Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/227/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudkyňou JUDr. Ing. Soňou Sura, PhD., v spore žalobkyne: H. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. H. XXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpená: JUDr. Ján Krankuš, advokát, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 893 106, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 445,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25. 11. 2019 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť za žalobkyňu náhradu spôsobenej škody v sume 445,-EUR, a to obchodnej spoločnosti MEDICAL LOGISTIC s.r.o., so sídlom Medený Hámor 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 925 868, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 445,- EUR od 03. 04. 2019 do zaplatenia, a taktiež sa žalobkyňa voči žalovanému súdnou cestou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania, ktoré žalobkyni v súvislosti s jej účasťou v tomto súdnom konaní vznikli.

2. Žalobný návrh žalobkyňa odvodzovala od Poistnej zmluvy č. XXX/XXXXXX-X zo dňa 06. 03. 2021, predmetom ktorej je poistenie jej zodpovednosti za škodu pri výkone povolania (ďalej len „poistná zmluva“). Žalobkyňa je totiž zamestnancom firmy MEDICAL LOGISTIC s.r.o., do ktorej dňa 29. 01. 2019 o 13:38 hod. bola doručená emailová objednávka od zmluvného zákazníka na prepravu liekov v objeme 4 palety z mesta Neutraubling v Nemecku do mesta Riga v Lotyšsku. Toho istého dňa o 13:41 hod. bola od toho istého zmluvného zákazníka do firmy MEDICAL LOGISTIC s.r.o. doručená ďalšia emailová objednávka na prepravu celkom 12 paliet liekov, z toho 4 palety liekov mali byť prepravené tiež do mesta Riga v Lotyšsku. Žalobkyňa túto v poradí druhú objednávku zaregistrovala, jej prepravu riadne naplánovala a zabezpečila. Žalobkyňa prehliadla, že ide o dve samostatné objednávky, domnievala sa, že objednanie prepravy 4 paliet liekov do Rigy v Lotyšsku bolo duplicitné v druhej objednávke, z dôvodu, že nikdy predtým sa nestalo, že by jedna a tá istá firma v jednom dni dvomi objednávkami objednávala prepravu rovnakého množstva liekov z rovnakého miesta nakládky do rovnakého miesta vykládky. O nerealizovaní prvej objednávky sa žalobkyňa dozvedela o niekoľko dní neskôr, kedy sa pracovníčka skladu objednávajúcej firmy informovala, prečo nebola objednávka na prepravu 4 paliet liekov zrealizovaná. Až vtedy žalobkyňa zistila, že nešlo o duplicitne doručenú objednávku, ale o dve samostatné objednávky. Keďže bolo potrebné zrealizovať prehliadnutú objednávku vo veľmi krátkom

čase, jediným riešením bola možnosť požiadať iného prepravcu liekov - firmu Nastal Sky z Poľska o vykonanie tejto prepravy, ktorá prepravu liekov vykonala z mesta Neutraubling v Nemecku do mesta Riga v Lotyšsku, za ktorú si vyfakturovala prepravu v sume 1100,- EUR. Firma MEDICAL LOGISTIC s.r.o. faktúru v sume 1100,- EUR uhradila bankovým prevodom dňa 03. 05. 2019 z podnikateľského účtu č. 2942039370 vedeného v Tatra Banke, a.s.. Škodová komisia vo firme MEDICAL LOGISTIC s.r.o. zasadala dvakrát za účelom vyčíslenia škody, a to dňa 07. 02. 2019, kde vyčíslila škodu vo výške 1100,- EUR, pričom dňa 13. 11. 2019 pri opätovnom prerokovaní škodovej udalosti vyčíslila skutočnú škodu vo výške 445,- EUR, ktorú si podľa tvrdenia žalobkyne uplatňuje jej zamestnávateľ - spoločnosť MEDICAL LOGISTIC s.r.o. voči žalobkyni.

3. Žalobkyňa preto kontaktovala žalovaného prvý raz dňa 18. 02. 2019 s tým, že zaslala „Oznámenie o poistnej udalosti“ na predpísanom tlačive žalovanému, ktoré žalovaný zaregistroval pod číslom XXXX.XXXX/XXX-X. Žalovaný dňa 03. 04. 2019 oznámil žalobkyni „Stanovisko ku škodovej udalosti č. XXXX.XXXX/XXX-X zo dňa 06. 02. 2019“, že šetrenie škodovej udalosti ukončuje bez poskytnutia poistného plnenia, pričom poukázal na čl. 3 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania, podľa ktorého poisťovňa nenahradí za poisteného pokuty, penále, iné sankcie a platby akéhokoľvek druhu. Po podaní odvolania voči rozhodnutiu žalovaného, žalovaný listom zo dňa 16. 08. 2019 oznámil žalobkyni „Vyjadrenie k odvolaniu voči stanovisku ku škodovej udalosti č. XXXX.XXXX/XXX-X zo dňa 06. 02. 2019, v ktorom potvrdil svoje pôvodné negatívne stanovisko.

4. Vo veci bol vydaný Platobný rozkaz č. k. -43 zo dňa 07. 05. 2020, voči ktorému podal žalovaný odpor, z dôvodu čoho konajúci súd predmetný Platobný rozkaz Uznesením č. k. - 57 zo dňa 06. 07. 2020 zrušil.

5. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že popiera všetky skutkové tvrdenia žalobkyne, ktoré sa týkajú údajného vzniku peňažného nároku žalobkyne voči žalovanému, uplatnenému v tomto konaní. Za uplatnený nárok žalobkyňou žalovaný odmietol poskytnúť plnenie z dôvodu, že neboli splnené podmienky na plnenie z poistnej zmluvy, a to podľa čl. 3 ods. 2 písm. b) v spojení s čl. 3 ods. 3 písm. h) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania, účinných od 03. 05. 2010 (ďalej len „VPP-ZP“), nakoľko sa jedná o výluky z poistenia, keď poisťovňa nenahradí za poisteného pokuty, penále, iné sankcie a platby akéhokoľvek druhu, a poistenie sa taktiež nevzťahuje na zodpovednosť za škodu, ktorú poistený spôsobil zamestnávateľovi zaplatením akejkoľvek majetkovej sankcie vrátane pokút alebo inej platby uloženej v dôsledku konania poisteného. Ďalším dôvodom pre neposkytnutie žalovaného plnenia je podľa tvrdení žalovaného skutočnosť, že nárok žalobkyne je vylúčený z poistného krytia aj podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 15 ods. 1 VPP-ZP, keď žalovaný škodu spôsobenú zamestnávateľovi konaním žalobkyne definuje ako hrubú nedbanlivosť. Žalovaný je preto toho názoru, že postupoval správne, keď žalobkyni odmietol poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný taktiež okrem vyššie uvedeného zdôraznil, že žalobkyňa nie je oprávnená domáhať sa, aby žalovaný plnil za ňu škodu spôsobenú zamestnávateľovi, a to priamo v prospech zamestnávateľa bez náležitého preukázania, že samotná žalobkyňa škodu poškodenému zamestnávateľovi uhradila.

6. Žalobkyňa dňa 10. 08. 2020 doručila súdu vyjadrenie k odporu žalovaného, v ktorom uviedla, že ku škodovej udalosti nepochybne došlo tým, že tovar v zmysle druhej objednávky nebol naložený na to isté prepravné vozidlo ako tovar v zmysle prvej objednávky, a tak obidva tieto tovary neboli prepravené jedným vozidlom, ktoré patrí zamestnávateľovi žalobkyne, ale tovar v zmysle druhej objednávky bolo potrebné prepraviť iným vozidlom, ktoré patrí zamestnávateľovi žalobkyne, ale tovar v zmysle druhej objednávky bolo potrebné prepraviť iným vozidlom, pretože zamestnávateľ žalobkyne nemal voľné ďalšie vlastné vozidlo, čím škoda vznikla zamestnávateľovi žalobkyne. V čase uzatvárania poistnej zmluvy žalovaný vedel, akú pracovnú pozíciu žalobkyňa zastáva a akú konkrétnu prácu vykonáva, pričom škoda bola spôsobená práve výkonom činnosti, ktorá je súčasťou náplne práce žalobkyne.

7. Žalovaný doručil súdu dňa 09. 09. 2020 vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne, v ktorom uviedol, že na svojej argumentácii zotrváva, pričom poukazuje aj na znenie čl. 3 ods. 2 písm. b) v spojení s čl. 3 ods. 3 písm. h) VPP-ZP. Žalovaný zároveň poukázal aj na znenie čl. 3 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 15 ods. 1 VPP-ZP, ktorý oprávňuje nenahradiť zamestnávateľovi škodu, ak šetrením poistnej udalosti dospeje k záveru, že škoda vznikla v dôsledku hrubej nedbanlivosti poistenej (žalobkyne).

Podľa žalovaného konanie žalobkyne napĺňa predpoklady hrubej nedbanlivosti v zmysle čl. 15 ods. 1 VPP-ZP, a to z dôvodu, že žalobkyňa sa bez primeraných dôvodov spoliehala, že zadávateľ „omylom“ duplicitne požiadal o prepravu 4 paliet liekov do Rigy, pričom ak mala pochybnosti, či preprava liekov je zadaná duplicitne, stačilo pre objasnenie kontaktovať zadávateľa, čo nespravila. Vzhľadom na uvedené je žalovaný toho názoru, že nie je povinný refundovať škodu, ktorá vznikla zamestnávateľovi.

8. Žalobkyňa následne podaním doručeným súdu dňa 03. 03. 2021 súdu na ilustráciu jej bežného pracovného vyťaženia predložila zoznam emailových správ, ktoré jej denne štandardne prichádzajú do jej pracovnej emailovej schránky, a to v priemere 139 emailov denne, ktoré v rámci pracovnej náplne musí riadne spracovať a vybaviť, čím žalobkyňa vyvracia tvrdenia žalovaného o tom, že k predmetnej škode malo dôjsť v dôsledku jej hrubej nedbanlivosti. Žalovaný sa k podaniu žalobkyne vyjadril písomným podaním dňa 29. 04. 2021, v ktorom uviedol, že má za to, že žalobkyňa sa mylne domnievala, že objednanie prepravy 4 paliet do Rigy bolo zadaním duplicitným, žalovaný totiž uvádza, že podľa jeho názoru žalobkyňa druhú objednávku neprehliadla, ale ju len nesprávne považovala za irelevantnú, ktoré konanie považuje žalovaný za hrubú nedbanlivosť.

9. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 11. 04. 2022. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne predniesol žalobný návrh a žiadal, aby mu bolo v celom rozsahu vyhovené. Žalobkyňa sa prednesu jej právneho zástupcu v celom rozsahu pridržiavala. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní v rámci vyjadrenia uviedol, že sa rovnako pridržiava písomných vyjadrení založených v súdnom spise a žiada žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť, pričom okrem výluk z poistenia poukázal aj na nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobkyne z dôvodu, že z jej strany nebolo preukázané, že škodu sama poškodenému zamestnávateľovi nahradila.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to žalobou a listinami, ktoré k nej na preukázanie svojich tvrdení pripojila žalobkyňa, ako aj vyjadreniami žalovaného a ním predloženými listinnými dôkazmi (v rozsahu uvedenom v bode 5. tohto odôvodnenia), a taktiež ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Súd na vytýčenom pojednávaní vykonal dokazovanie aj výsluchom samotnej žalobkyne.

