Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-121-2016.pdf
PDF · 117.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-7C/121/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v spore žalobkyne: R. Q., rod. R., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX L. XXX, zastúpená: JUDr. Michal Roštár, advokát, so sídlom Ľudovíta Štúra 27, 023 54 Turzovka, proti žalovanej: E. V., rod. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX L. XXX, zastúpená: JUDr. Anton Kupšo, advokát, so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa X. XX. XXXX sa žalobkyňa domáhala určenia, že parcela CKN XX - záhrady o výmere 732 m2, zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Svrčinovec, patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne. V žalobe uviedla, že sporná parcela patrí do výlučného vlastníckeho práva žalovanej, ktorá ju nadobudla Osvedčením o vlastníckom práve NZ XXX/XXXX, držba od XX. XX. XXXX, zapísaná do katastra nehnuteľností pod položkou Výkazov zmien č. XX/XX, neoprávnene, nakoľko táto nikdy nepatrila právnym predchodcom žalovanej alebo žalovanej samotnej, práve naopak, táto vždy patrila žalobkyni ako záhrada k rodinnému domu. Parcela CKN XX je na základe identifikácie parciel vykonanej K.. E.. Š., totožná s časťou parcely PKN XXXX, časťou parcely PKN XXXX a časťou parcely EKN XXXX. Vlastnícke právo k parcele nadobudla v roku 1935 ešte právna predchodkyňa žalobkyne U. R., ktorá dedením po vdove Y. R., rod. V., nadobudla vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu v parcelách PKN XXXX a PKN XXXX (zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX), evidovanému pod por. č. B 24d a k spoluvlastníckemu podielu parcele PKN XXXX (zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX, resp. XXX), evidovanému pod por. č. B 15d. Potom žalobkyňa v roku 1972 nadobudla na základe nezachovanej písomnej darovacej zmluvy od svojej právnej predchodkyne U. R. (matky) vo vydelenom stave parcelu EN XXXX totožnú s parcelou CKN XX, s ktorou právna predchodkyňa žalobkyne v dôsledku dlhotrvajúceho stavu deľby nepretržite od roku 1940 dobromyseľne a pokojne nakladala ako s vlastnou bez toho, aby si niekto do predmetu jej držby robil akékoľvek nároky. Za situácie, kedy žalobkyňa nemá vedomosť o tom, že by si niekto robil nároky do spornej nehnuteľnosti od roku 1972 až do roku 2001, z hore uvedených okolností vyplýva, že vlastnícke právo vzniklo žalobkyni za súčasného nepretržitého plynutia pokojnej a dobromyseľnej držby žalobkyne, najneskôr ku dňu účinnosti novely Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb., t. j. ku dňu 1. 1. 1992, z titulu vydržania.
2. Žalovaná v písomnom Vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa XX. X. XXXX uviedla, že nesúhlasí so žalobou a dôvody o nadobúdacom titule a držbe žalobkyne nemajú žiadne právne opodstatnenie, ani oporu v samotnej žalobe. Žalobkyňa na jednej strane tvrdí, že jej právny predchodca U. R. nadobudla vlastnícke právo dedením po vdove Y. R., rod. V., k parcele CKN XX a na druhej strane tvrdí, že nadobudla vlastnícky podiel k pozemnoknižným parcelám, a teda tým sa vylučuje nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele CKN XX. Žalobkyňa predmetnú parcelu nikdy nedržala, ani ju nevlastnila. Parcela predstavuje v prírode záhradu pri rodinnom dome žalovanej a táto parcela je oplotená, susedí s parcelami žalobkyne a medzi parcelou CKN XX a parcelami žalobkyne je postavené oplotenie, ktoré v minulosti postavila žalobkyňa a má za to, že ak by sa cítila byť vlastníčkou tejto parcely, nebol dôvod, aby postavila oplotenie medzi spornou parcelou CKN XX a svojimi parcelami. Zo žaloby vyplýva, že dobromyseľnosť a držba žalobkyne je pochybná, preto nemohla nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním.
