Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/21/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa: S. W., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom O., C. č. XXX/X, prechodne bytom H., M., W. č. XX, zastúpený Dr. E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., A. č. XX, proti oprávnenej: Bc. X. W., občianka SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom A. T., X. XXX/XX, zastúpenej JUDr. N. D., advokátkou so sídlom v T. nad Q., W. č. XXX/XX, o zrušenie výživného, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. septembra 2017, č. k. 14Pc/18/2016-50, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k oprávnenej, stanovenú uznesením Okresného súdu Trenčín, č. k. 11C/142/2013-28 zo dňa 22.10.2013 v sume 280 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2015. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči oprávnenej s účinnosťou od 01.09.2015. V návrhu uviedol, že oprávnená dňa 24.08.2015 porodila syna U. a podľa policajného uznesenia prerušila štúdium, ale aj napriek tomu získala potvrdenie o návšteve školy zo dňa 23.09.2015. Navrhovateľ na ňu prispieval výživným do 31.12.2015 po 280 eur, hoci na to už nemala nárok. Od 01.01.2016 mu nepredložila žiadne potvrdenie o návšteve školy, a preto mu prestali vyplácať rodinné prídavky. Navrhovateľ poukázal na to, že oprávnená ukončila prvý stupeň vysokej školy, má viac ako 18 rokov, životného partnera, jazdí na aute značky P., nežije so svojou matkou, ale v rodinnom dome ktorého fotografiu predložil, a preto nemá nárok na výživné. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh otca bol dôvodný. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od posledného rozhodnutia o výživnom nepochybne došlo na strane oprávnenej k zásadnej zmene pomerov, ktorá ovplyvňuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k nej. Je zrejmé, že po narodení maloletého U. N. oprávnená nemohla riadne denne študovať, aj keď sa formálne zapísala do druhého ročníka vysokoškolského štúdia dňa 18.09.2015, neskôr v období od 21.12.2015 do 20.12.2016 a od 21.12.2016 do 20.12.2017 štúdium na vysokej škole prerušila. V konaní bola sporná otázka, kedy došlo k zániku vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči oprávnenej. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že oprávnená má ukončené úplné stredoškolské vzdelanie, ako aj vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, nepreukázala reálne pokračovanie vo vysokoškolskom štúdiu od narodenia svojho dieťaťa doteraz, teda v čase rozhodnutia súdu nebola v postavení nezaopatreného študujúceho plnoletého dieťaťa, ktoré sa dennou formou pripravuje na budúce povolanie. Od 01.08.2015 má oprávnená stály príjem z rodičovského príspevku, preto súd konštatoval, že vyživovacia povinnosť

navrhovateľa k nej zanikla od 01.08.2015, kedy jej vznikol tento nárok. Keďže navrhovateľ sa však domáhal zrušenia výživného s účinnosťou až od 01.09.2015, výživné zrušil súd v zmysle jeho návrhu.

2. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že zruší vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k nej s účinnosťou od 22.11.2016, teda od podania návrhu. V odvolaní uviedla, že na pojednávaní v danej veci jednoznačne svojim výsluchom preukázala, že jej zapísanie sa do 2. ročníka vysokoškolského štúdia nebolo len formálne, s maloletým dieťaťom chodila do školy na prednášky, prípadne ho nechala v starostlivosti svojej kamarátky. Bolo teda preukázané, že štúdium aj reálne vykonávala, zúčastňovala sa prednášok a povinných seminárov, preto preukázala reálne pokračovanie v štúdiu od narodenia svojho dieťaťa do prvého prerušenia štúdia, t. j. do 20.12.2015. Ďalej poukázala na to, že navrhovateľ podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na súd dňa 22.11.2016, pričom ona súhlasila s tým, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť od tohto dňa, t. j. od podania návrhu. Poukázala na komentované znenie ust. § 78 Zákona o rodine, v súvislosti s čím vyslovila názor, že zákon neumožňuje spätne zrušenie vyživovacej povinnosti pred podaním návrhu. Súčasne považovala výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania za nesprávny, z dôvodu, že na jej strane sú dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže je slobodná matka s dieťaťom, pre ktoré jej mal súd priznať nárok na náhradu trov konania.

3. Navrhovateľ prostredníctvom zástupcu v písomnom vyjadrení poukázal na to, že oprávnená v septembri 2015 bola plnoletá, svojprávna, mala dobrý zdravotný stav, ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou a ukončené vysokoškolského vzdelanie prvého stupňa. Dňa 24.08.2015 porodila syna U. N., pričom 23.09.2015 získala potvrdenie o návšteve školy. Od narodenia dieťaťa poberá materský príspevok vyšší ako životné minimum, pričom dieťa je prihlásené na adrese otca a o matku dieťaťa sa musí starať otec dieťaťa. Oprávnená uvádza adresu, kde má trvalý pobyt, avšak na internete uvádza, ako šťastne žije spolu s otcom dieťaťa v luxusnom dome, užíva luxusné auto. Poukázal na to, že v priebehu konania oprávnenú žiadal o predloženie študijného výkazu, ktorý do dnešného dňa nepredložila.

4. Oprávnená v následnom stanovisku k vyjadreniu navrhovateľa zotrvala na svojich dovtedajších stanoviskách a dodala k fotografiám, ktoré predložil navrhovateľ, že pokiaľ ide o fotografie predložené navrhovateľom, v dome na fotografii býva otec maloletého dieťaťa, auto, ktoré navrhovateľ odfotografoval patrí jej priateľovi a v uvedenom rodinnom dome žijú rodičia jej priateľa. K navrhovateľom uvádzanému zasielaniu potvrdenia o návšteve školy poukázala na to, že navrhovateľ poslal papier v nemčine, a keďže ona nevie po nemecky, zaslané tlačivá vyplnila tak, ako vedela.

5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len , ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

6. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z.. ďalej len „Zákon o rodine“ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Systém vyživovacích povinností predstavuje mechanizmus, ktorý má v rámci blízkych príbuzenských vzťahov zabezpečiť, že žiadna osoba nezostane bez prostriedkov na výživu, pokiaľ je v možnostiach a schopnostiach blízkych príbuzných, túto osobu živiť. Vyživovacia povinnosť sa odvodzuje z rodinnoprávneho vzťahu a povinnosti navzájom si pomáhať, ktorá existuje medzi subjektmi týchto vzťahov. Podstata vyživovacej povinnosti rodičov k deťom spočíva v konkrétnych prejavoch rodičovských povinností, a to vo vyživovacej povinnosti a jej zodpovedajúcemu právu dieťaťa na výživné.

8. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne.

9. Odvolací súd poukazuje na to, že trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je stanovené priamo zákonom, pričom súd pri zrušení vyživovacej povinnosti iba deklaruje, či došlo alebo nedošlo ku schopnosti dieťaťa samé sa živiť.

10. V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k oprávnenej bola naposledy určená uznesením Okresného súdu Trenčín, č. k. 11C/142/2013-28 zo dňa 22.10.2013, kedy bola stanovená vyživovacia povinnosť navrhovateľa k oprávnenej v sume 280 eur mesačne. V čase uvedeného v rozhodnutiach sa oprávnená sústavne pripravovala na výkon budúceho povolania štúdiom na vysokej škole v W., prírodovedeckej fakulte UK, bola študentkou denného bakalárskeho štúdia. 11. Z vykonaného dokazovania v súdnej veci vyplynulo, že oprávnená vysokoškolské štúdium prvého stupňa riadne ukončila. Dňa 24.08.2015 sa jej narodilo nemanželské dieťa, maloletý U. N.. V konaní z predložených listinných dôkazov bolo nesporné, že oprávnená mala prerušené vysokoškolské štúdium na J., prírodovedeckej fakulte od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Sporné medzi účastníkmi bolo, či oprávnená bola študentkou na uvedenej vysokej škole aj v čase od septembra 2015 do prvého prerušenia štúdia dňa 21.12.2015, keď oprávnená predložila súdu potvrdenie J. O. v W. zo dňa 23.09.2015 o tom, že je v akademickom roku XXXX/XXXX riadnou študentkou v druhom roku štúdia študijného programu učiteľstvo predmetov biológia a matematika - denná forma, magisterský, druhý stupeň, pričom do druhého roku štúdia sa zapísala dňa 18.09.2015. Navrhovateľ tvrdil, že oprávnená v danom období na uvedenej škole riadne neštudovala, oprávnená sa bránila tým, že aj po narodení dieťaťa v štúdiu riadne pokračovala, zúčastňovala sa prednášok a povinných seminárov, kde mala buď dieťa pri sebe, alebo keď to nebolo možné, tak sama sa zúčastnila vyučovacieho procesu a dieťa nechala v opatere svojej kamarátky.

12. Rovnako ako súd prvej inštancie ani odvolací súd tejto obrane oprávnenej neuveril. Predovšetkým je potrebné uviesť, že oprávnená o svojich tvrdeniach súdu nepredložila žiadne dôkazy, nepreukázala žiadnym listinným dôkazom alebo návrhom na vypočutie svedkov, že by sa v rozhodnom období zúčastňovala prednášok alebo povinných seminárov a na preukázanie týchto skutočností nežiadala ani vykonať žiaden dôkaz. Odvolaciemu súdu sa rovnako ako súdu prvej inštancie zdá nepravdepodobné, že by oprávnená iba krátko po narodení svojho dieťaťa si plnila, a to dokonca za prítomnosti svojho novonarodeného dieťaťa, svoje študijné povinnosti na vysokej škole. Nesporné je, že túto tvrdenú skutočnosť oprávnená súdu jednoznačne nepreukázala. Predložené potvrdenie o návšteve školy, ako je všeobecne známe, škola vydáva po zápise študenta na vysokú školu, uvedené potvrdenie však nepreukazuje, že študent v zapísanom štúdiu aj riadne pokračoval. Keďže oprávnená v tomto smere nepredložila súdu potrebné dôkazy, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k oprávnenej zanikla, táto už nie je v postavení nezaopatreného študujúceho plnoletého dieťaťa, ktoré sa dennou formou pripravuje na budúce povolanie (keďže oprávnená v štúdiu nepokračuje), a správne tiež ustálil okamih zániku vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči oprávnenej dňom, kedy oprávnená získala stály príjem z rodičovského príspevku, t.j. dňom 01.08.2015. Keďže sa však navrhovateľ domáhal zrušenia výživného s účinnosťou od 01.09.2015, súd prvej inštancie správne výživné zrušil v zmysle návrhu otca.

13. V tejto súvislosti odvolací súd reagujúc na námietku oprávnenej uvedenú v odvolaní, že vyživovaciu povinnosť k nej bolo možné zrušiť len odo dňa podania návrhu, uvádza, že táto námietka oprávnenej nebola dôvodná.

14. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výžinom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh.

16. Rozsudok odcudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov (§ 233 .

17. Z uvedeného vyplýva, že súdne rozhodnutia ukladajúce povinnosť na plnenie výživného možno zmeniť len na návrh a len vtedy, ak sa zmenili okolnosti rozhodujúce pre výšku alebo ďalšie trvanie dávok. Súd preto musí zrušiť vyživovaciu povinnosť s účinkami od toho dňa, kedy odpadli podmienky na jej ďalšie trvanie, (t. j. keď dieťa nadobudne schopnosť samé sa živiť), a to i spätne. Takýto záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. IV.ÚS 473/2012 zo dňa 18.09.2012. Názor oprávnenej, že súd mohol zrušiť vyživovaciu povinnosť voči nej iba od podania návrhu, preto nebol správny.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil, keď zistil, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku účastníkov na náhradu trov konania podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .