Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1To-27-2018.pdf
PDF · 119.21 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/27/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 15. mája 2018 prejednal odvolanie podané obžalovaným C. W. proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/5/2017 z 15.5.2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného C. W. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/5/2017 z 15.5.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 2T/5/2017-130 z 28.12.2017 bol obžalovaný C. W. uznaný za vinného zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že:
dňa 27.5.2016, asi o 11.20 hod. na parkovisku pred budovou gynekologickej ambulancie Femina Gyn, s.r.o. na ulici Májovej č. 1615 v Čadci, pristúpil k osobnému motorovému vozidlu značky Škoda Octavia, ev.č. BL 037 JT, minimálne dvakrát buchol päsťou do ľavých zadných dverí vozidla, čím vytvoril na dverách dve preliačiny o veľkosti približne 9x8 cm a 8x6 cm, čím spôsobil spoločnosti Wörwang Pharma GmbH & Co.KG, organizačná zložka Bratislava, škodu v sume 321,19 €.
Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa 245 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1, 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., na peňažný trest vo výmere 200,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 7 dní pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Wörwang Pharma GmbH & Co.KG, organizačná zložka Bratislava, so sídlom Stolárska 35, 831 06 Bratislava, zapísaná v OR Okresného súdu Bratislava, vložka č. 173/B, oddiel: PO, IČO: 317 96 508, škodu vo výške 321,19 €.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný C. W. proti výroku o vine, treste, náhrade škody aj proti konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. Je toho názoru, že k náležitému objasneniu veci neboli vykonané všetky potrebné dôkazy, v dôsledku čoho sa okresný súd náležite nevyrovnal s jeho obhajobou. Zdôraznil, že od okamihu zahájenia trestného stíhania voči jeho osobe popiera, že by poškodenému v kritický deň poškodil motorové vozidlo značky Škoda Octavia. Už v prípravnom konaní uviedol, že s C. R. mal v kritickom čase iba verbálny konflikt a vzájomne sa pošťuchovali z dôvodu, že R. C. nerešpektoval vnútorný poriadok spoločnosti Femina Gym s.r.o. a nepoužil pri návšteve gynekologickej ambulancie návleky. Po upozornení z jeho strany R. C. začal byť ku nemu i zamestnankyni gynekologickej ambulancii D. X. arogantný, k jeho osobe až agresívny a vyhrážal sa mu, že mu spôsobí ešte problémy. Svedkyňami celého konfliktu vo vnútri ordinácie boli D. X. a jeho manželka MUDr. U. W.. Menované svedkyne navrhol vypočuť na hlavnom pojednávaní ku skutočnostiam týkajúcich sa arogantného správania C. R.. Svedkyne boli vykázané z pojednávacej miestnosti s tým,
že neboli predvolané okresným súdom. Ďalej poukázal na značné rozpory vo výpovediach svedka I. N. v prípravnom konaní, aj v zápisnici o podaní vysvetlenia a na hlavnom pojednávaní, ktorými sa okresný súd vôbec nezaoberal. V zápisnici „pri vyťažení, ktorú svedok učinil cca 30 minút od spáchania skutku“ uviedol, že nepočul žiadne zvuky, ktoré by tomuto poškodzovaniu vozidla nasvedčovali, a na hlavnom pojednávaní vypovedal inak. Súd a ani prokurátor sa nezaoberali tým, že na mieste činu v kritickom čase pracovali robotníci na pokladaní zámkovej dlažby a úpravy záhrady, kde búchajú kladivami, krompáčmi a tzv. „žabou“ zhutňovali podložie na zámkovú dlažbu. Takže pochybuje, že svedok N. má taký sluch, aby v tomto hluku rozoznal tieto rôzne hluky. Značný rozpor v jeho výpovedi je aj to tvrdenie, že incident mal pokračovať aj pri jeho vozidle, čo tvrdil na hlavnom pojednávaní, pričom vo výpovedi z prípravného konania nič také neuvádzal. Na hlavnom pojednávaní ďalej svedok uviedol, že stál pri tej záhradke. Po vyťažení na mieste činu uviedol, že sa prechádzal po ul. Májovej. V uvedených súvislostiach obžalovaný uviedol, že ul. Májová susedí s parkoviskom pri gynekologickej ambulancii a záhradka sa nachádza za parkoviskom na druhej strane areálu. Na hlavnom pojednávaní svedok N. uviedol, že počas celej doby sa venoval svojmu synovi a pozerali sa, ako pracujú v záhrade, v čom je značný rozpor z dôvodu, že 27.5.2016 uviedol, že sa prechádzali po ul. Májovej a keďže