Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cpr-19-2017.pdf
PDF · 135.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6Cpr/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobkyne: H.. U. V., K.. XX.XX.XXXX, O. S.. S. XXXX/XX, XXX XX I., práv. zast.: Mgr. Vlastimil Valkovič, advokát so sídlom Andreja Hlinku 4239/58, 955 01 Topoľčany proti žalovanej: Súkromná škola úžitkového výtvarníctva so sídlom Gagarinova 2490/13, 955 01 Topoľčany, IČO: 42 120 411, zast.: JUDr. Andrea Pállová, advokátka so sídlom Podzámska 2959/18A, 949 01 Nitra, IČO: 33 986 665, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru takto
rozhodol:
Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou zo dňa 29.11.2016, ktorá bola daná z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce žalovanou, je neplatné.
Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Dňa 28.04.2017 podala žalobkyňa na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou zo dňa 29.11.2016, ktorá bola daná z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce žalovanou, je neplatné. Žalobu podala z dôvodu, že so žalovanou uzatvorila pracovný pomer pracovnou zmluvou dňa 10.11.2008 v znení dodatku k tejto pracovnej zmluve zo dňa 03.09.2012 na pracovnú pozíciu učiteľ, a to na dobu neurčitú. V rámci predmetného dodatku bolo ďalšie trvanie jej pracovného pomeru podmienené doplnením vzdelania, a to absolvovaním vysokoškolského štúdia v učebnom odbore odevný dizajn. Túto podmienku splnila, pričom celé štúdium si financovala z vlastných prostriedkov. Obsahom jej pracovnej činnosti v zmysle pracovnej náplne bola výučba odborných predmetov. Dňa 22.11.2016 jej bolo zo strany žalovanej doručené upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť tak, že dňa 21.11.2016 sa bez ospravedlnenia dostavila na pracovisko oneskorene, až o 9:45 hod. a dňa 22.11.2016 mala svojvoľne počas pracovnej doby opustiť pracovisko. Neskôr sa toto upozornenie ukázalo ako neopodstatnené, nakoľko žalovanej predložila priepustku s potvrdením od lekára. Dňa 29.11.2016 jej bola zo strany žalovanej doručená na pracovisku výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, a to údajne vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a ďalšie organizačné zmeny. Žiadne rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov jej nebolo doručené. Žalovaná jej vo výpovedi zároveň oznámila, že nemá možnosť ju ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas. V žalobe vyslovila presvedčenie, že žiadne písomné rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov buď neexistuje, prípadne bolo vyhotovené len formálne, s cieľom ukončenia pracovného pomeru s ňou. Žalovaná pri tomto svojom postupe porušila viaceré ustanovenia Zákonníka práce. Žalovaná porušila tzv. ponukovú povinnosť, ktorá je zakotvená v § 63 ods. 2 písm. b) ZP, kedy jej
neponúkla žiadnu pre ňu inú vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. V januári 2017 sa od svojich bývalých žiakov dozvedela, že žalovaná na jej miesto od 01.01.2017, teda počas výpovednej doby prijala iného zamestnanca (kolegu, ktorý dal predtým výpoveď) a takisto dôchodcu, dohodára. Všetky tieto skutočnosti svedčia o tom, že jediným skutočným dôvodom, pre ktorý s ňou žalovaná rozviazala pracovný pomer, boli zrejme osobné antipatie voči jej osobe. Výpovedná doba bola trojmesačná, pričom začala plynúť od 01.12.2016 a skončila dňom 28.02.2017.
2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe listom právnej zástupkyne zo dňa 15.05.2017 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná popiera všetky skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe, a to jednak tvrdenie o neopodstatnenom upozornení na porušenie pracovnej disciplíny, a jednak tvrdenie o neexistencii písomného rozhodnutia žalovanej ako zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov, resp. o jeho výlučne formálnom charaktere. Rovnako popiera tvrdenie o údajnom porušení ponukovej povinnosti a prijatí na zrušené pracovné miesto iného zamestnanca a dôchodcu - dohodára. Písomné upozornenie žalovanej na závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo dôvodné a neukázalo sa ako neopodstatnené. Napriek dôvodnosti upozornenia predmetný právny úkon nemal žiadnu súvislosť s výpoveďou z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku organizačných zmien u žalovanej ako zamestnávateľa. Žalovaná rozhodnutím zo dňa 25.11.2017 písomne rozhodla o organizačných zmenách s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a hospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami z rozpočtu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. S poukazom na § 31 ods. 2 Zákona č. 61/2015 Z.z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene doplnení niektorých zákonov žalovaná uvádza, že Nitriansky samosprávny kraj v súlade s citovaným zákonom vydal VZN č. 7/2016, ktorým pre žalovanú určil počet tried 1.ročníka na školský rok 2017/2018, pričom neschválil otvorenie študijného odboru Odevný dizajn, v ktorom žalobkyňa s ohľadom na svoju kvalifikáciu vykonávala pedagogickú činnosť odborných predmetov. Táto skutočnosť v praxi znamenala, že výučba študijného odboru Odevný dizajn sa na škole už iba dokončí s existujúcimi ročníkmi, 1.ročník sa neotvorí. Ohľadom potreby prípravy a schvaľovania rozpočtu finančných prostriedkov na nasledujúci rozpočtový rok bolo nevyhnutné posúdiť stav žiakov a stav pedagógov v rámci uvedeného končiaceho študijného odboru. Po preskúmaní skutkového stavu žalovaná zistila, že pre nízky celkový počet žiakov všetkých ročníkov predmetného odboru v počte 6 je stav dvaja pedagogický zamestnanci na výučbu odborných predmetov privysoký a objektívne neudržateľný. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné vykonať organizačné zmeny a znížiť stav pedagogických pracovníkov na výučbu odborných predmetov daného odboru z dvoch na jeden. K poukazu žalobkyne na skutočnosť, že žiadne rozhodnutie zamestnávateľa jej nebolo doručené žalovaná uvádza, že ide o interný dokument zamestnávateľa. Rozhodnutie nie je potrebné vyhlasovať alebo oznamovať dotknutému zamestnancovi, ktorý sa v dôsledku jeho prijatia stáva nadbytočným. Žalovaná riadne vo výpovedi oznámila žalobkyni, že ju nemá možnosť ďalej zamestnávať ani na kratší pracovný záväzok. Žalobkyňa s ohľadom na svoju úzku kvalifikáciu vykonávala pedagogickú činnosť odborných predmetov iba v odbore Odevný dizajn. Tento odbor končil a bolo potrebné zredukovať počet pracovníkov. V študijných odboroch Propagačné výtvarníctvo a Úžitková maľba síce bolo potrebné prijať dve osoby na výučbu odborných predmetov, na tieto študijné odbory však žalovaná nespĺňala kvalifikačné predpoklady. V rámci organizačnej zmeny zo dňa 25.11.2016, na základe ktorej došlo k zrušeniu pracovného miesta žalobkyne, bola z dôvodu racionalizácie nákladov s účinkami od uplynutia výpovednej doby žalobkyne vyučovaním odborných predmetov poverená pedagogička - známa módna návrhárka Q.. U.. Q. Ľ.. Vyučovaním kolektívnych predmetov Osobná umelecká prezentácia, Technické kreslenie, Marketing spoločných pre všetky odbory, boli poverené osoby spĺňajúce kvalifikačné predpoklady Q.. Q. F., H.. X. E., Q.. U. W. - v rámci ich základného úväzku - nedošlo k žiadnemu navýšeniu personálnych nákladov. K porušeniu zákonného zákazu prijať na zrušené pracovné miesto nového pracovníka nedošlo, čo žalovaná preukazuje tým, že Q.. Q. W., na prijatie ktorého žalobkyňa upozorňuje, pôsobil u žalovanej ako učiteľ odborných predmetov v študijných odboroch Propagačné výtvarníctvo a Úžitková maľba. U žalovanej skončil pracovný pomer dohodou dňa 30.09.2016. Na uvoľnené miesto po Q.. W.U. nastúpil odo dňa 01.10.2016 Q.. O. Š., ktorý vyučoval v súlade so svojou kvalifikáciou predmety v študijných odboroch Propagačné výtvarníctvo a Úžitková maľba. S menovaným bol ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe dňa 31.12.2016. Q.. Q. W. opätovne nastúpil do pracovného pomeru u žalovanej dňa 01.01.2017 na pracovné miesto Q.. O. Š., de facto na svoje pôvodné pracovné miesto ako učiteľ odborných predmetov študijných odboroch Propagačné výtvarníctvo a Úžitková maľba - nie na miesto žalobkyne.
Dôchodca - dohodár, na ktorého poukazuje žalobkyňa, je známy akademický maliar A. E., ktorý na základe dohody o pracovnej činnosti odo dňa 10.01.2017 vyučuje predmety Výtvarná príprava, umelecká prax, figurálne kreslenie, písmo v študijných odboroch Propagačné výtvarníctvo a Úžitková maľba - nie na mieste žalobkyne. Okamžite po doručení výpovede žalobkyni táto oznámila žalovanej dočasnú práceneschopnosť, teda počas celej výpovednej doby, kedy mala žalobkyňa vykonávať ešte vyučovaciu činnosť, bolo potrebné zabezpečiť výučbu dočasným zastupovaním žalobkyne. Dňa 12.01.2017 Q.. U.. Q. Ľ., po tom, ako bez výhrad prevzala pracovný úväzok vyplývajúci z organizačnej zmeny, oznámila žalovanej, že z dôvodu neprimeranej pracovnej vyťaženosti je prinútená okamžite skončiť pracovný pomer. Žalovaná bola z uvedeného dôvodu - keďže na výučbu odborných predmetov dobiehajúceho odboru Odevný dizajn nezostal žiaden zamestnanec, prinútená dňa 16.01.2017 vykonať ďalšiu organizačnú zmenu. Jej obsahom bolo pridelenie v študijných odboroch Propagačné výtvarníctvo a Úžitková maľba výučby predmetov, ktoré vyučoval Q.. W., akad.maliarovi A. E.. Q.. W. s ohľadom na splnené kvalifikačné predpoklady bol pridelený na výučbu odborných predmetov v odbore Odevný dizajn namiesto Q.. U.. Q. Ľ.. Ani v dôsledku prvej, ani v dôsledku druhej organizačnej zmeny nedošlo k zvýšeniu počtu zamestnancov na pozícii učiteľ odborných predmetov v odbore Odevný dizajn. Na tejto pracovnej pozícii je stále, a zostane iba jeden zamestnanec z pôvodných dvoch, z ktorých bola žalobkyňa z dôvodu nadbytočnosti prepustená z pracovného pomeru.
3. Žalobkyňa vo svojom písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovanej listom právneho zástupcu zo dňa 08.06.2017 uviedla, že pokiaľ ide o VZN NSK č. 7/2016, NSK schvaľuje počet tried 1.ročníka na nasledujúci školský rok v rozložení študijných alebo učebných odborov na základe návrhu zriaďovateľov, ktorým to zasielajú školy, pričom v tomto prípade ide o tú istú osobu. Preto považuje za zvláštne, ako sa mohlo VZN NSK č. 7/2016 reálne prejaviť na stave žiakov a pedagógov v mesiaci november a v školskom roku, v ktorom mala plný 20 hodinový úväzok od mesiaca september 2016. Žalovaná vo svojom vyjadrení neuvádza, aký návrh poslala na NSK, pričom tak musela urobiť do 15.06.2016 voči zriaďovateľovi, teda sama sebe a následne do 30.06.2016 aj na NSK ako zriaďovateľ. Počet žiakov v študijnom odbore Odevný dizajn bol nízky aj po minulé roky, a tak nie je zrejmé, prečo sa žalovaná rozhodla neuviesť v žiadosti NSK Odevný dizajn práve v tomto roku. K zníženiu počtu zamestnancov žalovanej v rámci organizačných zmien poukázala na zvláštny postup, keď bola zamestnancom s plným úväzkom a s viac odrobenými rokmi ako Q.. U.. Q. Ľ., ktorá je navyše módnou návrhárkou, ktorá pre iné pracovné povinnosti a nutnosť dochádzania do práce z O. nechcela väčší úväzok, no aj napriek týmto skutočnostiam žalovaná rozhodla tak, že si ponecháva miesto MF.. U.. Q. Ľ.. Tieto skutočnosti sa prejavili okamžite, nakoľko Q.. U.. Ľ. skončila so žalovanou ku dňu 12.01.2017 pracovný pomer. Žalovaná vo svojom vyjadrení uvádza, že Q.. W. bol s ohľadom na splnené kvalifikačné predpoklady pridelený na výučbu odborných predmetov v odbore Odevný dizajn namiesto Q.. U.. Q. Ľ.. Z týchto tvrdených skutočností potom vyplýva, že Q.. W. musel prevziať všetky vyučovacie hodiny po Q.. U.. Ľ. a podľa zverejneného rozvrhu učí aktuálne 55 hodín týždenne, čo predstavuje 2,5 úväzku. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že pokiaľ boli na odbore Odevný dizajn dvaja pedagógovia, tak ani jeden z nich nemohol byť nadbytočný.
4. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že jej pracovný pomer so žalovaným začal 10.11.2008 na základe pracovnej zmluvy. Najskôr pracovala počal zastupovania, keď zástupkyňa riaditeľa odchádzala na materskú, táto sa už nevrátila a ona zostala pracovať vo funkcii učiteľ odborných predmetov. V tom čase mala spravené iba Bc. Keď vyšiel platnosť zákon, bolo potrebné neskôr doplniť vzdelanie pokiaľ chcela naďalej učiť. Túto podmienku splnila. Potom nastali ďalšie organizačné zmeny jednak tá, že to nebolo súkromné konzervatórium, s ktorým uzatvárala pracovnú zmluvu, ale došlo k rozdeleniu na dve školy a to Súkromné konzervatórium D. Kardoša a Súkromnú školu úžitkového výtvarníctva. Tie predmety, ktoré vyučovala, boli na škole žalovanej, pod ktorú prešla. Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že keď uzatvárala pracovnú zmluvu, riaditeľom školy bol Q.. F.. Keď tento zomrel, po jeho smrti sa stala riaditeľkou terajšia zástupkyňa školy. Školský rok začínal v septembri a končí nasledujúci rok v júni. O nejakých organizačných zmenách vôbec nepočula, nikto ju s nimi neoboznámil ani ústne ani písomne. Školský rok 2016 sa v septembri otvoril a dokonca bola aj triedna učiteľka prvákov. Normálne učila, pokiaľ neprišli nezrovnalosti, ktoré uviedla v žalobe. Následne to pokračovalo výpoveďou z organizačných dôvodov. Je rozbehnutý školský rok, úväzok mala vytvorený, zrazu nebolo pre ňu miesto pre školský rok 2016/2017. Neskôr sa dopočula, že prišla na jej miesto nejaká nová učiteľka, vydržala tam jeden týždeň. Ďalej uviedla, že nemala vedomosť o rozhodnutí o znížení stavu pre organizačné zmeny. Poukázala na ponukovú povinnosť žalovanej. Riaditeľka jej po pracovnej dobe doručovala výpoveď, ktorú si pod nátlakom prezvala. Nebol vôbec v rámci ponukovej povinnosti spomenutý pomaturitný odbor
a to dvojročný, ročné výtvarné spracovanie textílií, kde siaha jej odbornosť, na čo si robila vysokoškolské vzdelanie a na tomto odbore učí pán, ktorý je v dôchodcovskom veku. Ďalší pán pracuje na dohodu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v školskom roku 2016/2017 boli otvorené odbory a to maturitné, kde bol Odevný dizajn, ktorý učila a takisto pomaturitné štúdium Ručné výtvarné spracovanie textílií, modelárstvo a návrhárstvo odevov. Keď pozerala na stránke školy v tomto školskom roku, stránka školy disponuje od 2. ročníka až po maturitné štúdium, dodnes vyučujú všetky predmety, ktoré vyučovala ona v tom čase. Od nového školského roka na stránke školy majú maturitné štúdium a to Scénická a kostýmová tvorba, na čo má tiež odbornosť.
5. Štatutárna zástupkyňa žalovanej, riaditeľka Q.. G. J. vo svojej výpovedi uviedla, že funkciu riaditeľky vykonáva od roku 2014. Tiež je riaditeľkou aj Súkromného konzervatória D. Kardoša, obe školy od ich vzniku roku 1994 sú dve samostatné školy. Od začiatku jej pracovnej pozície na poradách, kde sa zúčastňovala aj žalobkyňa, upozorňovala na stav školy z hľadiska počtu žiakov, počtu zamestnancov. K rozhodnutiu o organizačných zmenách prijatých 25.11.2016 uviedla, že sú zriaďovatelia a ona je aj riaditeľka. V pôsobnosti majú tri školy a financovanie je zriadené tak, že na účet zriaďovateľa prídu finančné prostriedky a zriaďovateľ to rozdeľuje na školy. Vysvetľovala, že žalovaná je dlhodobo v strate. Žalostná finančná situácia s tým počtom tried bola vysvetlená všetkým a škola funguje len na základe toho, že prostriedky zriaďovateľa sa dajú rozdeliť aj na žalovanú. Pokiaľ ide o namietanie nesplnenia si ponukovej povinnosti, možno neuvažovala o pomaturitnom štúdiu, keďže si to vyžaduje vzdelanie v odbore umenie a ten zastrešuje akademický maliar A. E., je to síce dôchodca, ale je akademický maliar. Keď si pozrela ponuku odborov, nevedela, čo by mohla žalobkyni ponúknuť a každému riaditeľovi ide o kvalitu pedagógov. Hľadala zvučné meno a človeka z oblasti umeleckej. Pri udržaní stavu školy je pre riaditeľa dôležité ponúkať žiakom tých najkvalitnejších pedagógov a žalobkyňa v jej videní tieto odborné kvality nespĺňala a nespĺňala ani pracovnomorálne kvality. K vedomosti žalobkyne o písomnom rozhodnutí zníženia stavu zamestnancov uviedla, že táto o tomto rozhodnutí vedela, hovorilo sa to na porade. Písomne to neoznamovala, možno to bolo oznámené na štvrťročnej klasifikačnej porade.
6. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 18.04.2018 poukázal na rozhodnutie NS ČR zo dňa 27.04.2004 sp.zn. 21Cdo 2204/2003, podľa ktorého v prípade, že rozhodnutí zamestnávateľa o prípade jeho realizáciu u zamestnávateľa boli od počiatku sledované iné ako uvedené ciele a že teda zamestnávateľ len predstieral prijatie organizačného opatrenia (zmenu svojich úloh, technického vybavenia, zníženia stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo inú organizačnú zmenu) je potrebné bez ohľadu na to, ako svoje opatrenie označil dôvodiť, že rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo prijaté. Poukázal na oboznámený doklad o počte tried ročníka pre prijímacie konanie v šk.r. 2017/2018 kde sa uvádza medzi študijnými odbormi odevný dizajn a počet študentov 8 pričom bolo tvrdené, že tento odbor nebol otvorený pre nízky počet žiakov.
7. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že znížením počtu zamestnancov u žalovanej sa dosiahla efektivita práce tak, ako bola plánovaná a nevyhnutná s ohľadom na právnu úpravu a rozhodnutie samosprávneho kraja. Čo sa týka poukazu na kvalifikáciu žalobkyne a možnosť vyučovať iné predmety poukázala na ustálenú judikatúru Rozhodnutie 90/1967 o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný rozhoduje zamestnávateľ sám, súd nemôže v tomto smere preskúmavať rozhodnutie zamestnávateľa, súd iba skúma, či sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce výpovedný dôvod. Zároveň poukázala na Rozhodnutie č. 57/1968 že k organizačnej zmene môže dôjsť napr. aj pri zvyšovaní počtu zamestnancov, zamestnávateľovi nemusí záležať len na počte zamestnancov, ale aj na ich zložení z hľadiska jednotlivých pracovných pozícii. Tiež poukázala na rozhodnutie NSSR č. 6Cdo 69/1994, ktoré hovorí, že rozhodnutie zamestnávateľa nie je právnym úkonom, je iba hmotnoprávnym predpokladom pre právny úkon, nepreskúmava sa ani z hľadiska jeho platnosti iba existencie. Poukázala na rozhodnutie NS SR 21Cdo 2204/2003 predpoklad pre danie platnej výpovede z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP to platí aj vtedy, ak organizačnou zmenou sledovaný efekt nebol neskôr dosiahnutý.
8. Právny zástupca žalobkyne vo svojej záverečnej reči uviedol, že pokiaľ ide o rozhodnutie o organizačných zmenách má za to, že toto rozhodnutie bolo prijaté účelovo, pričom nesledovalo zefektívnenie práce ani hospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami a nebolo objektívne vyvolané zmenou organizácie práce. O účelovosti tohto rozhodnutia svedčí aj tá skutočnosť, že len krátko po jeho prijatí skončila žalovaná s Q.. J., ktorá u žalovanej dokonca pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti pracovný pomer a ktorá musela za prácou dochádzať zrejme až z obce B. O. z okresu W..
Predmet odevný dizajn následne začal vyučovať ešte počas plynutia výpovednej doby žalobkyne Q.. W., ktorý nedisponuje potrebným odborným vzdelaním pre výučbu predmetu Odevný dizajn. Poukázal na skutočnosť, že otvorenie ročníka v predmete odevný dizajn bolo schválené až od roku 2017/2018, tak je zvláštne, že žalovaná pristúpila k zníženiu stavu zamestnancov už v šk.r. 2016/2017 a to dokonca až na konci novembra 2016, pričom od septembra mala žalobkyňa plný 22 h úväzok. Pokiaľ ide o splnenie ponukovej povinnosti vyslovil presvedčenie, že žalovaná v podanej výpovedi len formálne uviedla, že žalobkyňu nemá možnosť naďalej zamestnávať a pred podaním výpovede so žalobkyňou vôbec nekonzultovala, aké sú na škole voľné pracovného miesta. Z tohto dôvodu navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať trovy konania.
9. PZ žalovanej vo svojej záverečnej reči uviedla, že predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Má za to, že v tomto súdnom konaní bolo dostatočným spôsobom za pomoci písomných dôkazov aj ústnych výpovedí preukázané, že organizačná zmena vykonaná bola, zároveň boli preukázané všetky vecné a časové súvislosti súvisiace s predmetnou organizačnou zmenou rovnako aj jej dôvody. Má za to, že predloženými dôkazmi bola preukázaná nadbytočnosť žalobkyne a zároveň aj príčinná súvislosť medzi prijatou organizačnou zmenou, riadne vopred žalovanej oznámenou a jej samotnou nadbytočnosťou. Rovnako aj ponuková povinnosť resp. oznámenie zamestnávateľa o neexistencii pracovného miesta, ktoré by jej zamestnávateľ mohol poskytnúť bolo riadne oznámené, teda sú naplnené všetky zákonné podmienky platnosti výpovede žalovanej z pracovného pomeru. S ohľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania.
10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, riaditeľky žalovanej Q.. G. J., oboznámením sa s obsahom pracovnej zmluvy, dodatku k pracovnej zmluve, obsahom mzdového dekrétu, upozornenia na závažné porušenie pracovnej disciplíny, výpovede žalovanej z pracovného pomeru, všeobecného záväzného nariadenia Nitrianskeho samosprávneho kraja č. 7/2016, rozhodnutia žalovanej ako zamestnávateľa o organizačných zmenách, ostatných listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav: Dňa 10.11.2008 uzatvorila žalobkyňa so žalovanou (pôvodne Súkromné konzervatórium D. Kardoša) pracovnú zmluvu s dohodnutým dňom nástupcu do práce dňa 10.11.2008 na vykonanie práce: výučba predmetov podľa odbornosti, účasť na poradách a prezentáciách s dohodnutým miestom výkonu práce I.. Pracovný pomer bol dohodnutý na čiastočný úväzok na dobu určitú počas zastupovania materskej dovolenky. Dňa 03.09.2012 žalobkyňa so žalovanou podpísali dodatok k pracovnej zmluve, na základe ktorého sa dohodli na zmene podmienok pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ teda žalovaná od 01.09.2012 mení pracovný pomer dohodnutý na čiastočný úväzok a na dobu určitú počas zastupovania materskej dovolenky, na dobu neurčitú a ukladá zamestnancovi povinnosť doplniť si vzdelanie II. stupňa vysokoškolského štúdia v učebnom odbore Odevný dizajn. Uvedenú podmienku žalobkyňa splnila. Listom zo dňa 22.11.2016 žalovaná upozornila žalobkyňu na závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť tým, že dňa 21.11.2016 bez ospravedlnenia sa dostavila na pracovisko oneskorene až o 9:45 hod. a dňa 22.11.2016 svojvoľne počas pracovnej doby opustila pracovisko a s ospravedlnením sa telefonicky kontaktovala so zástupkyňou riaditeľa až potom, ako ju mimo areálu školy uvidela riaditeľka školy. Bola upozornená, že v prípade, ak sa porušenie pracovnej disciplíny bude opakovať, zamestnávateľ voči nej podľa miery závažnosti porušenia pracovnej disciplíny uplatní postup podľa § 63 ods. 1 písm. e) alebo § 68 Zákonníka práce. Listom žalovanej zo dňa 29.11.2016 bola žalobkyni daná výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a ďalšie organizačné zmeny. V liste sa ďalej uvádza, že zamestnávateľ nemá možnosť ďalej žalobkyňu zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Dňa 28.10.2016 bolo vydané všeobecné záväzné nariadenie Nitrianskym samosprávnym krajom (NSK) č. 7/2016, ktorým sa určoval počet tried 1.ročníka v dennej forme štúdia v členení na jednotlivé študijné odbory alebo jednotlivé učebné odbory a počet spoločných tried 1.ročníka v členení na jednotlivé príbuzné študijné odbory alebo jednotlivé príbuzné učebné odbory, financovaných podľa osobitného predpisu v územnej pôsobnosti NSK pre prijímacie konanie pre školský rok 2017/2018. Pri uplatňovaní svojej kompetencie NSK určil počet tried v súlade s § 31 ods. 2,3 Zákona č. 61/2015 Z.z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov s tým, že počet tried 1.ročníka v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie pre šk.r. 2017/2018 tvorí prílohu č. 1 tohto VZN. Z prílohy č. 1 vyplýva počet tried 1.ročníka a učebné odbory týkajúce sa žalovanej a to: Propagačné výtvarníctvo, Úžitková
maľba, Výtvarné spracúvanie keramiky a porcelánu, Úžitková fotografia s uvedením počtu tried 1 a počet tried spolu 1. Dňa 25.11.2016 žalovaná vydala rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách týkajúcich sa Súkromnej školy úžitkového výtvarníctva, kde z bodu 1 tohto rozhodnutia vyplýva, že podľa ustanovení VZN NSK č. 7/2016 sú pre školský rok 2017/2018 povolené iba študijné odbory Propagačné výtvarníctvo, Úžitková maľba, Výtvarné spracúvanie keramiky a porcelánu a Úžitková fotografia, teda študijný odbor Odevný dizajn zamestnávateľ nebude oprávnený v školskom roku 2017/2018 otvoriť - a v tomto a nasledujúcich školských rokoch sa výučba v predmetnom odbore iba dokončí. Z bodu 2 tohto rozhodnutia vyplýva, že v rámci existujúcich ročníkov študijného odboru Odevný dizajn je nízky počet žiakov a to 1.A-1 žiak, 3.A - 1 žiak, I.PMŠ - 3 žiaci, II. PMŠ-1 žiak. Podľa bodu 3 na výučbu odborného predmetu Odevný dizajn zamestnávateľ zamestnáva 2 pedagogických pracovníkov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a hospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami z rozpočtu MŠ VVaŠ SR zamestnávateľ rozhodol o organizačnej zmene: znížení počtu zamestnancov na pracovnej pozícii učiteľ odborných praktických a odborných teoretických predmetov pre študijný odbor Odevný dizajn z 2 na 1 pedagogického zamestnanca a to: zrušené miesto - H.. U. V., ponechané miesto - Q.. U.. Q. Ľ.. Z oznámenia o zániku dohody o pracovnej činnosti k 12.01.2017 dohodou zo dňa 10.01.2017 vyplýva, že po dohode oboch strán účastníkov pracovnoprávneho vzťahu Súkromnej školy úžitkového výtvarníctva v Topoľčanoch a Q.. U.. Q. Ľ. dohoda o pracovnej činnosti zaniká dňom 12.01.2017. Z dohody o skončení pracovného pomeru súd zistil, že žalovaná sa dohodla so svojim zamestnancom Q.. Q. W. na skončení pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 01.03.2013 tak, že pracovný pomer zamestnanca končí dňom 30.09.2016. Dňa 30.09.2016 uzatvorila žalovaná ako zamestnávateľ so zamestnancom Q.. O. Š. pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 01.10.2016 na vykonávanie práce: výučba predmetov podľa odbornosti, účasť na poradách a prezentáciách. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú dňa 31.08.2017. Z diplomu vyplýva, že O.. O. Š. absolvoval vysokoškolské štúdium druhého stupňa v študijnom programe učiteľstvo telesnej výchovy a výtvarného umenia. Oznámením žalovanej Q.. O. Š. zo dňa 15.12.2016 bolo oznámené, že žalovaná s ním končí pracovný pomer v skúšobnej dobe dňa 31.12.2016. Z dohody o pracovnej činnosti súd zistil, že dňa 09.01.2016 uzatvorila žalovaná ako zamestnávateľ dohodu s akademickým maliarom A. E. ako zamestnancom na dobu od 10.01.2017 do 30.06.2017 s dohodnutým druhom pracovnej činnosti: príprava žiakov na skúšky, účasť na interných a verejných prehliadkach, koncertoch, na pracovných poradách. Dňa 30.12.2016 uzatvorila žalovaná ako zamestnávateľ so zamestnancom Q.. Q. W. pracovnú zmluvu s dohodnutým dňom nástupu do práce 01.01.2017 a to na vykonanie práce: výučba predmetov podľa odbornosti, účasť na poradách a prezentáciách. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Podľa tvrdenia žalobkyne dňa 29.11.2016 jej bola doručená na pracovisku výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP a to údajne vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa teda žalovanej o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a ďalšie organizačné zmeny, keď podľa žalobkyne žiadne rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov jej nebolo doručené. Vyslovila presvedčenie, že žiadne písomné rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov buď neexistuje alebo bolo vyhotovené len formálne s cieľom ukončenia pracovného pomeru s ňou. Tiež poukázala na to, že žalovaná porušila ponukovú povinnosť. Žalovaná poprela všetky skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe tak ako sa tomu bližšie vyjadrila v písomnom vyjadrení k žalobe.
11. Podľa § 61 ods. 1 až 3 Zákonníka práce (ZP), Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) <http://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20180501>, nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.
12. Podľa § 63 ods. 1 písm. b), ods. 2 ZP, Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 <http://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/20180501> pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 <http://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/20180501> pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a)zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b)zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
13. Podľa § 77 ZP, Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
14. Z ustanovenia § 61 ZP vyplýva, že výpoveď je jednostranným právnym úkonom, na ktorý sú oprávnení zamestnávateľ i zamestnanec. Výpoveď musí spĺňať náležitosti, ktorými sú písomná forma a doručenie druhému účastníkovi. Zamestnávateľ môže dať výpoveď iba z dôvodov stanovených v ustanovení § 63 ods.1 ZP. Výpoveď musí byť skutkovo vymedzená tak, aby ju nebolo možné zameniť s iným dôvodom. K splneniu hmotnoprávnej podmienky sa vyžaduje, aby výpovedný dôvod bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých zamestnávateľ vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorých sa výpoveď dáva. Bez takejto konkretizácie použitého výpovedného dôvodu zo skutkovej stránky nie je zabezpečené, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom rozviazaný pracovný pomer a že výpovedný dôvod nebude možné dodatočne meniť. Ak zamestnávateľ výpovedný dôvod vo výpovedi neuvedie alebo ho nedostatočne konkretizuje, takáto výpoveď je neplatná. V prípade, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď z dôvodu jeho nadbytočnosti (§ 63 ods. 1 písm. b)) nesmie počas dvoch mesiacov po skončení pracovného pomeru znovu vytvoriť zrušené pracovné miesto a prijať naň iného zamestnanca.
15. Podmienkou pre použitie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP je organizačná zmena u zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Skončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym znížením celkového počtu zamestnancov. Môže k nemu dôjsť aj pri jeho zvyšovaní. Pre zamestnávateľa totiž nie je dôležitý len počet zamestnancov, ale aj celková skladba z hľadiska profesií a kvalifikácii. Zamestnávateľ nie je obmedzený zákonom, pokiaľ ide o rozhodnutie, s ktorým zamestnancom pracovný pomer skončí. Aj v prípade, ak pracovnú činnosť rovnakého druhu, ktorá sa stala pre zamestnávateľa nadbytočná, vykonáva viacero zamestnancov, o výbere zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočným, rozhoduje zamestnávateľ výlučne sám a ani súd nie je oprávnený takéto rozhodnutie preskúmavať. O organizačnej zmene musí byť určeným spôsobom rozhodnuté, aby bolo nepochybné, že zamestnanec sa v istom dôsledku jej realizácie stane pre zamestnávateľa nadbytočným.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná rozhodnutím zo dňa 25.11.2016 rozhodla o organizačných zmenách s poukazom na VZN NSK č. 7/2016 a na základe ktorého rozhodnutia rozhodla o znížení počtu zamestnancov na pracovnej pozícii učiteľ odborných praktických a odborných teoretických predmetov pre študijný odbor 8298 M Odevný dizajn z 2 na 1 pedagogického zamestnanca a to zrušením miesta Ing. U. teda žalobkyne a ponechané miesto Q.. U.. Q. Ľ., ktorá pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá jej zanikla dňom 12.01.2017. Po skončení pracovného pomeru s Q.. O. Š., ktorý pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe dňom 31.12.2016 bola uzatvorená pracovná zmluva dňa 30.12.2016 s Q.. Q. W. s dňom nástupcu do práce dňa 01.01.2017. Na základe dohody o pracovnej činnosti uzatvorenej medzi žalovanou ako zamestnávateľom a akademickým maliarom A. E. ako zamestnancom datovaná dohoda dňom 09.01.2016 (pravdepodobne chybný dátum), sa žalovaná s akademickým maliarom A. E. dohodli na vykonávaní prác v zmysle dohody, ktorá bola uzatvorená na dobu od 10.01.2017 do 30.06.2017.
