Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Pc/17/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: P. L., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX H., D. č. XX, zast.: JUDr. Michaela Mihalcová, advokátka so sídlom 040 11 Košice, Fatranská 2/E, proti odporcovi: A.Á. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX X., X. XXXX/XX, zast.: P. S., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX X., X. XXXX/XX, o zníženie vyživovacej povinnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa svojim návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22. 6. 2017 domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 70,- eur mesačne počnúc dňom 1. 7. 2017. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho manželstvo s matkou odporcu bolo rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp.zn. 5C/90/2004 - 48 zo dňa 18. 1. 2005 rozvedené. Odporca bol zverený na čas po rozvode matke. Ako otec bol zaviazaný prispievať na výživu odporcu sumou vo výške 2500,- Sk (82,98 eura) mesačne. V neskoršom období bolo výživné stanovené na sumu 49,79 eura. Následne sa odporca domáhal zvýšenia tohto výživného, ktoré je počnúc od 1. 9. 2015 vo výške 100,- eur mesačne (rozsudok OS GA sp. zn. 12P/93/2015 zo dňa 17. 9. 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26CoP/47/2015 - 149 zo dňa 23. 2. 2016). Navrhovateľ žiada súd o zníženie vyživovacej povinnosti voči odporcovi z dôvodu, že je v zlej finančnej situácii, a to od 24. 11. 2015, keď bol nezamestnaný a evidovaný na príslušnom ÚPSVaR do 11. 12. 2016, následne od 12. 12. 2016 sa zamestnal, avšak od 2. 1. 2017 je práceneschopný až do podania návrhu. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne je zrejmé, že mu za mesiac január 2017 náležalo nemocenské vo výške 35,38 eura, za mesiac február 2017 vo výške 52,70 eura a marec 2017 vo výške 58,30 eura. Právne zdôvodnil svoj návrh s poukazom na § 78 ods. 1 a 3 ZR.

2. Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že nesúhlasí s návrhom, žiadal ho zamietnuť, a to z dôvodu rastúcich životných nákladov, a teda i nákladov na výživné odporcu. Rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 26CoP/47/2015-149 zo dňa 23.02.2016 bolo rozhodnuté o zvýšení „výživného" zo strany navrhovateľa / po 10-tich rokoch/ zo sumy 49,79 eura na sumu 100,- eur mesačne. Napriek tomuto rozhodnutiu sa navrhovateľ neustále snažil vyhýbať plneniu tohto rozhodnutia, a to „Návrhom na zastavenie exekúcie" ako aj „Návrhom na odklad exekúcie" i nedodržiavaním termínu splatnosti výživného, respektíve jeho nezaslaniu. Neustále pretrváva jeho nezáujem o odporcu. Za 12 rokov od rozvodu bol s odporcom možno päťkrát a nevie, že odporca má aj meniny, narodeniny prípadne iné sviatky, výlety a pod. Okrem toho navrhovateľ neuviedol v danom návrhu, že v dedičskom konaní získal v r. 2016 finančnú hotovosť' z predaja bytu svojej zomrelej matky.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12P/93/2015, a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Navrhovateľ podal na súd návrh na zníženie vyživovacej povinnosti tak, ako je vyššie uvedené.

5. Navrhovateľ je otcom odporcu. Rozsudkom Okresného súdu Galanta pod č. k. 12P/93/2015 zo dňa 17. 9. 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26CoP/47/2015 zo dňa 23. 2. 2016, právoplatným dňa 18. 3. 2016, súd zvýšil výživné na maloleté dieťa zo sumy 1500,- Sk /49,79 eura mesačne na sumu 100,- eur mesačne počnúc od 1. 9. 2015, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. 5C/90/2004 - 48 zo dňa 18. 1. 2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. 11Co/113/2005 - 90 zo dňa 15. 11. 2005 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľ na odporcu. Dlžné výživné za obdobie od 1. 9. 2015 do 17. 9. 2015 vo výške 50,- eur bol navrhovateľ povinný zaplatiť spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku.

6. Po vykonaní dokazovaní súd zistil, že od poslednej úpravy výživného nedošlo na strane matky odporcu k výraznej zmene pravidelných mesačných príjmov a výdavkov, ako ani ďalších podstatných skutočností. U odporcu súd poukazuje na to, že odporca sa narodil s poruchami správania a učenia, pre ktoré musel byť v r. 2012 - 2015 viackrát umiestnený a liečený v diagnostickom centre v Bratislave, v tomto období tam bol umiestnený 3-4 krát, vždy po 3 mesiace. Navrhovateľ sa s odporcom vôbec nekontaktuje, okrem výživného, ktoré je hradené exekučne, na odporcu neprispieva iným spôsobom, a to ani pri príležitosti sviatkov. Vôbec nemá o odporcovi žiadne informácie. Naposledy sa videli v januári 2016, keď zomrela navrhovateľova matka, ale navrhovateľ sa tam s odporcom vôbec nerozprával. Odporca je žiakom 3. ročníka SŠ /odbor čašník/. Od poslednej úpravy výživného nedošlo na strane odporcu k výrazným zmenám.

7. Navrhovateľ od poslednej úpravy výživného dosahoval príjem nasledovne: od 24. 11. 2015 do 11. 12. 2016 bol evidovaný ako nezamestnaný (od 1. 11. 2015 do 29. 2. 2016 mu bola vyplatená dávka v nezamestnanosti v celkovej výške 1452,10 eura); od 12. 12. 2016 do 31. 12. 2017 pracoval u KOMFOS Prešov s.r.o. ako vodič za mzdu, kde dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 253,64 eura; od 01/2017 do 05/2017 mu boli vyplatené Sociálnou poisťovňou nemocenské dávky v celkovej výške 252,10 eura. Od 1. 6. 2017 získal navrhovateľ živnostenské oprávnenie, základ dane za rok 2017 mal 2742,74 eura, čím sa jeho príjem oproti predchádzajúcim rokom zvýšil.

8. Na základe osvedčenia o dedičstve po neb. matke navrhovateľa (sp. zn. 8D/20/2016 Dnot 36/2016 sa navrhovateľ vzdal dedičstva v prospech svojej sestry T. G. (predmetom dedenia boli nehnuteľnosti, zostatky na účte - čistou hodnotou dedičstva bola suma 33 242,28 eura!!!) bez povinnosti výplaty zákonného dedičského podielu v prospech navrhovateľa, čím sa navrhovateľ vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho majetkového prospechu.

9. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej len ZR), Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 65 ods. 3 ZR, Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 157 CMP, Rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

10. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).

11. Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa ako zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. Zo znenia ustanovenia § 78 ZR vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania.

12. Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové konanie. Právna úprava vychádza z koncepcie zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov, a to v dôsledku uplatnenia klauzuly rebus sic stantibus. Nové rozhodnutie bude reflektovať zmenené pomery, bez potreby riešiť uvedené prostredníctvom systému opravných prostriedkov. Pri rozhodovaní súdu o zmene právoplatného rozsudku nejde o nové rozhodnutie, ale len o porovnanie stavu v čase pôvodného rozhodovania s neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Pri zmene takéhoto rozsudku už súd nemôže preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, môže sa zaoberať len otázkou, či došlo k zmene rozhodujúcich pomerov. Civilný mimosporový poriadok však pod pojmom "zmena pomerov" rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ pôvodného rozhodnutia.

13. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že u navrhovateľa nenastala taká zmena skutočností, ktorá odôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi. Súd vykonal dôkazy tak, aby zostala zároveň zachovaná zásady rovnosti účastníkov konania. Súd návrh zamietol s ohľadom na zdravotný stav odporcu, no najmä s ohľadom na ô 75 ods. 1 ZR. Navrhovateľ sa sám a dobrovoľne vzdal majetkového prospechu plynúceho mu z dedičského konania po jeho neb. matke, vďaka ktorému mohol si riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči odporcovi. Navyše, navrhovateľ žiadala znížiť výživné od 1. 7. 2017, pričom od 1. 6. 2017 získal živnostenské oprávnenie na vykonávanie služieb osobného charakteru a túto činnosť aj vykonáva, teda má príjem a záleží len na jeho schopnostiach, aký príjem bude dosahovať. Dôležitým kritériom je aj to, že účastníci konania sa nestýkajú, nad rámec výživného si navrhovateľ neplní vyživovaciu povinnosť žiadnym spôsobom, o odporcu sa nijako nezaujíma. Súd musí skonštatovať, že od rozvodu manželstva sa navrhovateľ snaží čo najviac obmedziť svoju vyživovaciu povinnosť.

14. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP. V mimosporových konaniach upravených týmto zákonom platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 . Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

Podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP, (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 . V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 . Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 .