa 21.05.2015 vo veci sťažnosti 65736/13 z ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:
5. Z prípisu podpredsedu Krajského súdu v Bratislave o výsledku prešetrenia vybavenia sťažnosti žalobcu okresným súdom vyplýva, že sťažnosť žalobcu bola vyhodnotená ako opodstatnená s poukazom na to, že na Okresnom súde Pezinok došlo v období po 20.03.2010, resp. 30.03.2010 (doručenie rozhodnutia odvolacieho súdu o návrhu žalobcu na zámenu účastníka konania na strane navrhovateľa obom účastníkom), k neprimeranému predlžovaniu konania vedeného pod sp. zn. 4C 1089/2008, nakoľko o vylúčení vzájomného návrhu odporcu (žalobcu v tomto konaní) voči pôvodnému navrhovateľovi na samostatné konanie bolo rozhodnuté až uznesením zo dňa 15.05.2012, čo zakladá dôvodnosť sťažnosti na prieťahy v konaní v tomto období. Ďalej je v odpovedi na sťažnosť výslovne uvedené, že k neodôvodneným prieťahom v konaní došlo až v období po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu o návrhu na zámenu účastníka konania obom účastníkom, teda po 30.03.2010. Do právoplatnosti rozhodnutia o zámene účastníka konania na strane navrhovateľa nebol zo strany súdu dôvod rozhodovať o prípadnom vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie, nakoľko tento mohol byť (a aj bol prejednávaný v konaní sp. zn. 4C 1089/2008. vedenom medzi rovnakými účastníkmi, akí boli vymedzení vo vzájomnom návrhu. Po podaní návrhu pôvodného navrhovateľa na zámenu účastníkov (30.03.2009) však už nebolo možné v prejednaní vzájomného návrhu pokračovať, keďže v prípade pripustenia zámeny by v konaní sp. zn. 4C 1089/2008 už vystupovali iní účastníci, ako boli uvedení vo vzájomnom návrhu žalobcu, a pred rozhodnutím o návrhu, ako i o vzájomnom návrhu, si najprv súd musel ustáliť okruh účastníkov konania. ( č.l. 44).
6. V náleze zo dňa 10.07.2013, sp. zn. II. ÚS 223/2013-44, ústavný súd rozhodol vo výroku 1. že základné právo žalobcu v tomto konaní na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní 4C/1089/2008 porušené bolo, vo výroku 2. prikázal ústavný súd Okresnému súdu Pezinok aby v predmetnej veci pokračoval bez prieťahov a vo výroku 3. ústavný súd nepriznal žalobcovi v tomto konaní finančné zadosťučinenie. V náleze sa uvádza, že „neprotirečí tvrdeniu zákonnej sudkyne, že okresný súd mohol o vylúčení vzájomného návrhu rozhodnúť až po právoplatnosti uznesenia o pripustení zmeny navrhovateľa", pričom však nemôže zároveň i nekonštatovať, že po rozhodnutí o zámene účastníkov bolo konanie poznačené obdobiami bezdôvodnej nečinnosti okresného súdu ( presahujúcej dva roky).
7. Sťažnosťou č. 65736/13 ( č. l. 117 a nasl.) namietal žalobca rovnaké skutočnosti, akými zdôvodňuje svoje nároky uplatnené v tomto konaní - nesprávny úradný postup OS Pezinok vo veci sp. zn. 4C 1089/2008 spočívajúci v nečinnosti súdu a prieťahoch v konaní po podaní vzájomného návrhu žalobcu zo dňa 31.07.2008, ako aj v opomenutí rozhodnúť v uznesení o vylúčení veci na samostatné konanie o príslušenstve pohľadávky uplatnenej vzájomným návrhom.
8. Rozhodnutím zo dňa 21.05.2015 ESĽP schválil zmier uzavretý medzi žalobcom ako sťažovateľom a vládou konajúcou za Slovenskú republiku (žalovaná v tomto konaní), ktorým sa vláda zaviazala uhradiť žalobcovi odškodné v sume 4.400,- Eur. V zmysle uvedeného zmieru (a rozhodnutia o jeho schválení) sťažovateľ vyslovil súhlas s tým, že predmetná suma, ktorá mu bude vládou vyplatená, pokrýva všetku materiálnu i nemateriálnu ujmu ako aj náklady a výdavky, a uzavretím zmieru sa sťažovateľ vzdáva akýchkoľvek ďalších nárokov majúcich základ v podanej sťažnosti. (č. l. 90-91).
