Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_3T-93-2016.pdf
PDF · 153.56 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/93/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaných I. I. Z. V.. Ľ. F., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 57/15/7702 zo dňa 31.05.2016, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. mája 2018 v Humennom, takto
rozhodol:
Obžalovaný I. I. V. X. R. Z. W. J. T. Y. B. , nar. XX.XX.XXXX D. G., trvale bytom F. R., C. V. XXX/X, B. G.,
j e v i n n ý , ž e
dňa 29.01.2015 v čase okolo 16.00 hod. v areáli bývalého podniku Vihorlat v Snine vo výrobnej hale SM4 firmy UNEX Slovakia a.s., Strojárska č. 4426, Snina, IČO: 36762725, po predchádzajúcom školení o bezpečnosti pri práci, ako aj školení o správnosti postupu používania mostových žeriavov a po upozornení o spôsobe koordinácie a dorozumievania sa pred použitím mostového žeriavu na žeriavovej dráhe, kde práve vykonávali práce zamestnanci externej firmy Vodomont s.r.o. Humenné, IČO: 36729639 cez firmu Kotrbatý s.r.o. Zvolen, IČO: 31603793, na žiadosť jedného zo zamestnancov uvedenej firmy UNEX Slovakia a.s. o prenos bremena na žeriavovej dráhe č. 3, bez vedomia a súhlasu zmenového dispečera tejto firmy, ktorý počas pracovnej zmeny rozdeľuje prácu a vydáva súhlas na používanie mostových žeriavov k prenosu bremien na konkrétnej žeriavovej dráhe, prišiel zo žeriavovej dráhy č. 2, kde mal na základe pokynu zmenového dispečera vykonávať práce počas pracovnej zmeny, na žeriavovú dráhu č. 3 v uvedenej výrobnej hale, kde ako vyškolený a oprávnený viazač bremien a obsluha mostových žeriavov zobral do ruky ručný ovládač mostového žeriavu č. 7, v.z.č. 468-031-928/1, na žeriavovej dráhe č. 3 a týmto spustil posun tohto žeriavu smerom k mostovému žeriavu č. 8, v.z.č. 468-031-928/2, do ktorého narazil, hoci mal vedomosť o tom, že uvedené žeriavy č. 7 a č. 8 nemali funkčné zabezpečovacie zariadenie proti nárazu a že v tento deň na žeriave č. 8 vykonávali práce externí zamestnanci uvedenej firmy Vodomont s.r.o., kde po náraze a posune žeriavu č. 8 došlo z výšky cca 15 m k pádu externého pracovníka uvedenej firmy I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, G., na podlahu výrobnej haly medzi dva kovové pracovné stoly, kde pri tomto páde utrpel rôzne zranenia nezlučiteľné so životom, pričom bezprostrednou príčinou jeho smrti bolo pomliaždenie a rozdrvenie mozgu pri polytraume, ako aj došlo k pritlačeniu druhého pracovníka externej firmy Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. Č.. XX, B. R., o kovový väzník, nachádzajúci sa v stropnej časti výrobnej haly, pri ktorom došlo k zraneniu jeho pravej ruky pohmoždením lakťa stredne ťažkého stupňa s rozsiahlym hematómom a obmedzením pohybu, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie s dobou liečenia a práceneschopnosti 17 dní, pričom tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a ublíženie na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania tým, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania,
č í m s p á c h a l
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukázaním na § 138 písm. h/ Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa 158 Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 1, § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 / dva / roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. sa mu ukladá aj trest zákazu činnosti vykonávať obsluhu zdvíhacích zariadení na dobu 18 mesiacov.
Podľa § 285 písm. c/ Tr. por. súd obžalovaného V.. Ľ. F. V. U. M. V. X. Y. É. R. B. , nar. XX.XX.XXXX D. I., trvale bytom I. X, B. I., spod obžaloby Okresného prokurátora v Humennom pre skutok kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. h/ Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa 158 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že po tom, ako poverený zástupca prevádzkovateľa firmy UNEX, a.s. Uničov, Česká republika a neskôr aj ako vedúci prevádzky pobočky firmy UNEX Slovakia a.s. Snina, prevzal dňa 01.09.2014 od firmy UNEX, a.s. Uničov, Česká republika, do užívania všetky zdvíhacie zariadenia nachádzajúce sa vo výrobnej hale firmy UNEX Slovakia a.s. Snina v areáli bývalého podniku Vihorlat a s tým spojenú právomoc a zodpovednosť za prevádzku a bezpečnosť pri užívaní týchto zdvíhacích zariadení, po zistení nefunkčnosti zabezpečovacieho zariadenia proti nárazu revíznym technikom na mostovom žeriave č. 7, v.z.č. 468-031-928/1, a mostovom žeriave č. 8, v.z.č. 468-031-928/2, o ktorých vedel a jeho zákaze používať tieto žeriavy do odstránenia závad, z prevádzkových dôvodov nedal pokyn na odstránenie týchto závad a žeriavy sa s jeho vedomím a súhlasom používali, kde dňa 29.01.2015 v čase okolo 16.00 hod. v areáli bývalého podniku Vihorlat v Snine vo výrobnej hale SM4 firmy UNEX Slovakia a.s., Strojárska č. 4426, Snina, IČO: 36762725, po predchádzajúcom školení o bezpečnosti pri práci, ako aj školení o správnosti postupu používania mostových žeriavov a po upozornení o spôsobe koordinácie a dorozumievania sa pred použitím mostového žeriavu na žeriavovej dráhe, kde práve vykonávali práce zamestnanci externej firmy Vodomont s.r.o. Humenné, IČO: 36729639 cez firmu Kotrbatý s.r.o. Zvolen, IČO: 31603793, jeho podriadený zamestnanec tej istej firmy I. I. na žiadosť jedného zo zamestnancov uvedenej firmy UNEX Slovakia a.s, bez vedomia a súhlasu zmenového dispečera tejto firmy, na žeriavovej dráhe č. 3 vykonal posun žeriavu č. 7 smerom k žeriavu č. 8, do ktorého narazil, hoci mal vedomosť o tom, že uvedené žeriavy č. 7 a č. 8 mali nefunkčné zabezpečovacie zariadenie proti nárazu a že v tento deň na žeriave č. 8 vykonávali práce externí zamestnanci uvedenej firmy Vodomont s.r.o., kde po náraze a posune žeriavu č. 8 došlo z výšky cca 15 m k pádu externého pracovníka uvedenej firmy I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, G., na podlahu výrobnej haly medzi dva kovové pracovné stoly, kde pri tomto páde utrpel rôzne zranenia nezlučiteľné so životom, pričom bezprostrednou príčinou jeho smrti bolo pomliaždenie a rozdrvenie mozgu pri polytraume, ako aj došlo k pritlačeniu druhého pracovníka externej firmy Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. Č.. XX, B. R., o kovový väzník, nachádzajúci sa v stropnej časti výrobnej haly, pri ktorom došlo k zraneniu jeho pravej ruky pohmoždením lakťa stredne ťažkého stupňa s rozsiahlym hematómom a obmedzením pohybu pravého lakťa, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 14 dní, pričom tento čin mal spáchať závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho funkcie a postavenia v zamestnaní,
o s l o b o d z u j e , lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodené strany: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., C. XXXX/XX, Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, B. R., Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Krajská pobočka Prešov, Kúpeľná 5, Prešov, IČO: 35937874, Sociálnu poisťovňu, pobočka Humenné, Námestie slobody 58, Humenné, IČO: 30807484 a Dôveru zdravotnú poisťovňu, a.s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35942436, odkazuje s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaných I. I. Z. V.. Ľ. F. obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe ale aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd po preskúmaní obžaloby a obsahu trestného spisu vo veci vydal dňa 30.11.2016 trestný rozkaz, ktorým oboch obžalovaných uznal za vinných zo skutku uvedeného v obžalobe a uložil im tresty - obž. I. I. nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia spolu s trestom zákazu činnosti vykonávať obsluhu mostových žeriavov a V.. Ľ.M. F. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 28 mesiacov a poškodené strany s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces. Obaja obžalovaní ako aj prokurátor proti tomuto trestnému rozkazu podali odpor a tak súd vo veci nariadil termín hlavného pojednávania, ktoré vzhľadom na potrebu vypočuť väčšie množstvo osôb rozdelil na viacero dní.
Trestná vec obžalovaných bola prerokovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.07.2017, 06.07.2017, 07.07.2017, 26.10.2017, 15.02.2018 a 15.05.2018, kedy aj súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na prvom nariadenom hlavnom pojednávaní dňa 04.07.2017 po prednesení obžaloby samosudca poučil oboch obžalovaných o ich právach a povinnostiach, aj o ich práve urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 a 2 Tr. por.. Obžalovaný I. I. po tomto poučení urobil vyhlásenie, že je vinný a obžalovaný F.Ý. vyhlásil, že je nevinný.
Keďže obžalovaný I. po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe okresného prokurátora, súd pristúpil u neho k otázkam v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. písm. c/, d/, f/, g/, a h/, na čo obžalovaný uviedol:
písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo je podstatou skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, bol poučený o všetkých svojich právach a mohol sa radiť s obhajcom, písm. f) - či rozumieú právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu, udáva, že áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, dobrovoľne sa priznal k skutku.
Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu obžalovaného I. I.. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať a rovnako sa vyjadril aj jeho obhajca.
Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením rozhodol, že prijíma vyhlásenie obžalovaného I. I., a v zmysle § 257 ods. 8 Tr. považoval dokazovanie v rozsahu priznania obžalovaného za skončené, s tým že vo vzťahu k nemu vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody, no aj napriek vyhláseniu obžalovaného I., súd musel vo vzťahu k obžalovanému F. vykonať dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedkov, znalcov a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah trestného spisu. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil a ustálil tento skutkový a právny stav:
Obžalovaný V.. Ľ.M. F. uviedol, že sa cíti nevinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a trval na svojej výpovedi z prípravného konania. Uviedol, že do spoločnosti UNEX a.s., Uničov nastúpil 01.07.2014 a zdvíhacie zariadenia spolu s revíznymi správami z júna 2014 mu boli zverené 01.09.2014. Všetky závady uvedené v revíznych správach boli termínované s dátumom odstránenia, najdôležitejšie koncom júna 2014, ostatné do konca roka 2014. O postupe odstránenia jednotlivých nedostatkov nebol informovaný a keďže prevzal všetky zdvíhacie zariadenia po termíne odstránenia nedostatkov, ktoré by bránili užívaniu zdvíhacích zariadení, nemal žiadnu vedomosť o tom, že by neboli odstránené, preto sa v tejto veci cíti nevinný. Vychádzal z toho, že všetky zariadenia sa používali v prevádzke a všetky nedostatky termínované do konca júna 2014, teda ešte pred jeho nastúpením do firmy aj boli odstránené, pretože v opačnom prípade by sa tieto zariadenia nemohli používať. On ako užívateľ nemá také odborné vedomosti, aby mohol skúmať technické závady zdvíhacích zariadení. Na toto sú určené osoby, a to revízny technik, prevádzkový technik a následne údržba. Revízny technik a prevádzkový technik kontrolujú odstránenie všetkých nedostatkov do stanoveného termínu, kontrolujú prevádzku všetkých zdvíhacích zariadení, či sú prevádzkované v súlade so všetkými platnými predpismi, a pokiaľ sa zistí nejaký nedostatok, sú povinní informovať o zistených nedostatkoch užívateľa a údržbu, ktorá je povinná všetky nedostatky odstrániť do definovaného času. Pokiaľ sa neodstránia, pracovník údržby je povinný informovať užívateľa, revízneho a prevádzkového technika. Uviedol, že revíznu správu zdvíhacieho zariadenia č. 7 dostal osobne od revízneho technika k podpisu až po vzniku smrteľného pracovného úrazu, len z dôvodu, že bola vyžiadaná vyšetrovateľom. Dátum prevzatia na tejto správe nebol uvedený, pretože sa ani nevyžaduje. Konkrétne si nepamätá na všetky nedostatky zdvíhacích zariadení, ale v spoločnosti bol systém informácie a odovzdávania informácií o prevádzke a obehu prevádzky nastavený tak, že každé ráno o siedmej hodine bola informačná porada, na ktorej sa zúčastňovali všetci majstri, vedúci výroby, majster údržby a zmenový dispečer, a tí mali možnosť hlásiť tieto nedostatky jemu alebo ho informovať o odstránení alebo neodstránení týchto nedostatkov. Z týchto porád sa viedol aj zápis a pokiaľ by tam bola porucha brániaca bezpečnej prevádzke zdvíhacieho zariadenia, bola by zapísaná a on ako užívateľ, spolu s údržbou a revíznym technikom, by ju začal riešiť v rámci svojich možností. Takáto porucha mu však nebola hlásená. Nemal ani vedomosť o tom, že na mostových žeriavoch č. 7 a č. 8 neboli antikolízne snímače. O vzniku tejto mimoriadnej udalosti dostal informáciu až po príchode do spoločnosti UNEX Slovakia zo služobnej cesty v materskej firme v Uničove. Právomoc a povinnosť vydať zákaz používania zdvíhacích zariadení mal revízny a prevádzkový technik a je to uvedené medzi povinnosťami prevádzkového a revízneho technika. V prvom rade kontrolu samotného zdvíhacieho zariadenia pred samotným uvedením do prevádzky vykonáva obsluha zdvíhacieho zariadenia, ktorá je povinná všetky zistené nedostatky zapísať do denníka tohto zdvíhacieho zariadenia. Následne je povinná informovať o všetkých zistených nedostatkoch svojho nadriadeného - zmenového dispečera, ktorý tieto poruchy hlási údržbe. Všetky evidované poruchy a ich odstránenie kontroluje prevádzkový technik a údržba, ktorá je povinná všetky uvedené nedostatky zdvíhacích zariadení opraviť a odstránenie nedostatkov zaznamenať do denníka. Pred vznikom tejto udalosti za ním revízny technik p. R. nebol. Ten mu po vzniku smrteľného úrazu povedal, že konkrétne u zdvíhacieho zariadenia, ktoré je ovládané diaľkovým ovládaním zdola, nemusí byť antikolízne zariadenie, pokiaľ je o tom obsluha zdvíhacieho zariadenia informovaná. Povedal mu, že o tejto skutočnosti informoval a školil všetok obslužný personál zdvíhacích zariadení. On sám po vzniku smrteľného pracovného úrazu preto nástojil na tom, aby všetky antikolízne zariadenia boli sfunkčnené, hoci mu vedúci údržby p. H. povedal, že znefunkčnením antikolíznych zariadení si obsluha zdvíhacích zariadení uľahčuje alebo urýchľuje výkon svojej práce.