záhrada je oddelená okrasnými drevinami, nemohol sa pozerať na záhradu z ul. Májovej, záhradu nie je vidieť z ul. Májovej. Na hlavnom pojednávaní svedok na otázku samosudkyne nevedel presne povedať, či buchnutie počul jedenkrát alebo viackrát, uviedol, že si to nepamätá. Takže svedok N. nevidel poškodenia vozidla, počul niečo, ale si to presne nepamätá. V deň údajného spáchania skutku na mieste činu nič nepočul, za 12 mesiacov počul buchnutie na plech, čo je značný rozpor. Vzhľadom na značné rozpory svedka N., je výpoveď svedka nedôveryhodná. O takú výpoveď nemožno oprieť rozsudok o vine obžalovaného, toto svedectvo vyvoláva veľké pochybnosti. Pokiaľ ide o sťažnosť, ktorá bola napísaná na svedka C. R., na jeho neadekvátne správanie, táto bola napísaná v nedeľu, v čom nevidí problém, pretože nikde nie je definované, že sťažnosť môže súkromný lekár napísať iba počas pracovných dní. Spochybnenie svedectva svedkyne C. z dôvodu, že je švagriná obžalovaného a táto skutočnosť má vplyv na jej vierohodnosť, nemôže v slovenskom právnom systéme obstáť z dôvodu, že každý svedok na hlavnom pojednávaní bol náležite poučený podľa § 130, § 131 a po upozornení a zložení prísahy podľa § 265 Tr. por. a nemožno iba na základe toho, že svedok je v rodinnom pomere, jeho výpoveď považovať za nevierohodnú. V posúdení nedôveryhodnosti a rozporov je potom výpoveď svedka N. viac ako nedôveryhodná. Je toho názoru, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z neúplného a nejasného zisteného skutkového stavu a nedržal sa zásady „in dubio pro reo“, keďže sú tu pochybnosti v prospech obžalovaného. Preto nesúhlasí s výrokom o vine, s výrokom o treste, ani s výrokom o náhrade škody. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline doplnil dokazovanie o vypočutie svedkýň D. X. a MUDr. U. W. a aby zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil podľa § 285 písm. c) Tr. por., prípadne aby vrátil vec Okresnému súdu Čadca k novému rozhodnutiu.
Na podklade podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolanie obžalovaného C. W. nie je dôvodné.
K výroku o vine
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil citovanými zákonnými ustanoveniami. Aj podľa názoru krajského súdu odsudzujúci výrok prvostupňového súdu je správny, zákonný a má dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch.
Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. V odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, taktiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Pokiaľ ide o skutkové zistenia okresného súdu, krajský súd nemá žiadne pochybnosti, že súdený skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný C. W.. V tomto smere okresný súd veľmi výstižne a presvedčivo v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, na základe akých dôkazov a zistení z nich vyplývajúcich dospel k záveru o vine obžalovaného. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate súdených trestných činov zistenia, ktoré sú správne.
Súd prvého stupňa odsudzujúci rozsudok odôvodnil okrem iného nasledovnými právnymi úvahami:
„Vykonaním dokazovaním po skutkovej stránke mal súd nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Aj napriek tomu, že obžalovaný spáchanie skutku popiera, zo spáchania skutku ho usvedčuje poškodený Mgr. C. R., ktorý opísal, akým spôsob došlo ku spáchaniu predmetného skutku. Poškodený videl udrieť obžalovaného po osobnom motorovom vozidle, a to dvakrát päsťou v mieste, kde následne bolo konštatované poškodenie osobného motorového vozidla. To, že došlo ku poškodeniu predmetného osobného motorového vozidla, bolo potvrdené obhliadkou na predmetnom motorovom vozidle a potvrdzuje to aj fotodokumentácia, ktorá bola vyhotovená bezprostredne po spáchaní skutku. Svedok I. N., hoci nevidel obžalovaného udrieť päsťou po predmetnom osobnom motorovom vozidle, potvrdil, že počul dvakrát buchnutie, po ktorom nasledoval konflikt medzi obžalovaným a poškodeným, ktorý následne aj videl. Svedok uviedol, že buchnutie, ktoré počul sa podobalo buchnutiu na plech. Tento zvuk poznal, pretože robí s plechom. Bezprostredne po skutku mu taktiež poškodený povedal o poškodení osobného motorového vozidla, ktoré mu aj ukazoval a z dôvodu poškodenia osobného motorového vozidla, poškodený ihneď privolal na miesto samé políciu.
