Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-104-2016.pdf
PDF · 120.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6C/104/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou JUDr. Janou Veselou v spore žalobkyne: B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., právne zastúpenej JUDr. Petrom Machajom, advokátom so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 47, proti žalovaným: 1/ Z., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., 2/ P. rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., 3/ S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., o uloženie povinnosti zdržať sa odvádzania vody zo studničky, dažďovej vody a odpadu na susedné pozemky, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. až 3. rade s ú p o v i n n í zdržať sa vypúšťania a odvádzania vody a iných látok stekajúcich na pozemok žalobkyne KN-C parc. č. XXXX/X trvalé trávne plochy o výmere 1594 m2 zapísaný na LV č. XXXX k.ú. T., cez pozemok KN-C č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 712 m2 zapísaný na LV č. XXXX k.ú. T., zasypanou rúrou, ktorá ústí na hranici parciel KN-C č. XXXX/ X a č. XXXX.
II. Žalovaní v 1. až 3. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.12.2016, označenou ako „žaloba na uloženie povinnosti zdržať sa odvádzania vody zo studničky a dažďovej vody a odpadu na susedné pozemky“, sa žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu voči žalovaným 1/- 3/ domáhala, aby zabránili vypúšťaniu a odvádzaniu vody a splaškov z kanalizácie zasypanou rúrou, v ktorej sa nachádza voda, ktorá je zvedená z odvodnenia pozemkov žalovaných z okolia ich domu, ďalej dažďová voda z domu súp. č. XX, voda zo šachty zo súkromného vodovodu a zo žumpy a ich maštale na pozemok žalobkyne parc. č. XXXX/ X trvalé trávne porasty vo výmere 1594 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pre obec a k.ú. T., a to cez pozemok C-KN parc. č. XXXX.
2. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaní v 1/ - 3/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností rodinného domu s prístavbou a pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. T., pod B. evidované na katastrálnej mape. parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty vo výmere 1602 m2, parc. č. XXXX záhrady vo výmere 368 m2, parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 829 m2, parc. č. XXXX záhrady vo výmere 173 m2. Stavby na parc. č. XXXX postavený rodinný dom súpisné číslo XX pod C. zapísané na meno: Z. rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., v 1/3 - tine úč. v pomere k celku, pod C. zapísané na meno: P. rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., v 1/3 - tine úč. v pomere k celku, pod C. zapísané ne meno: S. rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. v 1/3 -tine úč. v pomere k celku. Žalovaní uvedené nehnuteľnosti nadobudli na základe „Osvedčenia o dedičstve 7D 33/2015 zo dňa 26.06.2015, teda od uvedeného dňa sa na nich ako na vlastníkov vzťahovali povinnosti upravené v OZ. Žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti - pozemku zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k.ú. T. pod B. evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty vo výmere 1594 m2, pod C. na meno
žalobkyne zapísané v celku. Žalovaní v 1/ - 3/ rade, vypúšťajú na pozemok žalobkyne, teda na parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty vo výmere 1594 m2, a to cez pozemok parc. č. XXXX, ktorý nie je vlastnícky zidentifikovaný (vlastníčka ale bez zápisu na LV je uvádzaná ako Z.), vodu z kanalizácie, ktorá je vedená zasypanou rúrou (a to len na pozemku žalovaných) a v tejto kanalizácii sa nachádza voda, ktorá je zvedená z odvodnenia pozemkov žalovaných z okolia ich domu, dažďová voda z domu súp. číslo XX voda so šachty zo súkromného vodovodu a zo žumpy z ich maštale. Informačný zákres priebehu odvádzania uvedených splaškov a iných tekutín je zakreslený na GP - A. č. 17810442 - 153 - 98 a tiež na informatívnej kópii z mapy zo dňa 16.12.2016. Žalobkyňa uvedené a popísané obťažovanie a znehodnocovanie svojho pozemku rieši cez rôzne inštitúcie už viac rokov, no aj napriek zisteniu tohto závadného stavu žalovaní 1/ - 3/ rade nevyvinuli žiadnu aktivitu na jeho odstránenie. Žalobkyňa sa viackrát obrátila so žiadosťou, sťažnosťou, návrhom na Obec Zázrivú, ktorá ako stavebný úrad mal uvedenú vec riešiť a aj vyriešiť. Aj keď obecný úrad viackrát zistil, že žalovaní odvádzajú splašky a vodu zo svojich nehnuteľnosti, „nebol ochotný" zotrvať na svojich stanoviskách, aby sa zamedzilo odvádzaniu splaškov a vody na susedné pozemky a v poslednom stanovisku sa uspokojil s tým, že uvedené nehnuteľnosti nie sú obývané, že sa v nich nechovajú domáce zvieratá a preto, že nič nezistil a tiež skonštatoval, že za podzemné vody žalovaní nemôžu, lebo tieto stekajú z iných pozemkov. Uvedené a zistené skutočnosti obec nechce riešiť, lebo ak by postupovala podľa zákona, tak by zakázala vypúšťanie splaškov a zvedených vôd rúrami na susedné pozemky, teda aj na pozemok žalobkyne. Keď vec neriešila dlhodobo Obec Zázrivá, tak sa žalobkyňa obrátila aj na OÚŽP v Dolnom Kubíne, ktorý aj na mieste samom zisťoval a aj zistil porušenie práv žalobkyne a odporučil jej a to aj vzhľadom na zistený skutkový stav, aby sa v prípade nezjednania nápravy obrátila podľa § 127 OZ na súd.