Po výsluchu obžalovaného V.. F. samosudca skonštatoval, že aj keď obžalovaný I. I. urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo žalovanej trestnej činnosti a súd toto jeho vyhlásenie prijal, táto skutočnosť nevylučovala možnosť jeho výsluchu o účasti inej osoby, teda obžalovaného V.. F., na žalovanej trestnej činnosti, a preto umožnil položiť mu otázky najprv zo strany prokurátora a potom aj prítomným obhajcom, obžalovanému V.. F. a splnomocnenkyni poškodenej. Obžalovaný I. I. vypovedať odmietol, a preto na návrh obhajcu obžalovaného F. bola prečítaná zápisnica o jeho výpovedi z prípravného konania, kedy sa k trestnej činnosti priznal, vyjadril sa, že nikomu nechcel ublížiť ani spôsobiť smrť, no bol si vedomý toho, že pri výkone svojej práce nepostupoval tak ako mal a svoje konanie oľutoval.
Svedkyňa a poškodená Z. G. - manželka nebohého I. G., vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní sa odvolala na svoju výpoveď z prípravného konania a uviedla, že ani s odstupom času 2,5 roka sa nedozvedela, čo sa vlastne stalo, lebo ju nikto neprišiel oboznámiť, len obžalovaný I. sa jej prišiel v mesiaci máj ospravedlniť a keď sa ho opýtala, prečo až po 5 mesiacoch, tak uviedol, že mu tak poradil
jeho obhajca. Dodala, že v súvislosti so smrťou manžela od firmy UNEX nedostala nič a od firmy VODOMONT dostala sumu 2.000,- eur na pohrebné.
Svedok C. S. ako kolega nebohého I. G. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase úrazu vo firme pracoval iba dva týždne a preto ani dobre nevedel priezviska osôb, s ktorými pracoval. Dodal, že s nebohým pracoval hore na žeriave, on s kolegom Jozefom držali rebrík, z ktorého išiel pracovať I. a v čase, keď vyšiel na rebrík ,tak žeriav bol posunutý a následne sa stalo to, že všetci spadli a I. spadol dole. Z výpovede tohto svedka je zrejmé, že poškodený - nebohý G. v čase nárazu do ich žeriavu nemohol byť upnutý na popruhoch, lebo v tom čase na rebrík iba vychádzal a vtedy upnutý byť nemohol kvôli dĺžke popruhu. Inač ale pri výkone práce stále používali prilbu a popruhy.
Aj svedok Z. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že spolu s kolegami vykonával montáž žiaričov, keď pocítil náraz či buchnutie do žeriavu v dôsledku čoho ho pretlačilo popod väzník. Potom počul slová, že niekto spadol, pričom neskôr zistil, že to bol G.. Nakoľko sa na to nemohol pozerať, tak odišiel preč a čakal na záchranku a políciu. Dodal, že o bezpečnosti ochrany zdravia pri práci poučení boli a rovnako aj o tom, že keď pracovníci firmy UNEX budú chcieť posúvať žeriav, dispečer to dá vedieť ich parťákovi, ten to dá vedieť G. a oni zídu dole. Aj z jeho výpovede vyplýva, že pri práci používali stále prilbu a popruhy a nebohý G. spadol preto, že práve v čase nárazu sa odopol, aby vyšiel hore po rebríku, a vtedy kvôli dĺžke popruhu pripnutý nemohol byť. Na otázku obžalovaného F. svedok uviedol, že predtým, než došlo k nárazu žeriavu, nepočul, aby niekto im povedal, že sa bude žeriav posúvať, aby zišli dole z plošiny. Najprv to musel niekto povedať p. U., ten to mel povedať p. G. Z. ten to mal následne povedať im.
Svedok N. Y. ako strojník na hlavnom pojednávaní popísal, za akých okolností došlo k úrazu. Aj z jeho výpovede vyplýva, že k pádu nebohého G. došlo v čase, keď bol hore na plošine a práve vtedy, keď vychádzal hore na rebrík. Vtedy nemohol byť pripútaný na popruh, ktorý inač všetci mali a používali. O tom, že nebol funkčný antikolízny snímač, vedomosť nemal, ani sa o to nezaujímal, lebo nie je žeriavnik. Aj on potvrdil, že bol preškolený o bezpečnosti ochrany zdravia pri práci. Pokiaľ sa týka poškodeného G., uviedol, že on bol ich parťák, ktorý ich riadil pri práci.
Ďalší svedok M. D. ako majiteľ firmy Vodomont tiež popísal postup pri vykonávaní prác vo výrobnej hale v areáli bývalého podniku Vihorlat Snina. Z jeho výpovede je zrejmé, že jeho zamestnanci, medzi ktorých patril aj nebohý G., ktorý bol inač veľmi pracovitý a zodpovedný, boli pred nástupom do práce preškolení bezpečnostným technikom p. H. ako aj technikom firmy Unex. Dohoda bola taká, že keď niektorý žeriavnik potreboval vykonať posun žeriavu, tak to mal oznámiť dispečerovi a ten mal vyrozumieť ich pracovníka, ktorý mal vyzvať pracovníkov, aby opustili príslušný žeriav.
Svedok C. Q.Y. uviedol, že on v uvedený deň, keď sa stalo nešťastie, v práci nebol, ale oznámili mu to telefonicky. Keď prišiel do práce na druhý deň, povedali mu, že do žeriavu, kde robili, narazil iný žeriav a stalo sa toto nešťastie. Pokiaľ sa týka komunikácie medzi firmami, táto prebiehala tak, že firma Kotrbatý dojednala postup prác, kedy na ktorej lodi sa bude pracovať a postup prác, ako mal fungovať vzťah medzi firmou Vodomont a Unex, bol taký, že každý deň stavbyvedúci alebo vedúci montér Vodomontu preberie žeriav od dispečera, ktorý ho nechá pristaviť a zabezpečí, aby nedošlo k nejakému styku medzi žeriavmi. Bolo vyhradené pracovisko pre Vodomont a keď jeho pracovníci skončili prácu, tak odovzdali žeriav dispečerovi alebo príslušnému pracovníkovi zo strany spoločnosti Unex. Pokiaľ v danom priestore pracovali pracovníci Vodomontu, tak pracovníci Unexu sa tam pohybovať ani vstupovať nemali a v prípade potreby mali požiadať dispečera o prerušenie prác pracovníkmi Vodomontu, ktorí následne museli práce skončiť, zísť dole zo žeriavu a tento odovzdať Unexu. Až po skončení prác Unexom a odovzdaní žeriavu mohli znova pokračovať vo svojej práci pracovníci Vodomontu. Z výpovede tohto svedka vyplynulo, že obžalovaný V.. F. pri jednaniach, kedy sa takýto postup ohľadom komunikácie so spol. Unex dojednal, prítomný nebol, lebo oni jednali s investičným oddelením, ktoré to zabezpečovalo cez svojich pracovníkov. Dodal, že obžalovaný V.. F. bol prítomný na začiatku, kedy ich oboznámil s priestormi a pracoviskami, štruktúrou ich prác a nebezpečnými prácami, že pri manipulácii s bremenami na žeriavoch treba zvýšiť opatrnosť, užívať len vyznačené komunikácie a pohybovať sa jedine tam, kde bolo určené pracovisko. O tom, že na žeriavoch boli zariadenia, ktoré mali zabrániť ich stretu alebo vzájomnému priblíženiu, vedomosť nemal. Ohľadom vzájomnej komunikácie medzi firmami, ktoré sa podieľali na uvedených prácach v tejto hale, sa robili kontrolné porady, na ktorých sa robili písomné dohody, kedy a kde sa bude robiť a úlohy, ktoré z týchto porád vyplynuli, cez firmu Unex prenášal V..
N. a cez firmu Kotrbatý on a N. H.. Uviedol, že tieto informácie na firmu Vodomont potom preniesol on a boli tam prítomní p. D. a p. U..
Svedok I. H. ako hlavný mechanik vo firme Unex na hlavnom pojednávaní uviedol, že aj on sa o tejto nešťastnej udalosti dozvedel v čase keď bol z práce doma. Z jeho výpovede vyplynulo, že obsahom náplne jeho práce bola starostlivosť o stroje a zariadenia. Mal vedomosť o závadách na žeriavoch č. 7, 8, 9, medzi ktoré patrili aj tečúce prevodovky, opotrebované koľajnice, nefunkčné antikolízne zariadenia a iné, na ktoré si ale nespomenul. Závady na týchto žeriavoch sa odstraňovali v rámci možnosti postupne, keďže mali dokopy 25 mostových žeriavov, plus ďalšie otočné, poloportálové a ostatné stroje, a to tak, že ich odstraňovali pracovníci údržby. On ako majster údržby dostával informáciu o zistených závadách na žeriavoch vo forme správy od revízneho technika zdvíhacích zariadení a po tomto zistení a preverení o akú závadu ide sa tieto postupne odstraňovali, ale na žeriave č. 7 a 8 boli nefunkčné antikolízne zariadenia. Podľa svedka toto antikolízne zariadenie má za úlohu zabrániť priblíženiu sa dvoch žeriavov k sebe na vzdialenosť menšiu ako 6 metrov. V prípade, že sa žeriavy priblížia na uvedenú vzdialenosť, tak sa vypne pojazd mosta žeriavu a následný posun mosta je možný, len za pomoci premosťovacieho tlačítka, ktoré je umiestnené na ovládacom paneli a má ho v ruke obsluha. Svedok uviedol, že v niektorých prípadoch si technológia výroby a možnosť manipulácie s nosníkmi vyžadovala, aby sa žeriavy priblížili k sebe aj na vzdialenosť menšiu ako 6 metrov, o tomto stave sa mal dozvedieť aj obžalovaný V.. F. z revíznej správy, ale nevedel uviesť, či v tom čase V.. F. už bol vedúcim prevádzky, lebo tam bol krátko.
Ďalší svedok I. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, ako v uvedený deň na lodi, kde stal úraz, pracoval, kto tam bol prítomný, ale nakoľko sa venoval svojej práci, nevedel, ako k nemu došlo. Dodal, že viazači a dispečer sú prepojení vysielačkami, pomocou ktorých medzi sebou komunikujú.
Aj svedok V.. N. Y. ako majster manipulácie - dispečer opísal priebeh komunikácie medzi ním a jeho viazačmi s tým, že v čase nešťastnej udalosti bol na inej lodi. Uviedol, že jeho nikto nežiadal o to, že je potrebné vykonať prenos bremena na lodi č. 3 a nevedel sa vyjadriť ani k tomu, či a kto ho poslal na uvedené pracovisko. Takýto súhlas mu mohol dať iba majster konkrétneho poľa alebo on, no on mu takýto súhlas nedal, ani majster tam poobede už nebol a tak sa nevedel vyjadriť, za akých okolností sa I. so žeriavom posunul.
Svedok N. U. ako vedúci zmeny - parťák v spoločnosti Vodomont na hlavnom pojednávaní uviedol, že on sa v čase nešťastia nenachádzal na uvedenom mieste, lebo bol v sklade, kde pribehol niektorý pracovník a povedal, že čo sa stalo. Keď prišiel na miesto a videl na zemi ležiaceho chlapa, pokúšal sa mu nahmatať tep a keď sa spýtal, čo sa stalo, tak niekto povedal, že spadol preto, že niekto pohol so žeriavom. Aj on uviedol, že na žeriavoch pracovali po vzájomnej dohode - komunikácii medzi ním a dispečerom, od ktorého musel dostať povolenie.
