Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-56-2017.pdf
PDF · 226.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6C/56/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou JUDr. Janou Veselou v spore žalobcu: C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1727/49, IČO: 36 858 501, proti žalovaným: 1/ North Slovakia Camion s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Nábrežie Oravy 534/6, IČO: 31 613 179, zast. JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom v Podbieli 177, 2/ C., nar. XX.XX.XXXX., bytom Y., zast. Mgr. Milanom Migom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 29, o zaplatenie 168.717,81 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1/ a 2/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 114.600,- eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 64.600 eur od 07.11.2014 do 25.03.2015, zo sumy 36.600,- eur od 26.03.2015 do 19.05.2015, zo sumy 14.600,- eur od 20.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 50.000,- eur od 07.11.2014 do zaplatenia a zo sumy 50.000,- eur od 07.11.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo vzťahu k nároku uvedenému vo výroku I. má právo na náhradu trov konania žalobca, ktoré sú mu povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaní v 1/ a 2/ rade v rozsahu 100 %.
III. Žalovaný v 1/ rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 54.117,81 eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne od 07.11.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Vo vzťahu k nároku uvedenému vo výroku III. má právo na náhradu trov konania žalobca, ktorému je povinný zaplatiť žalovaný v 1/ rade v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1/ Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.11.2017, sa žalobca voči žalovaným domáhal zaplatenia sumy 114.600,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania ročne zo sumy 64.600,- eur od 07.11.2014 do 25.03.2015, zo sumy 36.600,- eur od 26.03.2015 do 19.05.2015, zo sumy 14.600,- eur od 20.05.2015 až do zaplatenia, zo sumy 50.000,- eur od 07.11.2014 až do zaplatenia a zo sumy 50.000,- eur od 07.11.2014 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Taktiež sa domáhal od žalovaného 1/ zaplatiť sumu 54.117,81 eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 54.117,81 eur od 07.11.2014 do zaplatenia.
2/ Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.12.2010 uzavrel so žalovaným 1/ zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej si žalovaný 1/ od žalobcu požičal sumu 100.000,- eur spolu s 9 % ročným úrokom, ktoré sa žalovaný 1/ zaviazal vrátiť žalobcovi do 31.12.2011. Sumu 100.000,- eur prevzal v hotovosti vtedajší konateľ žalovaného 1 / C., t.j. žalovaný 2/. Zároveň žalobca ako veriteľ a žalovaný 2/ ako pristupujúci dlžník uzatvorili dňa 28.12.2010 dohodu o pristúpení k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa dňom podpísania dohody žalovaný 2/
ako pristupujúci dlžník zaviazal splniť za žalovaného 1 / ako dlžníka jeho peňažný dlh, čím sa tak stal dlžníkom žalobcu popri žalovanom 1/ ako pôvodnom dlžníkovi a obidvaja žalovaní ako dlžníci sa tak zaviazali splatiť žalobcovi peňažný dlh zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.12.2010 spoločne a nerozdielne. Žalovaný 2/ uhradil žalobcovi v hotovosti dňa 29.12.2010 sumu 9.000,- eur, ktorá bola podľa dohody medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ použitá na splatenie úrokov z pôžičky zo dňa 28.12.2010 za obdobie jedného roka. Žalovaní 1/ a 2/ pôžičku vo výške 100.000,- eur v lehote splatnosti neuhradili, čím sa dostali do omeškania od 01.01.2012. Uznaním dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka zo dňa 12.01.2012 žalovaný 1/ a žalovaný 2/ uznali svoj dlh voči žalobcovi ako veriteľovi čo do dôvodu a výšky a zaviazali sa tento dlh žalobcovi zaplatiť. Žalovaný 2/ uhradil žalobcovi v hotovosti dňa 23.03.2012 sumu 3.000,- eur, dňa 17.05.2012 sumu 3.000,- eur, dňa 29.06.2012 sumu 2.000,- eur, dňa 25.07.2012 sumu 2.000,- eur, dňa 05.09.2012 sumu 2.000,- eur, dňa 02.10.2012 sumu 1.500,- eur, dňa 06.11.2012 sumu 1.000,-eur, dňa 06.05.2013 sumu 2.400,- eur, dňa 12.06.2013 sumu 7.500,- eur, dňa 17.07.2013 sumu 5.000,- eur, dňa 16.08.2013 sumu 6.000,- eur, dňa 26.03.2015 sumu 28.000,- eur a dňa 20.05.2015 sumu 22.000,- eur, spolu 85.400,- eur. Tieto sumy boli použité na úhradu pôžičky zo dňa 28.12.2010. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ doteraz, aj napriek výzve žalobcu, zostatok pôžičky zo dňa 28.12.2010 vo výške 14.600,- eur a úroky z omeškania neuhradili. Žalobca taktiež uzatvoril dňa 26.01.2011 so žalovaným 1/ zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej si žalovaný 1/ od žalobcu požičal sumu 50.000,- eur spolu s 9 % ročným úrokom, ktoré sa žalovaný 1/ zaviazal vrátiť žalobcovi do 31.01.2012. Sumu 50.000,- eur prevzal v hotovosti vtedajší konateľ žalovaného 1/ C. (žalovaný 2/). Žalovaný 1/ uhradil žalobcovi v hotovosti dňa 26.01.2011 sumu 4.500,- eur, ktorá bola podľa dohody medzi žalobcom a žalovaným 1/ použitá na splatenie úrokov z pôžičky zo dňa 26.01.2011 za obdobie jedného roka. Zároveň žalobca ako veriteľ a žalovaný 2/ ako pristupujúci dlžník uzatvorili dňa 27.01.2011 dohodu o pristúpení k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa dňom podpísania dohody žalovaný 2/ ako pristupujúci dlžník zaviazal splniť za žalovaného 1/ ako dlžníka jeho peňažný dlh, čím sa tak stal dlžníkom žalobcu popri žalovanom 1/ ako pôvodnom dlžníkovi a obidvaja žalovaní ako dlžníci sa tak zaviazali splatiť žalobcovi peňažný dlh zo zmluvy o pôžičke zo dňa 26.01.2011 spoločne a nerozdielne. Žalovaní 1/ a 2/ pôžičku vo výške 50.000,- eur v lehote splatnosti neuhradili, čím sa dostali do omeškania od 01.02.2012. Uznaním dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka zo dňa 09.02.2012 žalovaný 1/ a žalovaný 2/ uznali svoj dlh voči žalobcovi ako veriteľovi čo do dôvodu a výšky a zaviazali sa tento dlh žalobcovi zaplatiť. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ doteraz, aj napriek výzve žalobcu, pôžičku zo dňa 26.01.2011 vo výške 50.000,- eur a úroky z omeškania ani sčasti neuhradili. Žalobca uzatvoril dňa 11.04.2011 so žalovaným 1/ zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej si žalovaný 1/ od žalobcu požičal sumu 50.000,- eur spolu s 9 % ročným úrokom, ktoré sa žalovaný 1/ zaviazal vrátiť žalobcovi do 30.04.2012. Sumu 50.000,- eur prevzal v hotovosti vtedajší konateľ žalovaného 1/ C.. Žalovaný 1/uhradil žalobcovi v hotovosti dňa 11.04.2011 sumu 4.500,- eur, ktorá bola podľa dohody medzi žalobcom a žalovaným 1/ použitá na splatenie úrokov z pôžičky zo dňa 11.04.2011 za obdobie jedného roka. Zároveň žalobca ako veriteľ a žalovaný 2/ ako pristupujúci dlžník uzatvorili dňa 14.04.2011 dohodu o pristúpení k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa dňom podpísania dohody žalovaný 2/ ako pristupujúci dlžník zaviazal splniť za žalovaného 1 / ako dlžníka jeho peňažný dlh, čím sa tak stal dlžníkom žalobcu popri žalovanom 1/ ako pôvodnom dlžníkovi a obidvaja žalovaní ako dlžníci sa tak zaviazali splatiť žalobcovi peňažný dlh zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.04.2011 spoločne a nerozdielne. Žalovaní 1/ a 2/ pôžičku vo výške 50.000,- eur v lehote splatnosti neuhradili, čím sa dostali do omeškania od 01.05.2012. Uznaním dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka zo dňa 15.05.2012 žalovaný 1/ a žalovaný 2/ uznali svoj dlh voči žalobcovi ako veriteľovi čo do dôvodu a výšky a zaviazali sa tento dlh žalobcovi zaplatiť. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ doteraz, aj napriek výzve žalobcu, pôžičku zo dňa 11.04.2011 vo výške 50.000,- eur a úroky z omeškania ani sčasti neuhradili. Žalobca uzatvoril dňa 30.01.2012 so žalovaným 1/ zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej si žalovaný 1/ od žalobcu požičal sumu 50.000,- eur spolu s 9 % ročným úrokom, ktoré sa žalovaný 1/ zaviazal vrátiť žalobcovi do 31.12.2013. Sumu 50.000,- eur prevzal v hotovosti vtedajší konateľ žalovaného 1/ C.. Žalovaný 1/ uhradil žalobcovi v hotovosti dňa 30.01.2012 sumu 4.500,- eur, ktorá bola na základe dohody medzi žalobcom a žalovanými 1/ použitá na splatenie úrokov z pôžičky zo dňa 30.01.2012 za obdobie od 30.01.2012 do 30.01.2013. Deväťpercentný ročný úrok z pôžičky od 30.01.2012 do 30.01.2013 predstavuje sumu 4.500,- eur a 9 % ročný úrok z pôžičky od 31.01.2013 do 31.12.2013 predstavuje sumu 4.117,81 eur. Žalovaný 1/ pôžičku 50.000,- eur, ani úrok z tejto pôžičky za obdobie od 31.01.2013 do 31.12.2013 vo výške 4.117,81 eur v lehote splatnosti neuhradil, čím sa dostal do omeškania od 01.01.2014. Uznaním dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka zo dňa 13.01.2014 žalovaný 1/ uznal svoj dlh voči žalobcovi ako veriteľovi čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa tento dlh žalobcovi zaplatiť. Žalovaný 1/ doteraz, aj napriek výzve žalobcu,
ani sčasti neuhradil pôžičku zo dňa 30.01.2012 vo výške 50.000,- eur, zvyšnú časť úrokov z pôžičky vo výške 4.117,81 eur a úroky z omeškania. Vyššie popísané pôžičky boli predmetom vyšetrovania vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Dolnom Kubíne ČVS: ORP-62/2-VYS-DK-2017 a na Krajskom riaditeľstve PZ v Žiline ČVS: KRP-18/2-VYS-ZA-2016. Žalovaní 1/ a 2/, aj napriek výzve žalobcu, doteraz žalobcovi neuhradili zostatok pôžičky zo dňa 28.12.2010 vo výške 14.600,- eur, ani časť pôžičky zo dňa 26.01.2011 vo výške 50.000,- eur a ani časť pôžičky zo dňa 11.04.2011 vo výške 50.000,- eur, spolu sumu vo výške 114.600,- eur. Žalovaní 1/, 2/ sa tak dostali do omeškania so zaplatením sumy 100.000.- eur od 01.01.2012 do 22.03.2012, sumy 97.000,- eur od 23.03.2012 do 16.05.2012, sumy 94.000,- eur od 17.05.2012 do 28.06.2012, sumy 92.000,- eur od 29.06.2012 do 24.07.2012, sumy 90.000,- eur od 25.07.2012 do 04.09.2012, sumy 88.000,- eur od 05.09.2012 do 01.10.2012, sumy 86.500,- eur od 02.10.2012 do 05.11.2012, sumy 85.500,- eur od 06.11.2012 do 05.05.2013, sumy 83.100,- eur od 06.05.2013 do 11.06.2013, sumy 75.600,-eur od 12.06.2013 do 16.07.2013, sumy 70.600,- eur od 17.07.2013 do 15.08.2013, sumy 64.600,- eur od 16.08.2013 do 25.03.2015, sumy 36.600,- eur od 26.03.2015 do 19.05.2015, sumy 14.600,- eur od 20.05.2015 do zaplatenia, sumy 50.000,- eur od 01.02.2012 do zaplatenia a sumy 50.000,- eur od 01.05.2012 do zaplatenia. Žalobca si podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka §3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto základná úroková sadzba bola ku dňu 01.01.2012, ku dňu 01.02.2012 a ku dňu 01.05.2012 vo výške 1 % ročne. Žalovaný 1/, aj napriek výzve žalobcu, doteraz žalobcovi neuhradil ani časť pôžičky zo dňa 30.01.2012 v celkovej výške 50.000,- eur a úrok z tejto pôžičky vo výške 9 % ročne zo sumy 50.000,- eur od 31.01.2013 do 31.12.2013 vo výške 4.117,81 eur, spolu sumu vo výške 54.117,81 eur. Žalovaný 1/ sa tak dostal do omeškania so zaplatením sumy 54.117.81 eur od 01.01.2014 do zaplatenia. Žalobca si podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. uplatňuje úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto základná úroková sadzba bola ku dňu 01.01.2014 vo výške 0.25 %. 3/ Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril tak, že už v oznámení zo dňa 12.10.2017 adresovanom žalobcovi po preverení podkladov, ktoré žalobca doručil žalovanému 1/ uviedol, že v účtovníctve spoločnosti nie je zaevidovaná ani jedna zo zmlúv o pôžičkách z 28.12.2010, 26.01.2011, 11.04.2011, 30.01.2012, ktoré mali byť uzatvorené v mene spoločnosti C., nie je ani jeden záznam o tom, že by žalobca bol sumy, ktoré sú predmetom žalobného návrhu poukázal bezodplatným prevodom alebo v hotovosti na účet spoločnosti. Pri auditoch, ktoré sú u žalovaného v 1/ rade každoročne vykonávané bolo prekontrolovaním účtovníctva spoločnosti preukázané len to, že za obdobie od roku 2010 až do roku 2015 C. previedol na svoj osobný účet alebo prevzal z pokladne v roku 2010 sumu 2.640,- eur, v roku 2011 sumu 143.257,57 eur, v roku 2012 sumu 141.882,05 eur, v roku 2013 sumu 89.380,- eur, v roku 2014 sumu 7.530,- eur, v roku 2015 sumu 50.540,- eur. Nie sú doklady o tom kde a za akým účelom boli použité, použil na splatenie prípadného dlhu, ktorý spôsobil sám bez vedomia ďalšieho konateľa a spoločníkov spoločnosti. Na účet C. bolo prevedených alebo osobne prevzatých z pokladne spoločnosti celkom minimálne 434.380,62 eur až viac ako 600.000,00 eur. Možno predpokladať, že z uvedených čiastok žalovaný v 2/ rade ak od žalobcu osobne prevzal sumu vo výške 250.000,00 eur, tak ju aj žalobcovi vrátil. K tomuto tvrdeniu sa vyjadrí žalovaný v 2/ rade vo svojom vyjadrení alebo na pojednávaní. Je logický záver, že zo strany žalovaného 1/ vznikla dôvodná pochybnosť o opodstatnenosti uplatnených nárokov zo strany žalobcu. Z dôvodu, že postup C., ktorý osobne preberal od žalobcu finančné prostriedky údajne vo výške podľa zmlúv o pôžičkách a ich aj vracal mimo účtovníctva spoločnosti. Ide o postup, ktorý je v príkrom rozpore s poctivým obchodným stykom. Tiež aj z pohľadu výšky finančných prostriedkov, ktoré mohli byt' predmetom finančných transakcií medzi podnikateľmi, najviac vo výške 5.000,00 eur v hotovosti. Poctivému obchodnému styku medzi podnikateľmi sa vymyká aj „Čestné vyhlásenie“ žalobcu a žalovaného v 2/ rade C. o čestnom prehlásení o splatení časti pôžičiek a úrokov z nich, zo dňa 31.08.2017, ktoré je pripojené k žalobnému návrhu ako doklad o vrátení finančných prostriedkov bez akéhokoľvek dokladu. Takéto tvrdenie a listinný dôkaz nemôže byt' braný vážne ani žalobcom. Ide na druhej strane o dôkaz potvrdzujúci, že finančné transakcie, ktoré majú byť obsahom zmlúv o pôžičkách poskytnutých žalobcom, sa uskutočňovali mimo účtovníctva žalovaného 1./ Takéto správanie sa žalobcu a žalovaného v 2/ rade je potrebné považovať za súkromný vzťah, ktorý bol zakrytý fingovanými zmluvami o pôžičkách uzatvorenými v neprospech žalovaného v 1/ rade. Zmluvy o pôžičkách, ktoré boli v mene žalovaného 1/ podpísané vtedajším konateľom spoločnosti C. boli len fingovanými právnymi úkonmi zastierajúcimi úmysel žalovaného 2/ použiť ich po vložení a vybraní z účtov alebo z pokladne spoločnosti pre svoju potrebu. Názor je preukázaný najmä tým, že ak C. „vkladal" na účet spoločnosti finančné prostriedky údajne pochádzajúce
z pôžičiek od žalobcu tak podľa účtovných dokladov spoločnosti za roky 2010-2016, 1/ pôžička dňa 28.12.2010 vo výške 100.000,00 eur, na účet vložených 87.400,00 eur, 2/ pôžička dňa 26.01.2011 vo výške 50.000.00 eur, na účet vložených 225.598,00 eur. Žalovaný v 2/ rade si previedol na svoj účet alebo vybral z pokladne 143.207,57 eur, 3/ pôžička dňa 30.01.2012 vo výške 50.000,00 eur, pôžička dňa 11.04.2012 vo výške 50.000,00 eur, na účet vložených 164.183,93 eur. Žalovaný v 2/ rade si previedol na svoj účet alebo vybral z pokladne 141.883,00 eur. 4/ V roku 2013 na účet vložených 69.720,00 eur. Žalovaný v 2/ rade si previedol na svoj účet alebo vybral z pokladne 89.380,00 eur, 5/ V roku 2015 vybratých na účet žalovaného v 2/ rade 50.000,00 eur, C. v rokoch 2011 - 2013 previedol na svoj účet alebo vybral z pokladne sumu vo výške najmenej 374.420,57 eur. Bez vedomia druhého konateľa spoločnosti a spoločníkov spoločnosti. V rozpore s predpismi o účtovníctve. Je nelogickým postup zo strany žalovaného v 2/ rade, na základe ktorého údajne mali byť žalobcom poskytnuté pôžičky aj v rokoch 2011-2012 vo výške 150.000,00 eur, keď výbery prekročili výšku prvej z pôžičiek vo výške 100.000,00 eur, ktorá v uvedenej výške na účet spoločnosti nebola vložená. Z dôvodu, že ďalšie pôžičky neboli potrebné, lebo žalovaný v 2/ rade privlastnil si v období, keď mali byť pôžičky poskytované sumu minimálne vo výške 374.420,57 eur. Z listinných dôkazov sumu z prvej pôžičky vo výške 87.300,00 eur, ktorú mal vložiť na účet spoločnosti, jednoducho vyberal a vkladal na účet spoločnosti. Vôbec neboli potrebné ďalšie pôžičky. Dôkazom o tom, že medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade možno išlo o poskytnutie pôžičiek zo strany žalobcu ale žalovanému v 2/ rade ako fyzickej osobe. Zmluvy o pôžičkách na základe uvedených skutočnosti je potrebné považovať za uzatvorenie fingovaného zmluvného vzťahu v neprospech žalovaného v 1/ rade. Dokazuje to aj vyjadrenie C. na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti dňa 03.11.2015, na ktorom uviedol, že spôsob úhrady záväzkov spoločnosti volil tak, že požičal si finančné prostriedky, dal ich na svoj účet a zo svojho účtu alebo pokladne vyberal. Druhému konateľovi spoločnosti C. žalovaný v 2/ rade dňa 20.10.2015 pôvodne predložil kópie zmlúv o pôžičkách, ktoré neboli podpísané veriteľom. Javí sa z tohto postupu, že mohli byť podpisované dodatočne. Žalovaný v 2/ rade, ktorý ma na starosti ekonomickú činnosť spoločnosti, v inom súdnom spore vedenom na tunajšom súde pod spis. zn. 9Cb 29/2017 tvrdil, že „zachránil" spoločnosť tak, že vo funkcii konateľa spoločnosti v rokoch 2008-2010 keď sa hospodárenie spoločnosti dostalo do stavu, že by jej nebol poskytnutý žiadny úver, zaobstaral finančné prostriedky na udržanie chodu spoločnosti pôžičkou od súkromnej osoby. Takto pomohol spoločnosti avšak dostal do ohrozenia svoj osobný majetok. Žalovaný v rade 2/ však neuviedol, že ako konateľ spoločnosti zodpovedný za ekonomický úsek spoločnosti v mene spoločnosti North Slovakia Camion s.r.o. bez súhlasu ostatných spoločníkov dohodol tzv. zabezpečovací derivát swap na 120 Mt ULSD/ ultra low sulphur diesel/, ktorý bol zatvorený opačnou operáciou, znamenajúcou stratu spoločnosti vo výške 35.160,- eur mesačne. Tento krok žalovaného, ktorý bol zrealizovaný bez súhlasu ostatných spoločníkov znamenal v priebehu rokov 2009 - 2010 splácanie straty spoločnosti vo výške minimálne 412.920,- eur. Skutočnosť, že bolo vo veci vedené a bolo zastavené trestné stíhanie, neznamená skončenie zisťovania výšky spôsobenej škody spoločnosti konateľom spoločnosti podľa príslušných ustanovení obchodného zákonníka, na ktoré boli orgánmi činnými v trestnom konaní odkázaní. Práve naopak. Operácie, ktoré žalovaný vykonával bez súhlasu a vedomia spoločníkov i ďalšieho konateľa pripomínajú skôr „prepieranie finančných prostriedkov" a nie finančnú výpomoc spoločnosti, čomu nasvedčujú aj záverečné správy audítorov. Žalovaný v 1/ rade tvrdí, že súd prvej inštancie je povinný ako prejudicionálnu otázku riešiť platnosť zmlúv o pôžičkách, ktorých obsah sa na základe dôkazov, ktoré predkladáme prieči poctivému podnikateľskému styku a dobrým mravom a preto sú absolútne neplatné. Podľa doterajšej súdnej praxe vo všeobecnosti je potrebné zásady poctivého obchodného styku a dobré mravy chápať ako pravidlá slušného správania podnikateľov nielen vo vzájomnom styku, ktoré dodržujú všetci čestní a poctiví obchodníci. Povinnosť podnikateľa konať v zhode s princípmi poctivého obchodného styku dopadá na podnikateľa i pri kontaktoch s nepodnikajúcimi osobami. Zásady poctivého obchodného styku zahŕňajú osobitosti profesionálnych vzťahov v podnikateľskom prostredí a jeho špeciálnej etiky. V režime obchodných vzťahov je sociálny aspekt spravodlivosti vzťahu ťažšie uplatniteľný, čo sa odráža aj v zásadách poctivého obchodného styku, kedy sa kladie dôraz najmä na všeobecný zákaz zneužitia práva a dobromyseľnosť účastníkov zmluvných vzťahov. Súdy v prípade obchodného sporu posudzujú zásady poctivého obchodného styku ako možnosť, kedy vo výnimočných prípadoch je možné zmierniť či odstrániť prílišnú tvrdosť zákona v situácii, v ktorej by sa priznanie uplatneného nároku javilo krajne nespravodlivým. Podaný žalobný návrh na základe fingovaných zmlúv o pôžičkách uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade v mene žalovaného 1/ ktorého bol C. konateľom spoločnosti je výnimočným prípadom s príliš tvrdým dopadom na hospodárenie spoločnosti teda situáciou, v ktorej by sa priznanie uplatneného nároku voči žalovanému v 1/ rade javilo krajne nespravodlivým. Na základe uvedených skutočností navrhli, aby súd prvej inštancie zamietol žalobný
návrh ako neopodstatnený proti žalovanému v 1/ rade North Slovakia Camion s.r.o., Nábrežie Oravy ě. 534/6, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 31613179 v celom rozsahu a žalovanému v 1/ rade priznal náhradu rov konania a právneho zastúpenia v rozsahu 100 %. 4/ Žalovaný v 2/ rade sa písomne vyjadril až k vyjadreniu žalovaného v 1/ rade, keď na žalobu, ktorá mu bola doručená dňa 24.11.2017 písomne nereagoval. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ žalovaný 2/ uviedol, že nároky uplatnené žalobcom sú ním uplatnené na základe riadne uzatvorených zmlúv o pôžičke (pôžičkách), ktoré uzatvoril žalobca so žalovaným v l. rade - teda so spoločnosťou North Slovakia Camion s.r.o. Námietky žalovaného v 1/ rade, ktorý tvrdí, že „v jeho účtovníctve nie je zaevidovaná žiadna zo zmlúv o pôžičkách" sú neopodstatnené - podstatná je skutočnosť, že žalobca poskytol žalovanému v 1/ rade finančné prostriedky v sumách a v čase tak ako je uvedené v žalobe. Finančné prostriedky od žalobcu prevzal žalovaný v 1/ rade - teda spoločnosť, North Slovakia Camion s.r.o. tak, že boli prevzaté v hotovosti konateľom spoločnosti C.. Tvrdenie žalovaného v 1/ rade o tom, že takéto konanie je v rozpore s poctivým obchodným stykom a dokonca vraj aj v rozpore so zákonom sú nepravdivé a zavádzajúce, nakoľko ak mal žalovaný v 1/ rade na mysli zákon ě. 394/2012 Z.z., tak je potrebné uviesť, že tento zákon nadobudol účinnosť od 01.01.2013, avšak k prevzatiu hotovosti žalovaným v 1/ rade došlo v období od 28.12.2010 do 30.01.2012. Ak by uvedený zákon o obmedzení platieb v hotovosti mal účinnosť v rozhodujúcom období, tak podľa jeho ustanovenia § 5 „Ak došlo k porušeniu zákazu podľa § 4 pozn.(platby v hotovosti nad limit stanovený zákonom), nie je tým dotknutá platnosť právnych úkonov, na základe ktorých sa vykonala platba v hotovosti. Žalovaný v 1/ rade uvádza absolútne nezmyselné tvrdenia, keď vo svojom vyjadrení píše, že C. si mal v období rokov 2010 až 2015 previesť na svoj osobný účet alebo si prebrať z pokladne spoločnosti NSC s.r.o. sumu „minimálne 434.380,62 eur až viac ako 600.000 eur" - tieto tvrdenia žalovaného 1/ vychádzajú v lepšom prípade „z nepozornosti", ale skôr sa zdá, že (bohužiaľ) z absolútnej neznalosti podvojného účtovníctva. Veď žalovaný 1/ doručil sám ako prílohu svojho vyjadrenia k žalobe okrem iných dokumentov aj „výpis z účtovnej knihy analytickej evidencie", kde je v rámci účtu č. 365 účtované o platbách evidovaných medzi spoločnosťou NSC s.r.o. a C., že žalovaný 1/ jednoducho iba spočítal sumy uvedené v stĺpčeku „MD" (má dať), tieto spočítal a klamlivo tvrdí súdu, že C. sa mal takto na úkor spoločnosti obohatit. Žalovaný 1/ úplne odignoroval skutočnosť, že v jeho účtovníctve - hneď vo vedľajšom stĺpčeku tej istej analytickej evidencie - pod písmenkom „D" (dal) sú zaúčtované aj platby, ktorými boli finančné prostriedky do spoločnosti vnesené (či už prevodmi alebo v hotovosti), no a už len z jednoduchého „matematického" spočítania stĺpcov MD a D, dôjdeme k výsledku, ktorý z účtovnej evidencie poskytnutej súdu žalovaným 1/ preukazuje, že žalovaný 1/ eviduje záväzok voči C. v sume 161.800,60 eur (viď výpis z knihy analyt. evid. za rok 2015, účet 365. To, že žalovaný eviduje tieto „cudzie finančné prostriedky" ako svoj záväzok voči spoločníkovi C., je preukázateľné aj zo súvahy k účtovnej závierke žalovaného 1/ za roky 2010 (riadok č. 110), roky 2011, 2012 a 2013 (riadok č. 112) a z účtovnej závierky za roky 2014, 2015 a 2016 (riadok