3. Žalovaní k žalobe uviedli, že v minulosti, pokiaľ bol rodinný dom č. XX. plnohodnotne obývaný, existovali objektívne príčiny na podanie sťažností žalobkyne. Sťažnosti boli adresované na Obecný úrad Zázrivá, ktorý viedol voči ich rodičom ako vtedajším vlastníkom nehnuteľnosti ústne pojednávania. V tej dobe chovali aj viacero hospodárskych zvierat. V priebehu rokov 2012-2013 ich, teraz už zosnulý, otec N. (XX.XX.XXXX) prekopal cez celý dvor, popod cestu až do potoka kanál, do ktorého umiestnil kanalizačnú rúru, ktorá odvádzala prepadovú vodu z domovej žumpy. Pokiaľ by bolo v možnostiach obce Zázrivá vybudovať v každej z ulíc obecnú kanalizáciu, veľmi radi by sa na ňu pripojili. Takto, žiaľ, ako aj mnoho ostatných susedov zo starších domov, odvádzajú túto vodu do potoka. Pôvodný prepad zo žumpy bol uzatvorený, aby cez neho nebola splašková voda odvádzaná cez pozemky žalobkyne a p. C.. Uvedené sa dá overiť kanalizačnou sondou. Postupne sa znižoval aj počet hospodárskych zvierat. Po otcovej smrti s gazdovaním skončili natrvalo. Maštaľ nedisponuje žiadnou žumpou a zásadne odmietajú skutočnosť, aby z nej vytekali akékoľvek splašky, lebo nemajú aké. Priestor maštale je aktuálne využívaný ako sklad náradia/dreváreň. Z uvedeného vyplýva, že prítomnosť splaškov na pozemkoch žalobkyne a p. C., ktorých zdroj by sa nachádzal na ich pozemku alebo pochádzal z rodinného domu č. XX alebo z hospodárskej budovy vedľa neho, je irelevantná. Nakoľko sa sťažnosti žalobkyne stupňovali, Obec Zázrivá pokračovala v písomných výzvach, ktoré boli adresované novým majiteľom - žalovaným. Taktiež bolo dňa 16.10.2015 zvolané ústne pojednávanie za prítomnosti žalobkyne, p. C., starostu obce Zázrivá a pracovníkov Okresného úradu Dolný Kubín, odbor starostlivosti o životné prostredie. Hoci stavebné práce trvali dlhšiu dobu, v roku 2016 bol dokončený zvod dažďovej vody z rodinného domu č. XX cez kanalizačnú rúru do potoka a taktiež do tejto rúry bol zavedený aj prepad zo súkromného vodovodu v súlade so stanoviskom OÚ DK, OSŽP a to až za žumpou. Napokon bola snaha ich troch súrodencov a taktiež aj ich mamy vyriešiť problém aj s podzemnou vodou, ktorá tečie cez pozemky žalobkyne a p. C.. Pôvodný návrh riešenia priniesol starosta obce Zázrivá A.: odviesť túto vodu pozdĺž hranice pozemkov p. C. a ich kanalizačnou, resp. drenážnou rúrou. Po vykopaní otvoru do zeme a odhalení rúry sa ukázalo, že rúra je umiestnená príliš hlboko a nebude možné túto vodu zachytiť a odviesť do potoka aspoň pod minimálnym spádom. Považujú za potrebné súdu objasniť aj históriu toho, prečo bola kanalizačná rúra umiestnená tam, kam bola. Do rodinného domu č. XX. sa nasťahovali v roku 1985. Ich rodičia dom nadobudli ako rozostavanú stavbu a viaceré odvodňovacie rúry boli už položené. Na tom, že inkriminovaná rúra povedie po svojej súčasnej trase sa ich otec ústne dohodol s teraz už zosnulým p. X. (predchádzajúci majiteľ pozemku p. C. a s teraz už zosnulým p. B. - otcom žalobkyne (predchádzajúcim majiteľom pozemku žalobkyne). O ústnej dohode, žiaľ, neexistuje žiadny dôkaz. Snáď jediným dôkazom môže byť skutočnosť, že daný stav trval cca 25 rokov bez toho, aby sa naň ktokoľvek sťažoval. Aj so žalobkyňou a jej rodinou sa žalovaní aj ich rodičia udržiavali nadštandardne pozitívne medzisusedské vzťahy, vzájomne si pomáhali, obhospodarovali pôdu, delili sa s úrodou... Obrat nastal, keď ich otec začal prepadávať alkoholizmu. Jedného dňa v podnapitom stave vyslovil hanlivé urážky na adresu žalobkyne a jej dcéry v súvislosti s ich nižším vzrastom. Akiste si vtedy neuvedomoval, aké