Svedok I. R., revízny technik zdvíhacích zariadení, na hlavnom pojednávaní uviedol, že v deň nešťastia bol na služobnej ceste a bolo mu to oznámené, keď sa vracal domov. Keď prišiel na uvedené pracovisko, už tam boli záchranné zložky, policajti, ktorí uzatvorili oblasť. Keď sa pýtal, čo sa vlastne stalo, povedali mu len to, že nebohý G. spadol. Uviedol, že po nástupe na pozíciu revízneho technika zdvíhacích zariadení vykonal prehliadky všetkých zdvíhacích zariadení, aby mal predstavu, v akom stave sú žeriavy. Výsledok vykonanej prehliadky uviedol v správe o revíziách žeriavov, aké sú nedostatky na nich a tieto správy odoslal aj emailom aj osobne na údržbu a vtedajšiemu prevádzkovateľovi, no nevedel si spomenúť ktorému, lebo podľa neho obž. V.. F. prišiel až neskôr.
Ďalšia svedkyňa Z. N. ako bezpečnostný technik vo firme Unex sa vyjadrila k preškoľovaniu zamestnancov v oblasti BOZP. Uviedla, že po dohodnutí zmluvných podmienok predmetnej zákazky ona ako bezpečnostný technik preškolila pracovníkov firmy Unex a vykonala všetko potrebné, čo jej vyplývalo z náplne práce. Aj ona uviedla, že o pracovnom úraze sa dozvedela v čase, keď už bola mimo pracoviska. Keď sa dostavila na miesto nešťastia, už tam boli prítomné záchranné zložky a ona o tom informovala Inšpektorát práce. Aj z jej výpovede je zrejmé, že za bezpečnú prevádzku zdvíhacích zariadení zodpovedal V.. F., ako užívateľ a v prípade, ak na niektorom zariadení bola nejaká závažná technická závada, mal ho o tom informovať revízny technik revíznych zariadení, ktorý o tom mal vypracovať revíznu správu a dať na vedomie vedúcemu prevádzky a aj jej a následne na porade vedenia sa mali dohodnúť na jej odstránení. Z výpovede svedkyne vyplynulo aj to, že svedok R. ako
revízny techník mal vedomosť o nefunkčných antikolíznych zariadeniach na žeriavoch, lebo to mal aj napísané v správe a podľa neho žeriav bol spôsobilý prevádzky až po odstránení závad, medzi ktorými bola uvedená aj závada - nefunkčné antokolízne zariadenie. Dodala, že svedok R. sa nevedel vyjadriť, prečo sa žeriavy používali aj s nefunkčným antikolíznym zariadením.
Svedok N. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že samotný úraz v hale nevidel, lebo pracoval na inom mieste a o tomto sa dozvedel až neskôr. Z jeho výpovede vyplýva, že pred uvedeným úrazom bol za obžalovaným I., aby pre nich vykonal určitý úkon, no ten mu povedal, že má inú prácu, aby skúsil niekoho iného, alebo príde až prácu dokončí. Uviedol, že sa vrátil na svoje pracovisko, pokračoval vo svojej práci a neskôr sa od ďalších zamestnancov dozvedel, že došlo k úrazu. O postupe alebo koordinácii prác medzi zamestnancami oboch spoločností - Unex a Vodomont - vedomosť nemal a rovnako nemal ani vedomosť o tom, že na žeriave sú nefunkčné antikolízne snímače.
Aj svedok V.. S. N. ako vedúci správy majetku a energetiky sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že o predmetnom nešťastí sa dozvedel v čase, keď už bol mimo pracoviska, a to od svojej manželky, ktorej to niekto oznámil telefonicky. Keď prišiel na miesto činu, už tam bola záchranná služba, ktorá vykonávala oživovanie postihnutej osoby. Svedok sa vyjadril aj k spôsobu koordinácie pri používaní žeriavov medzi Unexom a externou firmou Vodomont, ktorá prebiehala tak, že akákoľvek činnosť na žeriavoch bude konzultovaná a koordinovaná prostredníctvom dispečera spoločnosti Unex, ktorý mal na starosti manipuláciu v hale. Z jeho výpovede bolo tiež zrejmé, že zmenový dispečer bol povinný spojiť sa so zástupcom dodávateľskej firmy, aby externí pracovníci ukončili práce na žeriave a až po spätnej väzbe, že opustili žeriav, bolo možné s ním vykonať potrebný úkon. Podľa svedka to, ktorý zo žeriavov na lodi bude využívaný montážnou firmou, určoval V.. F. ako vedúci prevádzky, pod ktorého úsek výroby spadal.
Na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj svedka D. Q., vedúceho tímu manipulácia, ktorý uviedol, že v čase úrazu už nebol na pracovisku - v hale a dozvedel sa to telefonicky od svedka Y.. Svedok sa vyjadroval aj k spôsobu komunikácie pri používaní žeriavov medzi pracovníkmi oboch spoločností, no vzhľadom k tomu, že sa nevedel vyjadrovať konkrétne alebo jednoznačne k niektorým položeným otázkam, súd jeho výpoveď podrobnejšie nezdôvodňuje.
Vo veci bola na návrh obhajoby vypočutá aj vedúca personalistiky PhDr. I. C., podľa ktorej obžalovaný V.. F. podpisoval všetky pracovnoprávne vzťahy, zmluvy, dodatky a všetko, čo bolo v jej pracovnej náplni. Uviedla, že obžalovaný V.. F. denne podpisoval množstvo vecí. Vo vzťahu k revíznej správe č. 07/2014 a k tvrdeniu V.. F., že ju dostal k podpisu až po vzniku smrteľného úrazu, sa vyjadrila tak, že ona mu nosila denno - denne rôzne veci na podpis, ale nevedela sa jednoznačne vyjadriť, či túto revíznu správu podpisoval v deň, keď došlo k nešťastiu a nerada by hovorila niečo, čo si nepamätá presne. Dodala, že riešila iba podpisovanie dokumentov v rámci svojej agendy a prevádzku mal na starosti vedúci prevádzky. Z jej výpovede teda nebolo jednoznačne zrejmé, aby obžalovaný V.. F. prevzatie revíznej správy č. 07/2014 podpísal v deň, ktorý je na nej uvedený, alebo až neskôr - v deň úrazu, keď sa o prípad začala zaujímať polícia, tak ako to tvrdil obžalovaný V.. F..