Pokiaľ ide o svedkov Mgr. K. C. a C. C., ich výpovede považuje súd za tendenčné. Svedkyňa Mgr. K. C. je príbuzná obžalovaného a svedok C. C. je jej kolega. Títo svedkovia sa bezprostredne po skutku na mieste v čase príchodu polície nenachádzali. Týchto svedkov na mieste nevidel poškodený a ani svedok C. C. (pravdepodobne malo byť uvedené svedok I. N. - pozn. odvolacieho súdu). Prvýkrát boli vypočutí až v novembri 2016. Nie je zrejmé, akým spôsobom sa orgány činné v trestnom konaní dozvedeli o tom, že títo svedkovia mali byť svedkami predmetného skutku. Súd má dôvodné pochybnosti o tom, či sa svedkovia na mieste skutku v čase skutku skutočne nachádzali. Ich výpovede považuje za účelové v snahe pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestno-právnej zodpovednosti. Svedkyňa Mgr. K. C. sa ako príbuzná obžalovaného o konflikt bezprostredne po jeho ukončení, resp. v jeho priebehu, aj napriek príbuzenskému pomeru k obžalovanému, nezaujímala, čo súd považuje za neobvyklé. Podstata ich výpovedí spočívala v tom, že obžalovanému mali potvrdiť, že obžalovaný určite osobné motorové vozidlo nepoškodil. Obaja tvrdili, že poškodený najskôr sám vystúpil z auta a potom nasledoval konflikt s obžalovaným. V rozpore s ich výpoveďami je výpoveď svedka I. N. a poškodeného Mgr. C. R.. Poškodený Mgr. C. R. uviedol, že z osobného motorového vozidla ho násilným spôsobom vytiahol obžalovaný a spôsobil mu zranenia, ktoré boli prejednané v rámci priestupkového konania, za čo bol obžalovaný uznaný vinným, a to zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Poškodený Mgr. C. R. a svedok I. N. počuli dvakrát buchnutie. Podľa poškodeného išlo o buchnutie do osobného motorového vozidla, ktoré aj videl a podľa svedka I. N. uvedené buchnutie zodpovedalo buchnutiu na plech. Buchnutie počul, no nevidel. O uvedenom buchnutí sa svedkyňa Mgr. K. C. a svedok C. C. vôbec nezmienili, hoci obaja mali byť svedkami konfliktu od začiatku až do konca. Tak isto ani jeden z týchto svedkov nepotvrdil, že by obžalovaný násilným spôsobom vyťahoval poškodeného z osobného motorového vozidla, v ktorom už poškodený, v čase príchodu obžalovaného, sedel. Súd uveril svedkovi poškodenému Mgr. C. R. a svedkovi I. N., ktoré považuje za nestranného a dôveryhodného svedka. Ak teda tento svedok vnímal a opísal určité skutočnosti inak ako svedkovia Mgr. K. C. a C. C., hoci by títo svedkovia, ak videli to isté, mali vypovedať zhodne, je zrejmé, že jedna skupina svedkov pravdu nehovorí. V tomto prípade súd presvedčila výpoveď svedka I. N., aj s poukazom na ďalšie dôkazy, súd mu uveril a jeho výpoveď považoval za jeden z dôkazov usvedčujúcich obžalovaného zo spáchania predmetného skutku. Motívom konania obžalovaného podľa názoru súdu
bola predchádzajúca výmena názorov v čakárni pred ambulanciou MUDr. C.. Obžalovaný nedokázal tento konflikt racionálne spracovať a pod silou emócií vyprovokoval ďalší konflikt vonku na parkovisku, počas ktorého nielenže fyzicky napadol poškodeného, ale v zápale hnevu poškodil aj osobné motorové vozidlo, v ktorom poškodený sedel. Podľa názoru súdu, charakter poškodenia osobného motorového vozidla bol takého rozsahu, že si toto poškodenie, keby bolo spôsobené pred príchodom obžalovaného, musel poškodený všimnúť, keď prechádzal okolo predmetného osobného motorového vozidla. Nevšimol si ho, teda poškodenie tam v tom čase nebolo a došlo k nemu bezprostredne po tom, čo poškodený nasadol do osobného motorového vozidla a na miesto prišiel obžalovaný. Obžalovaný konal v úmysle priamom, a aj keby tak nekonal, konania sa dopustil pri nepriamom úmysle, pretože vedel, že svojím konaním môže dôjsť k poškodeniu osobného motorového vozidla, resp. jeho karosérie, pričom si musel byť vedomý toho, že sa dopúšťa trestného činu, ak uvedené osobné motorové vozidlo poškodí. Konanie obžalovaného po právnej stránke naplnilo skutkovú podstatu prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný poškodil cudziu vec, teda vec, ktorá mu vlastnícky nepatrí a škoda, ktorú spôsobil je malá, prevyšujúca sumu 260,- €. Výška škody bola stanovená na základe odborného vyjadrenia, pri vypracovaní ktorého sa vychádzalo aj z faktúry predloženej poškodenou spoločnosťou, išlo o faktúru za opravu predmetného poškodenia. O záveroch odborného vyjadrenia súd nemal dôvod pochybovať, preto si tieto osvojil a vychádzal z nich pri stanovení výšky spôsobnej škody“.
Dôvody napadnutého rozsudku sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Odvolací súd znovu pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysoko kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na veľmi správne a erudované dôvody, na ktorých samosudkyňa okresného súdu založila svoje odsudzujúce rozhodnutie.
Krajský súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v prospech obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby sa bol spravoval inými úvahami.
Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípov kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.
Krajský súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom nezistil, že by súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a vykonané dôkazy by vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného.
Odvolací súd sa stotožnil s vyhodnotením dôkaznej situácie tak, ako to urobil okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Právna kvalifikácia súdeného skutku ako prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení.
Vinu obžalovaného mal krajský súd, rovnako ako okresný súd, preukázanú predovšetkým na základe priamych dôkazov - výpovedí svedkov Mgr. C. R. a I. N.. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadať najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka (poškodeného) k obžalovanému alebo poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným je v príbuzenskom vzťahu,
resp. (ne)priateľskom, susedskom či zamestnávateľskom vzťahu, prípadne v inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti. Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného, často hmotného záujmu svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny vyplývajúce či už z pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi svedkom a obžalovaným alebo svedkom a poškodeným, ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je. Pritom nemožno opomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto logicky i právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak.
Podľa názoru odvolacieho súdu svedkovia Mgr. C. R. a I. N. presvedčivo usvedčujú obžalovaného zo spáchania súdeného skutku a krajskému súdu nie sú známe žiadne skutočnosti spochybňujúce vierohodnosť ich výpovedí. Výpovede menovaných svedkov aj krajský súd považuje za logické, presvedčivé, zrozumiteľné, pravdivé a vierohodné. Menovaní svedkovia nemali žiaden relevantný dôvod obžalovaného krivo obviňovať. Prvostupňový súd dostatočne podrobne vyhodnotil výpovede svedkov v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi. Krajský súd nezistil podstatné rozpory vo výpovediach svedka I. N. z prípravného konania na čl. 47-49 a hlavného pojednávania, pokiaľ ide o spôsob a okolnosti spáchania súdeného trestného činu. Z obsahu zápisnice o priebehu hlavného pojednávania je zistiteľné, že obžalovaný, ani jeho obhajca osobne prítomní na tomto hlavnom pojednávaní nežiadali odstraňovať rozpory vo výpovediach menovaného svedka. Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní doslova vyplýva, že svedok vypovedá zhodne ako na čl. 47-49 spisu. Pokiaľ obhajca poukazuje na rozpory vo výpovedi svedka v tzv. zázname o vyžiadanom vysvetlení zo dňa 19.7.2016 oproti výpovediam z prípravného konania a hlavného pojednávania, krajský súd uvádza, že svedok I. N. bol požiadaný o vysvetlenie k doplneniu trestného oznámenia týkajúceho sa podozrenia zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci pred začatím tzv. trestného stíhania „vo veci“. Na vierohodnosť svedeckej výpovede Mgr. C. R. nemala vplyv ani skutočnosť, že MUDr. U. W. C. (manželka obžalovaného - pozn. odvolacieho súdu) dňa 28.5.2016 napísala sťažnosť na správanie C. R. (obchodného zástupcu), ktorú adresovala spoločnosti Wörwag Pharma GmbH & Co.KG, Bratislava (č.l. 97 spisu). Uvedené svedecké výpovede logicky prepájajú aj nepriame dôkazy vykonané v predmetnej veci - výpovede splnomocnenej zástupkyne poškodenej spoločnosti G. D., listinné dôkazy: faktúra za opravu poškodenia motorového vozidla, fotodokumentácia a zápisnica o ohliadke mieste priestupku, odborné vyjadrenie č. 525/2016 vypracované znaleckou organizáciou JHS, s.r.o., Martin.
Je pochopiteľné, že obžalovaný popiera spáchanie súdeného skutku. Využíva tak svoje zákonné právo hoci aj beztrestne klamať. Výpoveď obžalovaného musí súd vždy posudzovať s rešpektom a s ohľadom aj na to, že môže uvádzať nepravdu a tú prezentovať ako jedinú pravdu - svoju. Preto je vždy v prioritnom záujme obžalovaného predložiť súdu svoje alibi, a tak dodať svojim vyjadreniam „punc úplnej pravdivosti“. Obžalovaný tvrdil, že bol v čase činu na mieste činu, len inak interpretuje to, čo sa tam malo stať, resp. nestať. Nepredložil súdu žiadne alibi, ktoré by celkom nepochybne mohlo výrazne spochybniť dôkazy nachádzajúce sa v trestnom spise preukazujúce nepochybne a bezpečne vinu obžalovaného.
Odvolací súd v posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
Obžalovaný odvolanie založil aj na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.
Odvolací súd zdôrazňuje, že obžalovaný primárne namieta v podrobnom odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1
písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.
K odvolacej námietke obžalovaného, že vo veci neboli vypočuté svedkyne D. X. a MUDr. U. W., ktorých osobnú účasť aj na pojednávanie zabezpečili, krajský súd poukazuje na to, že zo zápisnice o priebehu hlavného pojednávania konaného na okresnom súde 15.5.2018 tieto skutočnosti nevyplývajú, obžalovaný na tomto pojednávaní okrem iného uviedol: „nemám ďalšie návrhy na dokazovanie...“; zhodne sa vyjadril aj obhajca obžalovaného, ktorý uviedol, že nemá ďalšie návrhy na dokazovanie. V uvedených súvislostiach odvolací súd zdôrazňuje, že vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania je konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. Vyššie uvedenú námietku obžalovaného preto krajský súd považoval za nedôvodnú.
Pokiaľ obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania navrhol, aby krajský súd doplnil dokazovanie o vypočutie svedkyne D. X. a MUDr. U. W., odvolací súd vykonanie týchto dôkazov nepovažoval za potrebné z hľadiska náležitého zistenia skutkového stavu. Skutkové okolnosti v posudzovanom prípade krajský súd považoval za dokázané a nepotreboval ich overovať ďalšími dôkazmi. Naviac, menované svedkyne nemali byť prítomné na mieste činu, t.j. na parkovisku pred budovou gynekologickej ambulancie Femina Gyn, s.r.o., na ul. Májovej č. 1615 v Čadci.
Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa vyčíslenia výšky škody, je potrebné konštatovať, že sa nimi prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zaoberal, a preto krajský súd ako súd odvolací, v tomto smere na predmetné odôvodnenie odkazuje.
V uvedených súvislostiach odvolací súd rovnako poukazuje na odborné vyjadrenie vypracované znaleckou organizáciou JHS, s.r.o. Martin. Zároveň dodáva, že súd je povinný hodnotiť aj znalecký posudok (odborné vyjadrenie) na základe starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne s ostatnými dôkazmi (R 40/1969). Súd hodnotí znalecký posudok voľne ako každý iný dôkaz a nie je ním bezpodmienečne viazaný. Nemôže síce ľubovoľne nahradiť odborný názor znalca vlastným, v danej veci laickým názorom, ale môže a je povinný preveriť znalecký posudok najmä z toho hľadiska, či znalec prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku, či sa skutkové východiská znaleckého posudku opierajú o skutočnosti náležite zistené v trestnom konaní, či naopak, o skutočnosti, ktoré sú pochybné alebo dokonca také, ktoré logicky odporujú iným výsledkom dokazovania a či riešenie znalca logicky vyplýva z týchto podkladov (R 40/1972). Pochybnosti o záveroch znaleckého posudku sa musia zakladať na konkrétnych okolnostiach, ktoré tieto pochybnosti vyvolávajú. Len vtedy je namieste postup podľa § 146 Tr. por. (Rt 56/94 II). Po zhodnotení výsledkov znaleckého dokazovania jednotlivo i v súhrne s ostatnými dôkazmi, aj odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že nie sú pochybnosti o správnosti odborného vyjadrenia č. 525/2016 vypracovaného znaleckou organizáciou JHS, s.r.o. Martin. Odborné vyjadrenie je dostatočne presvedčivo odôvodnené, nemá vnútorné rozpory, jeho závery sú logické a nie sú v rozpore s inými dôkazmi vo veci, o ktorých správnosti ani po preskúmaní niet dôvodu pochybovať. Znalec v odbornom vyjadrení konštatoval, že všetky položky vyfakturované vo faktúre č. 701 162077 zo dňa 15.6.2017, majú súvis s deklarovaným poškodením vozidla. Vyfakturovanú čiastku 321,19 € možno považovať za
účelne vynaložené prostriedky na opravu opísaného poškodenia. Znalec tiež konštatoval, že zobrazené poškodenie je možné spôsobiť úderom päsťou dospelej osoby. K výroku o treste
Po preskúmaní obsahu spisu sa krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, pokiaľ ide o druh a výmeru trestu, ktorý za súdenú trestnú činnosť uložil obžalovanému.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 (podľa tohto ustanovenia možno peňažný trest uložiť len páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorý získal alebo sa snažil získať majetkový prospech - pozn. odvolacieho súdu), môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.
Podľa § 57 ods. 1 Tr. zák. pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že by bol nevymožiteľný.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR obžalovaný má v evidencii štyri priestupky, z čoho tri sú na úseku dopravy. Jeden priestupok súvisí so spáchaním predmetného skutku. Ide o priestupok zo dňa 27.05.2016, a to priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil úmyselným narušením občianskeho spolunažívania a drobným ublížením na zdraví tým, že dňa 27.05.2016 okolo 11:00 hod. na parkovisku pred gynekologickou ambulanciou na Májovej ulici č. 1615 v Čadci, fyzicky napadol Mgr. C. R. a to tak, že ho chytil ľavou rukou pod krk a potom ho zdrapil za tričko, naťahoval ho a poškriabal C. R. na hrudi, čím mu spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív krku vyžadujúce si lekárske ošetrenie.
S ohľadom na uvedené obžalovanému nemožno priznať poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, pretože uvedenú okolnosť je možné priznať v prípade, ak páchateľ dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku, ani v zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.
Krajský súd v zmysle vyššie uvedených právnych úvah peňažný trest vo výmere 200,- Eur spolu s ustanoveným náhradným trestom odňatia slobody považuje za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a najmä generálnej prevencie; takýto trest aj v plnej miere odzrkadľuje stupeň nebezpečnosti spáchaného činu pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného.
K výroku o náhrade škody
Výrok o náhrade škody rovnako zodpovedá stavu veci sa zákonu. Okresný súd nepochybil, keď obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenej spoločnosti spoločnosti Wörwang Pharma GmbH & Co.KG, organizačná zložka Bratislava, so sídlom Stolárska 35, 831 06 Bratislava, vo výške 321,19 Eur. Krajský súd nezistil prekážky na uloženie povinnosti na náhradu škody, ktorej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného v napadnutom rozsudku a ktorá bola v trestnom konaní bezpečne preukázaná vykonanými dôkazmi.
Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.