následky bude mať jeho neuvážené konanie. Uvedené sa stalo niekedy okolo roku 2010, možno neskôr. Odvtedy začali všetky tieto sťažnosti zo strany žalobkyne. Je poľutovaniahodné, že ani po jeho smrti nepominul hnev zo strany žalobkyne a pokračuje tak v uzurpovaní jeho nasledovníkov. Taktiež považujú za dôležité súdu uviesť informáciu, že na pozemku p. C. bol dlhoročne uskladnený maštaľný hnoj z hospodárstva pána X. celoročne tam boli zaparkované traktorové vlečky, preto prípadné znečistenie (ak sa tam také nachádza) môže mať aj takýto historický charakter. Od raného detstva si túto časť pozemkov pamätajú ako mimoriadne mokrú, močaristú a lopúchmi zarastenú pôdu, na pozemku žalobkyne mali dlhodobo vykopanú jamu s haseným vápnom, vždy bola plná vody. Pri ústnom pojednávaní v priestoroch Obecného úradu Zázrivá v roku 2015 bola ich mama Z. ochotná uhradiť sumu 100,- EUR ako svoju participáciu pri kúpe odvodňovacích potrubí, ktoré by mali byť uložené na hranici ich pozemkov a pozemku p. C., prípadne pozdĺž pozemku žalobkyne. S uložením potrubí cez svoj pozemok žalobkyňa nesúhlasila, ani čiastku neprevzala. V sťažnostiach a aj v žalobe sa vyskytuje informácia o studničke, z ktorej voda preteká cez pozemky p. C. a žalobkyne. Jedná sa o betónovú šachtu štvorcového tvaru s dĺžkou vonkajšej steny cca 1 m a celkovou hĺbkou asi 1,5 m. Jej cieľom malo byť zachytávanie spodnej vody, ktorá preteká v tom mieste a následne jej hospodárske využívanie - na zavlažovacie účely. Výška hladiny ale nikdy nedosiahla potrebnú úroveň, aby sa voda v šachte dala takto využívať. Prítomnosť alebo neprítomnosť tejto „studničky" nijako neovplyvní prítomnosť vody, ktorá v tom mieste preteká. Uvedené opatrenia, ktoré vykonal ich zosnulý otec, ich matka a žalovaní považujú z ich strany za nepopierateľné úsilie o odstránenie odstrániteľných príčin, ktoré žalobkyňa uvádza vo svojej žalobe. To, že nejaká spodná voda preteká cez pozemok žalobkyne, je im úprimne ľúto, žiaľ nie je v ich možnostiach zabezpečiť odvedenie tejto vody podľa predstáv žalobkyne. Na základe všetkých týchto skutočností nárok žalobkyne neuznávajú.
4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaných uviedla, že žalovaní vo vyjadrení v podstate nepopreli nič čo je žiadané v žalobnom návrhu. Podľa jej názoru žalovaní neurobili všetko to čo sa v tejto veci dalo urobiť, preto že riešenie celého problému je celkom jednoduché: Odstrániť príčinu - t.j. odstrániť zakopanú rúru (a to len na pozemku žalovaných) cez ktorú preteká voda a odpad z odvodnenia pozemkov žalovaných z okolia ich domu, dažďová voda z domu súp. číslo XX. voda so šachty zo súkromného vodovodu a zo žumpy z ich maštale. V stanovisku žalovaných sa nepredkladá ani jeden návrh na odstránenie závadného stavu, hoci tento závadný stav v ich stanoviskách pripúšťa, a nepredkladajú ani jeden dôkaz, ktorým by preukazovali svoje tvrdenia týkajúce sa veci samej, ich stanovisko možno chápať len ako ospravedlnenie, že existuje závadný stav, ktorý žalobkyňa žiada odstrániť.
5. Žalovaná v 2/ rade k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že v bode II. Žaloby žalobkyňa uvádza, že na parcely č. XXXX/X a XXXX odvádzajú vodu a splašky z kanalizácie, dažďovú vodu z domu súp. číslo XX., ďalej vodu zo šachty zo súkromného vodovodu a zo žumpy z ich maštale. Uvedené obvinenia nie sú pravdivé, čoho dôkazom je fotodokumentácia zo dňa 24.02.2017. Splašky z kanalizácie boli zvedené rúrou do potoka ešte za čias, keď žil jej otec. Žumpa z maštale už neexistuje, rúra je viditeľne zablendovaná. Prepadová voda zo súkromného vodovodu a tiež dažďová voda z domu súp. číslo XX . boli takisto zvedené rúrou do potoka ešte minulý rok. Čo sa týka odvádzania vody zo studničky na susedné pozemky sa vyjadrila nasledovne: Voda, ktorá viditeľne vyúsťuje na hranici ich pozemku a pozemku parcely č. XXXX, tam už tiekla dávno predtým, ako sa jej rodičia stali vlastníkmi nehnuteľnosti. Pamätajú si to aj blízki obyvatelia, čoho dôkazom sú aj ich podpisy. Jej otec na hranici spomínaných pozemkov vybetónoval záchytnú šachtu, (nie studničku), aby mohli túto vodu zužitkovať pri polievaní záhrady a tým by sa samozrejme eliminovala voda, ktorá tiekla na susedov pozemok parc. č. XXXX. Cez spomínanú šachtu voda len preteká, nie je zdrojom nejakého prameňa. Preto je pre ňu absurdné a neakceptovateľné, aby odvodňovali niečo, čomu nie sú na príčine. Čo sa týka rúry, cez ktorú preteká podzemná voda spod domu a jeho okolia, zvažovali, ako túto vodu odviesť do potoka cez ich pozemok a existujúcu rúru, ktorá prechádza cez parcely č. XXXX a vyúsťuje na hranici tohto pozemku a pozemku žalobkyne, len zablendovať. Avšak zistili, že začiatok rúry je príliš hlboko na to, aby sa voda dala odviesť do potoka rúrou cez ich pozemok, pretože priepust popod cestu je vyššie položený, takže je tam protispád, (voda by neodtekala). Iný priepust popod cestu, aby bol hlbšie, nie je možný, pretože by sa dostali pod úroveň potoka. Žalobkyňa uvádza, že riešením z jej pohľadu je, aby si odstránili rúru. Toto riešenie problém nevyrieši. Jediné schodné riešenie z ich strany by bolo: Do spomínaného potôčika, ktorý tečie cez parcely č. XXXX a XXXX/X vložiť rúru a všetku vodu, ktorá je predmetom tohto sporu, zviesť do nej. S týmto riešením by však museli súhlasiť všetci vlastníci spomínaných parciel a na tieto rúry aj spoločne finančne prispieť. Tak by sa vyriešili sváry medzi ich rodinami, a majitelia spomínaných parciel by mali suchý pozemok.
6. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej 2/ uviedla, že žalovaná č. 2 vo svojom stanovisku uvádza, že neodvádzajú domovú žumpu /splašky/ a dažďovú vodu z domu súp. číslo XX, ďalej vodu z prepadovej šachty zo súkromného vodovodu a odvodnenia okolo domu na jej pozemok č. XXXX/X. Uvedené tvrdenia nie sú pravdivé - Odtok dažďovej vody /upravovali len z pol strechy/ a vodu z prepadovej šachty zo súkromného vodovodu určite neodviedli do rúry za domovú žumpu, lebo nič netečie do potoka ani za výdatného dažďa. Odtoky z domovej žumpy sú dva. Jeden pôvodný smerom k jej pozemku a druhý /nový/ do miestneho potoka. Žalovaní nechávajú odtekať domovú žumpu do potoka iba vtedy, keď je im oznámená kontrola. Keď nehrozí kontrola, do potoka neodteká nič, žumpu nechávajú odtekať kanalizačnou rúrou vedenou popod maštaľ na jej pozemok /v potôčiku plávajú mastné škvrny a voda páchne/. Pracovníci OÚ DK, OSŽP v zápisnici zo dňa 16.10.2015 uviedli, že žumpy nie sú vo vyhovujúcom technickom stave. Stavebný úrad Zázrivá vyzýval žalovaných, aby v zmysle stavebného zákona vybudovali nepriepustnú žumpu, /bez odtoku, vyvážanú podľa potreby do čističky odpadových vôd/. Rúra z maštaľnej žumpy je priamo vedená na pozemok XXXX, nie do dvora. Nie je /zablendovaná/ uzavretá. Žalovaní uvádzajú, že potôčik tiekol cez parcely č. XXXX a XXXX/X už dávno predtým, ako sa prisťahovali do Doliny. To nikdy nepopierala, ale voda v potôčiku pochádza z prameňa, ktorý vyviera na pozemku č. XXXX, teda na pozemku žalovaných. Rodičia žalovaných kupovali nehnuteľnosti dobrovoľne s vedomím prítomnosti prameňov /druhý prameň je zasypaná studňa kamením v ich dvore/. Otec žalovaných len prikryl prameň šachtou s úmyslom, aby sa voda neroztekala po ich pozemku, ale iba vytekala na poniže ležiace pozemky. Svoj pozemok č. XXXX naviezol zeminou a tým ho navýšil oproti poniže ležiacemu pozemku č. XXXX..