Z výpovede znalca Ing. Vlastimila Durkota na hlavnom pojednávaní bolo zistené, že nefunkčnosť antikolízneho systému na žeriave č. 7 bola spôsobená mechanicky tak, že elektrický kábel k tomuto snímaču bol prerezaný. Na žeriave č. 8 elektrický snímač i polarizovaná odrazka boli nefunkčné z dôvodu zabalenia do tkaniny. Na základe uvedeného obsluha mala prerušiť prevádzku a zistené nedostatky zapísať do prevádzkového denníka jednotlivých žeriavov. Vzhľadom nato, že predmetné žeriavy sú vyhradené technické zariadenia, za bezpečnú prevádzku týchto zariadení zodpovedá vo všeobecnosti organizácia, ktorá má vypracovaný štatút na zabezpečenie bezpečnej prevádzky týchto zariadení. V procese prevádzky, pokiaľ obsluha zistí takéto nedostatky, musí to zapísať do prevádzkového denníka a odstaviť prevádzku tohto zariadenia. Následne v zmysle vnútorných organizačných pokynov organizácie zodpovední pracovníci zistené nedostatky odstránia a až následne môže byť daný pokyn na následnú spoľahlivú prevádzku daného zariadenia. Niektoré závažné nedostatky a ich odstránenie overuje revízny technik s príslušným oprávnením od technickej inšpekcie alebo inej oprávnenej organizácie či právnickej osoby. Na prevádzkovanie zdvíhacích zariadení sa vzťahuje norma STN 270143, ktorá obsahuje aj povinnosti organizácie na zabezpečenie bezpečnej prevádzky týchto zariadení. Zakázať prevádzku takýchto nespôsobilých zariadení môže revízny technik zdvíhacích zariadení alebo samotný prevádzkovateľ tohto príslušného zdvíhacieho zariadenia. Vypracovať prevádzkový predpis v súlade
s príslušnými STN normami môže len osoba s odbornou spôsobilosťou, a to v rozsahu funkcie bezpečnostného technika a revízneho technika zdvíhacích zariadení.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s mnohými prečítanými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah trestného spisu a v súvislosti s prejednávanou trestnou vecou boli na hlavnom pojednávaní prečítané resp. oboznámené tak, ako to je uvedené v zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 15.02.2018.
Zo správ o prehliadke žeriavov vypracovaných revíznym technikom vyplýva, že od revízneho technika správu o prehliadke za užívateľa žeriavov prevzal V.. F., pričom zo správ vyplýva, že žeriavy sú spôsobilé bezpečnej a spoľahlivej prevádzky až po odstránení nedostatkov, mimo iných aj nedostatkov na snímačoch antikolíznych zariadení žeriavov, ktoré sú vyradené z činnosti, z čoho vyplýva, že aj on mal vedomosť o nefunkčnosti žeriavov č. 7 a 8 a teda, že nie sú spôsobilé prevádzky.
Z protokolu vyšetrenia príčin pracovného úrazu vydaného Inšpektorátom práce Prešov zo dňa 22.05.2015 vyplýva, že mostové žeriavy č. 7 a 8 v čase vzniku pracovného úrazu z hľadiska bezpečnosti neboli spôsobilé prevádzky, najmä z dôvodu chýbajúceho resp. nefunkčného antikolízneho zariadenia a teda firma Unex tieto žeriavy nesmela používať ani poskytovať na práce svojim zamestnancom, pokiaľ nebudú všetky nedostatky odstránené. Zároveň inšpektorát skonštatoval, že predmetný smrteľný úraz vznikol ako dôsledok porušenia predpisov zo strany spoločnosti Unex Slovakia, a.s..
Podľa odpisov z registra trestov bolo zistené, že obžalovaný I. I. nemá nijaký záznam v registri trestov. Obcou F. R. je charakterizovaný všeobecnými údajmi, je ženatý, má dve deti, spolu s manželkou a deťmi žije v spoločnej domácnosti aj s otcom v rodinnom dome, ktorý je jeho vlastníctvom. Doposiaľ nebol riešený v priestupkovom konaní komisiou verejného poriadku, problém s alkoholom nemá.
Prokurátor vo svojej záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na výsledky rozsiahleho dokazovania v prípravnom konaní aj v konaní pred súdom navrhol uznať obžalovaných za vinných v zmysle obžaloby. Aj keď obž. V.. F. popiera spáchanie trestného činu a obž. I. priznal jeho spáchanie a svoje konanie oľutoval, obidvaja obžalovaní sú dostatočne usvedčovaní predovšetkým výpoveďami poškodených, výpoveďami svedkov, znaleckým posudkom, protokolom Inšpektorátu práce Prešov, ako aj inými listinnými dôkazmi. Bolo preukázané, že obidvaja obžalovaní boli pred predmetným trestným činom poučení o bezpečnosti pri práci, absolvovali aj školenie o správnosti postupu používania mostových žeriavov, a boli upozornení na spôsob koordinácie a dorozumievania sa pred použitím mostového žeriavu na žeriavovej dráhe, obidvaja obžalovaní mali vedomosť o tom, že žeriavy, ktorými bola spáchaná trestná činnosť, sú závadné, pretože mali nefunkčné zabezpečovacie zariadenie proti nárazu. Napriek tejto skutočnosti obž. I. dokonca bez súhlasu a bez vedomia zmenového dispečera použil žeriav č. 7, uviedol ho diaľkovým ovládaním do pohybu, pričom došlo k nárazu tohto žeriava do žeriava č. 8, a v dôsledku toho došlo k pádu dvoch osôb - p. G. a p. W.. P. G. utrpel zranenia nezlučiteľné so životom a p. W. utrpel tiež zranenia, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť najmenej 17 dní. Čo sa týka zavinenia V.. F., ten bol zodpovedný za prevádzku pobočky firmy Unex Slovakia, vedel o nefunkčnosti predmetných žeriavov a napriek tejto skutočnosti nedal zákaz ich používania ako zodpovedný za túto prevádzku a nedal pokyn na odstránenie závad na týchto žeriavoch.
Čo sa týka uloženia trestu obžalovaným, prokurátor ani u jedného nezistil priťažujúcu okolnosť, u obž. I. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 písm. l/ Tr. zák. a u obž. F. poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák. Obžalovanému I. navrhol uložiť nepodmienečný trest úhrnný odňatia slobody v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. l/ Tr. zák. a zaradiť ho na výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, žiadal uložiť mu aj trest zákazu činnosti v strede trestnej sadzby spočívajúci v zákaze riadenia, resp. obsluhy zdvíhacích zariadení. U obž. F. navrhol uložiť úhrnný trest odňatia slobody v strede upravenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. s podmienečným odložením výkonu tohto trestu a primeranou skúšobnou dobou. Tiež mu navrhol uložiť trest zákazu činnosti v strede trestnej sadzby spočívajúci v zákaze vykonávať funkciu vedúceho výrobnej prevádzky. Čo sa týka nároku na náhradu škody zo strany poškodených strán, navrhol odkázať ich na civilný proces.
Splnomocnenkyňa poškodenej navrhla uznať obž. I. a obž. F. za vinných zo spáchania skutkov v zmysle podanej obžaloby, pričom rozhodnutie o druha a výmere trestu ponechala na úvahe súdu. Čo sa týka nároku poškodenej, podľa nej tento bol uplatnený riadne a včas, preto žiadala priznať jej náhradu škody v
odsudzujúcom rozsudku tak, ako si to uplatnila v prípravnom konaní i v konaní pred súdom. Navrhla, aby súd zaviazal oboch obžalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej škodu pozostávajúcu z nákladov v celkovej výške 6 100,- eur, ako aj nemajetkovú ujmu vo výške 50 tisíc eur, pretože táto vznikla v príčinnej súvislosti so smrťou manžela poškodenej.
Obhajca obžalovaného V.. F. žiadal tohto spod obžaloby oslobodiť v zmysle § 285 písm. c) Trestného poriadku, pretože nie je vinný zo spáchania trestných činov uvedených v obžalobe. Uviedol, že o nefunkčnosti antikolíznych snímačov na zdvíhacích zariadeniach vedeli všetci zodpovední pracovníci firmy vrátane revízneho technika, vedúceho údržby i obsluhy žeriavov a boli o tejto skutočnosti preškolení aj revíznym technikom. Znalec zistil, že nefunkčnosť antikolízneho snímača na žeriave č. 7 bola spôsobená mechanicky, t. j. prerezaním kábla, a toto zariadenie na žeriave č. 8 bolo technicky funkčné, ale bolo znefunkčnené zabalením do tkaniny. Samotná vedomosť o nefunkčnosti antikolíznych snímačov ešte nezakladá u obžalovaného F. trestnoprávnu zodpovednosť, pretože táto nastáva až vtedy, ak v súvislosti s konaním či nekonaním zodpovednej osoby vznikne v príčinnej súvislosti následok takého konania. Obvinený I. vedel, aký je technický stav žeriavov a aj napriek tomu ich používal, a teda je plne zodpovedný za vznik vyšetrovanej udalosti. Zdvíhacie zariadenie prevzal obžalovaný F. formálne 01.09.2014, prevzal revízne správy až po termíne, dokedy mali byť odstránené v nich uvedené nedostatky, teda o nich nevedel. Revíznu správu zdvíhacieho zariadenia č. 7 prevzal až po smrteľnom úraze. Žiadna porucha brániaca bezpečnej prevádzke zdvíhacích zariadení mu nebola nahlásená. V čase skutku mal už uzatvorenú novú pracovnú zmluvu s firmou Unex Slovakia, a.s., a to od 01.01.2015 na pozíciu riaditeľ produktovej skupiny a z tejto práce mu nevyplývala zodpovednosť za riadenie prevádzky, ale riadenie obchodu a marketing.
Obžalovaný V.. F. v záverečnej reči uviedol, že pri jeho nástupe do spoločnosti Unex boli všetky vyhradené technické zariadenia používané v bežnej prevádzke bez akýchkoľvek obmedzení a ani jedno vyhradené technické zariadenie nebolo odstavené pre nespôsobilosť. Dôkazom toho boli aj záznamy v denníkoch vyhradených technických zariadení, kde neboli zaznamenané žiadne poruchy, ktoré by bránili bezpečnej prevádzke, a ani iným spôsobom neboli jemu hlásené, či už zo strany obsluhy vyhradených technických zariadení, zmenového dispečera, revízneho technika alebo údržby. Všetky revízne správy boli odovzdané ešte pred jeho nástupom do spol. Unex, teda 05.06.2014 majstrovi údržby s požiadavkou na odstránenie uvedených nedostatkov s termínom odstránenia do 30.06.2014. Vzhľadom na to, že on pri prevzatí vyhradených technických zariadení dňa 01.09.2014 nebol informovaný o neodstránených nedostatkoch, nemal dôvod riešiť odstránenie porúch. Revíznu správu z vyhradeného technického zariadenia dokonca prevzal až po vzniku smrteľného pracovného úrazu, kde mu ju doniesla k podpisu p. C., pretože si ju vyžiadal vyšetrovateľ. Uviedol aj to, že technologický postup výkonu montážnych prác vykurovacích zariadení bol prekonzultovaný a odsúhlasený revíznym technikom, ktorý ani vtedy neuviedol, že dotknuté vyhradené technické zariadenie č. 7 je nespôsobilé a nesmie sa používať. Vyplýva to aj z výpovede svedka V.. N.. Aj napriek uvedeným skutočnostiam on pre zabezpečenie bezpečného výkonu montážnych prác prijal organizačné opatrenia, tie však neboli dodržané, no on osobne to nemohol ovplyvniť. Myslí si, že jeho obvinenie a následné obžalovanie vyplýva iba z formálnej stránky, v skutočnosti tieto nedostatky na základe jemu dostupných informácií nemohol odstrániť, a preto sa necíti byť vinným. Toto uviedol aj pri udelení práva posledného slova.
Obžalovaný I. I. pri vyhlasovaní rozsudku na hlavnom pojednávaní nebol prítomný a toto bolo s jeho súhlasom vykonané v jeho neprítomnosti. Obhajca obžalovaného I. v záverečnej reči navrhol uznať ho vinným na základe jeho vyhlásenia o vine, prihliadnuť na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j/, l/, n/ Trestného zákona a určiť mu úhrnný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, pričom poškodených s ich nárokmi navrhol odkázať na civilný proces.
Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania súd dospel pri hodnotení viny oboch obžalovaných k rozdielnemu hodnoteniu ich viny. Vykonané dokazovanie totiž nasvedčuje tomu, že obžalovaný I. I. sa súdeného skutku dopustil, pretože svoju vinu priznal urobením vyhlásenia podľa § 257 Trestného poriadku, a teda dokazovanie ohľadne jeho viny už súd nevykonával. U obžalovaného V.. Ľ. F. súd k presvedčeniu o jeho vine nedospel, pretože vykonané dokazovanie svedčí o tom, že on nenaplnil znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona ani prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, a to ani po stránke subjektívnej, ani po stránke objektívnej, kvôli čomu ho spod obžaloby oslobodil. K takémuto konečnému rozhodnutiu sa súd dopracoval po vyhodnotení svedeckých výpovedí, ktoré fakticky potvrdili jeho obranu vo vzťahu k
súdeným skutkom spočívajúcu v tom, že nie je osobou zodpovednou za vznik smrteľného pracovného úrazu neb. I. G., ani poškodenia zdravia u Z. W.. Skutočnosť, že bol vedúcim prevádzky v spoločnosti, v ktorej došlo k pracovnému úrazu s následkom smrti a poškodenia zdravia u dvoch pracovníkov, nemôže automaticky zakladať jeho trestnoprávnu zodpovednosť za tento následok. V rámci dokazovania bolo preukázané, že zodpovednosť obvineného V.. F. v tomto prípade nie je daná, pretože tento po nástupe do svojej vtedajšej funkcie prevzal zdvíhacie zariadenia s revíznymi správami bez oboznámenia s ich nedostatkami a vzhľadom na výpoveď svedkyne C. ustálil, že revíznu správu týkajúcu sa žeriavu č. 7 prevzal až po vzniku smrteľného následku, pretože bola potrebná k vyšetrovaniu tejto trestnej veci v prípravnom konaní. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že aj zamestnancom obsluhujúcim zdvíhacie zariadenia vrátane obžalovaného I. I. bol technický stav žeriavov známy, pretože vedeli o chýbajúcom, resp. nefunkčnom antikolíznom snímači, a napriek tejto vedomosti na strojoch pracovali. O tomto nedostatku na zdvíhacích zariadeniach vedeli aj ostatní zamestnanci zodpovední za ich bezpečnú prevádzku a všetko nasvedčuje tomu, že V.. F. skutočne nebol po svojom nástupe na pozíciu vedúceho prevádzky uzrozumený s tým, či všetky nedostatky na uvedených zariadeniach boli odstránené, pretože podľa revíznych správ lehota na ich odstránenie už uplynula. Aj keď pre trestnú zodpovednosť páchateľa stačí pri súdenom skutku nedbanlivostné zavinenie, ani toto v rámci dokazovania nebolo preukázané. Pokiaľ by súd uznal obžalovaného za vinného, porušil by zásadu „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, pretože rozsudok musí byť učinený so 100 %-nou istotou, čo je ústavou zaručené právo. Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania nebolo možné urobiť spoľahlivý jednoznačný a nepochybný záver, že obžalovaný V.. F. sa dopustil žalovaného skutku. K oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby súd preto pristúpil z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal aj obžalovaný V.. F., resp., že aj jeho konaním resp. nekonaním došlo k spôsobeniu následku. Podľa názoru súdu po dokazovaní vykonanom na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, aby medzi konaním obžalovaného F. a spôsobeným následkom - teda smrťou poškodeného G. bola príčinná súvislosť. Je zrejmé, že k znefunkčneniu antikolíznych snímačov dochádzalo bez toho, aby o tom obžalovaný F. vedel, lebo pracovníci, ktorí pri žeriavoch pracovali, tieto antikolízne snímače sami znefunkčnili, keď potrebovali pri výkone svojej práce, aby žeriavy sa k sebe priblížili na vzdialenosť menšiu, ako to funkčne snímače dovolili. Za danej situácie, keď sami pracovníci, ktorí pracovali pri žeriavoch, znefunkčňovali antikolízne snímače, a tak tieto nemohli plniť bezpečnostnú funkciu, tak toto nie je možné pripisovať za vinu aj obžalovanému F.. Ak by totiž aj bolo pravdou to, že obžalovaný F. mal dať pokyn na odstavenie žeriavu pre znefunkčnené antikolízne snímače, tak z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak boli antikolízne snímače plne funkčné, ale pracovníci potrebovali, aby sa žeriavy priblížili k sebe na kratšiu vzdialenosť, tak jednoducho ich znefunkčnili tak, že ich zakryli alebo odpojili a za toto ich konanie obžalovaný V.. F. nemohol niesť žiadnu zodpovednosť, a teda nemohol byť uznaný za vinného.
Podľa názoru súdu v danom prípade v kritickom čase zlyhala aj komunikácia medzi pracovníkmi, ktorí sa podieľali na prácach na predmetnom žeriave resp. v jeho bezprostrednej blízkosti, keď v prípade posunu žeriavu nedošlo k vyrozumeniu pracovníkov, ktorí boli na žeriave, aby prestali pracovať a zišli dole. Ani za takéto zlyhanie komunikácie medzi zodpovednými pracovníkmi nie je možné pripisovať vinu obžalovanému F., ktorý predsa nemôže stáť pri týchto žeriavoch a ich obsluhe a koordinovať ich vzájomnú komunikáciu, či dávať nejaké pokyny, lebo o tom, ako mali títo pracovníci postupovať, boli všetci preškolení, o čom svedčia záznamy z jednotlivých školení, na ktorých sa zúčastnili.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery pre obžalovaného súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy. Súd u obžalovaného I. I. zistil prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti, a to, že sa k trestnému činu priznal a oľutoval ho /§ 36 písm. l) Trestného zákona/. Nepriťažovala mu žiadna okolnosť. Pre prevahu poľahčujúcich okolností súd pristúpil k úprave trestnej sadzby zmysle ust. § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, teda k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri prísnejšie posudzovanom prečine usmrtenia je v zmysle ods. 2 trestná sadzba u trestu odňatia slobody dva až päť rokov.
Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd dospel k záveru, že obžalovanému I. I. je nutné uložiť nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody pre spáchanie dvoch prečinov, pre vážne porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho pracovného zaradenia a najmä s ohľadom na ťažký a nenapraviteľný následok. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že podľa výpovedí viacerých svedkov obžalovaný I. so žeriavom, na ktorom pracoval, do žeriavu, na ktorom pracoval a z ktorého
spadol nebohý G., uvedeného dňa narazil aj predtým, ale v tom čase na plošine nikto nebol. O tejto skutočnosti, teda že nie sú funkčné antikolízne snímače, už musel vedieť, a preto aj v prípade, ak sa potreboval so svojím žeriavom priblížiť k inému žeriavu a „museli“ znefunkčniť antikolízny snímač, mal postupovať s oveľa väčšou zodpovednosťou, ako v prípade, keď antokolízny snímač bol funkčný. Nepodmienečný trest odňatia slobody mu súd preto uložil na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní dvoch rokov a pre výkon tohto trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Takto uložený trest je podľa názoru súdu pre obžalovaného potrebný, dostatočný, primeraný, zodpovedajúci záujmu spoločnosti na jej ochrane i na prevýchove páchateľa trestnej činnosti a zároveň je nevyhnutný z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie. V podmienkach väzenstva počas výkonu trestu by si obžalovaný mal uvedomiť potrebu väčšej zodpovednosti pri plnení pracovných povinností, pretože takéto zanedbanie môže priniesť stratu toho najcennejšieho - života či zdravia.
Poškodené strany s ich nárokmi na náhradu škody súd odkázal na civilný proces, pretože v danom prípade ku škode došlo pri plnení pracovných povinností, dokazovanie ohľadne výšky škody by trestné konanie neúmerne predĺžilo a presiahlo by jeho potreby.
S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd vo veci rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.