11. Z uvedených listinných dôkazov, ako aj z obsahu celého spisového materiálu, z prednesov právneho zástupcu žalobkyne, právneho zástupcu žalovaného a z výsluchu žalobkyne súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

SKUTKOVÝ STAV:

12. V konaní súd nepovažoval za sporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo dňa 06. 03. 2012 k uzavretiu Poistnej zmluvy č. XXX/XXXXXX-X (založenej v súdnom spise na č. l. 13), ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti žalobkyne za škodu spôsobenú pri výkone jej povolania, a to v rámci jej pracovného pomeru založeného Pracovnou zmluvou zo dňa 01. 09. 2007 v znení jej prílohy č. 1 (č. l. 7 až 12 súdneho spisu) so zamestnávateľom - obchodnou spoločnosťou MEDICAL LOGISTIC s.r.o., so sídlom Medený Hámor 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 925 868, kde poistená suma v zmysle predmetnej poistnej zmluvy zodpovedala sume 4000,- EUR a začiatok poistenia bol datovaný dňom 14. 03. 2012.

13. Z predloženého Oznámenia o poistnej udalosti zo dňa 18. 02. 2019 (č. l. 23, 24), ako aj z emailovej korešpondencie predloženej žalobkyňou zo dňa 29. 01. 2019 (č. l. 14 až 17) mal súd za nesporné, že dňa 06. 02. 2019 bolo zistené, že žalobkyňa pri výkone pracovnej činnosti z nepozornosti prehliadla emailovú objednávku zo dňa 29. 01. 2019 na prepravu liekov, na základe čoho sa musela zorganizovať dodatočná preprava týchto liekov v rozsahu 4 paliet, ktorá bola vykonaná na vlastné náklady zamestnávateľa žalobkyne.

14. Zo Zápisu zo zasadnutia (opätovného) škodovej komisie konaného dňa 13. 11. 2019 (č. l. 33, 34) mal súd za nesporné, že škoda spôsobená žalobkyňou u zamestnávateľa predstavuje sumu 445,- EUR, ktorá suma zodpovedá výške nákladov, ktoré musel zamestnávateľ žalobkyne vynaložiť v súvislosti so zabezpečením dodatočnej prepravy 4 paliet liekov, objednávku prepravy ktorých žalobkyňa v emailovej korešpondencii zo dňa 29. 01. 2019 prehliadla. Čo sa týka samotnej výšky spôsobenej škody zamestnávateľovi, táto v konaní sporná nebola, nakoľko žalovaný ju nerozporoval a súd ju považoval

za náležite preukázanú, a to poukazom na listinné dôkazy predložené v konaní žalobkyňou, a to - objednávka dopravy č. XXXXXXX (č. l. 19), CMR č. XXXXXXX (č. l. 20), faktúra č. FS XXXX/XX/ XXXX (č. l. 21) a výpis z účtu (č. l. 22), keď v prípade, ak by boli obidve predmetné objednávky zo dňa 29. 01. 2019 realizované jednou prepravou, cena prepravy by zodpovedala sume 2300,- EUR. Zamestnávateľ žalobkyne však za samostatnú prepravu 12 paliet liekov zaplatil za prepravu sumu 1645,- EUR a za dodatočnú prepravu 4 (tzv. zabudnutých) paliet liekov zamestnávateľ žalobkyne zaplatil sumu 1100,- EUR. Preto rozdiel medzi celkovou sumou nákladov na obidve prepravy a sumou, ktorú by zamestnávateľ vynaložil, ak by bolo spolu všetkých 16 paliet liekov z obidvoch emailových objednávok vybavených v rámci jednej prepravy tak predstavuje výšku škody spôsobenej konaním žalobkyne zamestnávateľovi (t. j. /1645 + 1100/ - 2300 = 445).

15. V rámci predbežného právneho posúdenia veci poskytnutého zo strany súdu na pojednávaní konanom dňa 11. 04. 2022, súd ako spornú skutočnosť označil práve povinnosť žalovaného plniť za žalobkyňu ňou uplatnený nárok priamo zamestnávateľovi žalobkyne ako poškodenému, keď vznik takejto povinnosti namietal samotný žalovaný, a to najmä poukazom na výluky z poistenia, ktoré upravujú Všeobecné poistné podmienky, ako aj s poukazom žalovaného na kvalifikáciu konania žalobkyne ako konania v hrubej nedbanlivosti. Konajúci súd preto predniesol predbežný právny názor, v zmysle ktorého poistený môže podať žalobu voči poistiteľovi len vtedy, ak by sám nahradil poškodenému vzniknutú škodu. Súd preto následne uviedol, že dokazovanie bude predovšetkým viesť k zodpovedaniu otázky, či žalobkyňa škodu zodpovedajúcu výške uplatneného nároku sama nahradila poškodenému - t. j. jej zamestnávateľovi.

16. Z výsluchu žalobkyne súd v rámci skutkového stavu veci zistil, že žalobkyňa škodu zodpovedajúcu výške uplatneného nároku zodpovedajúceho sume 445,- EUR sama poškodenému - t. j. jej zamestnávateľovi doposiaľ nenahradila.

17. Rovnako tak nebolo v konaní sporné, že nárok na náhradu škody si voči žalobkyni jej poškodený zamestnávateľ doposiaľ neuplatnil súdnou cestou.

PRÁVNY STAV:

18. Podľa z. č. (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa , poistiť možno najmä zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

22. Podľa , z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

PRÁVNE POSÚDENIE:

23. Súd zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným posúdil v zmysle ustanovenia a nasl. ako zmluvný vzťah založený titulom Poistnej zmluvy č. XXX/XXXXXX-X zo dňa 06. 03. 2021, predmetom ktorej je poistenie zodpovednosti žalobkyne za škodu spôsobenú pri výkone jej povolania, pričom sa jedná o zmluvný vzťah majúci charakter spotrebiteľského zmluvného vzťahu, a to s poukazom na postavenie žalobkyne ako fyzickej osoby, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ako aj s poukazom na postavenie žalovaného ako dodávateľa, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Z predmetného zmluvného vzťahu vyplýva, že poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania je založené na záväzkovo-právnom vzťahu medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako poistiteľom, kedy sa poistiteľ zaväzuje, že ak nastane poistná udalosť, vznikne priamo poškodenému (tzn. zamestnávateľovi poisteného) nárok na poistné plnenie.

25. Z poistenia zodpovednosti za škodu sa v prípade vzniku poistnej udalosti nemôže poistený domáhať poistného plnenia priamo voči poisťovateľovi. Poistený má totiž iba právo, aby v prípade vzniku škody, ktorú spôsobil inému, poistiteľ za neho plnil priamo poškodenému. Ani poškodený nemá priamy nárok na plnenie voči poistiteľovi, okrem prípadu, že osobitné predpisy ustanovia inak. Súd uvádza, že právny záver o tom, že ak nemá poškodený priamy nárok na poistné plnenie voči poistiteľovi, má poistený t. j. žalobkyňa právo podať voči poistiteľovi žalobu, je nesprávny. Takéto právo žalobkyni totiž z ustanovení zákona nevyplýva.

26. Súd pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobkyne dospel k právnemu záveru, že žalobkyňa ako poistená môže podať žalobu voči poistiteľovi jedine v prípade, ak by sama nahradila poškodenému t. j. jej zamestnávateľovi vzniknutú škodu, teda by sa následne mohla domáhať jej refundácie, avšak len v takej výške, ktorá by zodpovedala podmienkam vyplývajúcim z platnej Poistnej zmluvy. Nakoľko však v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa poškodenému zamestnávateľovi škodu doposiaľ neuhradila, nebolo možné posudzovať nárok žalobkyne ako nárok na refundáciu ňou uhradenej škody.

27. Rovnako tak nebolo v konaní preukázané, že by si poškodený zamestnávateľ u žalobkyne uplatnil nárok na náhradu vzniknutej škody, resp. že by zamestnávateľ náhradu škody od žalobkyne ako jeho zamestnankyne vymáhal. Súd na tomto mieste poukazuje aj na skutočnosť, že z hľadiska právneho vzťahu medzi žalobkyňou ako poisteným škodcom a žalovaným ako poisťovateľom má právnu relevanciu až uplatnenie nároku samotného poškodeného zamestnávateľa voči žalobkyni. Uplatnenie nároku poškodeného voči žalobkyni má totiž význam aj z hľadiska zodpovednostného vzťahu, pretože ak totiž poškodený do dvoch rokov po tom, čo sa dozvedel o výške škody a o tom, kto za ňu zodpovedá, neuplatní nárok na náhradu škody proti žalobkyni, jeho nárok sa premlčí. Ak následne v dôsledku premlčania práva na náhradu škody poškodený zamestnávateľ nebude môcť s úspechom požadovať uspokojenie svojej pohľadávky od žalobkyne ako od škodcu, nebude môcť ani žalobkyňa ako poistená požadovať, aby žalovaný uspokojil naturálnu pohľadávku zamestnávateľa. Je tomu totiž tak preto, že poistný pomer je akcesorický v pomere k základnému zodpovednostnému vzťahu a sleduje jeho osud (bližšie Fekete, I.: , 4. zväzok, Eurokódex 2015, str. 813).

28. Poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keď v konaní nebolo žiadnym relevantným spôsobom zo strany žalobkyne preukázané, že samotný poškodený zamestnávateľ si voči nej riadne a včas uplatnil nárok na náhradu vzniknutej škody, dospel súd k právnemu záveru, že u žalobkyne ako u poistenej nevznikla majetková potreba, aby žalovaný ako poisťovateľ uspokojil za žalobkyňu nárok poškodeného zamestnávateľa. Inými slovami povedané, plnenie žalovaného poškodenému zamestnávateľovi za žalobkyňu nie je na mieste v prípade, ak sa samotný poškodený svojho nároku na náhradu vzniknutej škody voči žalobkyni nedomáha resp. tento si voči nej ani len neuplatňuje. K listinnému dôkazu predloženému žalobkyňou, a to k Zápisu zo zasadnutia (opätovného) škodovej komisie konaného dňa 13. 11. 2019 súd uvádza, že tento zápis nie je možné považovať za riadne uplatnenie si nároku na náhradu škody poškodeným zamestnávateľom voči žalobkyni, nakoľko z jeho obsahu je zrejmé, že sa jedná o špecifikáciu a vyčíslenie výšky vzniknutej škody. Na margo uvedeného súd však ešte poznamenáva, že za uplatnenie nároku poškodeného zamestnávateľa na náhradu škody voči žalobkyni sa rozumie uplatnenie tohto práva na súde v občianskom súdnom konaní, čo však v tomto prípade nenastalo a zamestnávateľ si do dnešného dňa nárok na náhradu škody voči žalobkyni súdnou cestou neuplatnil, čo je však v súčasnosti vzhľadom na plynutie času a posúdenie márneho uplynutia premlčacej doby aj úplne logické.

29. Súd po prijatí predmetného právneho záveru už ďalej nepristúpil k posudzovaniu otázky možnosti existencie výluk z poistenia ako ani k posudzovaniu dôvodnosti definovania konania žalobkyne ako konania v hrubej nedbanlivosti, nakoľko posudzovanie dôvodnosti takejto obrany žalovaného by bolo na mieste len za predpokladu, že by sa jednalo o nárok žalobkyne na refundáciu ňou uhradenej škody, keď by po preukázaní, že zo strany žalobkyne bola škoda uhradená zamestnávateľovi, bolo na mieste posudzovať otázku povinnosti žalovaného poskytnúť žalobkyni refundáciu, a teda vylúčiť aplikáciu výluk

z poistenia, tak ako boli medzi žalobkyňou a žalovaným dojednané v Poistnej zmluve a ako vyplývajú z príslušných platných Všeobecných poistných podmienok.

30. Poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd posúdil žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie voči žalovanému za nedôvodný a neoprávnený v celom rozsahu. Súd preto rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia a žalobu v celom rozsahu zamietol.

TROVY KONANIA:

31. Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 445,- EUR s príslušenstvom. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Úspech žalovaného v konaní tak predstavuje 100 % a úspech žalobkyne predstavuje 0 %. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešného žalovaného patrí žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd preto v zmysle uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené v II. výrokovej vete tohto rozsudku a náhradu trov konania priznal úspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. odvolanie, ktoré sa podľa ust. CPS podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

Podľa ust. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.