7. Súd na prejednanie veci nariadil predbežné prejednanie sporu a následne pojednávanie, potom, čo konanie bolo po predbežnom prejednaní sporu prerušené podľa § 163 ods. 1 CSP a žalobkyňa navrhla pokračovať v konaní.
8. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov Z. a Z., ako aj výsluchom znalca P.. Ďalšie dokazovanie spočívalo v dokazovaní listinami a obrazovými záznamami (foto a video), ktoré do spisu doložili strany sporu. Z navrhnutých dôkazov súd nevykonal dôkaz fotografiou o stave pozemku pani C. v čase, keď na daných miestach nestála hospodárska budova žalovaných (ďalej len ako „HB“), pretože tento dôkaz navrhla vykonať žalovaná 2/ prvýkrát až na pojednávaní, pričom nič jej nebránilo, aby ho súdu predložila už skôr. Bola pritom opakovane poučená, že označiť alebo predložiť dôkazy je potrebné v súdom určenej lehote. Taktiež súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným v 3/, a to, aby bol vykonaný rozbor sedimentu, ktorý toho času vyteká z kameninovej rúry pre identifikáciu toho o čo sa jedná a prípadne z akého obdobia bol produkt vytvorený. Aj tento dôkaz bol označený oneskorene a rovnako ako dôkaz fotografiou, ktorý navrhla žalovaná 2/, išlo o dôkaz, ktorý pre rozhodnutie súdu nemal zásadný význam (k tomu viď aj nižšie).
9. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku parc. registra „C“ č. XXXX/X t.rvalé trávne porasty vo výmere 1594 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k.ú. T. ktorá skutočnosť vyplýva aj z uvedeného listu vlastníctva (č.l. 28 spisu). Súčasne nebolo v konaní sporné, že žalovaní sú spoluvlastníkmi, každý v 1/3-ine, pozemku parc. registra „C“ č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 829 m2, ako aj rodinného domu č. XX stojaceho na tomto pozemku, ktorá skutočnosť vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. a obce T. (č.l. 29 spisu). Taktiež nebolo v konaní sporné, že medzi parcelou žalobkyne č. XXXX/X a parcelou žalovaných č. XXXX sa nachádza parcela č. XXXX, ktorá je podľa LV č. XXXX k.ú. a obce T. (č.l. 95 spisu) vo vlastníctve Z.
10. Podanou žalobou, ako vyplýva aj z jej obsahu, sa žalobkyňa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva s poukazom na ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
11. Podaná žaloba je tak negatórnou žalobou, ktorá musí znieť na zákaz určitého konkrétneho správania, ktorým je vlastník rušený vo svojich právach. Žalobkyňa v závere žaloby uviedla, aby súd vydal rozsudok, ktorým žalovaným uloží povinnosť, aby zabránili vypúšťaniu a odvádzaniu vody a splaškov na jej pozemok, čo je návrh na uloženie aktívneho konania, žalobu však v úvode označila správne, ako žalobu na uloženie povinnosti zdržať sa odvádzania vody a odpadu (v takomto znení ju predniesla aj na pojednávaní - č.l. 163 p.v. spisu). Súd vychádzal zo žaloby ako z jedného obsahového celku, a preto dospel k záveru, že ak sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti zdržať sa odvádzania vody a odpadu (splaškov), ide o negatórnu žalobu predpokladanú ust. § 127 ods. 1 CSP.
12. O neoprávnený zásah podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide vtedy, ak v dôsledku konania vlastníka dochádza k vážnemu ohrozeniu výkonu vlastníckeho práva iného spočívajúceho v poškodzovaní veci, bez ohľadu na to, či tento zásah prekračuje mieru primeranú pomerom (rozhodnutie NS ČR 22 Cdo 1953/2003 z 03.03.2004)
13. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že pozemok žalobkyne č. XXXX/X je zamáčaný (zamokrený), keď cezeň preteká doslova potôčik, ako je to možné vidieť na fotografiách pripojených k žalobe a aj na najaktuálnejšom videu zo dňa 29.03.2018 (DVD na č.l. 144 spisu). Takisto svedok Z. uviedol, že žalovaní im vypúšťajú na ich splašky zo žumpy a z odtokových rúr a kanalizácie, minulý týždeň bol na mieste samom a stále to tam je tak, ako bolo.
14. Toto zamáčanie (zamokrenie) uvedený pozemok znehodnocuje a jednoznačne tak predstavuje jeho poškodenie. Týmto spôsobom dochádza k vážnemu ohrozeniu vlastníckeho práva žalobkyne a ide o neoprávnený zásah v zmysle ust. § 127 ods. 1 CSP. Voda v tomto „potôčiku“ je po väčšinou zakalená a aj obsahujúca pevný odpad neznámej povahy (vidieť to najmä v časti, kde vychádza z kameninovej rúry).
15. To, že z kameninovej rúry aj toho času vyteká aj nejaký tuhý odpad odlišný od čistej vody, potvrdzuje aj návrh žalovaného 3/ na pojednávaní dňa 17.04.2018 „na vykonanie rozboru sedimentu, ktorý toho času vyteká z kameninovej rúry“. Sediment je pritom usadená častica tuhej látky v roztoku.
16. Možno potom uzavrieť, že z kameninovej rúry preteká na pozemok žalobkyne č. XXXX/X voda, aj pevné látky, pričom tieto sa dostávajú na uvedený pozemok žalobkyne cez pozemok Z., č. parc. XXXX. Na tomto mieste súd uvádza, že žalovaným v 1/ až 3/ rade nemožno uprieť snahu zmeniť existujúci stav, keď preukázateľne v priebehu konania, a to na jeseň roku 2017 vykonali úpravy na svojich pozemkoch, keď vykopali odvodňovací kanál zo šachty cez ich pozemok smerom do potoka a uložili drenážne odvodňovacie rúry, prerušili rúru - zvod dažďovej vody z pravej strany domu, jej spodnú časť uzavreli a vrchnú časť zviedli do vykopaného kanála, do vykopaného kanála dali geotextíliu a makadam a drenážnu rúru, kameninovú rúru uzavreli a zabetónovali a tiež drenážnou rúrou odvodnili vodu vyvierajúcu uprostred kanála (uvedené je možné vidieť na DVD založenom na č.l. 129 spisu). Napriek tejto snahe sa však nič nezmenilo na tom, že kameninová rúra na hranici pozemkov č. XXXX. a č. XXXX/X je stále na svojom mieste a naďalej z nej (jej okolia) vyteká voda a iné látky.
17. Zodpovednosť za vzniknutý stav pozemku žalobkyne je pritom u žalovaných daná v prípade, ak zamokrenie pozemku vzniklo a vzniká ako dôsledok ich konania, resp. nekonania, prípadne aj konania/nekonania iných ďalších osôb. Pre stanovenie zodpovednosti žalovaných za závadný stav nie je rozhodujúce, či sa na vzniknutom stave podieľajú aj iné osoby, pretože podľa rozhodnutia NS ČR 22 Cdo 1953/2003 z 03.03.2004 skutočnosť, že na vypúšťaní vody na nehnuteľnosť žalobkyne a na podmáčaní jej nehnuteľnosti sa okrem žalovaných podieľajú aj tretie osoby nie je pre posúdenie nároku právne významná. Taktiež v zmysle uvedeného rozhodnutia nie je ani rozhodujúce, že čiastočne je závadný stav vyvolaný aj inými okolnosťami, podstatné je, či konanie žalovaných k škodlivému stavu prispieva.
18. Vzhľadom na uvedené neobstojí obrana žalovaných, že za závadný stav môže prameň spodnej vody na pozemku č. XXXX. (o ktorý sami nestoja a je pre nich príťažou), ktorý napriek tomu, že vykopali kanál, do ktorého uložili odvodňovacie rúry a drenáž, v určitých obdobiach kvôli zemským zákonom tečie svojimi starými cestičkami (vyjadrenie žalovaných na č.l. 127 spisu). Žalovaní predložili aj zoznam šiestich osôb (č.l. 76 spisu), ktorí svojimi podpismi potvrdili, že si pamätajú, že spomínaný potôčik tiekol cez parcely č. XXXX a č. 2XXX/X, dávno predtým, ako sa prisťahovali do Doliny (pozn. sudkyne časť obce Zázrivá).
19. Vlastník pozemku je povinný zdržať sa všetkého, čo spôsobuje, že voda vniká na pozemok iného vlastníka (suseda) v miere neprimeranej miestnym pomerom a podstatne obmedzuje obvyklé užívanie pozemku. Zakazuje sa priamo privádzať imisie (a teda i vodu) na pozemok iného vlastníka bez ohľadu na mieru takýchto vplyvov a na stupeň obťažovania suseda, ibaže sa opiera o zvláštny právny dôvod. Vlastník pozemku nie je povinný meniť prirodzené stekanie vody, prípadne zabraňovať prameňu vody tak, aby voda nevnikala na susedný pozemok. Na druhej strane opatrenia vlastníka, ktoré majú za následok bezprostredný prívod vody na susedný pozemok, môžu vyvolať relevantné imisie. To sa týka najmä stavebnotechnických úprav povrchu pozemku, ktorých následkom je zmena existujúceho prirodzeného odtoku dažďovej vody (rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 3277/2014 zo dňa 03.06.2015).
20. Vychádzajúc zo záverov citovaného rozhodnutia (ktoré možno aplikovať aj v prostredí slovenského práva, vzhľadom na obdobnosť českej a slovenskej právnej úpravy v danej oblasti), pokiaľ by z dokazovania vyplývalo, že žalovaní a predtým ich rodičia ako vlastníci pozemkov a stavieb nad pozemkom Z. č. parc. XXXX a pozemkom žalobkyne č. parc. XXXX/X nerobili žiadne úpravy svojich pozemkov v okolí svojho rodinného domu č. XX a D., žaloba žalobkyne by bola minimálne sčasti nedôvodná, pretože žalovaní by nemali povinnosť zabraňovať prameňu vody tak, aby nevnikala na pozemok p. C. a následne na pozemok žalobkyne. Z vykonaného dokazovania, konkrétne z výsluchu žalobkyne a výsluchu svedka Z. však vyplýva, že otec žalovaných N. zakopal do zeme kameninovú rúru, ktorá podľa vyjadrenia žalovanej 2/ (na pojednávaní dňa 17.04.2018) vedie popod dvor žalovaných, popod ich HB a ďalej ide cez pozemok p. C. a ústí na hranici medzi pozemkom p. C. a pozemkom žalobkyne. Tieto rúry sú tam minimálne 30 rokov (takto to vyplýva z vyjadrenia žalovaného 3/ na pojednávaní dňa 17.04.2018). Takisto z vyjadrení žalovaných k žalobe vyplýva, že ich rodičia nadobudli dom č. XX ako rozostavanú stavbu v roku 1985 a viaceré odvodňovacie rúry už boli položené s tým, že pokiaľ ide o inkriminovanú rúru, to, že povedie po svojej súčasnej trase sa ich otec dohodol s X. (predchádzajúci majiteľ pozemku p. C. a s otcom žalobkyne a daný stav trval cca 25 rokov bez toho, aby sa naň ktokoľvek sťažoval.
21. Z uvedeného je potom zrejmé, že v pozemkoch žalovaných, ako aj Z. sa nachádzajú odvodňovacie rúry, ktoré tam dal otec žalovaných ako aj predchádzajúci majitelia domu. Rúra ústi na hranici medzi parcelami č. XXXX a XXXX/X (parcela žalobkyne). 22. To, že rodina žalovaných bez príslušných stavebných povolení odviedla vody zo svojho pozemku na cudzie pozemky sa konštatuje aj v zápisnici z ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním napísanej Okresným úradom životného prostredia v Dolnom Kubíne dňa 16.10.2015 (č.l. 30 spisu).
23. Súčasne nebolo v konaní sporné, že otec žalovaných na hranici pozemkov žalovaných a parcely č. XXXX vybudoval záchytnú šachtu s cieľom zachytávať tam vodu na polievanie a eliminovať stekanie vody na susedné pozemky (vyjadrenie žalovanej 2/ na č.l. 75 spisu). Výška hladiny ale nikdy nedosiahla potrebnú úroveň (vyjadrenia žalovaných k žalobe).
24. Napokon súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného 1/ zo dňa 25.07.2016 adresované Obecnému úradu v Zázrivej (č.l. 61 spisu), v ktorom sa uvádza „p. A. a p. C. odporúčame naviezť si na pozemok dostatočné množstvo zeminy, tak ako sme to svojho času museli spraviť my, aby ich problémy so spodnou vodou neobťažovali.“
25. Z doposiaľ uvedeného je potom zrejmé, že či už žalovaní, alebo ich otec, vykonali vložením odtokových rúr, vybudovaním šachty a nanesením zeminy úpravy svojich pozemkov. Týmto spôsobom nepochybne zasiahli do existujúceho prirodzeného toku podzemných a povrchových vôd, resp. tieto ich činnosti spôsobili, že tieto vody sa spolu s ďalšími látkami bezprostredne dostávali a dostávajú na susedný pozemok XXXXX a ďalej potom na pozemok žalobkyne, č. parcely XXXX/X. Len samotné navýšenie terénu jedného pozemku oproti druhému má za následok, že gravitáciou sa voda z vyšších pozemkov dostáva na nižšie pozemky (výpoveď znalca P. na č.l. 165 spisu), nehovoriac o tom, že v danom prípade sa v pozemkoch nachádzajú odvodňovacie rúry, teda veci, ktorých účelom je odvádzanie najmä vody, prípadne iných tekutých látok.
26. Za takéto stavu veci, keď pôvodcami imisií sú žalovaní, je na mieste žalobkyni voči nim poskytnúť podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka ochranu, pretože boli splnené všetky podmienky potrebné pre úspešnosť ňou podanej žaloby: a) žalobkyňa preukázala vlastnícke právo k pozemku vo vzťahu, ku ktorému dochádza k zásahom, b) žalobkyňa uviedla konkrétne zásahy, na ktoré sa má vzťahovať súdom
uložený zákaz, c) žalobkyňa preukázala, že zásahy sú neoprávnené, d) neoprávnený zásah, ktorý bol vykonaný trvá alebo sa opakuje, e) žaloba znie na zákaz určitého konkrétneho správania, ktorým je žalobkyňa rušená vo svojich právach.
27. Súd preto uložil žalovaným, aby sa zdržali vypúšťania a odvádzania vody a iných látok stekajúcich na pozemok žalobkyne parc. č. XXXX/X cez pozemok parc. č. XXXX, rúrou, ktorá ústí na hranici parciel týchto parciel.
28. Takto formulovaný výrok pokrýva doterajšiu rušivú činnosť žalovaných, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že na pozemok žalobkyne č. XXXX/X vyteká z kameninovej rúry, ktorú tam vložil otec žalovaných (prípadne jeho predchodca) voda, ako aj iné (tekuté aj pevné) látky.
29. Súd pritom nepovažoval za potrebné zisťovať povahu, resp. pôvod týchto látok (ako navrhoval žalovaný 3/), teda, či ide o splašky, alebo iný domový odpad, prípadne odlupujúci sa materiál z rúr a podobne, pretože všetky tekuté a iné látky, ktoré sa rúrou dostávajú na pozemok žalobkyne sú jednoznačne imisiou.
30. Takto formulovaný výrok súd považuje za vykonateľný, pretože vykonateľnosť takéto rozsudku spočíva v tom, že žalovaným je zakázaná určitá konkrétna činnosť (rúrou odvádzať a vypúšťať vody a iné látky na pozemok žalobkyne cez pozemok, ktorý je nad ním - parc. č. XXXX) a je potom na žalovaných, aby si sami zvolili opatrenia, ktorým zamedzia ohrozovaniu vlastníckeho práva žalobkyne. To, či zvolili postačujúce opatrenia sa bude skúmať až v prípadnom exekučnom konaní. Súdny exekútor pritom pri výkone rozhodnutia nemá možnosť skúmať druh, či zdroj vytekaných látok. Preto súd zvolil všeobecnejšiu formuláciu než použila žalobkyňa, ktorá vodu a splašky vymedzila tak, že ide o vodu zvedenú z odvodnenia pozemkov žalovaných a z okolia ich domu, ďalej o vodu dažďovú z domu súp. č. XX a vodu zo šachty zo súkromného vodovodu a zo žumpy ich maštale.
31. V súvislosti s formuláciu žalobného petitu a formuláciou výroku tohto rozsudku, súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo/8/2005, podľa ktorého požiadavku, aby zo žaloby bolo zjavné, čoho sa žalobca domáha, nemožno vykladať tak, že by bol povinný urobiť návrh znenia výroku rozsudku súdu, ide iba o to, aby zo žaloby bolo možné zistiť, čoho sa žalobca domáha, ak v žalobe presne, určite a zrozumiteľne označí spôsob určenia právneho vzťahu súdnym rozhodnutím alebo povinnosť, ktorá má byť rozhodnutím súdu žalovanému uložená. Súd nepochybí, pokiaľ použitím iných výrazov vyjadrí vo svojom výroku rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáha. Súd totiž rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia, žalobou žalobcu na znenie výroku rozhodnutia viazaný nie je.
32. Vzhľadom na úplné vyhovenie žalobe, súd o trovách konania rozhodol tak, že zaviazal žalovaných 1/ až 3/, aby ako neúspešná strana sporu nahradili žalobkyni trovy konania. Na toto rozhodnutie súd aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín ( § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa zákona - zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.