č. 130 na strane 9 účt. závierky). To, že žalovaný 1/ o predmetných sumách „neúčtoval" ako o pôžičkách od žalobcu, nemôže byť kladené za vinu žalobcovi - ten na to nemal dopad - vyplynulo to z vtedajšieho stavu hospodárenia žalovaného 1/, ktorý sa ocitol v situácii, keď nebol schopný plniť včas svoje záväzky a dokonca už nebolo možné na preklenutie tejto finančnej situácie vziať si žalovaným 1/ ďalší bankový úver. Voči žalovanému 1/ - spoločnosti NSC s.r.o. bolo vedených viacero exekúcií, existovalo veľa pohľadávok po lehote splatnosti a celková situácia bola taká, že spoločnosť bola v kríze, a hoci mala dvoch konateľov, oprávnených konať samostatne, tak druhý z konateľov sa žiadnym spôsobom nesnažil riešiť naliehavú finančnú situáciu a všetky riešenia ponechal na C.. C., vedomý si toho, že môže nastať situácia, keď by vznikla konateľom povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu (a de facto by nastalo ukončenie činnosti spoločnosti...), riskujúc aj svoj osobný majetok - keďže pri zmluvách o pôžičke uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade podpísal aj Dohodu o pristúpení k záväzku - urobil všetko pre to, aby spoločnosť NSC s.r.o. mohla ďalej vykonávať svoju činnosť. Ak by bol konateľ C. vložil peňažné prostriedky požičané od žalobcu C. priamo na účet spoločnosti a naraz, bola by tým vlastne zmarená možnosť použiť tieto finančné prostriedky na úhradu najnevyhnutnejších nákladov spoločnosti (existovali exekúcie voči spoločnosti a teda hrozba „zablokovania“ účtov) - preto bolo priamo na účet spoločnosti vložených najskôr „iba“ 620.000 eur a ostatné prostriedky boli do spoločnosti NSC s.r.o. vnesené postupne tak, aby boli z nich uhrádzané nevyhnutné platby. V žiadnom prípade teda nešlo o akési žalovaným v jeho vyjadrení tvrdené „fingované" zmluvy o pôžičke - všetko boli riadne uzatvorené zmluvy a finančné prostriedky na ich základe poskytnuté žalobcom C. boli do spoločnosti žalovaného 1/ všetky vložené, prostredníctvom C.. Ak si žalovaný 1./ dovoľuje vo svojom vyjadrení tvrdiť čokoľvek o „prepieraní finančných prostriedkov", je to absolútna hlúposť - a to sa ešte žalovaný odvoláva na kópie správ audítorov. Zo správ audítorov musí byť tiež jasné a preukázateľné nielen to, v akom stave sa spoločnosť žalovaného 1/ nachádzala v čase, keď musel byť jej chod udržaný
z cudzích zdrojov - teda z pôžičiek ktoré sú predmetom tejto žaloby - ale aj to, že druhý konateľ, ktorý je zároveň väčšinový spoločník žalovaného 1/ o tomto financovaní vedel (alebo aspoň mal a mohol vedieť), hoci teraz tvrdí opak. Žalovaný 1/ sa namiesto toho, aby si nechal veci vysvetliť od C., prípadne aby si celú záležitosť nechal preveriť a vysvetliť hociktorým fundovaným účtovníkom alebo audítorom, uchýlil k tomu, že veci riešil najskôr podaním nezmyselných trestných oznámení (začaté trestné konania už boli zastavené, nakoľko sa v nich potvrdili skutočnosti o tom, že C. nespôsobil spoločnosti žiadnu škodu, ani nič nespreneveril inak povedané, preverením účtovných dokladov bolo skonštatované, že do spoločnosti NSC s.r.o. bolo „vnesených" viac peňažných prostriedkov z pôžičiek, než spoločnosť doteraz vrátila. Žalovaný 2/ - C. je menšinovým spoločníkom spoločnosti North Slovakia Camion s.r.o., od začiatku (od jej založenia) a rovnako od jej založenia bol aj konateľom tejto spoločnosti
- až do 08.06.2015. Ako konateľ spoločnosti bol oprávnený konať samostatne a vykonávať všetky úkony. Spoločnosť mala od počiatku dvoch konateľov, pričom každý z nich bol oprávnený konať samostatne. Druhým konateľom je C. Starostlivosť o chod spoločnosti a riadenie všetkých činností bolo vždy najmä na žalobcovi. V „krízových rokoch" 2008, 2009 a 2010 sa hospodárenie spoločnosti dostalo do stavu, keď pre spoločnosť už nebol reálne dostupný žiadny (ani prekleňovací) bankový úver a bez získania finančných zdrojov by bola nastala situácia kedy bola povinnosť konateľa (nutné je zdôrazniť, že túto povinnosť mal aj druhý konateľ spoločnosti - C. podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný 2/ situáciu vyriešil tak, že obstaral finančné prostriedky na udržanie chodu spoločnosti zo súkromných zdrojov - pôžičkou od C. Je pochopiteľné, že veriteľ požadoval „osobnú" záruku za poskytnutie pôžičky, a preto sa žalobca zaviazal plniť ako spoludlžník alebo ručiteľ. Inak povedané - žalobca v čase najväčšej krízy obchodnej spoločnosti North Slovakia Camion s.r.o. vykonal nielen všetko pre to, aby spoločnosť nemusela podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ale žalobca riskoval všetok svoj osobný majetok pre to, aby spoločnosť zostala funkčná. Nikto z ostatných spoločníkov a ani druhý konateľ spoločnosti nemali ani najmenší záujem riešiť kritický stav v rokoch 2010, 2011 a 2012. Až v období, keď sa spoločnosť dostala z najhoršieho vonku a bolo potrebné splácať požičané peniaze, otočilo sa všetko čo žalovaný 2/ vykonal pre záchranu spoločnosti proti nemu. Dňa 20.10.2015 zvolal C. ako konateľ „poradu vedenia“ spoločnosti, na ktorej sa okrem neho (C. je väčšinovým spoločníkom spoločnosti - s 52 % podielom) a žalovaného 2/ zúčastnili aj ďalší spoločníci - L. a L.. Na tejto porade vedenia spoločnosti bolo konanie žalobcu podané spôsobom, akoby spoločníci dovtedy ani netušili v akej finančnej situácii sa spoločnosť reálne nachádzala v predchádzajúcich účtovných obdobiach. Veď každý zo spoločníkov sa mal možnosť kedykoľvek oboznámiť s podrobnými účtovnými záznamami, s výkazom ziskov a strát, ako aj so správami audítora. A tak, hoci žalovaný 2/ poskytol konateľovi a spoločníkom ním uzatvorené Zmluvy o pôžičke a podal im k tomu aj patričné vysvetlenie, porada bola ukončená a do zápisnice z porady bola na záver do bodu č. 3/ zapísaná veta, podľa ktorej žalovaný ad 2/ spoločníkom nemal nič vysvetliť. Po viac ako 20-tich rokoch riadneho vykonávania funkcie konateľa, riadenia firmy a ako už bolo spomenuté, aj „riskovania všetkého svojho osobného majetku" v záujme a v prospech firmy, sa takto žalovaný 2/ dočkal „vďaky" v podobe podávania trestných oznámení a neustáleho podozrievania. Za týchto okolností sa žalovaný 2/ rozhodol ukončiť svoj „pracovný pomer" u žalovaného 1/ - stalo sa tak na základe jeho žiadosti, dohodou uzatvorenou 26.05.2017, podľa ktorej sa pracovný pomer žalovaného 2/ u žalovaného 1/ skončil k 31.05.2017. V súčasnosti je na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp.zn. 9Cb/29/2017 vedené konanie, v ktorom C. ako žalobca žiada, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti North Slovakia Camion s.r.o., so sídlom Nábrežie Oravy 534/6, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 31 613 179, (ostatní spoločníci napriek tomu, že ich C. oboznámil s tým, že chce ukončiť svoju účasť v spoločnosti nereflektovali na túto jeho žiadosť).
5/ Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu, žalovaný 2/ k nemu uviedol, že súhlasí s argumentáciou a vyjadreniami žalobcu. Tvrdenia žalovaného v 1/ rade o fingovaných zmluvách o pôžičke sú až smiešne a paranoidné, lebo je nadovšetko jasne preukázateľné, že s požičanými finančnými prostriedkami hospodáril žalovaný v 1/ rade a plne to korešponduje (aj čo sa týka dátumov a jednotlivých súm) aj s účtovnými dokladmi žalovaného v 1/ rade - ak sa žalovaný v 1/ rade z akýchkoľvek dôvodov rozhodol, že vo svojom účtovníctve bude „cudzie finančné prostriedky“ (teda tie, ktoré si požičal od žalobcu) evidovať pod iným názvom, alebo inak označené, alebo tieto prostriedky akokoľvek inak zaeviduje, je to čiste interná záležitosť žalovaného v 1/ rade, ktorú ani žalobca nemal ako ovplyvniť, ale určite to nemôže byť argument ( a už určite nie dôkaz) pre tvrdenie, že by žalobca nebol žalovaného v 1/ rade finančné prostriedky poskytol. Žalovaný v 2/ rade sa už vo svojom vyjadrení súdu datovanom 12.01.2018 jasne vyjadril, že k takýmto „absolútne nezmyselným“ číslam mohol žalovaný v 1/ rade dospieť zrejme len vďaka omylu, alebo vďaka úplnej neznalosti podvojného účtovníctva a neschopnosti čítať vlastné účtovné knihy. Pokiaľ však žalobca uvádza, že: „žalovaný v 2/ rade uhradil žalobcovi v hotovosti dňa
23.03.2012 sumu 3.000,- eur, dňa 17.05.2012 sumu 3.000,- eur, dňa 29.06.2012 sumu 2.000,- eur a dňa 20.05.2015 sumu 22.000,- eur, spolu len 85.400,- eur. Tieto sumy boli použité na úhradu istiny pôžičky zo dňa 28.12.2010, tak žalobca zrejme urobil vo svojom vyjadrení chybu, nakoľko uvedené sumy sú síce uvedené presne, avšak tieto úhrady v hotovosti urobil žalovaný v 1/ rade - teda spoločnosť North Slovakia Camion s.r.o., ktorá konala svojím štatutárnym zástupcom (v zmysle § 13 ods. 1 Obch. zákonníka - ako aj zmieňuje samotný žalobca vo svojom vyjadrení na str. 2), čiže konateľom C.. Dôkazy o týchto úhradách nájde súd vo výpisoch z účtovných kníh žalobcu v 1/ rade - kniha analytickej evidencie za roky 2012 až 2015, ktoré kópie poskytol súdu samotný žalovaný v 1/ rade, spoločnosť NSC s.r.o.
6/ Žalobca k vyjadreniu žalovaného 2/ uviedol, že žalovaný v 2/ rade vo svojom vyjadrení uvádza, že „nároky uplatnené žalobcom sú ním uplatnené na základe riadne uzatvorených zmlúv o pôžičke (pôžičkách), ktoré uzatvoril žalobca so žalovaným v 1/ rade - teda so spoločnosťou North Slovakia Camion s.r.o. Finančné prostriedky od žalobcu prevzal žalovaný v 1/ rade - teda spoločnosť North Slovakia Camion s.r.o. tak, že boli prevzaté v hotovosti konateľom spoločnosti C.. V žiadnom prípade teda nešlo o akési žalovaným v jeho vyjadrení tvrdené „fingované“ zmluvy o pôžičke...“ S týmito tvrdeniami žalovaného v 2/ rade žalobca súhlasí. Tieto tvrdenia žalovaného v 2/ rade zároveň potvrdzujú tvrdenia žalobcu uvedené v podanej žalobe a vo vyjadrení žalobcu zo dňa 11.01.2018, a to že: a) žalobca ako veriteľ uzatvoril zmluvy o pôžičkách so žalovaným v 1/ rade ako dlžníkom, ktorý bol len zastúpený žalovaným v 2/ rade ako konateľom spoločnosti, b) žalovaný v 2/ rade ako konateľ žalovaného v 1/ rade potvrdil prevzatie požičaných finančných prostriedkov od žalobcu pre žalovaného v 1/ rade, c) obsah zmlúv o pôžičkách uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade sa neprieči poctivému podnikateľskému styku a ani dobrým mravom, d) zmluvy o pôžičkách sú zmluvami platnými a zakladajú povinnosť žalovaného v 1/ rade vrátiť žalobcovi požičané finančné prostriedky spolu s dohodnutými úrokmi. V zmysle ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich konanie právnických osôb, za právnické osoby koná ich štatutárny orgán, t.j. v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným jej konateľ, ktorý je oprávnený aj prevziať finančné prostriedky poskytnuté spoločnosti. Žalovaný v 2/ rade vo svojom vyjadrení zároveň konštatuje, že „to, že žalovaný v 1/ rade o predmetných zmluvách „neúčtoval“ ako o pôžičkách od žalobcu, nemôže byť kladené za vinu žalobcovi - ten na to nemá dopad ...“ Aj s týmto tvrdením žalovaného v 2/ rade sa žalobca stotožňuje. Pre posúdenie oprávnenosti žalobcovho nároku nie je rozhodujúce to, či žalovaný v 1/ rade vo svojom účtovníctve zaevidoval, resp. akým spôsobom zaevidoval pôžičky poskytnuté žalobcom žalovanému v 1/ rade. Ako to správne uviedol žalovaný v 2/ rade, žalobca na to nemá dopad, nemôže ovplyvniť spôsobom vedenia účtovnej evidencie žalovaného v 1/ rade. Je internou záležitosťou žalovaného v 1/ rade, akým spôsobom vedie svoje účtovníctvo. Spôsob vedenia účtovníctva žalovaného v 1/ rade nemôže mať dopad na existenciu súkromnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade. Rovnako je internou záležitosťou medzi žalovaným v 1/ a žalovaným v 2/ rade, či, kedy a akým spôsobom žalovaný v 2/ rade vložil finančné prostriedky na účet (resp. do pokladne) žalovaného v 1/ rade. Vyššie uvedené interné záležitosti však nemajú nijaký vplyv na právne postavenie žalobcu a na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými.