Z ustanovenia § 61 ods. 2 vyplýva, že výpovedný dôvod sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby tento dôvod zamestnávateľ určitým spôsobom skutkovo konkretizoval tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Na splnenie tejto podmienky sa vyžaduje, aby zamestnávateľ konkretizoval dôvod výpovede, a to uvedením konkrétnych skutočností. K splneniu tejto skutočnosti dôjde vtedy, keď zamestnávateľ nielen uvedie jeden zo zákonných dôvodov uvádzaných v ustanovení § 63 ZP, pre ktorý bola daná výpoveď, ale súčasne musí byť zrejmé, v čom vidí zamestnávateľ naplnenie toho - ktorého výpovedného dôvodu v konkrétnom prípade. To znamená, že aj v prípade, ak je daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, musí byť dôvod výpovede skutkovo vymedzený a to tak, aby nebolo možné ho zameniť s iným dôvodom. V danej veci bolo povinnosťou žalovanej skutočnosti uvádzané vo výpovedi danej žalobkyni konkretizovať tak, aby bolo jednoznačné, k akej organizačnej zmene u nej došlo, na základe akého písomného rozhodnutia došlo k organizačnej zmene tzn. konkrétne uviesť aj dátum tohto rozhodnutia, aby sa dalo posúdiť, či v súvislosti s touto organizačnou zmenou sa stala žalobkyňa nadbytočnou. Ako už bolo vyššie uvedené, predpokladmi pre danie výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) sú písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, podľa ktorej sa zamestnanec stal nadbytočným, príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami, v dôsledku ktorých sa stal zamestnanec nadbytočným a tiež nemožnosť zamestnávateľa tohto zamestnanca zamestnať inou prácou. V danej veci žalovaná vo výpovedi z pracovného pomeru listom zo dňa 29.11.2016 ako dôvod uvádza nadbytočnosť vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a ďalšie organizačné zmeny, pričom vo výpovedi vôbec nekonkretizuje toto písomné rozhodnutie, ktoré by potvrdzovalo potrebu zníženia stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a ďalšie organizačné zmeny. Povinnosťou žalovanej bolo v tejto písomnej výpovedi konkretizovať organizačné zmeny, ktoré u nej nastali a tiež s uvedením dôvodu, prečo k tomu dochádza, aby zo samotnej výpovede bolo zjavné, že týmto dôsledkom sa žalobkyňa stala nadbytočnou. Z výpovede nemožno vôbec zistiť, k akej organizačnej zmene u žalovanej malo dôjsť a na základe ktorého písomného rozhodnutia sa tak malo stať a v čom konkrétne má spočívať nadbytočnosť žalobkyne. Uvedenie výpovedného dôvodu v predmetnej výpovedi je podľa súdu neúplne a neurčité, čo má za následok neplatnosť výpovede. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
17. K samotnej veci súd dodáva, že pokiaľ určité pracovné miesto ku dňu dania výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce nebolo obsadené na základe pracovnej zmluvy, zostáva takéto pracovné miesto voľným pracovným miestom, na ktorom má zamestnávateľ možnosť zamestnanca zamestnávať (rozsudok NS SR sp.zn. 3MCdo 14/2010). Teda je zrejmé, že žalovaná si voči žalobkyni nesplnila ponukovú povinnosť podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Žalovaná ponechala pracovné miesto vo svojom rozhodnutí o organizačných zmenách pre Q.. U.. Q. Ľ., ktorá však pracovala u žalovanej na dohodu o pracovnej činnosti, tým sa žalobkyňa ako zamestnanec, ktorá bola zamestnaná u žalovanej v pracovnom pomere na dobu neurčitú dostala do horšieho postavenia ako zamestnanec pracujúci na dohodu o pracovnej činnosti (§ 228a ZP), teda mimo pracovného pomeru. Žalovaná tak nesplnila hmotnoprávnu podmienku výpovede, ktorou je ponuka vhodnej práce, čo je rovnako dôvod na vyhovenie žalobnému návrhu.
18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Pretože žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania, ktoré jej vznikli titulom trov právneho zastúpenia a to v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).