3. Žalobkyňa v Replike doručenej súdu dňa XX. X. XXXX poukázala na písomné znenie žaloby, z ktorého je zrejmé, že do spornej parcely CKN XX nadobudla v roku 1935 vlastnícke právo ešte právna predchodkyňa Verona Jurgová, ktorá spočiatku nadobudla spoluvlastnícke podiely v parcelách PKN XXXX, PKN XXXX a PKN XXXX a neskôr si v roku 1940 vydelila s ostatnými pozemnoknižnými podielovými spoluvlastníkmi niektoré časti parciel PKN XXXX, PKN XXXX a PKN XXXX, ktoré v súčasnosti zodpovedajú spornej parcele. Takto vydelenú parcelu CKN XX (totožnú s parcelou EN XXXX) právna predchodkyňa žalobkyne v celosti previedla v roku 1972 na základe nezachovanej písomnej darovacej zmluvy na žalobkyňu. V dôsledku dlhotrvajúcej nepretržitej pokojnej a dobromyseľnej držby plynúcej žalobkyni, žalobkyňa nadobudla spornú parcelu najneskôr ku dňu 1. 1. 1992, a to z titulu vydržania. Skutočnosti týkajúce sa nadobudnutia vlastníckeho práva právnou predchodkyňou žalobkyne sú preukázané predloženými výpismi z pozemnoknižných vložiek, oprávnenosť držby žalobkyne žalobkyňa preukazuje k žalobe priloženou mapou evidencie nehnuteľností, zoznamom užívateľov a súpisom parciel. Pokiaľ by sporná parcela CKN XX mala patriť inej osobe ako žalobkyni, táto okolnosť by sa nevyhnutne premietla aj do niekdajšej evidencie nehnuteľností a k parcele EN XXXX by bolo evidované užívanie spornej parcely na inú osobu ako osobu žalobkyne, vychádzajúc z toho, že niekdajšia evidencia nehnuteľností evidovala nielen skutočné užívanie pôdy, ale zároveň reagovala na skutočnú držbu jednotlivých parciel oprávnenými držiteľmi, resp. vlastníkmi po tom, ako došlo k narušeniu kontinuity evidencie vlastníckeho práva v pozemkových knihách po roku 1951.
4. Žalovaná v Duplike doručenej súdu dňa XX. X. XXXX uviedla, že evidenčný list absolútne nezodpovedá skutočnému stavu, pretože reálnym užívateľom a vlastníkom spornej parcely je výhradne žalovaná.
5. Z vykonaného dokazovania, ohliadkou na mieste samom, výsluchom svedkov, listinných dôkazov predložených stranami sporu a pripojeného dedičského spisu sp. zn. XXD/XXXX/XX, zistil súd nasledovný skutkový stav:
6. Z Výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX (čl. 4) vyplýva, že žalovaná je zapísaná ako výlučná vlastníčka, okrem inej na predmetnom liste vlastníctva, zapísanej parcely, aj parcely CKN č. XX - záhrady o výmere 732 m2, katastrálne územie Svrčinovec. Titulom nadobudnutia je Osvedčenie o vlastníckom práve NZ XXX/XXXX, držba od XX. XX. XXXX - XX/XX.
7. Zo Znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znalcom K.. E. Š., znalec z odboru: Geodézia a kartografia (čl. 16 - 17) vyplýva, že parcela CKN č. XX pred založením Listu vlastníctva č. XXXX sa skladala z časti PKN parciel č. XXXX, XXXX, XXXX, ktoré sú vedené v PKN vložkách č. XXX, XXX.
8. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX (čl. 9 - 12), katastrálne územie Svrčinovec, vyplýva, že spoluvlastníkom parciel PKN č. XXXX a PKN č. XXXX (okrem iných parciel zapísaných v predmetnej pozemnoknižnej vložke) bola okrem iných i U. R. (zapísaná pod B 24d).
9. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX (čl. 13 - 15), katastrálne územie Svrčinovec, vyplýva, že spoluvlastníkom parcely PKN č. XXXX (okrem iných parciel zapísaných v predmetnej pozemnoknižnej vložke) bola okrem iných i U. R. (zapísaná pod B 15d).
10. Parcela EN pred THM č. XXXX bola evidovaná na Evidenčnom liste č. XXX, na ktorom bola zapísaná ako užívateľka žalobkyňa (čl. 24, 25).
11. Z Notárskej zápisnice napísanej v Čadci dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. N XXX/XX, NZ XXX/ XX, na Notárskom úrade notárky JUDr. U. Š. (čl. 53) vyplýva, že žalovaná žiadala spísať osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva podľa § 63 Zákona č. 323/92 Zb., vyhlásila, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. Svrčinovec, p. KN č. XX - záhrada o výmere 732 m2, p. KN č. XXX - zastavaná plocha o výmere 364 m2 pod rodinným domom č. XXX (dvor). Podľa zápisov do listov vlastníctva ide o časť p. KN-E č. XXXX na LV č. XXXX, časť p. KN-E č. XXXX, časť p. KN-E č. XXXX na LV č. XXXX, časť p. KN-E č. XXXX, XXXX/X na LV č. XXXX a časť p. KN-E č. XXXX na LV č. XXXX. Vlastnícke právo nadobudla dedením po manželovi Š. V. podľa D XXX/XX, Dnot XX/XX, ktorý vlastníctvo nadobudol po matke M. V., C.. V. (V.), ktorá je zapísaná do listu vlastníctva ako spoluvlastníčka a dedička po R. V.. M. V. mala pozemky v prírode reálne vydelené, pričom k reálnej deľbe došlo medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi ešte za platnosti bývalého Uhorského obyčajového práva platného na Slovensku do roku 1950. Ďalší spoludedičia po Š. V. - R.W. V., H. V., U. V., Y. V. E. E. V. písomne prehlásili, že súhlasia s vyhotovením osvedčenia o vlastníckom práve vydržaním pre matku E. V.. Nehnuteľnosti až doteraz boli a sú užívané pokojne, nerušene a dobromyseľne, a teda vlastnícke právo bolo nadobudnuté vydržaním podľa § 134 Zák. č. 47/92 Zb.
12. Žalobkyňa predložila súdu pozemnoknižné vložky č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX (čl. 99 - 127), pričom poukazovala, že v týchto je obsiahnutá aspoň jedna z parciel PKN XXXX, XXXX, XXXX E. XXXX, z ktorých častí bola vytvorená sporná parcela CKN XX, pričom poukázala, že v nich nebol zapísaný ani R. V., po ktorom mala dediť M. V., rod. V. (V.), ani samotná M. V., rod. V., a teda žalovaná uviedla vo svojom vyhlásení o vydržaní vlastníctva zachytenom v Notárskej zápisnici spísanej dňa XX. XX. XXXX notárom JUDr. U.É. Š. pod sp. zn. N XXX/XX, NZ XXX/XX, nepravdivé okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva ňou a jej právnymi predchodcami, a tým nesplnila podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k spornej parcele, nakoľko opierala vznik svojho vlastníckeho práva od nevlastníka, teda od osôb - právnych predchodcov, ktorí neboli pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi PKN parciel, z ktorých je vytvorená sporná parcela CKN XX.
13. Z pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. XXD/XXXX/XX súd zistil, že Okresný súd v Čadci Uznesením č. k. H. - XX, Dnot XX/XX zo dňa X. X. XXXX v dedičskej veci po poručiteľovi Š. V., nar. X. X. XXXX, zomr. X. XX. XXXX, potvrdil nadobudnutie dedičstva pozostávajúceho z nehnuteľností v katastrálnom území Svrčinovec, a to domu č. XXX na p. KN č. XXX, oplotenia, vedľajšej stavby, vonkajších úprav, trvalých porastov a poľ. pôdy nadobudnutej podľa Rozhodnutia Štátneho notárstva v Čadci č. D 558/85 zapísanej v pozemkovej knihe kat. úz. Svrčinovec vo vl. č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, v stave neidentifikovanom, zapísané na LV č. XXX kat. úz. Svrčinovec, manželke a deťom E. V. v 1/6, R. V. v 1/6, H. V. v 1/6, E. V. v 1/6, U. V. v 1/6 a mal. Y. V. v 1/6.
14. Ohliadkou na mieste samom súd zistil, že sporná parcela CKN č. XX sa nachádza medzi rodinnými domami, z jednej strany je ohraničená pletivovým plotom, z ďalšej strany hraničí s rodinným domom a z ďalších dvoch strán je ohraničená malými medzami. Žalovaná uviedla, že časť pletivového plota, ktorý ohraničuje spornú parcelu, robila žalobkyňa, pretože ten oplocuje jej záhradu. Súd na ohliadke na mieste samom vykonal výsluch svedkov R. V., N. L., Y.. U. A., E. G., X. T.Á., U. V.. Svedkyňa R. V., dcéra žalobkyne, uviedla, že na časti spornej parcely ako aj na časti ich záhrady bol kedysi v minulosti postavený starý drevený rodinný dom, ku ktorému bol potom pristavený aj murovaný dom a dom patril jej matke a predtým jej babke a súrodencom. Pôvodné základy toho domu zasahovali do spornej parcely. Pri starom rodinnom dome bola aj predzáhradka, na ktorej jej babka pestovala zeleninu a mala vysadené kvety a táto zasahovala asi do polovice parcely a ďalej bola bažina. V súčasnosti užíva spornú parcelu žalovaná, nevedela uviesť odkedy, ale zdá sa jej, že takých 10 rokov. Svedok N. L., ktorého matka je sesternicou žalobkyne, uviedol, že hoci nebýva v blízkosti daného miesta, tak v minulosti tadiaľ chodil do školy, keď mal asi 14, 15 rokov a bol tam postavený starý barák, ktorý patril matke žalobkyne. Žalobkyňa prakticky odtiaľ pochádzala, svedok však nevedel uviesť, či predmetný dom zasahoval na spornú parcelu, či bol aj za oplotením, alebo bol len v záhrade žalobkyne. Svedok Y.. U. A., ktorý nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu k stranám sporu, bol spolužiakom syna žalobkyne a býva v blízkosti daného miesta, kde sa sporná parcela nachádza, uviedol, že kedysi tam
bol postavený starý drevený dom, nevedel úplne presne, kde na mieste sa nachádzal, ale myslí si, že od oplotenia, ako je ohradená záhrada žalobkyne, mohol do spornej parcely zasahovať tak meter a ten rodinný dom patril rodičom žalobkyne. Bolo to asi pred 40 rokmi, keď mal 10 alebo 11 rokov. Zároveň uviedol, že pozemok asi patrí žalovanej, nevedel sa vyjadriť, kto spornú parcelu obhospodaroval a užíval vo zvyšnej časti, ale uviedol, že podľa všetkého ju užíva žalovaná. Nevedel sa vyjadriť, či pri rodinnom dome bola nejaká predzáhradka. Svedkyňa E. G., ktorá je švagrinou žalovanej (manžel žalovanej bol jej brat), uviedla, že nebýva v bezprostrednej blízkosti daného miesta, ale narodila sa tam, pretože vedľa rodinného domu, kde býva v súčasnosti žalovaná, bol na tej istej záhrade postavený v minulosti starý drevený dom, v ktorom sa narodila a potom, počas 2. svetovej vojny, bol postavený rodinný dom, v ktorom v súčasnosti býva žalovaná. Zároveň uviedla, že samotná žalobkyňa stavala plot od malej lipky popri jej záhrade poza skleník, nevedela uviesť, kedy sa plot staval, ale jej manžel je už 35 rokov po smrti a ešte vtedy žalobkyňa prišla za jej manželom a pýtala sa ho, či si môže svoj pozemok ohradiť do roviny, s čím on súhlasil. Spornú parcelu stále, odkedy si pamätá, teda od jej detstva a teraz už má 85 rokov, užívali jej rodičia, a to tak, že tam pásli kravy, husy, bolo to ako lúka. Potom neskôr, keď rodičia zomreli, tak 2 roky sa o to nikto nestaral, ale potom to začali obhospodarovať žalovaná so svojím manželom tak, že tam sadili zemiaky, orali tam a tak je to až doteraz. Keď otec zomrel, bola po ňom pokonávka a oni vtedy dali rodinný dom, kde býva žalovaná, spolu aj s okolitou záhradou a humnom, manželovi žalovanej, ich bratovi Š., ktorý tiež zomrel. Keď počula, že je tento súdny spor, tak sa rozprávala potom aj so žalobkyňou a ona jej povedala, že za nič nemôže, že to robí všetko jej dcéra svedkyňa R. V.. Potvrdila, že v minulosti bol postavený v danom mieste starý drevený rodinný dom, ale nie na spornej parcele, ale v záhrade žalobkyne, v tých miestach, kde je teraz skleník. Drevený dom bol potom sčasti aj murovaný a bola tam aj predzáhradka, avšak rodinný dom bol v záhrade žalobkyne a určite nezasahoval do spornej parcely, ani predzáhradka rodinného domu nezasahovala do spornej parcely a bola v tých miestach, kde je teraz skleník. Ešte aj plot tak, ako je teraz postavený, sčasti zasahuje do spornej parcely, teda do ich. Svedkyňa X. T., ktorá nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu so stranami, ale býva v susedstve asi 30 m od spornej parcely, uviedla, že spornú parcelu užívala v minulosti svedkyňa E. G. a potom ju užívala žalovaná. Odjakživa tento pozemok mali oni, ešte matka svedkyne E. G., ktorá sa volala, V.. Užívali to tak, že tam pásli kravy, aj tam orali. Pamätá si ešte od svojho detstva, že to oni užívali. Žalobkyňa spornú parcelu neužívala. Na spornej parcele nebol v minulosti postavený žiaden murovaný alebo drevený rodinný dom, tento bol postavený v tej časti, kde je teraz skleník, avšak do súčasnej spornej parcely nezasahoval. Aj predzáhradka rodinného domu bola v súčasnej záhrade, ktorú má teraz žalobkyňa oplotenú pri svojom rodinnom dome. Sporná parcela vyzerá v súčasnosti tak isto ako aj v minulosti. Svedkyňa U. V., ktorá býva v susedstve daného miesta, uviedla, že ešte z detstva si pamätá, že sporná parcela bola taká sihla, teda ako lúka a svokrovci žalovanej V. to užívali a obhospodarovali, pásli tam kravy aj husy. Potom neskôr to užívala žalovaná spolu so svojím manželom, keď ešte žil. Žalobkyňa spornú parcelu nikdy neužívala. Kedysi tam chodievala aj každý deň v čase, keď tam bol postavený starý dom, ktorý bol spolovice drevený a spolovice murovaný. Tento bol postavený niekde v miestach, ako je teraz skleník a pred domom bola predzáhradka, ale tá nezasahovala do spornej parcely. Žije tam už roky a vždy to bolo ich, teda žalovanej a jej svokrovcov. Neskôr tam žalovaná spolu s manželom orali a sadili zemiaky.
15. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Obč. zák.“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 Obč. zák. všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 142 ods. 1 Obč. zák. titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k reálne vydelenej nehnuteľnosti môže byť aj zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a to v nadväznosti na § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 134 ods. 1, 3 Obč. zák.: 1/ Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 3/ Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 129 ods. Obč. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa prechodného ust. § 854 Obč. zák. (k úpravám účinným od 01.04.1964, kedy nadobudol účinnosť Občiansky zákonník) pokiaľ nie je ďalej uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
16. V danom prípade ide o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, v ktorej jedným z predpokladov úspešnosti je skutočnosť, že na strane žalobkyne existuje naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Súd má zato, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 137 písm. c) CSP, pretože je rozpor medzi žalobkyňou tvrdeným hmotnoprávnym stavom vlastníctva a formálnym stavom vykazovaným na liste vlastníctva, ktoré svedčí v prospech žalovanej, ktorá je na liste vlastníctva evidovaná formálne.
17. Skutočnosť, že do roku 1950 došlo k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva k celku reálnou deľbou medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi, nebola medzi stranami sporná.
18. Ak došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva do roku 1950 za obyčajového práva na základe rozhodnutia alebo dohody, muselo byť pozemnoknižne vykonané. V zbierke IV rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSSR, Najvyššieho súdu ČSR, Najvyššieho súdu SSR na strane 165 je uverejnené záväzné zjednocujúce rozhodnutie č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu ČSR. Dané rozhodnutie je zjednocujúcim rozhodnutím, preto v nadväznosti na čl. 2 CSP súd z neho vychádzal. Výrok rozhodnutia uverejnený v zbierke IV je nasledovný: „U niektorých nehnuteľností je síce vedené v pozemkovej knihe vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti spoluvlastníci v niektorých prípadoch už dlhý čas užívajú nehnuteľnosť reálne rozdelenú na samostatné časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo ku zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľností, ktoré nebolo pozemnoknižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku do 31.12.1950 pripúšťal pritom aj takéto riešenie; netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva bolo založené na písomnej zmluve a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa rozhodnutia č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu ČSR treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, príp. o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním).“
19. Keďže medzi stranami nebolo sporné, že nehnuteľnosti boli v dávnej minulosti reálne rozdelené medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi zapísanými v pozemkovej knihe vo vložkách č. XXX, XXX, XXX, v ktorých boli zapísané parcely PKN č. XXXX, PKN č. XXXX a PKN č. XXXX, z ktorých častí bola vytvorená sporná parcela CKN č. XX, preto platí zákonná domnienka, že v tejto reálnej deľbe musí aj súd vidieť dohodu strán o deľbe, príp. zámene, nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva, pričom táto dohoda mohla byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním).
20. Spornou skutočnosťou medzi stranami zostala otázka, či sporná nehnuteľnosť bola reálne vydelená právnym predchodcom žalobkyne, a či sú u žalobkyne a jej právnych predchodcov splnené všetky predpoklady na nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním.
21. Inštitút vydržania ako jedného z právom uznaných titulov nadobudnutia vlastníckeho práva (k veciam hnuteľným i nehnuteľným - hoci za odlišných podmienok) je súčasťou právneho poriadku platného na území Slovenska už od čias platnosti uhorského obyčajového práva, platného pre úpravu občianskoprávnych vzťahov z vecných práv, vrátane práva vlastníctva, kontinuálne i po prijatí zákona č. 141/1950 Sb. Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1951 (v právnickej literatúre i praxi nazývaného ako tzv. Stredný občiansky zákonník). Vydržanie naopak v čase nadobudnutia svojej účinnosti nepoznal súčasný Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 01.04.1964 a späť do nášho platného právneho poriadku bol tento právny inštitút vrátený novelou Obč. zák. - zákonom č. 131/1982 Zb. (s možnosťou započítania doby oprávnenej držby i pred účinnosťou tejto novely, ako vyplýva z cit. prechodného ust. § 865 ods. 3 Obč. zák.) a odvtedy zostal jeho súčasťou, naposledy v znení upravenom novelizáciou zákonom č. 509/1991 Zb., účinným od 01.01.1992.
22. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou, pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania patria: nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, držba musí byť pokojná, vydržacia doba musí byť nepretržitá, pri nehnuteľnostiach je desaťročná. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo.
23. Žalobkyňa tvrdila, že vlastníctvo k spornej parcele nadobudla vydržaním, nakoľko na základe nezachovanej písomnej darovacej zmluvy v roku 1972 od svojho právneho predchodcu U. R. (svojej matky) s tým, že vlastnícke právo nadobudla za súčasného nepretržitého plynutia pokojnej a dobromyseľnej držby ku dňu X. X. XXXX z titulu vydržania. Zo žalobkyňou predložených pozemnoknižných vložiek mal súd síce preukázané, že jej právna predchodkyňa U. R. bola zapísaná v pozemkovej knihe ako podielová spoluvlastníčka, avšak na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že reálnou deľbou medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi bola U. R. reálne vydelená aj sporná nehnuteľnosť parcela CKN č. XX. Z vykonaného dokazovania rovnako nebolo preukázané, že by žalobkyňa, resp. jej právna predchodkyňa U. R., boli pokojnými držiteľmi spornej parcely po vydržaciu dobu 10 rokov. Žalobkyňa preukazovala, že bola užívateľkou spornej nehnuteľnosti predloženým Evidenčným listom č. XXX, z ktorého vyplýva, že bola vedená ako užívateľ parcely EN pred THM XXXX, nepredložila však žiaden dôkaz, z ktorého by mal súd preukázané, že parcela EN pred THM č. XXXX je totožná v celku, resp. v časti so spornou parcelou CKN č. XX. Žiaden z vypočutých svedkov, vrátane svedkov navrhnutých žalobkyňou, nepotvrdil tvrdenia žalobkyne, že žalobkyňa, resp. jej právna predchodkyňa, užívali spornú parcelu CKN č. XX v celosti. Jedine svedkyňa R. V., ktorá je dcérou žalobkyne, uviedla, že na časti spornej parcely bol postavený starý drevený rodinný dom, ktorý patril žalobkyni a predtým jej rodičom a súd jej výpoveď vyhodnotil ako menej vierohodnú, keďže je blízkou osobou žalobkyne a svedkyňa E. G. uviedla, že jej priamo žalobkyňa povedala, že za nič nemôže a že za súdny spor môže práve svedkyňa R. V.. Ďalší svedkovia navrhnutí žalobkyňou N. L. E. Y.. U. A. nevedeli presne uviesť, či starý drevený rodinný dom zasahoval aj na spornú parcelu a v akom rozsahu, dokonca svedok Y.. A. uviedol, že sporná parcela patrí asi žalovanej, ktorá ju podľa všetkého užíva. Ďalší vypočutí svedkovia E. G.