Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/89/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát, advokátska kancelária, ul. Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanej: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., J. L. XXX/XX, o zaplatenie 200,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20Csp/35/2016-23 zo dňa 07.10.2016 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok súdu 1.inštancie a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ust.§ 1, § 9 ods.1,2, § 11 ods.1 písm.a/ zákona č. 129/2010 Z.z., § 52ods.1,2,3,4, § 53 ods.1, 5 a 11 a § 39 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že je nesporné, že strany sporu v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku uzavreli najskôr Rámcovú zmluvu a následne aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 200,- Eur a žalovaná sa ho zaviazala vrátiť do 25.05.2013 s tým, že zaplatí aj príslušenstvo úveru, čo malo predstavovať celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm. g) zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a teda mala do 25.05.2013 zaplatiť žalobcovi sumu 262,21 Eur, v prípade neuhradenia jej vznikla povinnosť uhradiť skutočne vynaložené náklady.

4. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalobca ako nebanková spoločnosť nijako nepreukázal, že by ho zaujímala bonita, stav núdze žalovanej a skutočnosť, či spotrebiteľ dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. V súčasnej rozhodovacej praxi bol pritom ustálený záver o potrebe skúmať mieru ľahkovážnosti i ľahkomyseľnosť spotrebiteľa, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní bonity spotrebiteľa, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver poskytnutý za neprimerané protiplnenie pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážnosti spotrebiteľa.

5. Preto mal súd prvej inštancie za to, že úverová zmluva uzavretá bez splnenia vyššie uvedených povinností nebankovej spoločnosti je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Bolo opakovane konštatované, že úverovanie nebankoviek je pridrahé a sociálne slabšiemu obyvateľstvu spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Spotrebitelia sa pre omeškanie so splátkami môžu dostať do nezvládnuteľného kruhu úverov. Nepochybne klesá životná úroveň človeka, ktorý si v núdzi zobral úver, uplatňujú sa rôzne sankcie a náklady na vymáhanie.

Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa. Tvrdenie, že spotrebiteľ bol oboznámený s úverovými podmienkami nemôže ovplyvniť záver o nesplnení podmienok veriteľa v čase pred uzavretím zmluvy ani záver o neplatnosti zmluvy.

6. Súčasne súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že ani v časti odplaty nebola zmluva uzavretá platne, nakoľko ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 . V spornej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc).

7. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Žalobca podľa názoru súdu nepreukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých predpokladov vyplývajúcich z ochrany spotrebiteľa a tiež charakterizujúcich starostlivosť riadneho hospodára a súčasne tak súd konštatoval absolútnu neplatnosť zmluvy v časti príslušenstva. Z toho súd prvej inštancie vyvodil, že zmluva, v zmysle ktorej žalobca vymáha akýkoľvek nárok od žalovanej nebola uzavretá platne ani v časti, nakoľko v časti pôžičky ako takej absentuje splnenie povinností veriteľa v predzmluvnom štádiu. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 C.s.p.

8. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namietal nesprávne a nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré súd uvádza vo svojom odôvodnení. Nie je zrejmé aké povinnosti v predzmluvnom štádiu mal veriteľ porušiť, keď zákon v čase uzavretia zmluvy takéto povinnosti neukladal a veriteľ nemohol predpokladať vývoj právnej úpravy. Rovnako nie je zrejmé aké dobré mravy mal veriteľ porušiť v predzmluvnom štádiu, keď nijak nenanútil svoje služby dlžníkovi. Dlžník sám vyhľadal internetovú stránku veriteľa a sám požiadal o úver. Pozornosti súdu pravdepodobne unikla skutočnosť, že úverová zmluva bola uzavretá dňa 24.04.2013, teda dva roky pred prijatím novely upravujúcej úžeru v občianskoprávnych vzťahoch. Súd teda neuviedol aké konkrétne porušenie zákona malo zo strany veriteľa nastať, prípadne ktoré ustanovenie zmluvy je podľa súdu neprijateľnou podmienkou. Súd v odôvodnení uvádza 11 ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa. Neuviedol však ktoré znenie mal žalobca porušiť. Preto má žalobca za to, že takéto odôvodnenie je nedostatočné a nespĺňa zákonné požiadavky riadneho odôvodnenia. Žalobca má za to, že zmluva o úvere bola uzavretá platne minimálne v časti istiny. Žalobcovi však nie je zrejmé z akého dôvodu súd skúmal výšku a platnosť dojednania odplaty za poskytnutie úveru, keď táto nebola predmetom konania. Žalobca si ju neuplatnil a požadoval len vrátenie istiny. Takéto rozhodnutie teda navodzuje dojem, že súd sa nedostatočne oboznámil so skutkovým stavom a rozhodol podľa iného, formulárového rozsudku, čo považuje žalobca za neprípustné. Dlžník spôsob uzavretia, ani platnosť zmluvy nijakým spôsobom nenamietal. Rozhodnutie súdu možno preto považovať za prekvapivé a arbitrárne. Zároveň tvrdenie súdu o tom, že žalobca neskúmal bonitu klienta je nesprávne. Pri vyplnení profilu na stránke veriteľ je dlžník povinný uviesť zamestnávateľa. Tento dôkaz nebol k žalobe priložený z dôvodu, že žiadne ustanovenie nevyžadovalo pre poskytnutie úveru takéto náležitosti a v stovkách obdobných sporov rozhodujú v prospech veriteľa bez toho, aby posudzoval, či veriteľ skúmal bonitu klienta. Zároveň žalobca namietal, žer súd prvej inštancie pri vyhotovení rozsudku porušil ust.§ 220 ods.4 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.). Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami. Rozsudok arabské číslice pri odsekoch neobsahuje. Nemá teda formálne náležitosti rozsudku, a preto ho považuje žalobca za nezákonný. Preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 200,- Eur od 26.05.2013 do zaplatenia, trovy súdneho konania vo výške 16,50 Eur a na účet právneho zástupcu žalobcu zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 68,40 Eur alebo alternatívne navrhol rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

9. Súd prvej inštancie doručoval odvolanie žalovanej na vyjadrenie, zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote a súd prvej inštancie ho považoval za doručené dňa 13.03.2017. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

10. Odvolací súd prípisom zo dňa 09.02.2018 vyzval právneho zástupcu žalobcu i žalovanú, že z dôvodu, že v doterajšom konaní neboli aplikované ustanovenia ôsmej hlavy Občianskeho zákonníka (§ 100 až § 114) a z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca si žalobou uplatňuje pohľadávku vo výške 200,- Eur vo vzťahu k žalovanej z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 200,- Eur bezúročne s tým, že sa jedná o zmluvu uzavretú na diaľku s RPMN 366,2 %, nakoľko žalovaná sa zaviazala uhradiť poskytnutý úver vo výške 200,- Eur v lehote jedného mesiaca, v zmysle rámcovej zmluvy má dlžník povinnosť uhradiť individuálne dohodnutú odplatu vo výške 62,21 Eur. Toto žalobca žalobou nežiadal. Úver bol teda poskytnutý dňa 24.04.2013 a dátum splatnosti úveru bol stanovený na 25.05.2013. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná pohľadávku neuhradila, teda dňa 26.05.2013 mohol žalobca uplatniť voči žalovanej úhradu sumy 200,- Eur, tak ako to urobil v žalobe, ktorú však na Okresný súd Poprad podal dňa 18.08.2016. Odvolací súd poukázal na ust.§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v spojení s ust.§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.05.2014 s tým, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. i § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka nadobudli účinnosť dňa 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd prvej inštancie sa premlčaním nároku nezaoberal a podľa názoru odvolacieho súdu sa touto otázkou je potrebné zaoberať. Preto žiadal, aby sa strany vyjadrili k možnému použitiu ust.§ 100, § 101 Občianskeho zákonníka a k ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.

11. Žalovaná prevzala zásielku dňa 25.02.2018 a k výzve odvolacieho súdu sa nevyjadrila.

12. Žalobca zásielku prevzal a vyjadril sa k výzve odvolacieho súdu tak, že nesúhlasí s tým, aby súd prihliadol na premlčanie nároku bez návrhu žalovaného, pričom poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 07.02.2018 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 o návrhu Okresného súdu Košice II. na začatie konania podľa Čl. 125 ods. 1 písm.a/ a Čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s Čl. 1 ods. 1 a Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s Čl. 46 ods. l v spojení s Čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

14. Nezávislosť rozhodovania súdov sa musí uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a nasl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 C.s.p.). Preto z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Povinnosťou súdu je vždy taktiež dostatočným a rozumným spôsobom vyrovnať sa s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie. Neznamená to však, že súd musí rozhodnúť v súlade so skutkovým a právnym názorom tej, ktorej strany, postačuje, že sa s jej argumentmi vo svojom rozhodnutí ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovná.

15. Právne závery súdu prvej inštancie nie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. právne závery súdu prvej inštancie v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú. Tento rozsudok preto nerešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie. V dôsledku toho je nutné odôvodnenie napadnutého rozsudku považovať za nepreskúmateľné, tak ako to tvrdí žalobca v dôvodoch svojho odvolania.

16. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal úhrady sumy 200,- Eur a zákonného úroku z omeškania s tým, že podaný návrh odôvodnil tým, že dňa 24.04.2013 medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 200,-

Eur bezúročne s tým, že jedná sa o zmluvu uzavretú na diaľku s RPMN 366,2 %, nakoľko žalovaná sa zaviazala uhradiť poskytnutý úver vo výške 200,- Eur v lehote 1 mesiaca, pričom v zmysle rámcovej zmluvy má dlžník tiež povinnosť uhradiť individuálne dohodnutú odplatu vo výške 62,21 Eur. Túto žalobca nežiadal. Žalovaná sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila.

17. Zo zmluvy jej prieskumom súd prvej inštancie vyvodil, že žalobcu nezaujímala bonita, stav núdze žalovanej a skutočnosť, či spotrebiteľka dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že úverová zmluva je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust.§ 39 Občianskeho zákonníka, lebo bolo opakovane konštatované, že úverovanie nebankoviek je pridrahé a sociálne slabšiemu obyvateľstvu spôsobuje nezanedbateľne ťažké životné situácie. Zároveň konštatoval, že ani v časti odplaty nebola zmluva uzavretá platne, nakoľko ako vyplýva z ust. § 657 a § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka pôžička je buď bezplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov. V spornej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver je bezúročný. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne právo, či povinnosť, takže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). Zároveň súd prvej inštancie poukázal na § 41 Občianskeho zákonníka s tým, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok, a preto je neplatnou len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu nevyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, žalobca podľa názoru súdu nepreukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých predpokladov vyplývajúcich z ochrany spotrebiteľa a tiež charakterizujúcich starostlivosť riadneho hospodára, súčasne tak skonštatoval absolútnu neplatnosť zmluvy v časti príslušenstva a z toho vyvodil zamietnutie žaloby.

18. Podľa ust.§ 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách podľa stavu účinnému k 24.04.2013, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vtedy sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ust.§ 17 ods.3.

19. Podľa ust.§ 7 ods.1 vyššie uvedeného zákona, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

20. Podľa ust.§ 11 ods.1 vyššie uvedeného zákona, podľa stavu účinného k24.04.2013 (v čase uzavretia zmluvy o pôžičke), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

21. Podľa ust.§ 11 ods.2 vyššie uvedeného zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

22. Možno prisvedčiť žalobcovi, že tento si uplatnil žalobou iba úhradu istiny vo výške 200,- Eur bezúročne. Zároveň žiadal o zaplatenie poplatku z omeškania. Neuplatnil si individuálne dohodnutú odplatu vo výške 62,21 Eur. Otázka, či je úver bezúročný alebo nie je bezúročný tým stratila právny význam, pretože žalobca si uplatnil úver bezúročne.

23. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010 sp.zn. 5Cdo/169/2009, z ktorého vyplýva, že účastníci konania (teraz strany sporu) nie sú povinný uplatnený nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník (teda strana sporu) uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka (strany sporu) a je povinný posúdiť vec podľa právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. V tejto súvislosti je dôležité, že civilné konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd).

24. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva je neplatná. Z toho dôvodu nepriznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanej ani žalovanú istinu s úrokom z omeškania, teda plnením z neplatného právneho úkonu, tak ako ho kvalifikoval sa nezaoberal, pričom pri odplatných zmluvách sú obyčajne práva a povinností oboch účastníkov zmluvy vzájomne podmienené. Sú podmienené zároveň ich nároky na vrátenie už prijatých plnení, ak išlo o neplatnú zmluvu. V súvislosti s možnosťou zamietnuť celú žalobu pre hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.1 v zmysle ust.§ 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, odvolací súd poukazuje na znenie tohto ustanovenia k 24.04.2013, teda ku dňu uzavretia zmluvy, tak ako ho citoval vyššie.

25. Z dôvodu, že sa súd prvej inštancie otázkou aplikácie ust.§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa do rozhodnutia Ústavného súdu zo dňa 07.02.2018 nezaoberal a žalovaná sa k uvedenej otázke nevyjadrila, bolo účelne rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust.§ 389 ods.1 písm.b/ C.s.p. zrušiť a postupom podľa § 391 C.s.p. vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Úlohou súdu prvej inštancie bude sa znova zaoberať otázkou uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanej, keďže sa jedná o istinu a úrok z omeškania, vyporiadať sa v tomto rozhodnutí vytýkanými nedostatkami i argumentáciou žalobcu v žalobe i v odvolaní, následne vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite v zmysle zásad uvedených v ust.§ 220 ods.2 C.s.p. odôvodniť.

27. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.