9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
10. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
11. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
12. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
13. Podľa § 9 ods. 4 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
14. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
15. Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
16. Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
17. Súd vyhodnotil dôkazy predložené stranami jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
18. Zákon nedefinuje "nesprávny úradný postup", z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.2011 vydaný pod sp. zn. 3Cdo 71/2009)
19. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom štátu nastupuje v prípade naplnenia nasledovných predpokladov: nezákonné rozhodnutie (príp. nesprávny úradný postup), vznik škody a príčinná súvislosť medzi namietaným nezákonným rozhodnutím (príp. nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou škodou. Uvedené predpoklady zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené kumulatívne. Ak čo len jeden z uvedených predpokladov nie je naplnený, základ nároku nie je daný .Na to, aby mohol byť žalobca v konaní úspešný musí uviesť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti(splniť si povinnosť tvrdenia) vo vzťahu ku všetkým zákonným predpokladom uplatneného nároku ak tvrdeným skutkovým okolnostiam si musí splniť aj dôkaznú povinnosť, t. j. predložiť alebo označiť relevantné dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení. Vo vzťahu k dôkazným prostriedkom je žalobca povinný už k žalobe pripojiť rozhodujúce listinné dôkazy, s výnimkou tých, ktoré bez vlastnej viny nemohol pripojiť.
20. Nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy i škody vychádzal z nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v nečinnosti súdu a prieťahoch v konaní po podaní vzájomného návrhu žalobcu zo dňa 31.07.2008, ako aj v opomenutí rozhodnúť v uznesení o vylúčení veci na samostatné konanie o príslušenstve pohľadávky uplatnenej vzájomným návrhom v konaní 4C 1089/2008. Podkladom a právnym základom pre priznanie náhrady škody za nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch v konaní, môže byť iba konštatovanie prieťahov v konaní zákonom určeným orgánom. Bolo nesporné, že Ústavný súd SR v rámci konania o sťažnostiach pre porušenie práva v náleze zo dňa 10.07.2013, sp. zn. II. ÚS 223/2013-44, konštatoval prieťahy v konaní 4C 1089/2008 vedeného na Okresnom súde v Pezinku. Z odôvodnenia nálezu vyplýva, že k neodôvodneným prieťahom v konaní došlo až v období po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu o návrhu na zámenu účastníka konania obom účastníkom, teda po 30.03.2010.Pokiaľ ide o opomenutie rozhodnúť v uznesení o vylúčení veci na samostatné konanie o príslušenstve pohľadávky uplatnenej vzájomným návrhom v konaní 4C 1089/2008, bolo v konaní preukázane z listín založených v spise OS Pezinok č. k. 4C 1089/2008, že OS Pezinok uznesením č.k. 4C 1089/2008-302 to dňa 15.05.2012 vylúčil vzájomný návrhu žalobcu v tomto konanie s požiadavkou na zaplatenie 86.854,51 Eur na samostatné konanie. Na samostatné konanie bol teda vylúčený nárok žalobcu v časti istiny, nie však ako sa žalobca v zmysle návrhu z 31.07.2008 domáhal aj vrátane príslušenstva k pohľadávke č.l.83-84 spisu 4C 1089/2008 (to že sa žalobca vo vzájomnom návrhu domáhal aj príslušenstva k pohľadávke sporné nebolo).Voči rozhodnutiu č. k. 4C 1089/2008-302 zo dňa 15.05.2012 podal žalobca odvolanie dňa 01.08.2018.Krajský súd odvolanie žalobcu odmietol (nesporná skutočnosť). Príslušenstvo pohľadávky žalobcu zo vzájomného návrhu (úrok z omeškanie 9,5 % ročne zo dumy 86.854,51 Eur od 01.07.2007 do zaplatenia) až do rozhodnutia vo veci samej zostalo súčasťou konania 4C 1089/2008. Na č.l.414 spisu 4C 1089/2008 je dopĺňací rozsudok OS Pezinok z 15.10.2014 č.k. 4C 1089/2008-414, ktorého súčasťou nie je výrok o úrokoch z omeškania zo vzájomného návrhu podaného žalobcom, pričom bolo preukázané, že tieto zostali predmetom konania 4C 1089/2008 aj po vylúčení vzájomného návrhu žalobcu v časti istiny na samostatné konanie. Zo spisu 4C 1089/2008 nevyplýva skutočnosť žeby žalobca podal návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku k rozsudku 4C 1098/2008-304 zo dňa 15.05.2012.
21. Pokiaľ ide o splnenie prvej podmienky nároku, bolo nesporné (ako už bolo spomenuté vyššie), že v konaní 4C 1089/2008 došlo k prieťahom, v časti namietaného nesprávneho úradného postupu pri rozhodovaní o vzájomnom návrhu, jeho vylúčení na samostatné konanie bolo preukázané, že súd v rozhodnutí o vzájomnom návrhu žalobcu nevylúčil na samotné konanie celý žalobcom požadovaný predmet konania, keď namiesto istiny vrátane príslušenstva vylúčil na samostatné konanie len istinu. V tejto časti súd nesprávny úradný postup nekonštatuje, nakoľko toto konanie nie je možné subsumovať pod § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., keď je zrejmé, že aj napriek tomu, že súd konanie o príslušenstve k pohľadávke zo vzájomného návrhu žalobcu nevylúčil na samostatné konanie, táto časť konania stále je súčasťou pôvodného konania 4C 1089/2008, pričom ak nebolo o tejto časti predmetu konania rozhodnuté, žalobca mal právo v tejto veci súdu podať návrh na doplnenie rozsudku 4C 1098/2008-304 zo dňa 15.05.2012 a to v lehote 15 dní od jeho doručenia. Z uznesenia 8Co/17/2015-484 z 26.09.2017 súd zistil že KS BA v tomto uznesení navrhol súdu prvej inštancie rozhodnúť v bode 17. uznesenia o vylúčení príslušenstva k istine 86854,51 Eur na samostatné konania uznesením. Do právoplatného rozhodnutia vo veci 4C/1089/2008 je konanie o príslušenstve k zmienenej pohľadávke predmetom tohto konania, pričom je stále možné vylúčiť na samostatné konanie nárok žalobcu týkajúci sa úrokov z omeškania. V ohľadom na uvedené súd je toho názoru, že namietaným postupom Okresného súdu Pezinok, pri rozhodovaní o vzájomnom návrhu žalobcu nedošlo k nezákonnému zásahu do práv, právom chránených záujmov žalobcu a preto s nejedná o nesprávny úradný postup .
22. Druhým predpokladom priznania nároku na náhradu škody, je preukázanie existencie škody. Táto v konaní preukázaná žalobcom nebola. Žalovaná v konaní tvrdila, že žalobca si ako náhradu škody nárokuje príslušenstvo k potenciálnej, súdom nikdy právoplatne nepriznanej pohľadávke žalobcu proti pôvodnému navrhovateľovi v konaní sp. zn. 4C 1089/2008. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že disponuje právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, titulom ktorého by mal nárok na plnenie istiny, ku ktorej sa viaže ním požadované príslušenstvo. Nie je tak preukázaný vznik majetkovej škody na strane žalobcu v podobe ušlého zisku, ktorý by bol žalobca mohol s ohľadom na pravidelný beh vecí odôvodnene očakávať v prípade, že by súd o uplatnených úrokoch z omeškania konal. Ak žalobca nemá právoplatne priznaný nárok na istinu, príslušenstvo k tejto istine. Je nutné konštatovať, že súvislosti s požadovanou náhradou majetkovej škody žalobca v replike, ale ani na pojednávaniach žiadnym spôsobom nevyvrátil argumentáciu žalovanej, v zmysle ktorej ak spôsobenou škodou má byť príslušenstvo pohľadávky (úroky z omeškania) uplatnenej vzájomným návrhom žalobcu zo dňa 31.07.2008 v konaní sp. zn. 4C 1089/2008, vznik takejto škody by prichádzal do úvahy jedine v prípade, ak by bol žalobca úspešný v časti požadovanej istiny k pohľadávke uplatnenej vzájomným návrhom žalobcu, čo však žalobca nepreukázal a tvrdenie žalovanej o neexistencii majetkovej škody napokon ani nepoprel. Dôkazné bremeno v tomto smere žalobca neuniesol, keď na preukázanie svojich tvrdení o vzniknutej majetkovej škode nepredložil súdu v konaní žiadne dôkazy, čim nesplnil podmienku nároku číslo dva- preukázanie existencie škody.
23. Nakoľko podmienky na vznik nároku na náhradu škody musia byť splnené kumulatívne, teda nesplnením čo i len jednej z nich nárok nemožno priznať v žiadnom rozsahu, súd sa ďalej nezaberal existenciou podmienky príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním žalovanej.
24. Žalobca si uplatnil náhradu aj nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s namietaným nesprávnym postupom. Dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia kvalifikovaných podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy, ako i kritérií pre určenie jej výšky zaťažuje v konaní žalobcu. V konaní teda bolo potrebné pre úspešné uplatnenie nároku zo strany žalobcu špecifikovať a preukázať závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote ako aj závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení tak, ako to predpokladá § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, rovnako aj pre ustálenie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a tvrdenou ujmou. Žalobca bližšie neuviedol, v čom by ujma mala spočívať. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorej priznanie náhrady nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy až v momente nedostatočnosti iných foriem možného zadosťučinenia a nápravy spôsobenej ujmy. V konaní bolo nesporné, že ESĽP rozhodol dňa 21.05.2015 vo veci sťažnosti žalobcu č. 65736/13. Sťažnosťou č. 65736/13 namietal žalobca rovnaké skutočnosti, (nesporná skutočnosť) akými zdôvodňuje svoje nároky uplatnené v tomto konaní - nesprávny úradný postup OS Pezinok vo veci sp. zn. 4C 1089/2008 spočívajúci v nečinnosti súdu a prieťahoch v konaní po podaní vzájomného návrhu žalobcu zo dňa 31.07.2008, ako aj v opomenutí rozhodnúť v uznesení o vylúčení veci na samostatné
konanie o príslušenstve pohľadávky uplatnenej vzájomným návrhom. Rozhodnutím zo dňa 21.05.2015 ESĽP schválil zmier uzavretý medzi žalobcom ako sťažovateľom a vládou konajúcou za Slovenskú republiku (žalovaná v tomto konaní), ktorým sa vláda zaviazala uhradiť žalobcovi odškodné v sume 4.400,- Eur. V zmysle uvedeného zmieru (a rozhodnutia o jeho schválení) sťažovateľ vyslovil súhlas s tým, že predmetná suma, ktorá mu bude vládou vyplatená, pokrýva všetku materiálnu i nemateriálnu ujmu ako aj náklady a výdavky, a uzavretím zmieru sa sťažovateľ vzdáva akýchkoľvek ďalších nárokov majúcich základ v podanej sťažnosti. Žalobcovi teda už bola v súvislosti s ním namietaným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Pezinok v konaní sp. zn. 4C 1089/2008 Slovenskou republikou poskytnutá náhrada pokrývajúca všetku materiálnu i nemateriálnu ujmu, ktorá mala byť žalobcovi v dôsledku postupu súdu spôsobená, a túto náhradu považuje za dostatočnú a primeranú tak ESĽP, ako aj samotný žalobca. (nesporná skutočnosť vyplývajúca z uzatvoreného zmieru). S poukazom na uvedené súd žalobcom požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy za neprimeranú a v konaní ničím neodôvodnenú, keďže náhrada vzniknutej ujmy už žalobcovi bola žalobcovi poskytnutá pričom súd túto náhradu považoval za dostatočnú a preto mu v tomto konaní žiadanú nemajetkovú ujmu podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. nepriznal.
25. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol, aj vrátane úrokov z omeškania, keďže žalovaná sa nedostala do omeškania s požadovaným no žalobcovi nepriznaným plnením, čím žalobcovi nárok podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z nevznikol.
26. Súd taktiež zamietol návrh žalobcu na vykonanie výsluchu pani I. Ž.N. a to z dôvodu hospodárnosti konania (keď navrhovaný dôkaz nemal ťažisko v predmete sporu). Pokiaľ ide o námietky žalobcu o neplatnosti poverenia pre splnomocneného zamestnanca žalovanej, tieto súd taktiež vyhodnotil ako nedôvodné, keď táto tvrdená skutočnosť žalobcu z ničoho nevyplynula a ani ju nijak nepreukázal. Pokiaľ ide o podpis na vyjadrení žalovanej z 22.4.2016, ktorý žalobca spochybňoval, nato aby takéto vyjadrenie pani Ž.H. podpísala mala oprávnenie v tom zmysle, že bola štatutárnym zástupcom ministerstva ako zastupujúceho orgánu štátu podľa dispozičných oprávnení ministerstva vtedy platných. Jej označenie vyplývalo z funkcií, ktoré vtedy zastávala (podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti).Túto námietku súd preto taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú.
27. V podaní na č.l. 79 taktiež žalobca namietal odňatie veci zákonnému sudcovi. Táto námietka žalobcu nie je námietkou zaujatosti voči sudcovi preto ju súd ani bližšie nevyhodnocoval a stručne uzatvára, že vec bola pridelená zákonnej sudkyni v zmysle Dodatku č.6 k rozvrhu práce OS Bratislava I na rok 2017 účinného od dňa 10.07.2017.
28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, nepriznal nárok náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko žalovaná nežiadala o ich priznanie a v konaní jej ani žiadne trovy nevznikli. O výške trov konania, preto súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia už rozhodovať nebude.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I (§ 355 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z. z.).