Á., X. T. E. U. V. zhodne uviedli, že spornú parcelu užíva žalovaná a v minulosti ju užívali jej svokrovci, rodičia jej zosnulého manžela Š. V.. Žiaden z vypočutých svedkov nepotvrdil tvrdenia žalobkyne, že by spornú parcelu užívala pokojne a nerušene v celosti. Pokiaľ aj bol na časti spornej parcely v dávnej minulosti postavený starý drevený rodinný dom (ktorú skutočnosť súd nemal jednoznačne preukázanú), toto samo o sebe neznamená, že žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia, užívali spornú parcelu v celosti, a teda že by žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k celej parcele vydržaním. Práve naopak, z výsluchu svedkov vyplynulo, že spornú nehnuteľnosť dlhodobo a nerušene užívala žalovaná a jej právni predchodcovia. Samotnú skutočnosť, že žalobkyňa sa v minulosti nepovažovala za vlastníčku sporného pozemku, preukazuje nepriamo aj to, že pred viac ako 30 rokmi postavila oplotenie, ktoré oddeľuje jej záhradu od sporného pozemku a je možné dôvodne predpokladať, že pokiaľ by mala za to, že je vlastníčkou sporného pozemku, predmetné oplotenie medzi svojím pozemkom, teda záhradou prináležiacou k jej rodinnému domu a sporným pozemkom, by nevyhotovila. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že by spornú parcelu dlhodobo, pokojne a nerušene užívala
ako svoju vlastnú, teda nesplnila jeden zo základných predpokladov vydržania. Zároveň súd poukazuje na to, že žalobkyňa tvrdila, že vlastnícke právo k spornej parcele nadobudla titulom nezachovanej písomnej darovacej zmluvy od svojej matky U. R. v roku 1972, avšak v zmysle § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do XX. XX. XXXX, bola k zmluve o prevode nehnuteľností potrebná jej registrácia štátnym notárstvom a vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy. Keďže predmetná darovacia zmluva nebola registrovaná štátnym notárstvom, nemohla byť žalobkyňa dobromyseľná, že jej vlastnícke právo k spornej parcele patrí, keďže nebol splnený tento zákonný predpoklad k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti. Základom oprávnenej držby držiteľa subjektívne sa domnievajúceho, že mu vec, ktorú drží, i patrí, aj keď tomu tak v skutočnosti z hľadiska objektívneho platného práva nie je, môže byť len ospravedlniteľný omyl, za ktorý sa považuje taký, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. Omyl vychádzajúci z nevedomosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ držby ujíma (právny omyl) ospravedlniteľný nie je. Keďže žalobkyňa mala uzatvoriť so svojou matkou v roku 1972 darovaciu zmluvu, ktorá sa do súčasnosti nezachovala, mala mať reálne vedomosť o tom, že k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti je nevyhnutné, aby zmluva o prevode nehnuteľností bola registrovaná štátnym notárstvom. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nesplnila ani druhý zákonný predpoklad nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, a to dobromyseľnosť.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže žalobkyňa v sporovom konaní neuniesla dôkazné bremeno proti žalovanej, ktorej svedčí zápis vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností a ktorého hodnovernosť žalobkyňa v konaní nevyvrátila a ktorá tak požíva v plnom rozsahu ochranu svojho vlastníctva v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy, ako nedôvodnú žalobu zamietol. Žalobkyňa v spore nepreukázala splnenie základných predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, a to dlhodobú pokojnú držbu a dobromyseľnosť, teda že by bola oprávneným držiteľom. Pokiaľ žalobkyňa spochybňovala oprávnenosť nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou, súd tieto námietky žalobkyne nepovažoval v danom prípade za relevantné, pretože žalovanej svedčí vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti zápisom na list vlastníctva v katastri nehnuteľností a bolo úlohou žalobkyne preukázať, že tento zápis je len formálny a skutočnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti je žalobkyňa, avšak žalobkyňa v tomto smere dôkazné bremeno neuniesla.
25. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala v spore úspech v plnom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Čadci.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.