7/ Žalovaný v 1/ rade na vyjadrenia žalobcu a žalovaného 2/ reagoval písomným vyjadrením zo dňa 09.02.2018, v ktorom uviedol, že žalovaný 2/ bol povinný založiť zmluvy o pôžičkách do účtovníctva žalovaného 1/ a pôžičky účtovať na účte 269 - krátkodobé finančné výpomoci od iných osôb. Na miesto toho boli účtované na účte 365 - záväzky spoločnosti voči spoločníkom a združeniu. Žalovaný 2/ podľa svojho vyjadrenia a účtovných dokladov vkladal na účet a do pokladne finančné prostriedky, ktoré pokladal za svoje, ktoré poskytol ako pôžičku spoločnosti, pričom do pokladne a na účet vložil len 158.400,- eur, pričom tvrdí, že titulom pôžičiek prevzal 250.000,- eur. Nakoľko žalobca a žalovaný 2/ boli prepojení (žalobca bol predsedom predstavenstva a žalovaný 2/ členom dozornej rady rovnakej spoločnosti Port Service Gate, s.r.o. je predpoklad, že dlžnú sumu žalobcovi vrátil, keď v rokoch 2010 až 2015 žalovaný vybral z pokladne alebo previedol na svoj účet minimálne 434.690,57 eur, z toho v rokoch 2010 až 2012 išlo o sumu 287.780,57 eur, v roku 2013 89.380,- eur, v roku 2014 7.530,- eur a v roku 2015 50.000,- eur. Kontrolou účtovníctva v súvislosti s auditmi je preukázané, že v roku 2010 žalovaný 2/ vybral sumu 2.640,- eur, v roku 2011 143.257,57 eur, v roku 2012 141.882,05 eur, v roku 2013 89.380,- eur, v roku 2014 7.530,- eur a v roku 2015 50.540,- eur. Z dokladov týkajúcich sa výberu alebo prevodu vyplýva len toľko, že ide o vratky vkladu. Tvrdenie žalovaného 2/, že o uvedených sumách neúčtoval ako o pôžičkách pre stav hospodárenia spoločnosti z dôvodu, že bolo voči spoločnosti vedených viacero exekúcii je tendenčné. V uvedenom období (pozn. sudkyne: žalovaný 1/ neuvádza o aké konkrétne obdobie ide) bola vedená len jedna exekúcia, pričom táto bola vyriešená. V predmetnom vyjadrení žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčaniu, ktorú odôvodnil tým, že pôžičky sa premlčali, pretože žaloba
bola na súde podaná 06.11.2017 a právo na vrátenie pôžičky mohol žalobca prvý raz uplatniť dňa 01.01.2012 (prvá zmluva), 01.02.2012 (druhá zmluva), 01.05.2012 (tretia zmluva) a 01.01.2014 (štvrtá zmluva), pričom na dané nároky sa vzťahuje 3 ročná premlčacia lehota. Nároky sa premlčali uplynutím tejto lehoty, pretože uznania dlhu, ktoré podpísal žalovaný 2/ sú neplatné s poukazom na ust. § 37 ods. 1 a § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôvodom neplatnosti je skutočnosť, že v čase uznania dlhu nebol správne uvedený dôvod dlhu, keď finančné prostriedky zo zmlúv o pôžičkách žalovaný 2/ považoval za vlastné a takto ich aj účtoval. Taktiež v uznaniach nebola správne uvedená výška jednotlivých pohľadávok, keď v čase uznania pri prvej pôžičky bola splatená suma 18.000,- eur, takže dlh mohol bez príslušenstva predstavovať len sumu 82.000,- eur. Takisto v čase uznania druhej pôžičky bola splatená suma 4.500,-, takže dlh bez príslušenstva mohol predstavovať len 45.500,- eur. Obdobne v čase uznania tretej pôžičky bola splatená suma 3.000,- eur, takže dlh bez príslušenstva predstavoval 47.000,- eur. Napokon v čase uznania štvrtej pôžičky bola splatená suma 30.400,- eur, takže dlh bez príslušenstva mohol predstavovať len 19.600,- eur.
8/ Na pojednávaní dňa 15.05.2018 právny zástupca žalobcu zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe a všetkých vyjadreniach, ktoré súdu doručili. V tejto žalobe a podaných vyjadreniach je veľmi podrobne popísaná celá vec, konkrétne sú popísané jednotlivé pôžičky, ktoré žalobca poskytol žalovanému v 1/ rade spoločnosti North Slovakia Camion, je tu popísaný postup, akým spôsobom prebehlo aj reálne odovzdávanie peňazí z týchto pôžičiek a akým spôsobom boli tieto pôžičky s príp. úrokmi splácané. Pokiaľ ide o samotný priebeh uzatvárania zmlúv o pôžičke a pristúpení záväzku zo strany žalovaného 2 žalobca v minulosti dlhé roky podnikal, pracoval v rôznych funkciách a v rámci týchto aktivít mal dostatok finančných prostriedkov, ktoré v určitej časti zhodnocoval tým, že peňažné prostriedky požičal. Takto to bolo aj v prípade pôžičky žalovanému v 1/ rade. Žalobca dlhé roky poznal Ing. Valentínyho, vážil si ho a považoval a považuje ho za seriózneho človeka, podnikateľa. Poznal neskôr aj žalovaného v 2/ rade a rovnako aj jeho považoval za seriózneho človeka. Žalobca mal aj všeobecné informácie o tom, ako sa v podnikaní darí jednotlivým spoločnostiam, príp. aké majú problémy a to sa týkalo i žalovaného v 1/ rade. Koncom roku 2010 sa na žalobcu obrátil C. s tým, že žalovaný v 1/ rade, ktorého je spolu konateľom C., spoločníkom a zároveň zamestnancom tejto spoločnosti, má finančné problémy a že na ich prekonanie táto spoločnosť potrebuje finančnú pôžičku. Žalovaný v 2/ rade vysvetlil žalobcovi aké problémy má žalovaný v 1/ rade, že spoločnosť nedokáže uhrádzať svoje záväzky a že má exekúcie. Preto požiadal žalovaný v 2/ rade žalobcu o poskytnutie pôžičky 100.000,- eur, pričom si dohodli aj ostatné náležitosti tejto zmluvy o pôžičke. Dohodli sa, že žalobca požičia žalovanému v 1/ rade sumu 100.000,- eur s 9 % ročným úrokom s tým, že tieto finančné prostriedky budú žalobcovi vrátené do 31.12.2011. Na základe komplikovanej ekonomickej situácie u žalovaného v 1/ rade a spomínaných exekúcií sa dohodli, že táto pôžička vo výške 100.000,- eur bude poskytnutá v hotovosti. Dôvodom bolo, že ak by tieto finančné prostriedky boli prevedené na účet žalovaného v 1/ rade, exekútor by jednoducho v rámci exekúcie na tieto finančné prostriedky siahol a žalovaný v 1/ rade by ich nemohol použiť na svoje podnikanie. Dohodli sa, že teda uzavrú písomnú zmluvu o pôžičke, keďže však žalobca mal skúsenosti zo svojho podnikania aj z iných pôžičiek, vzniesol požiadavku voči žalovanému v 2/ rade, aby po uzavretí pôžičky zároveň žalovaný v 2/ rade uzavrel so žalobcom dohodu o pristúpení k záväzku podľa § 533 a nasl. ustanovení OZ. Chcel mať tak garantované, že poskytnutá pôžička sa mu vráti. S týmto žalovaný v 2/ rade súhlasil. Už samotná táto skutočnosť, že žalovaný v 1/ rade súhlasil uzavretím dohody o pristúpení k záväzku, žalobcu presvedčila a ubezpečila, že zo strany žalovaného v 1/ rade, aj žalovaného v 2/ rade ide o seriózny prístup a keďže obidvoch konateľov aj spoločníkov žalobca poznal, nemal žiadne pochybnosti o serióznosti takýchto právnych úkonov a nemal ani obavy, že finančné prostriedky z poskytnutej pôžičky mu budú vrátené. S C. sa dohodli, že žalobca prichystá sumu 100.000,- eur a C. pripraví písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke, ako aj dohody o pristúpení k záväzku. Keď boli peniaze zo strany žalobcu nachystané a rovnako zo strany C. pripravená zmluva o pôžičke ako aj dohoda o pristúpení k záväzku, žalobca a C. sa stretli a uzavreli zmluvu o pôžičke dňa 28.12.2010. Prebehlo to tak, že žalobca odovzdal C. ktorý bol na jednej strane ako štatutárny zástupca žalovaného v 1/ rade a na druhej strane ako pristupujúci dlžník. C. ako konateľ žalovaného v 1/ rade prevzal od žalobcu sumu 100 000 eur a obidvaja podpísali jednak pripravené zmluvy o pôžičke ako aj dohody o pristúpení k záväzku. Jedno vyhotovenie podpísané žalobcom aj konateľom žalovaný v 1/ rade zmluvy o pôžičke si ponechal žalobca, rovnako si tak podpísali žalobca aj žalovaný v 2/ rade pripravené dohodu o pristúpení k záväzku a jeden exemplár dohody o pristúpení k záväzku podpísaný žalobcom a žalovaným v 2/ rade si ponechal žalobca. Zároveň sa dohodli na základe požiadavky žalobcu, že C. overí svoje podpisy aj na zmluve o pôžičke aj na dohode o pristúpení k záväzku. Takto chcel mať žalobca ďalšiu garanciu, že takéto právne úkony nebudú v budúcnosti spochybnené a že požičaná suma mu bude vrátená. Po odovzdaní
sumy 100.000,- eur a podpise zmluvy o pôžičke a dohody o pristúpení k záväzku C. podľa dohody vyplatil žalobcovi 9 % ročný úrok zo sumy 100.000,- eur, teda sumu 9.000,- eur. Tým splatil vopred jednoročný 9 % úrok z tejto pôžičky. Následne C. zobral ostatné exempláre zmluvy o pôžičke a dohody o pristúpení k záväzku s tým, že overí svoje podpisy na týchto právnych úkonoch a jedno vyhotovenie zmluvy o pôžičke a jedno vyhotovenie dohody o pristúpení k záväzku po overení svojich podpisov doručí žalobcovi. C. takto aj urobil a jeden exemplár zmluvy o pôžičke zo dňa 28.12.2010 a dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 28.12.2010 so svojimi overenými podpismi žalobcovi doručil. Z nich je zrejmé, že tieto podpisy C. boli overované u notárky L. 28.12.2010 a obidva tieto právne úkony boli zviazané spoločne tak ako to predložili. Takýmto spôsobom boli uzatvárané aj ďalšie zmluvy o pôžičke. Rovnako pri ďalších pôžičkách sa žalobca s C. dohodli na podmienkach ďalších zmlúv o pôžičke, dohodli si sumu pôžičky, dohodli si splatnosť pôžičky, úrok z pôžičky a celý postup sa opakoval ako pri prvej zmluve o pôžičke zo dňa 28.12.2010. Rozdiel bol iba pri poslednej zmluve o pôžičke zo dňa 30.01.2012, kde na rozdiel od predchádzajúcich troch zmlúv o pôžičke nebola uzavretá s C. ako žalovaným v 2/ rade dohoda o pristúpení k záväzku. Vzhľadom nato, že zlá finančná situácia pretrvávala u žalovaného v 1/ rade aj pri uzatváraní ďalších pôžičiek, druhej, tretej a štvrtej, rovnako aby nedošlo pri prevode poskytnutej pôžičky na účet žalovaného k stiahnutiu týchto finančných prostriedkov z účtu žalovaného v 1/ rade exekútorom, tak sa taktiež vždy žalobca s C. dohodli, že peňažné prostriedky budú poskytnuté v hotovosti. Ten postup pri uzatváraní týchto právnych úkonov a poskytnutí peňazí ako aj vyplatení úroku za prvý rok pôžičky sa opakoval. Žalobca prichystal peňažné prostriedky, C. prichystal zmluvy o pôžičke a v prvých troch prípadoch i dohodu o pristúpení k záväzku, stretli sa. Žalobca vyplatil a C. prevzal v hotovosti ako konateľ žalovaného v 1/ rade dohodu o pristúpení k pôžičke, podpísali pripravené, resp. podpísali pripravenú zmluvu o pôžičke. Žalobca vyplatil C. dohodnutú sumu pôžičky, podpísali zmluvu o pôžičke. C. vyplatil žalobcovi úrok z pôžičky za prvý rok pôžičky, potom žalobca s C. ako žalovaným v 2/ rade podpísali dohodu o pristúpení k záväzku. Po jednom vyhotovení zmluvy o pôžičke a dohody o pristúpení k záväzku si ponechal žalobca tak, ako sa dohodli, C. zobral ďalšie vyhotovenia týchto právnych úkonov s tým, že na jednom vyhotovení, či už zmluvy o pôžičke alebo dohody o pristúpení k záväzku, C. overil svoje podpisy a takéto právne úkony doručil žalobcovi. Takto C. aj urobil a takéto zmluvy o pôžičke a dohody o pristúpení k záväzku so svojimi overenými podpismi u notára aj doručil žalobcovi. Pokiaľ ide o ďalší postup, tak ako predložili doklady v ďalšom období, dochádzalo k splácaniu prvej pôžičky, tak ako to predložili v čestnom prehlásení zo dňa 31.08.2017 ako prílohu žaloby, ktoré po vzájomnom odsúhlasení medzi žalobcom a C. podpísal C.. Tu je presne popísané aké úroky z poskytnutých pôžičiek boli zaplatené a ako bola splácaná istina z prvej pôžičky zo dňa 28.12.2010. Z tejto prvej pôžičky bolo zaplatené postupne u viacerých splátkach 85.400,- eur a zostalo teda z tejto prvej pôžičky z 28.12.2010 nesplatených 14.600,- eur ako aj úroky z omeškania. Z pôžičky zo dňa 26.01.2011 vo výške 50.000,- eur bol splatený 9% ročný úrok vo výške 4.500,- eur ale ani časť istiny nebola splatená. Rovnako to bolo aj s úrokmi z omeškania, ktoré z tejto druhej pôžičky zo dňa 26.01.2011 neboli uhradené ani z časti. Rovnako to bolo s pôžičkou zo dňa 11.04.2011, z ktorej boli uhradené úroky vo výške 4.500,- eur, pričom istina 50.000,- eur ani úroky z omeškania z tejto sumy neboli doteraz uhradené. Posledná pôžička bola 30.01.2012 so splatnosťou 31.12.2013 vo výške 50.000,- eur s 9% ročným úrokom. Z tejto pôžičky boli zaplatené úroky vo výške 4.500,- eur za prvý rok, pričom neboli zaplatené úroky z pôžičky za obdobie od 31.01.2013 do 31.12.2013, čo predstavuje sumu 4.117,81 eur. Istina z tejto pôžičky ani úroky z omeškania neboli doteraz uhradené. U tejto poslednej pôžičky nebola uzavretá dohoda o pristúpení k záväzku žalovaným v 2/ rade. U týchto pôžičiek nedošlo ku ich splateniu v dohodnutej lehote splatnosti, preto vždy po uplynutí lehoty splatnosti u každej pôžičky C. na jednej strane ako konateľ žalovaného v 1/ rade a na druhej strane ako pristupujúci dlžník podpísal uznanie dlhu podľa § 558 a nasl. ustanovení OZ. V zmysle tohto ustanovenia OZ došlo k prerušenie behu premlčacej lehoty a začala plynúť nová 10 ročná premlčacia lehota. Z tohto dôvodu nie je možné prijať argumentáciu žalovaného v 1/ rade, že došlo k premlčaniu dlhu. Rovnako pokiaľ ide o tieto právne úkony považujeme ich za platné, pretože boli podpísané s vážnym úmyslom, bez akýchkoľvek bočných úmyslov tak, ako vážne podmienené predchádzajúce právne úkony zmluvy o pôžičke ako aj dohody o pristúpení k záväzku. Nešlo teda pokiaľ ide o zmluvy o pôžičke, dohody o pristúpení k záväzku, či k uznaniu dlhu. V žiadnom prípade o nejaké fiktívne právne úkony, nebola tu snaha zo strany žalobcu alebo žalovaného v 2/ rade dohodnúť nejaký postup, ktorý by mal poškodiť záujmy žalovaného v 1/ rade ale naopak, všetky tieto právne úkony smerovali k pomoci žalovaného v 1/ rade dostať sa z komplikovanej ekonomickej, osobitne finančnej situácie tak, ako táto nepriaznivá ekonomická a osobitne finančná situácia žalovaného v 1/ rade je zadokumentovaná vyplýva aj z dokladov, ktoré boli založené do spisu, osobitne aj z dokladov, ktoré do spisu doložil samotný žalovaný v 2/ rade. Vyplýva to z viacerých vyjadrení žalovaného v 1/ rade, kde sa opakovane konštatuje, aké boli výsledky hospodárenia žalovaného v 1/ rade aké straty
žalovaný v 1/ rade vykazoval v rokoch 2008, osobitne v rokoch keď boli poskytované pôžičky a vyplýva to aj naposledy z predložených auditorských správ 100 % daňovej, ktoré sú súčasťou spisu. Zo správy auditora C. zo dňa 20.06.2011 na strane 4/5 nezávislý auditor sa vyjadril k účtovnej závierke za rok 2010 stanovisko, v ktorej uvádza, že spoločnosť, teda žalovaný v 1/ rade, počas roku 2010 dosiahla stratu vo výške 286.047,- eur a krátkodobé záväzky spoločnosti po splatnosti dosiahli na konci t.r. sumu 497.629,- eur. Nezávislý auditor výslovne uvádza, že uvedená situácia naznačuje existenciu významnej neistoty, ktorá môže vyvolať pochybnosť o schopnosti spoločnosti naďalej nepretržite pokračovať v činnosti. Sú to mimoriadne závažné konštatovania auditora, ktoré potvrdzujú tvrdenia nielen žalobcu ale aj žalovaného v 2/ rade, že žalovaný v 2/ rade ako ekonóm spoločnosti, spoločník a konateľ musel riešiť objektívnu nepriaznivú ekonomickú situáciu pre žalovaného v 1/ rade, keďže ako ekonóm spoločnosti si to považoval za svoju povinnosť a práve poskytnutie pôžičky od súkromnej osoby, keďže od bánk už nemohli takéto úvery dostať, tak bolo jedným zo spôsobov riešenia nepriaznivej finančnej situácie žalovaného v 1/ rade. Rovnako zo správy auditorky zo 100 % daňovej C. zo dňa 13.07.2013, ktorá bola súdu doručená 10.05.2018 na strane 3/3 sa k účtovnej závierke žalovaného v 1/ rade za rok 2012 vyjadrila, že spoločnosť, teda žalovaný v 1/ rade, za rok 2012 dosiahla stratu 268.774,- eur a krátkodobé záväzky spoločnosti po splatnosti ku dňu 31.12.2012 dosiahli sumu 584.534,- eur a auditorka znovu uvádza, závažnú skutočnosť, keď konštatuje, že uvedená situácia naznačuje existenciu významnej neistoty, ktorá môže vyvolať pochybnosť o schopnosti spoločnosti naďalej nepretržite pokračovať v činnosti. Sú to nepochybne jednoznačné vyjadrenia auditora o ekonomickej situácií žalovaného v 1/ rade, ktorú potom žalovaný v 2/ rade ako konateľ žalovaného v 1/ rade riešil, o.i. aj pôžičkami od žalobcu. Pokiaľ ide o ďalšie námietky, my sme sa priebežne vyjadrovali k námietkam žalovaného v 1/ rade. Tieto námietky žalovaného v 1/ rade sme dostatočne vyvrátili. Vyvrátili tvrdenie, že v čase keď boli poskytované pôžičky v hotovosti, že medzi podnikateľmi bolo možné urobiť finančné transakcie iba do výšky 5.000,- eur v hotovosti a to našim argumentom, že v tom čase takýto predpis neplatil. Vyvrátili sme argumentáciu, že išlo o fiktívne zmluvy, vysvetlili sme, že pokiaľ žalovaný v 2/ rade predložil aj niektoré nepodpísané zmluvy, je tu jednoduché vysvetlenie tým spôsobom, že žalovaný v 2/ rade mohol ako vyhotoviteľ týchto zmlúv vyhotoviť viaceré exempláre, ktoré mohli byť aj z časti nepodpísané, ale rozhodujúce právne úkony, tak ako sme ich súdu predložili podpísané boli riadnym spôsobom a sú platné. Rovnako poukázali na dôkazy, ktoré predložil samotný žalovaný v 1/ rade, že na účet žalovaného v 1/ rade alebo do pokladne C. vkladal finančné prostriedky, dokonca celkové sumy, ktoré uvádzal samotný žalovaný v 1/ rade presahovali sumu 500.000,- eur. Pokiaľ však ide o spôsob účtovania finančných prostriedkov u žalovaného v 1/ rade, zo strany žalovaného v 2/ rade toto žalobca považuje za internú záležitosť spoločnosti žalovaného v 1/ rade. Žalobca nevedel, ani po právnej stránke ho to nemuselo zaujímať, akým spôsobom sú peňažné prostriedky, ktoré na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky poskytol žalovaný v 1/ rade. Bol presvedčený, že ním poskytnuté finančné prostriedky sú riadne zaúčtované ako zmluvy o poskytnuté pôžičky od žalobcu. Až neskôr sa dozvedel, akým spôsobom boli nakladané s finančnými prostriedkami a ako boli účtované v účtovníctve žalovaného v 1/ rade. Tieto skutočnosti doteraz vysvetľoval i v trestných konaniach samotný C., nič to však nemení na pravdivosti tvrdení žalobcu a platnosti právnych úkonov o poskytnutí finančných prostriedkov žalobcov žalovanému v 1/ rade, na základe v žalobe uvedených zmlúv o pôžičkách. Nakoniec aj v účtovníctve žalovaný v 1/ rade, z dokladov, ktoré sú súčasťou spisu ako aj s vyjadrení žalovaného v 1 rade vyplýva, že žalovaný v 2 rade vkladal finančné prostriedky, pričom sa uvádzajú rôzne sumy od 158.000,- eur v účtovníctve žalovaného v 1 rade evidované záväzky žalovaného v 1 rade voči žalovanému v 2/ rade ako spoločníkovi až do výšky 181.000,- eur. Tieto skutočnosti vyplývajú z viacerých dokladov aj z vyjadrení nielen žalobcu a žalovaného v 2/ rade ale aj z dokladov, ktoré predložil samotný žalovaný v 1/ rade a aj z viacerých vyjadrení žalovaného v 1/ rade. Pokiaľ ide o zmluvy o pôžičke, dohody o pristúpení k záväzku ako aj uznania dlhu sú platnými právnymi úkonmi, že nešlo v žiadnom prípade o fiktívne právne úkony s úmyslom poškodiť žalovaného v 1/ rade ale že šlo o vážne myslené právne úkony, ktoré mali naopak pomôcť k vyriešeniu problematickej finančnej situácie žalovaného v 1/ rade. Bolo dostatočným spôsobom preukázané poskytnutie finančných prostriedkov za podmienok dohodnutých v zmluvách o pôžičkách, že tieto finančné prostriedky reálne prevzal štatutárny zástupca žalovaného v 1/ rade C. a že tieto prostriedky aj reálne vkladal do pokladne a na účet žalovaného a riešil nepriaznivú ekonomickú situáciu žalovaného v 1/ rade. Je internou záležitosťou žalovaného v 1/ rade, akým spôsobom účtoval o týchto finančných prostriedkov a v akom rozsahu žalovaný v 2/ rade vložil tieto finančné prostriedky do pokladne alebo na účet žalovaného v 2/ rade a ako s nimi bolo naložené. Nič to pritom nemení na zodpovednosti a povinnosti záväzku žalovaného v 1/ rade a pokiaľ ide o prvé pôžičky aj záväzky a povinnosti žalovaného spoločne a nerozdielne, eventuálne u štvrtej pôžičky len u žalovaného v 1/ rade splatiť poskytnuté pôžičky ako aj úrok z pôžičky, pokiaľ ide o štvrtú pôžičku ako aj úroky z omeškania.
9/ Právny zástupca žalovaného v 1/ rade na pojednávaní uviedol, že nebol produkovaný ani jeden dôkaz zo strany žalobcu, ktorým by preukázal reálnosť vkladov vo výškach, podľa jednotlivých zmlúv o pôžičkách, ktorá reálnosť vkladov zostala len vo verbálnom tvrdení na dnešnom pojednávaní. Nie zmluva o pôžičke je v súdnej praxi považovaná za doklad aj o reálnom odovzdaní predmetu pôžičky. Podľa žalobcu boli vyhotovené žalovaným v 2/ rade a podľa žalovaného v 2/ rade na pojednávaní v inej veci, z ktorého zápisnicu doručil do tunajšieho spisu je zrejmé, že tieto zmluvy o pôžičkách nevyhotovoval ani žalovaný v 1/ rade, ale podľa všetkého tretia osoba. Okrem zmluvy na pôžičku vo výške 100.000,- eur, kde mal byť podpis C. overený v rovnaký deň, u ostatných zmlúv je preukázané, že podpisy C. boli overované až niekoľko dní po podpísaní týchto zmlúv. Do dnešného dňa zo strany žalobcu nebol predložený ani jediný listinný dôkaz o tom, či boli finančné prostriedky v žalovaných výškach žalobcom reálne odovzdané na účet alebo do pokladne spoločnosti, t. j. žalovaného v 1/ rade. Keďže tomu tak nebolo, nie sme pasívne legitimovaní v tomto spore, aj napriek tomu, že súd 1. inštancie má v spise založené zmluvy o pôžičkách. Pasívne legitimovaní by boli len vtedy, keby žalovaná strana v 1/ rade od žalobcu aj reálne teda v skutočnosti finančné prostriedky prevzala. Čo sa však v tomto prípade stalo? Podľa obsahu zmlúv o pôžičkách mal finančné prostriedky osobne prevziať C.. Tieto finančné prostriedky však tak, ako býva pri finančných operáciách zvykom nevložil hneď na účet alebo do pokladne spoločnosti ale vkladal si ich na svoj účet a údajne potom z tohto účtu ich vkladal na účet spoločnosti alebo do pokladne spoločnosti. Žalobca, ktorý tvrdí že skutočne C. odovzdal tieto finančné prostriedky, tak žalovaný v 2/ rade sa nesprával ako konateľ spoločnosti a nekonal v mene spoločnosti, pretože finančné prostriedky, ktoré prebral od žalobcu považoval za svoje vlastné. Dokazuje to ako jeho výpoveď pred policajnými orgánmi, tak i jeho vyjadrenia, ale aj zápis z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti z roku 2015, ktorý predložil do spisu. Čo je však v tomto prípade najpodstatnejšie je to, čo potvrdzuje aj PZ žalovaného v 2/ rade vo svojom vyjadrení, kde predložil súdu súvahu žalovaného v 1/ rade a oponuje, že žalovaný v 1/rade eviduje záväzky voči spoločníkovi C.. To znamená, že žalovaný v 1/rade aj napriek existencii zmlúv o pôžičkách nemal žiadny reálny vzťah s poskytnutými finančnými prostriedkami C., ktoré tieto považoval za vlastné a disponoval s nimi ako vlastnými. Ako žalovaný v 1/ rade mal vedieť o tom, že finančné prostriedky, ktoré vkladal žalovaný v 2/ rade na účet alebo do pokladne spoločnosti boli finančné prostriedky žalobcu. To preto, lebo dnes už máme ďalšie vedomosti o nakladaní s finančnými prostriedkami v hotovosti aj z účtu STK plus s.r.o. DK a ak PZ žalovaného v 2/ rade vo vyjadreniach poukazuje na skutočnosť, že v účtovníctve vykazujeme vyšší vklad finančných prostriedkov ako ich výber, tak dovoľujeme si tvrdiť, že takéto konanie žalovaného v 2/ rade v pozícií konateľa zodpovedného za finančné záležitosti je v rozpore nielen s jeho postavením v spoločnosti ale aj s morálkou a právom. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu na údajné ekonomické problémy žalovaného v 1/ rade nevrátil aj k tomuto problému. Nikdy nepopierali, že by spoločnosť nemala v určitom období problémy. Tieto však vznikli práve konaním žalovaného v 2/ rade, ktorý nesprávnym obchodom SWAP spôsobil škodu vyššiu ako 400.000,- eur. Žalovaný v 1/ rade túto škodu dokázal splácať a ide o obdobie, ktoré žalobca vytrhol z hospodárenia spoločnosti vo svojom vystúpení k správam auditora. Správania sa žalovaného v 2/ rade, ktoré nebolo transparentné najmä preto, že ako z dôkazov, ktoré súdu predložil, a to z knihy analytickej evidencie za roky 2010 - 2016 o účtovanie na účte 365-111, kde boli z ich strany zistené zvláštne pohyby finančných prostriedkov zo stany žalovaného v 2/ rade. Pri týchto pohyboch nie je ani jedna zmienka o tom, že by išlo o finančné prostriedky, ktoré odovzdal žalobca C.. Takto napr. dňa 18.02.2013 pod položkou D. osobný vklad bolo vložených 15.000,- eur. Takto na druhý deň 19.02.2013 pod položkou vratka vkladu bolo vybraných 15.000,- eur. Žalovaný v 1/ rade skutočne sa musí pozastaviť nad tým, aký zmysel mali vklady a výbery pod názvom vratky vkladu zo strany C., keď napr. už v roku 2010 kedy si mal požičať žalovaný v 1/ rade sumu 100.000,- eur. Dňa 16.12.2010 z pokladne spoločnosti na účet spoločnosti previedol 34.000,- eur. Aké problémy potom žalovaný v 1/ rade mohol mať, keď tieto finančné operácie dokazujú, že bolo manipulované s finančnými prostriedkami inej spoločnosti a možno aj žalobcu. To však preukázané nemáme. Ak teda finančné prostriedky preberal v mene spoločnosti C., tak žalobca podal žalobný návrh správne z toho dôvodu, že finančné prostriedky mal vrátiť ten kto ich reálne prevzal, a nie ten, ktorý nemá preukázané reálne vložené finančné prostriedky žalobcom a ani zo strany žalovaného v 2/ rade.
10/ Právny zástupca žalovaného v 2/ rade uviedol, že z doterajších vyjadrení účastníkov konania a to tak za dôkazov predložených žalobcom a jeho vyjadrení prednesených na dnešnom pojednávaní ako aj z vyjadrenia predneseného žalovaného v 1/ rade je jasne preukázané, že tu existoval zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, a to na základe medzi nimi uzatvorenými zmluvami o pôžičkách. Pokiaľ sa žalovaný v 1/ rade bráni spôsobom, že tvrdí, že mu finančné prostriedky poskytnuté žalobcom
v hotovosti nemali byť nikdy odovzdané, tak už momentom prevzatia týchto finančných prostriedkov konateľom žalovaného v 1/ rade došlo po právnej stránke k odovzdaniu a prevzatiu týchto finančných prostriedkov. Je totiž nesporné, že C. bol v rozhodujúcom čase, presne v momente prevzatia finančných prostriedkov konateľom žalovaného v 1/ rade. Bol oprávnený konať samostatne a keďže žalovaný v 1/ rade ako právnická osoba s.r.o. koná tak, že za ňu robí právne úkony konateľ, nemôže tu byť sporu o tom, či došlo nielen k uzatvoreniu právneho úkonu, ale nemôže byť sporu ani o tom, či boli peňažné prostriedky veriteľom odovzdané a dlžníkom prevzaté. Ak z akéhokoľvek dôvodu žalovaný v 1/ rade vo svojich účtovných záznamoch evidoval a eviduje takto ním prevzaté finančné prostriedky, spôsobom ktorý v rámci svojej obrany v tomto spore chce použiť na vyvolanie dojmu, že sa má alebo môže jednať o iné finančné prostriedky, než tie ktoré mu poskytol žalobca, tak takáto forma obrany je len účelová. Práve podľa účtovných záznamov, konkrétne z knihy analytickej evidencie, ktoré predložil súdu samotný žalovaný v 1/ rade, je vydokladovateľné, že práve dňoch keď žalovaný v 1/ rade prevzal osobou svojho konateľa v hotovosti finančné prostriedky tak, C. tieto prostriedky buď cez účet alebo v hotovosti zaevidoval v účtovníctve žalovaného v 1/ rade. Tieto záznamy z účtovnej evidencie sa nachádzajú v spise na č.l. 61-68. Dokazujú, že pri poskytnutí prvej pôžičky došlo už v dňoch 28.12.2010 k zaevidovaniu z tejto pôžičky prijatých finančných prostriedkov vo výške 20 000 eur, a dňa 30.12.2010 došlo k zaevidovaniu finančných prostriedkov vo výške 67.400,- eur, dňa 31.12.2010 boli zaevidované prostriedky vo výške spolu 2.940,- eur. Finančné prostriedky, ktoré boli takto zaevidované v dňoch 28.12. a 30.12.2010 boli prevedené na účet spoločnosti žalovaného v 1/ rade, tie ďalšie platby boli evidované cez pokladňu. Pokiaľ ide o pôžičku z januára roku 2012 tak už dňa 31.01.2012 boli do účtovníctva žalovaného v 1/ rade vložené a riadne zaevidované finančné prostriedky vo výške 44.000,- eur a dňa 02.02.2012 vo výške 1.000,- eur. To znamená, že ak podľa v zmluve o pôžičke dohodnutých podmienok si veriteľ po odovzdaní celej sumy 50.000,- eur žalovanému v 1/ rade od neho nechal zaplatiť sumu 5.000,- eur ako dohodnutý ročný úrok, tak je jasné, že celých zvyšných 45.000,- eur mal žalovaný v 1/ rade k dispozícií a boli aj v jeho účtovníctve riadne zaznamenané. Vzhľadom na neustále sa opakujúce vyjadrenia žalovaného v 1/ rade, ktorý poukazuje na to, že žalovaný v 2/ rade si mal z pokladne žalovaného v 1/ rade alebo prevodom na svoj účet v rokoch 2010-2015 previezť sumu ako píše žalovaný v 1/ rade minimálne 434.690,57 eur, tak k tejto sume dospel žalovaný podľa všetkého práve spočítaním súm uvedených vo svojej knihe analytickej evidencie, kde na podúčte č. 365 eviduje v stĺpčeku má dať sumy, ktoré mali ísť smerom od žalovaného v 1/ rade k žalovanému v 2/ rade a toto číslo, resp. takúto sumu predkladá súdu tvrdiac, že táto suma oveľa, oveľa prevyšuje sumu, ktorú naopak mal žalovaný v 1 rade obdržať, avšak hneď vedľajší stĺpček označený D, čiže dal, je v knihe analytickej evidencie stĺpcom, kde v podvojnom účtovníctve sú podrobne vyjadrené sumy, ktoré či už v hotovosti, alebo cez účet boli zaplatené, resp. vložené v prospech žalovaného v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade však už akosi opomenul dať súdu na vedomie to, že spočítaním relevantných súm v tomto stĺpci označený písmenom D dôjdeme k sume väčšej než 555.000,- eur, to znamená, že už len matematickým odpočítaním tzv. saldo konta, je úplne jasné, že si žalovaný v 2/ rade nikdy nemohol neoprávnene svojvoľne prebrať alebo vziať sumu tvrdenú žalovaným v 1/ rade. Ešte chcem podotknúť, že nie je pravdou ani tvrdenie žalovaného v 1/ rade, že nemal vedomosť alebo nemohol mať vedomosť o pôžičkách, ktoré mu boli zo strany žalobcu poskytnuté a to preto, lebo vždy po skončení účtovného obdobia kalendárneho roka zostavoval žalovaný v 1 rade účtovnú závierku, túto si nechával vždy overiť aj nezávislým auditorom a bolo úplne evidentné, že v účtovníctve sa nachádzajú prostriedky z cudzích zdrojov, každoročne auditor na toto skutočnosť upozorňoval, ale to, že či už druhý konateľ spoločnosti žalovaného v 1/ rade alebo aj spoločníci na hlavnom zhromaždení neriešili takto vzniknutú situáciu, nemôže byť teraz vyhodnotené na ťarchu žalovaného v 2/ rade. Okrem toho zmluvy o pôžičkách sa nachádzali u žalovaného v 1/ rade a ak tvrdí, že ich nemal k dispozícií, tak musí túto skutočnosť preukázať. Ani to však by neznamenalo, že tieto zmluvy sú neplatné alebo že z akéhokoľvek dôvodu nezaväzujú.
11/ Súd na prejednanie veci nariadil predbežné prejednanie sporu a následne pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného 2/ a konateľa žalovaného 1/ C., ako aj dokazovanie listinami, ktoré do spisu predložili strany sporu, resp. ktoré na ich návrh zabezpečil súd, vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v pripojených spisoch OR PZ Dolný Kubín a KR PZ Žilina. Z navrhnutých dôkazov súd nevykonal dôkaz výsluchom svedkyne C. a znalecké dokazovanie znalcom z odboru účtovníctva, ako aj znalecké dokazovanie za účelom zistenia obdobia, kedy boli zmluvy oboma účastníkmi podpísané.
12/ Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc tiež zo skutkových tvrdení, ktoré v konaní nebolo sporné (a ktorých pravdivosti súd nemal pochybnosť) súd zistil nasledovný skutkový stav.
13/ S dátumom 28.12.2010 bola vyhotovená zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky v sume 100.000,- eur. Ako veriteľ bol uvedený žalobca a ako dlžník žalovaný v 1/ rade, zastúpený žalovaným v 2/ rade ako konateľom. Dlžník sa zaviazal požičanú sumu vrátiť do 31.12.2011 v hotovosti v mieste bydliska veriteľa, a to spolu s 9 % ročným úrokom. Žalovaný 2/ zmluvu o pôžičke vlastnoručne podpísal dňa 28.12.2010 pred poverenou pracovníčkou notárky L. S rovnakým dátumom a v rovnaký deň bola vyhotovená a podpísaná aj dohoda o pristúpení k záväzku, na základe ktorej žalovaný 2/ pristúpil s poukazom na ust. § 533 Občianskeho zákonníka k dlhu žalovaného 1/ vyplývajúceho z vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke. Zmluva o pôžičke, ako aj dohoda o pristúpení k záväzku, vrátane osvedčovacích doložiek boli zviazané šnurovacím materiálom. Dňa 29.12.2010 bolo z vyššie uvedenej pôžičky uhradených 9.000,- eur titulom dohodnutých úrokov.
14/ S dátumom 26.01.2011 bola vyhotovená zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky v sume 50.000,- eur. Ako veriteľ bol uvedený žalobca a ako dlžník žalovaný v 1/ rade, zastúpený žalovaným v 2/ rade ako konateľom. Dlžník sa zaviazal požičanú sumu vrátiť do 31.01.2012 v hotovosti v mieste bydliska veriteľa, a to spolu s 9 % ročným úrokom. Žalovaný 2/ zmluvu o pôžičke vlastnoručne podpísal dňa 27.01.2011 pred poverenou pracovníčkou notárky L.. S rovnakým dátumom a v rovnaký deň bola vyhotovená a podpísaná aj dohoda o pristúpení k záväzku, na základe ktorej žalovaný 2/ pristúpil s poukazom na ust. § 533 Občianskeho zákonníka k dlhu žalovaného 1/ vyplývajúceho z vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke. Zmluva o pôžičke, ako aj dohoda o pristúpení k záväzku, vrátane osvedčovacích doložiek boli zviazané šnurovacím materiálom. Dňa 26.01.2011 bolo z vyššie uvedenej pôžičky uhradených 4.500,- eur titulom dohodnutých úrokov.
15/ S dátumom 11.04.2011 bola vyhotovená zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky v sume 50.000,- eur. Ako veriteľ bol uvedený žalobca a ako dlžník žalovaný v 1/ rade, zastúpený žalovaným v 2/ rade ako konateľom. Dlžník sa zaviazal požičanú sumu vrátiť do 30.04.2012 v hotovosti v mieste bydliska veriteľa, a to spolu s 9 % ročným úrokom. Žalovaný 2/ zmluvu o pôžičke vlastnoručne podpísal dňa 14.04.2011 pred poverenou pracovníčkou notárky L. S rovnakým dátumom a v rovnaký deň bola vyhotovená a podpísaná aj dohoda o pristúpení k záväzku, na základe ktorej žalovaný 2/ pristúpil s poukazom na ust. § 533 Občianskeho zákonníka k dlhu žalovaného 1/ vyplývajúceho z vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke. Zmluva o pôžičke, ako aj dohoda o pristúpení k záväzku, vrátane osvedčovacích doložiek boli zviazané šnurovacím materiálom. Dňa 11.04.2011 bolo z vyššie uvedenej pôžičky uhradených 4.500,- eur titulom dohodnutých úrokov. 16/ S dátumom 30.01.2012 bola vyhotovená zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky v sume 50.000,- eur. Ako veriteľ bol uvedený žalobca a ako dlžník žalovaný v 1/ rade, zastúpený žalovaným v 2/ rade ako konateľom. Dlžník sa zaviazal požičanú sumu vrátiť do 31.12.2013 v hotovosti v mieste bydliska veriteľa, a to spolu s 9 % ročným úrokom. Žalovaný 2/ zmluvu o pôžičke vlastnoručne podpísal dňa 08.02.2012 pred poverenou pracovníčkou notára L.. Zmluva o pôžičke, vrátane osvedčovacej doložky bola zviazané šnurovacím materiálom. Dňa 30.01.2012 bolo z vyššie uvedenej pôžičky uhradených 4.500,- eur titulom dohodnutých úrokov.
17/ Ako to vyplýva z vyjadrenia žalovaného 2/ na pojednávaní dňa 18.04.2018 na tunajšom súde vo veci 9Cb/29/2017 (č.l. 173 spisu) zmluvy o pôžičkách mala vyhotovovať C., v tom čase (od roku 1995 do roku 2014) vedúca učtárne žalovaného 1/. Na pojednávaní vo veci 6C/56/2017 žalovaný 2/ uviedol, že zmluvy vyhotovovala jeho účtovníčka. Žalovaný 1/ navrhol, aby bola v konaní C.. vypočutá ako svedkyňa, a to za účelom zistenia pôvodu finančných prostriedkov, ktoré mali byť účtované ako pôžička od žalobcu, ale aj k tomu, či boli žalovaným 2/ poskytované finančné prostriedky v hotovosti od STK, s.r.o. DK a k tomu, či vyhotovila zmluvy o pôžičkách alebo nie. Súd tento dôkaz nevykonal, a to z dôvodu, že jednak ho žalovaný 1/ označil oneskorene (až na pojednávaní dňa 17.05.2018, hoci tvrdenie žalovaného 2/ o tom, že zmluvy vyhotovovala C. mu bolo známe už dňa 18.04.2018). Takisto z pripojených trestných spisov, konkrétne z výsluchu C. zo dňa 14.06.2016 (č.l. 432-433 pripojeného spisu KR PZ Žilina) mal žalovaný 1/ ako poškodený v trestnom konaní vedomosť, že to bola ona, kto účtoval peniaze prinesené IO. a účtovala ich ako jeho osobný vklad, resp. ako pôžičku od iného veriteľa pre spoločnosť NSC, pričom odkiaľ ich C. doniesol, zohnal, o tom nemala vedomosť. O povinnosti označiť dôkazy včas bol pritom žalovaný 1/ poučený opakovane (č.l. 42, č.l. 111) s tým, že mal možnosť označiť tento dôkaz aj na predbežnom prejednaní sporu, resp. po ňom a pred pojednávaním. Súd na druhom mieste tento dôkaz nevykonal z dôvodu, že zisťovanie toho, kto vyhotovoval zmluvy bolo podľa názoru súdu v konaní
bezpredmetné, pretože rozhodujúcim bolo len posúdenie či a kedy došlo k vzniku zmlúv (k tomu viď odôvodnenie nižšie).
18/ S dátumom vyhotovenia dňa 12.01.2012 žalovaný 2/ ako konateľ dlžníka zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 28.12.2010 a pristupujúci dlžník podľa dohody o pristúpení dlhu zo dňa 28.12.2010 podpísal uznanie dlhu podľa § 558 a nasl. Občianskeho zákonníka, v ktorom potvrdil, že má voči veriteľovi dlh, ktorý pozostáva z pôžičky vo výške 100.000,- eur, ktorú veriteľ poskytol dlžníkovi dňa 28.12.2010 s 9 % ročným úrokom s tým, že pôžičku dlžník vráti veriteľovi do 31.12.2011, pričom tento dlh dlžník, ani pristupujúci dlžník doteraz ani sčasti nesplatili a dlžník a pristupujúci dlžník týmto uznávajú svoj dlh voči veriteľovi uvedený v tejto dohode a zaväzujú sa tento dlh vo výške 100.000,- eur s 9 % ročným úrokom veriteľovi zaplatiť.
19/ S dátumom vyhotovenia dňa 09.02.2012 žalovaný 2/ ako konateľ dlžníka zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 26.01.2011 a pristupujúci dlžník podľa dohody o pristúpení dlhu zo dňa 26.01.2011 podpísal uznanie dlhu podľa § 558 a nasl. Občianskeho zákonníka, v ktorom potvrdil, že má voči veriteľovi dlh, ktorý pozostáva z pôžičky vo výške 50.000,- eur, ktorú veriteľ poskytol dlžníkovi dňa 26.01.2011 s 9 % ročným úrokom s tým, že pôžičku dlžník vráti veriteľovi do 31.01.2012, pričom tento dlh dlžník, ani pristupujúci dlžník doteraz ani sčasti nesplatili a dlžník a pristupujúci dlžník týmto uznávajú svoj dlh voči veriteľovi uvedený v tejto dohode a zaväzujú sa tento dlh vo výške 50.000,- eur s 9 % ročným úrokom veriteľovi zaplatiť.
20/ S dátumom vyhotovenia dňa 15.05.2012 žalovaný 2/ ako konateľ dlžníka zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 11.04.2011 a pristupujúci dlžník podľa dohody o pristúpení dlhu zo dňa 11.04.2011 podpísal uznanie dlhu podľa § 558 a nasl. Občianskeho zákonníka, v ktorom potvrdil, že má voči veriteľovi dlh, ktorý pozostáva z pôžičky vo výške 50.000,- eur, ktorú veriteľ poskytol dlžníkovi dňa 11.04.2011 s 9 % ročným úrokom s tým, že pôžičku dlžník vráti veriteľovi do 30.04.2012, pričom tento dlh dlžník, ani pristupujúci dlžník doteraz ani sčasti nesplatili a dlžník a pristupujúci dlžník týmto uznávajú svoj dlh voči veriteľovi uvedený v tejto dohode a zaväzujú sa tento dlh vo výške 50.000,- eur s 9 % ročným úrokom veriteľovi zaplatiť.
21/ S dátumom vyhotovenia dňa 13.01.2014 žalovaný 2/ ako konateľ dlžníka zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 30.01.2012 podpísal uznanie dlhu podľa § 558 a nasl. Občianskeho zákonníka, v ktorom potvrdil, že má voči veriteľovi dlh, ktorý pozostáva z pôžičky vo výške 50.000,- eur, ktorú veriteľ poskytol dlžníkovi dňa 30.01.2012 s 9 % ročným úrokom s tým, že pôžičku dlžník vráti veriteľovi do 31.12.2013, pričom tento dlh dlžník doteraz ani sčasti nesplatil a dlžník týmto uznáva svoj dlh voči veriteľovi uvedený v tejto dohode a zaväzuje sa tento dlh vo výške 50.000,- eur s 9 % ročným úrokom veriteľovi zaplatiť.
22/ Z čestného prehlásenia žalovaného 2/ na č.l. 25 spisu vyplýva, že z titulu zmlúv o pôžičkách zo dňa 28.12.2010, 26.01.2011, 11.04.2011 a 30.01.2012 bolo žalobcovi zaplatených spolu 107.900,- eur, a to nasledovne: 29.12.2010 vo výške 9.000,- eur, ktoré boli použité na splatenie úrokov z pôžičky zo dňa 28.12.2010, 26.01.2011 vo výške 4.500,- eur, ktoré boli použité na splatenie úrokov z pôžičky zo dňa 26.01.2011, 11.04.2011 vo výške 4.500,- eur, ktoré boli použité na splatenie úrokov z pôžičky zo dňa 11.04.2011, 30.01.2012 vo výške 4.500,- eur, ktoré boli použité na splatenie úrokov z pôžičky zo dňa 30.01.2012, 23.3.2012 vo výške 3.000,- eur, ktoré boli použité na splatenie istiny z pôžičky zo dňa 28.12.2010, 17.5.2012 vo výške 3.000,- eur, ktoré boli použité na splatenie istiny z pôžičky zo dňa 28.12.2010, 29.6.2012 vo výške 2.000,- eur, ktoré boli použité na splatenie istiny z pôžičky zo dňa 28.12.2010, 25.7.2012 vo výške 2.000,- eur, ktoré boli použité na splatenie istiny z pôžičky zo dňa 28.12.2010, 5.9.2012 vo výške 2.000,- eur, ktoré boli použité na splatenie istiny z pôžičky zo dňa 28.12.2010, 2.10.2012 vo výške 1.500,- eur, ktoré boli použité na splatenie istiny z pôžičky zo dňa 28.12.2010, 6.11.2012 vo výške 1.000,- eur, ktoré boli použité na splatenie istiny z pôžičky zo dňa 28.12.2010, 6.5.2013 vo výške 2.400,- eur, ktoré boli použité na splatenie istiny z pôžičky zo dňa 28.12.2010, 12.6.2013 vo výške 7.500,- eur, ktoré boli použité na splatenie istiny z pôžičky zo dňa 28.12.2010, 17.7.2013 vo výške 5.000,- eur, ktoré boli použité na splatenie istiny z pôžičky zo dňa 28.12.2010, 16.8.2013 vo výške 6.000,- eur, ktoré boli použité na splatenie istiny z pôžičky zo dňa 28.12.2010, 26.3.2015 vo výške 28.000,- eur, ktoré boli použité na splatenie istiny z pôžičky zo dňa 28.12.2010 a 20.5.2015 vo výške 22.000,- eur, ktoré boli použité na splatenie istiny z pôžičky zo dňa 28.12.2010.
23/ V danom prípade žalovaný 2/ potvrdil žalobcom tvrdené skutočnosti, a to, že došlo k uzavretiu predmetných zmlúv o pôžičkách a následne k ich hotovostnému odovzdaniu k jeho rukám (žalovaného 2/), pričom táto pôžička bola poskytnutá žalovanému 1/.
24/ Žalovaný 1/ založil svoju obranu na tvrdení, že v skutočnosti nešlo o pôžičku medzi žalobcom a žalovaným 1/, ale o pôžičku medzi žalobcom a žalovaným 2/ zakrytý fingovanými zmluvami o pôžičkách uzavretých v neprospech žalovaného v 1/ rade. Žalovaný 1/ poukazoval na to, že v jeho účtovníctve nie je zaevidovaná žiadna z týchto pôžičiek, ani neexistuje žiadny záznam o tom, že by boli žalobcom poskytnuté sumy poukázané na účet spoločnosti alebo v hotovosti vložené do jej pokladne.
25/ Súd túto obranu nevyhodnotil ako dôvodnú na základe týchto skutočností: V zmluvách o pôžičkách je ako dlžník uvedený žalovaný 1/, zastúpený žalovaným 2/ ako konateľom, pričom z dátumu notársky overených podpisov žalovaného 2/ na týchto zmluvách možno prijať nepochybný záver, že zmluvy boli žalovaným 2/ podpísané dňa 28.12.2010, 27.01.2011, 11.04.2011 a 08.02.2012. Z tohto dôvodu súd nevykonal žalovaným 1/ navrhnuté znalecké dokazovanie, ktorým malo byť zisťované obdobie, kedy boli zmluvy oboma účastníkmi podpísané.
26/ Medzi stranami nebola sporná skutočnosť vyplývajúca z údajov obchodného registra (č.l. 8-9 spisu), že žalovaný 2/ bol v období od 25.08.1994 až do 19.10.2015 konateľom žalovaného 1/, a to popri druhom konateľovi C., s tým, že každý z týchto konateľov spoločnosť zastupovali a za ňu podpisovali každý samostatne.
27/ Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
28/ V tomto prípade je zrejmé, že spoločenská zmluva neurčila inak, pretože v obchodnom registri bolo konanie v mene spoločnosti uvedené tak, že spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú konatelia, každý samostatne.
29/ Podľa § 13 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa. Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť. Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené.
30/ Vychádzajúc z citovaných ustanovení potom možno uzavrieť, že ak žalovaný 2/ vstúpil do zmluvného vzťahu s veriteľom (žalobcom) ako konateľ žalovaného 1/, t.j. ak vystupoval ako štatutárny orgán (a nie ako fyzická osoba), zmluvný vzťah vznikol medzi žalobcom a spoločnosťou, za ktorú žalovaný 2/ konal, t.j. medzi žalobcom a žalovaným 1/. Konanie žalovaného 2/, ktorým dohodol a prevzal pôžičky ako konanie osoby vykonávajúcej pôsobnosť štatutárneho orgánu žalovaného 1/ zaväzuje žalovaného 1/, keď neprekračuje pôsobnosť štatutárneho orgánu vymedzenú zákonom a nebolo tvrdené, že by prekračovala pôsobnosť, ktorá mu bola v medziach zákona zverená (napr. spoločenskou zmluvou).
31/ Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného 1/, že malo ísť o fingované zmluvy o pôžičkách v tom zmysle, že išlo fakticky o pôžičky žalovaného 2/, súd uvádza, že ak by tomu tak malo byť, tak je nelogické, aby žalovaný 2/ súčasne so zmluvami o pôžičke zo dňa 28.12.2010, 26.01.2011 a 11.04.2011 podpísal aj dohodu o pristúpení záväzku, na základe ktorej sa stal s poukazom na ust. § 533 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžníkom žalobcu popri žalovanom 1/ a zaviazaným s ním spoločne a nerozdielne. Takisto by nedávalo zmysel konanie žalovaného 2/ po poskytnutí pôžičiek spočívajúce v tom, že peniaze z pôžičiek vkladal na účet, či do pokladne žalovaného 1/. V deň uzavretia zmluvy o pôžičke 28.12.2010, kedy po odpočítaní zaplatených úrokov faktická suma pôžička predstavovala 90.000,- eur bolo žalovaným 2/ na účet žalovaného 1/ vložených 20.000,- eur a dňa 30.12.2010 67.400,- eur, t.j. spolu 87.400,- eur (č.l. 68 spisu). V deň nasledujúci po uzavretí zmluvy o pôžičke zo dňa 26.01.2011, kedy po odpočítaní zaplatených úrokov faktická suma pôžička predstavovala 45.000,- eur bolo žalovaným 2/na účet
žalovaného 1/ vložených 2.500,- eur a 43.000,- eur, čo spolu predstavuje 45.500,- eur (č.l. 66 spisu). Po uzavretí zmluvy o pôžičke zo dňa 11.04.2011 faktická suma pôžičky po odpočítaní zaplatených úrokov predstavovala 45.000,- eur a žalovaný 2/na účet žalovaného 1/ vložil dňa 11.04.2011 sumu 15.500,- eur, 12.04.2011 sumu 15.000,- eur, 13.04.2011 sumu 1.500,- eur, 27.04.2011 sumu 1.100,- eur, 31.05.2011 sumu 220,- eur, 03.06.2011 sumu 200,- eur a 20.06.2011 sumu 15.000,- eur atď (č.l. 66 spisu). Po uzavretí zmluvy o pôžičke zo dňa 31.01.2012 faktická suma pôžičky po odpočítaní zaplatených úrokov predstavovala 45.000,- eur a žalovaný 2/na účet žalovaného 1/ vložil dňa 31.01.2012 sumu 44.000,- eur a dňa 02.02.2012 sumu 1.000,- eur a dňa 03.02.2012 sumu 1.000,- eur atď. (č.l. 64 spisu).
32/ Vyššie uvedené potvrdzuje, že k poskytnutiu pôžičiek skutočne došlo (a tieto sa aj dostali do majetku žalovaného 1/), pričom skutočnosť, či boli účtované správne a v správnej výške nemá vplyv na to, že záväzok vrátiť pôžičky vznikol žalovanému 1/ už tým, že zmluvy boli uzavreté jeho štatutárnym orgánom (konateľom), ktorý aj pôžičky prevzal do svojich rúk v hotovosti, pričom k tomu došlo v čase, keď ešte nebol v účinnosti zákon č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti, nakoľko tento nadobudol účinnosť až 01.01.2013. Záväzok vrátiť pôžičky vznikol popri žalovanom 1/ aj žalovanému 2/ vo vzťahu k prvým trom pôžičkám z dôvodu jeho pristúpenia k dlhu. Z dôvodu, že podľa názoru súdu následné nakladanie a účtovanie poskytnutých pôžičiek nemôže mať vplyv na vznik/zánik záväzku vrátiť pôžičku, súd nevykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru účtovníctva, ako to navrhol žalovaný 1/ za účelom preukázania, či a aké finančné prostriedky boli žalovaným 2/ vložené do spoločnosti žalovaného 1/.
33/ Žalovaný 2/ pritom poskytol logické vysvetlenie prečo o sumách požičaných od žalobcu nebolo účtované ako o pôžičkách, a to, že žalovaný v 1/ rade bol v danom období v zlej finančnej situácii, pre ktorú bolo voči nemu vedených viacero exekúcii a tak tieto vkladal a aj vyberal žalovaný 2/ za účelom úhrady splatných záväzkov a momentálnych potrieb spoločnosti tak, aby tieto neboli súdnymi exekútormi zablokované. Jeho tvrdenie preukazuje zoznam exekučných konaní na č.l. 360 pripojeného spisu KR PZ Žilina, z ktorého vyplýva, že žalovaný 1/ mal v čase pôžičiek, resp. pred nimi, veriteľov ako daňový úrad, či zdravotné poisťovne a exekučne vymáhané sumy neboli v zanedbateľnej výške. Rovnako to, že spoločnosť sanovala svoj nepriaznivý stav pôžičkami od fyzických osôb preukazuje auditorská správa žalovaného 1/ na č.l. 203 spisu, z ktorej vyplýva, že spoločnosť v roku 2010 prijala finančnú výpomoc od fyzických osôb, pričom zároveň z tejto správy vyplýva, že roku 2010 mala spoločnosť stratu 286.047,- eur a krátkodobé záväzky po splatnosti 497.629,- eur Podľa auditorskej správy na č.l. 195 spisu aj v roku 2012 bola spoločnosť v strate (268.774,- eur) a krátkodobé záväzky po splatnosti boli vo výške 584.534,- eur.
34/ Pokiaľ žalovaný 1/ poukazoval na to, že nepriaznivý stav spoločnosti spôsobil žalovaný 2/ tým, že bez súhlasu ostatných spoločníkov dohodol tzv. zabezpečovací derivát swap, ktorý znamenal pre spoločnosť stratu 35.160,- eur mesačne, túto okolnosť súd nemohol v prejednávanej veci zohľadniť, pretože rovnako ako v prípade vedenia účtovníctva, aj v tomto prípade ide o vnútornú záležitosť žalovaného 1/, resp. o vzťah medzi ním a žalovaným 2/, ktorý však na existenciu pohľadávky žalobcu nemôže mať vplyv.
35/ Ak potom žalovaný 1/ poukazoval na porušenie zásady poctivého obchodného styku a v tejto súvislosti na porušenie dobrých mravov, ktoré by malo mať za následok neplatnosť zmlúv o pôžičkách, súd sa s touto jeho argumentáciou nestotožnil, pretože prípadné porušenie týchto princípov žalovaný 1/ vzťahoval na správanie žalovaného 2/ vo vzťahu k žalovanému 1/. Tento vnútorný vzťah medzi podnikateľom a jeho štatutárnym orgánom nemá vplyv na vzťah medzi podnikateľom a treťou osobou a ako uvádza sám žalovaný 1/ vo vyjadrení na č.l. 49 spisu, v zmluvných vzťahoch sa kladie dôraz na dobromyseľnosť účastníkov týchto vzťahov. V danom prípade nebolo ani len tvrdené, že by zo strany žalobcu išlo o nedobromyseľné konanie. Žalobca poskytol pôžičku dlžníkovi, ktorý bol v zmluve jednoznačne označený ako žalovaný 1/ a konal s jeho štatutárnym orgánom. Aké vzťahy boli medzi konateľom a žalovaným 1/ žalobca vedieť nemohol, resp. nebolo preukázané, že by mal vedomosť o takých skutočnostiach, z ktorých by bolo možné vyvodiť jeho nedobromyseľnosť.
36/ Ohľadne vzťahu k porušeniu povinností žalovaného 2/ voči žalovanému 1/ však súd poukazuje na uznesenie KR PZ v Žiline ČVS:KRP-18/2-VYS-ZA-2016 zo dňa 03.09.2016, ktorým bolo voči žalovanému 2/ zastavené trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona (aj) ohľadne skutku
týkajúceho sa uzavretia žalovaných zmlúv o pôžičkách, ktoré malo predstavovať porušenie povinností vyplývajúcich z ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka a spôsobenie škody žalovanému 1/ vo výške najmenej 420.260,- eur. Trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie spisu. Voči predmetnému uzneseniu žalovaný 1/ podal sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín zamietol ako nedôvodnú, uznesením Pv 72/16/6503-20 zo dňa 25.10.2016.
37/ Súd teda nedospel k záveru o existencii dôvodu neplatnosti zmlúv o pôžičkách.
38/ Žalovaný 1/ takisto namietol, že absolútne neplatné sú aj uznania dlhu zo dňa 12.01.2012, zo dňa 09.02.2012, zo dňa 15.05.2012 a zo dňa 13.01.2014, a to z dôvodu , že v týchto uznaniach absentuje presne určená výška dlhu, ktoré sa mali zaplatiť, čo je zákonná podmienka vyplývajúca z ust. § 558 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného ustanovenia musí dlžník dlh uznať čo do dôvodu a výšky. V predmetnom prípade sú dohody o uznaní dlhu pre neurčitosť a nesprávnosť údajov týkajúcich sa dôvodu a výšky nesplatených pohľadávok v rozpore s § 37 ods. 1 a § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné, lebo v čase uznania dlhu nebol uvedený správny dôvod, keď finančné prostriedky zo zmlúv o pôžičkách žalovaný 2/ považoval za vlastné a takto ich aj účtoval a výška jednotlivých pohľadávok. Z dôvodu neplatnosti dohôd o uznaní dlhu, žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania, pretože jednotlivé pôžičky sa premlčali 01.01.2012, 01.02.2012, 01.05.2012, 01.01.2014.
39/ Pokiaľ ide o neplatnosť dohôd o uznaní dlhu, súd nedospel k záveru, že ide o neplatné právne úkony.
40/ Vo vzťahu k tomu, že v uznaniach nie je správne uvedený dôvod dlhu, pretože nešlo o zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným 1/, ale o pôžičky medzi žalobcom a žalovaným 2/, s týmto sa súd nezhoduje, pretože ako už súd konštatoval vyššie, v danom prípade vznikol zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/.
41/ Vo vzťahu k tomu, že v uznaniach nie je správne uvedená výška dlhu, je pravdou, že z uznaní nevyplýva, že v čase kedy boli uznania vyhotovené, resp. v čase, ktorý je uvedený na nich ako dátum už žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nedlžili žalobcovi dohodnutý 9 % ročný úrok, ktorý bol zaplatený vždy pri poskytnutí tej ktorej pôžičky a tak tiež nie je pravdivá konštatácia, že nebol splatený dlh z pôžičiek ani sčasti. Uvedenie nesprávnej výšky príslušenstva dlhu však nespôsobuje neurčitosť výšky uznávaného dlhu. O neurčitom vyjadrení dlhu by bolo možné hovoriť v prípade, ak by výška dlhu bola vyjadrená tak, že by nebola objektívne určiteľná (napr. rozhodnutie R č. 15/2002). V danom prípade boli v uznaní istiny pôžičiek vyjadrené konkrétnou sumou a takisto bolo konkrétnym spôsobom uvedené aj ich príslušenstvo. V danom prípade ide o to, že v uznaní bol uvedený aj 9% ročný úrok z pôžičky, ktorý už bol v čase uznania zaplatený, t.j. bol uznaný aj sčasti zaniknutý dlh. To však nespôsobuje neurčitosť výšku dlhu, ale vyvracia právnu domnienku, že uvedený dlh v časti týchto úrokov v čase uznania trval (§ 558 Občianskeho zákonníka). Súd tak uznania dlhov vyhodnotil ako platné, čo má za následok, že právo takto uznané sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. V danom prípade k uznaniam došlo dňa 12.01.2012, 09.02.2012, 15.05.2012 a 13.01.2014. Nakoľko žaloba bola podaná na súde v roku 2017, námietka premlčania je nedôvodná a veriteľ (tu žalobca) nemusí preukazovať vznik dlhu ani jeho výšku v čase uznania.
42/ Žalovaným 1/ a 2/, na ktorých bolo podľa § 558 Občianskeho zákonníka dôkazné bremeno sa nepodarilo vyvrátiť, že by dlhy z pôžičiek nevznikli a že by výška uznaných istín pôžičiek bola iná, než je žalovaná.
43/ Zmluva o pôžičke (na rozdiel od zmluvy o úvere) je reálnym kontraktom, a preto podmienkou vzniku zmluvy okrem dohody zmluvných strán je aj reálne poskytnutie predmetu zmluvy dlžníkovi.
44/ V danom prípade k vzniku zmlúv o pôžičkách došlo, pretože bolo preukázané zhodným tvrdením žalobcu a žalovaného 2/, že peniaze z pôžičiek v hotovosti prebral žalovaný 2/, ktorý bol v rozhodujúcom čase konateľom žalovaného 1/ a pri prevzatí peňazí konal za žalovaného 1/ ako dlžníka z predmetných zmlúv. Žalovanému 1/ tak vznikol záväzok pôžičky vrátiť. Povinnosť vrátiť poskytnuté pôžičky, a to spoločne a nerozdielne, vznikla s poukazom na ust. § 533 Občianskeho zákonníka popri žalovanom 1/ aj žalovanému 2/, a to vo vzťahu k nárokom zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.12.2010, zo dňa 26.01.2011
a zo dňa 11.04.2011, pretože vo vzťahu k týmto pôžičkám žalovaný 2/ so žalobcom uzavrel dohodu o pristúpení k záväzku.
45/ Ako už bolo uvedené, na základe v poradí prvej zmluvy o pôžičke žalobca poskytol pôžičku 100.000,- eur, z ktorej bolo uhradených 85.400,- eur (podľa čestného prehlásenia na č.l. 25 spisu) a zostatok pôžičky tak predstavuje 14.600,- eur. Na základe v poradí druhej a tretej zmluvy o pôžičke žalobca poskytol pôžičky v sume 50.000,- a 50.000,- eur, ktoré neboli uhradené ani sčasti. Z tohto dôvodu súd uložil žalovanému 1/ a žalovanému 2/, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 114.600,- eur. Súčasne ich súd zaviazal, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi aj 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 64.600,- eur od 07.11.2014 do 25.03.2015, ako žiadal žalobca, pretože omeškanie s vrátením pôžičky 100.000,- eur začalo už 01.01.2012, pričom do 06.11.2014 bolo žalobcovi uhradených 35.400,- eur, takže k 07.11.2014 zostatok istiny pôžičky predstavoval 64.600,- eur . Dňa 26.03.2015 bolo uhradených 28.000,- eur, takže od 26.03.2015 nastalo omeškanie so sumou 36.600,- eur a to až do 19.05.2015 kedy bola posledná úhrada v sume 22.000,- eur. Od 20.05.2015 k nastalo omeškanie so sumou 14.600,- eur, ktoré trvá doposiaľ a súd tak ohľadne tejto sumy priznal 9% úrok z omeškania ročne od 20.05.2015 do zaplatenia. 9 % úrok z omeškania ročne súd priznal aj od 26.03.2015 do 19.05.2015 zo sumy 36.600,- eur. 9 % úrok z omeškania ročne súd priznal počnúc do 07.11.2014 (ako žiadal žalobca) až do zaplatenia z oboch nezaplatených pôžičiek podľa zmlúv zo dňa 26.01.2011 a 11.04.2011, t.j. celkovo zo sumy 100.000,- eur, pretože omeškanie s pôžičkou zo zmluvy zo dňa 26.01.2011 nastalo 01.02.2012 a omeškanie s pôžičkou podľa zmluvy zo dňa 11.04.2011 nastalo 01.05.2012 a toto omeškanie doposiaľ trvá.
46/ Pokiaľ ide o nároky žalované z titulu zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 30.01.2012, súd zaviazal na zaplatenie doposiaľ nevrátenej istiny pôžičky v sume 50.000,- eur len žalovaného 1/, pretože žalovaný 2/ k tomuto záväzku nepristúpil. Nakoľko táto pôžička sa stala splatná dňom 01.01.2014 a dohodnutý zmluvný úrok vo výške 9 % ročne (t.j. 4.500,- eur ročne) bol zaplatený len za obdobie jedného roka (od 30.01.2012 do 30.01.2013) súd žalobcovi priznal aj ním požadovaný zmluvný úrok vo výške 9 % ročne za obdobie od 31.01.2013 do 31.12.2013, čo predstavuje podľa výpočtu súdu 4.130, 13 eur, avšak žalobca požadoval sumu nižšiu, t.j. 4.117,81 eur. Súd teda zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie sumy 54.117,81 eur, a to spolu so žiadaným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 07.11.2014 do zaplatenia. 47/ Pri rozhodovaní o priznaní istín pôžičiek a zmluvných úrokov z pôžičky súd postupoval podľa § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka .
48/ Pri rozhodovaní o priznaní 9 % úroku z omeškania ročne súd postupoval podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré súd s poukazom na jeho ust. § 10c aplikoval v znení účinnom do 31.01.2013.
49/ Vzhľadom na výsledok konania, kedy súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu, na rozhodnutie o trovách konania použil ust. § 255 ods. 1 CSP a právo na náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu žalobcovi. Vo vzťahu k nárokom žalobcu priznaným voči žalovaným 1/ a 2/, súd zaviazal k náhrade trov konania oboch týchto žalovaných spoločne a nerozdielne a vo vzťahu k nároku žalobcu priznanému len voči žalovanému 1/, súd na náhradu trov konania zaviazal len žalovaného 1/.
50/ O konkrétnej výške trov súd rozhodne v prípade a po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien.