Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/219/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: 1. N. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, G. U., zastúpený: JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36, Bratislava 2. I. C., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, G. U., za účasti: Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. č. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362962, zastúpený: JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36, Bratislava, v konaní o zaplatenie 9 375,18 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný v 1. rade m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovanej v 2. rade n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Občianske združenie - VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 16.06.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 9 375,18 eur s úrokmi z omeškania zo splátok za obdobie od 21.6.2010 do 7.5.2013 vo výške 698,22 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9 375,18 eur od8.5.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovanými uzatvorili 18.9.2008 Zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky v znení dodatkov. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným peňažné prostriedky - úver vo výške 6 638,78 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 97,76 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 10 065,67 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 8 564,57 eur, riadneho úroku vo výške 1 020,61 eur, úroku z omeškania vo výške 441,61 eur a ostatného príslušenstva vo výške 38,87 eur. Sumu 38,87 eur predstavujúce ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 441,62 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca neuplatnil. Žalobca si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.8.2018 v počte 99 a celkovej výške 9 585,18 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.11.2012 do 20.8.2018 sa stali splatnými dňa 4.11.2012, keď žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca si spolu s istinou uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach , ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 4.11.2012 si žalobca uplatnil úrok z omeškania od tohto dňa.

2. Výzvou z 19.6.2014 vyzval súd žalobcu, aby uviedol, akú sumu žalovaní do podania žaloby zaplatili, a ako bola táto suma započítaná na istinu, úroky a ostatné príslušenstvo v zmysle zmluvy o úvere, uviedli, ako boli úhrady žalovaných, ktoré uvádzate v návrhu (30,00 eur dňa 26.11.2012, 30,00 eur dňa 27.12.2012, 90,00 eur zo dňa 19.3.2013, 60,00 eur dňa 70,00 eur), ktoré boli vykonané po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru započítane na neuhradené splátky úveru, špecifikáciu v tomto konaní uplatnenej istiny ako bola vypočítaná, a tiež špecifikáciu zameranú na to, aká časť jednotlivých splátok pôvodne splatných v období od 20.11.2012 do 20.8.2018 pripadala na úroky z úveru, potvrdenie právneho predchodcu žalobcu o tom, že v danom prípade pred postúpením pohľadávky nedošlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k odstúpeniu od zmluvy, vypovedaniu zmluvy, či k vyhláseniu splatnosti celého úveru /ak k niektorému z uvedených úkonov došlo, treba zabezpečiť a súdu tiež predložiť doklad o príslušnom úkone a doklady preukazujúce čas a spôsob oboznámenia žalovaných s takým úkonom/, predložil súdu doklad o čase doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovanému v 1.rade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru doručené žalovanému v 2.rade a doklad o čase jeho doručenia, vysvetlili rozdiel v dátume vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru uvádzanej v návrhu - 4.11.2012 a v dátume uvedenom v k návrhu priloženej výzve k úhrade a oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru - 31.10.2012, predloženie úplného výpisu z úverového účtu žalovaných za celú dobu trvania úverového vzťahu /nie prehľadu transakcií, ale výpisy z úverového účtu/. Žalobca na výzvu reagoval podaním, ktorým špecifikoval istinu pohľadávky vo výške 8 564,67 eur, ktorá pozostáva z neuhradeného úveru, poplatkov a zmluvných úrokov, pričom uviedol ako zaúčtoval pôvodný žalobca jednotlivé úhrady žalovanými (viď č.l. 61).

3. Hromadným podaním doručeným súdu dňa 9.9.2014 oznámilo Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO: 42 362962 (ďalej len „Občianske združenie“)vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. O pripustení vedľajšieho účastníctva rozhodol súd uznesením č.k. 5C/219/2014-122 z 16.7.2015, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 8Co/347/2015-134 z 16.11.2015.

4. Občianske združenie v podaní doručenom súdu 21.5.2015 a 10.2.2016 namietol okrem iného aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. a judikatúru slovenských súdov, pričom uviedol, že zo strany postupcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. nebolo preukázané, že banka postúpila žalobcovi zosplatnený úver a teda nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky a žalobca nemá aktívnu legitimáciu.

5. Žalobca sa k námietke aktívnej legitimácie vyjadril podaním doručeným súdu 4.2.2016 v ktorom uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie tejto písomnosti žalovaným na základe ktorého zakladá svoju aktívnu legitimáciu. K platnosti postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. uviedol, že je to právna úprava týkajúca sa výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky a doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie 23.2.2016, na ktoré sa nedostavil žalobca a žalovaná v 2. rade, u ktorých je vykázané doručenie predvolania riadne a včas a žalovaný v 1. rade ospravedlnil neúčasť žalovanej v 2. rade zo zdravotných dôvodov. Za žalobcu a občianske združenie sa dostavili právny zástupcovia a žalovaný v 1. rade osobne. Právny zástupca žalobcu uviedol, že aj v zmysle vyjadrenia NBS postúpenie pohľadávky je platné, je splnená aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. V zmysle vyjadrenia NBS je možné postúpiť aj nesplatnú pohľadávku na subjekt, ktorý nie je bankou a takýto subjekt úkony, ktoré robí v súvislosti so zosplatnením a vymáhaním takého úveru, nezodpovedajú pojmu správa úveru v zmysle zákona o bankách. A koniec koncov tomuto zodpovedá aj to, že žalobca si neuplatňuje poplatok za správu úveru od postúpenia pohľadávky, keďže túto činnosť nevykonával a ani nemôže vykonávať. Zástupca občianskeho združenia uviedol, že nie je možné akceptovať uznanie dlhu žalovanými, pretože žalobca nie je aktívne legitimovaný a poukázal na svoje písomné podania. Na pojednávaní konanom 16.4.2018 boli prednesené skutkovo a právne zhodné tvrdenia ako na predchádzajúcom pojednávaní a v písomných vyjadreniach strán.

7. Žalovaný v 1. rade sa k veci vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu 14.3.2016, v ktorom uviedol skutočnosti týkajúce sa neplatnosti postúpenia pohľadávky právneho

predchodcu žalobcu s poukazom na § 92 ods. 8 zákona o bankách. V ostatnom vyjadrení sa toto vyjadrenie obsahovo zhodovalo s argumentáciou občianskeho združenia.

8. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9. Súd vykonal dokazovanie čítaním a oboznámením sa s obsahom žaloby a jej príloh ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

10. Žalovaní uzavreli s právnym predchodcom žalobcu 18.9.2008 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej im právny predchodca žalobcu poskytol úver vo výške 6 638,78 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 97,76 eur vždy k 20. Dňu v mesiaci. Žalobca v konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.8.2018 v počte 99 a celkovej výške 9 585,18 eur. Žalobca úver zosplatnil ku dňu 4.11.2012.

11. Právny predchodca žalobcu podaním z 16.10.2012 (č.l. 37,149,150) oznámil žalovaným, že pohľadávku zo spotrebného úveru na Čokoľvek postúpil na žalobcu, doručenie ktorého nebolo súdu preukázané predložením doručeniek žalovaným.

12. Žalobca písomnou výzvou zo 16.10.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky žalovaných, ktoré bolo žalovanému v 1. rade odoslané 17.10.2012 a žalovanej v 2. rade bolo odoslané 17.10.2012.

13. Žalobca pokusom o zmier z 9.5.2014 vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

15. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 16.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

17. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

19. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

20. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 o bankách (ďalej len „Zákon o bankách“), banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

22. Podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.

23. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.

26. Právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa a. s. uzavrela dňa 18.9.2008 so žalovanými zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorých im bol poskytnutý úver vo výške 6 638,78 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že dlžná suma mala predstavovať 9 375,18 eur.

27. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2012 vyplýva, že uvedená pohľadávka bola postúpená na žalobcu. Doklad o doručení tohto oznámenia súdu predložený nebol. Žalobca predložil súdu aj výzvu zo 16.10.2012, ktorou vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky žalovaných, ktoré bolo žalovanému v 1. rade odoslané 17.10.2012 a žalovanej v 2. rade bolo odoslané 17.10.2012. Z týchto skutočností žalobca v prejednávanej veci odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby.

28. Primárny vzťah, ktorý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými na základe Zmluvy vznikol, je vzťahom spotrebiteľským. Predmetom tohto vzťahu však bola pohľadávka z titulu poskytnutého úveru. Túto pohľadávku možno označiť za bankovú, keďže právny predchodca žalobcu, s ktorým žalovaný Zmluvu uzatváral bola banka. Banková pohľadávka na rozdiel od pohľadávok, napr. od nebankových spoločností, je regulovaná aj osobitnou právnou úpravou vyplývajúcou zo Zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ust.§ 2 ods. 3 zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu a na činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať bankové platobné karty, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 Zákona o bankách). Súd v konaní však zistil, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu - Slovenskej sporiteľne, a.s. ako banky bola na žalobcu bola postúpená ako pohľadávka z neukončeného bankového úveru. V konaní totiž žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, napriek výzve súdu zo dňa 19.6.2014, že jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru, t.j. že by ukončil úverový vzťah. Mimoriadnu splatnosť vyhlásil až žalobca, po postúpení pohľadávky. Od

tejto skutočnosti potom žalobca odvodzoval v konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobca nielenže nepreukázal ukončenie úverového vzťahu právnym predchodcom žalobcu ale nepreukázal ani, že by právny predchodca žalobcu - banka, žalovaného vyzvala na úhradu jeho splatných záväzkov, tak ako to má na mysli práve ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré sa na daný vzťah podľa názoru súdu vzťahuje.

29. V danej veci je súd teda toho názoru, že postúpenie pohľadávky z banky na inú osobu, a to aj na osobu, ktorá nie je bankou, je možné realizovať len v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Podľa tohto ustanovenia môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1) splatná, a to až po predchádzajúcej (2) písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná v priebehu trvania úverového vzťahu. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12C 152/2014). Ak zákonné predpoklady nie sú splnené, ide o právny úkon postúpenia contra legem a z toho dôvodu je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka navyše určujú, že zákaz postúpenia sa vzťahuje aj na také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou v osobe veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči klientovi treba za takýto druh považovať. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. Zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo. Tieto povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom ale zo zákona. Postúpením pohľadávky banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, z ktorých je veriteľ zo zákona povinný zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Účel § 525 Občianskeho zákonníka je totiž okrem iného ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v tomto ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorými pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení sa účinky neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

30. Vzhľadom na uvedené súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co/142/2017 - 211 zo 16. januára 2018 z ktorého vyplýva, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri okrem vyššie uvedených aj rozsudok Okresného súdu Galanta vo veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C 33/2014, Okresného súdu Svidník vo veci 5C 430/2013). Ustanovením § 92 ods. 8

zákona o bankách sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu (,,Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením pohľadávky...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Pre úplnosť odvolací súd uviedol, že s účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z. zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 zákona o bankách). Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka. Ust. § 89 ods. 1 ani iné ustanovenie zákona o bankách účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok neumožňovalo banke a jej klientovi upraviť si práva a povinnosti z obchodov odchylne od tohto zákona alebo osobitného predpisu. Keďže znenie bodu 19.16 VOP (v tomto prípade 18.14 VOP) umožňuje postúpenie bankovej pohľadávky bez splnenia podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách, je v rozpore so zákonom. Odvolací súd mal za to, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je kogentným ustanovením a dohodou zmluvných strán sa od neho nemožno odchýliť.

31. Na základe uvedeného sa súd nestotožňuje s argumentáciou a záverom žalobcu o naplnení podmienky možnosti postúpenia pohľadávky spočívajúcej v doručení výzvy veriteľa dlžníkom na zaplatenie omeškaného dlhu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. List právneho predchodcu žalobcu zo dňa 16.10.2012 nie je možné považovať za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Je totiž zrejmé, že účelom predmetného listu bolo oznámenie dlžníkom, že došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. V konaní nebolo preukázané naplnenie podmienok zosplatnenia dlhu v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Nakoľko konečná splatnosť úveru mala v zmysle zmluvy nastať až dňa 4.11.2012 a k zosplatnenie dlhu malo dôjsť až úkonom žalobcu. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 predchodca žalobcu postúpil na žalobcu nesplatnú pohľadávku v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Postúpenie nesplatnej pohľadávky banky by malo za následok neprípustný vstup nového subjektu do živého právneho vzťahu s bankou, ktorý je spravovaný osobitným právnym predpisom, a to zákonom o bankách, a to napriek tomu, že takýto subjekt nemá štatút banky. V zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách má postupca povinnosť odovzdať postupníkovi dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka. Nemožno preto akceptovať taký výklad podmienok postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8, podľa ktorého je banka oprávnená postúpiť časť pohľadávky, ktorá je splatná a zostať veriteľom tej časti pohľadávky, ktorá splatná ešte nie je. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách (výzva banky adresovaná dlžníkom pred postúpením pohľadávky a jej doručenie žalovaným, splatnosť postupovanej pohľadávky), postúpenie pohľadávky v danej veci nie je možné považovať za platné (§ 39 . S ohľadom na túto skutočnosť súd dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.

32. V dôsledku konštatovanej neplatnosti zmluvy, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok súd dospel k záveru, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, a preto je potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

33. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Keďže boli v konaní plne úspešní žalovaní, nakoľko súd žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovaní majú nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP. V prípade žalovaného v 1. rade, ktorý je právne zastúpený, súd teda rozhodol o priznaní trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 tunajším súdom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Avšak pokiaľ ide o žalovanú v 2. rade v súvislosti s týmto konaním jej žiadne trovy konania nevznikli a tak jej ich náhradu z dôvodu hospodárnosti nepriznal.

37. Na strane žalovaných v konaní vystupoval do 30.06.2016 i vedľajší účastník. Inštitút vedľajšieho účastníka nový procesný poriadok - Civilný sporový poriadok nepozná, v dôsledku čoho dňom účinnosti Civilného sporového poriadku, t. j. dňom 1.7.2016 občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV prestali mať práva a povinnosti v konaní. Vzhľadom však na skutočnosť, že účinky jeho vstupu do konania vo vzťahu k jeho právu na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli do 1.7.2016 zostali zachované aj po 1.7.2016, bolo potrebné o tomto jeho práve rozhodnúť už podľa zásad Civilného sporového poriadku (§ 251 a násl.).

38. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV bol vedľajším účastníkom na strane žalovaných. Podľa platného § 93 O.s.p. do 1.7.2016 právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania sa odvíjalo od úspechu alebo neúspechu toho účastníka konania, na strane ktorého v konaní vystupoval.

39. Podľa rovnakých zásad je podľa názoru súdu potrebné postupovať aj v prípade rozhodovania o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka po 1.7.2016, lebo v C.s.p. niet takého ustanovenia, ktorým by postup súdu pre takýto prípad bol upravený.

40. Žalovaní, na strane ktorých vedľajší účastník pôvodne vystupoval, boli v konaní v celom rozsahu úspešní. Z rovnakých dôvodov má nárok na náhradu trov konania, vzniknutých do 1.7.2016 aj vedľajší účastník, preto ich bolo potrebné priznať aj vedľajšiemu účastníkovi. Z týchto dôvodov vznikol občianskemu združeniu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko vystupovanie tohto vedľajšieho účastníka do dňa 30.6.2016 súd považoval za účelné aj vzhľadom na jeho vyjadrenia doručené súdu dňa 21.5.2015 a 10.2.2016, súd občianskemu združeniu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o ich výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 tunajším súdom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 . Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 .

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.